Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244731 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244731.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: M. N., narodená X.XX.XXXX, trvalý pobyt bytom L. XXXX, zastúpená advokátskou kanceláriou J. & B., s.r.o., so sídlom L. 2, Z., R. : XX XXX XXX, proti žalovanému: M. republika, zastúpená I. bankou M., so sídlom R. N. č. 1, Z., R.: XXXXXXXX, o náhradu škody XXX,XX S. s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I., z 5.2.2015, č. k. 12C/201/2011-206, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 5.2.2015, č. k. 12C/201/2011-206 v spojení s uznesením zo dňa 14.12.2015 č. k. 12C/201/2011-264 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia 708,74 Eur s príslušenstvom, ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou B. X. M. R. (ďalej aj "B.") a obchodníka s cennými papiermi H. R., o.c.p., a.s. (ďalej aj "obchodník s CP"). Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1,2, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, keď z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto súd nárok posudzoval v intenciách tohto zákona. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola členom družstva B. X. M. R., do tohto družstva vložila členský vklad, avšak vzhľadom na rozhodnutie o vystúpení z X. jej členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva k 30.3.2011, čím jej vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh U. -XXX/XXXX/ M. z XX.X.XXXX, právoplatný XX.X.XXXX, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. B. investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z X.X.XXXX mal súd prvej inštancie preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi X. a T. s cennými papiermi H. R., o.c.p., a.s.. B. zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z XX.X.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX. Po tomto úkone X. listom z XX.X.XXXX požiadalo I. o preskúmanie postupu spoločnosti H. R., o.c.p., a.s.. V tomto čase X. však nepodalo žalobu voči T. s cennými papiermi o náhradu škody, ale žiadalo I. aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu do X.X.XXXX - I., ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd prvej inštancie preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo I. banke M. (ďalej aj NBS) list s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI K., a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru X., narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. X. a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI K., a.s.. X. zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by I. disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. X. až listom doručeným I. dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti H. R., o.c.p., a.s. potom, čo mu T. CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných dôkazov mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods.1 písm. a) zákona č.747/2004 Z. z. prerušené rozhodnutím OPK-XXXX/X-X/XXXX z XX.X.XXXX na čas, kedy X. bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. X. ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím T. -XXXX/ X-X/XXXX z XX.X.XXXX konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Z. rady I. číslo Q.-XXXX/XXXX z X.XX.XXXX, právoplatné XX.XX.XXXX. I. súbežne začala voči X. konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.X zákona č.XXX/XXXX Z. z. za porušenie ustanovenia § 129 ods.3 v spojení s ustanovením § 128 ods.X písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods.1 v spojení s § 127ods.4 ZoCP, rozhodnutím T. -XXXXX-X/XXXX z XX.X.XXXX, právoplatné XX.X.XXXX. Týmto rozhodnutím I. X. zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva, ako aj T. s CP, podala dňa XX.X.XXXX orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia B. B. zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. J.:B.-XXX/BPK-B-XXXX zo XX. XX. XXXX, bolo dňa XX.X.XXXX začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. 3. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď žalobkyňa bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. sp. zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého bola členom, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobkyne, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobkyne na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom konkurznej podstaty popretá /čo však neznamená, že počas incidenčného konania pohľadávku žalobkyne neuzná/. Žalobkyňa si uplatnila pohľadávku na Okresnom súde Bratislava I. incidenčnou žalobou, v konaní sp. zn.1Cbi/385/2011. Súd doposiaľ o incidenčnej žalobe žalobkyne nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla a návrhy na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podané. Podľa záveru súdu prvej inštancie však žalobkyňa v danej veci nepreukázala, ani že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Nesprávny úradný postup žalovaného mal podľa žalobkyne spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007 a 3/ v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd prvej inštancie uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. X. až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20.4. do 6.5.2010 Národná banka M. zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovaného a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie žalobcovi. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd prvej inštancie uviedol, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobkyne, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane žalobkyne. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu je rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Národnej banky Slovenska a tvrdeným vznikom škody, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenska. Zamietnutie žaloby žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa nežiadala o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto postup ani nie je potrebný, keď odpovede na ním položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; upravenej zákonom č. 566/2001 Z. z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov, a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo veci samej zamietol podala v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala na to, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie Národnej banky Slovenska, ako orgánu dohľadu a nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/>, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva hodnotí ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/> Z. z.. Za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver súdu prvej inštancie, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedla, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ustanovenia § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa ustanovenia 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v tomto znení od 1. mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 7C/206/2011 <http://merit.slv.cz/7C/206/2011> bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka V., H.. preukázané, že I. banka M. už v roku XXXX pri kontrole X. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI K., a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi t.j., že X. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a X.. I. banka M. sa po zistení o rizikovosti portfólia X. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI K. a. s., CI L., s.r.o. a Q. production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť XXX % dcérskymi spoločnosťami CI K., a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. E. poukázala tiež na to, že I. banka M. naďalej akceptovala stav, že celé portfólio X. je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI K. a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi (v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre X. porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX.XXX S. nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). I. podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti X. aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku XXXX do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do X., pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. B. ďalej na skutočnosť, že I. banka M. tým, že dňa 4. marca XXXX obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a X. zakázala činnosť v roku XXXX, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku XXXX do roku XXXX I. bankou M.. E. ďalej uviedla, že I. banka M. rozhodnutím zo dňa XX. mája XXXX č. T.-XXXXX-X/XXXX ( právoplatným dňa XX. júla XXXX) zakázala X. predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti B. investícií s tým, že I. banka M. ustálila trvanie neaktuálnosti B. až od mája XXXX účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do B. boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom XXXX, spätne k XX.decembru XXXX, kedy došlo v sídle I. banky M. dňa XX. augusta XXXX k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva X. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. P. o subjektoch, s ktorými je X. majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra XXXX a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti X. boli neaktuálne už k XX. decembru XXXX. Z uvedeného vyplýva, že X. svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. X v spojení s § X28 ods. 1 písm. b), c) a h) a § X25c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zákona o cenných papieroch od XX. decembra XXXX, avšak I. banka M. voči X. úradne zasiahla až v máji XXXX (zákazom činnosti). E. mala tiež zato, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a nerobí takúto žalobu predčasnú, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. M. pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok I. súdu J. republiky zo dňa XX. apríla XXXX, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX <http://merit.slv.cz/ XXCdo/XXXX/XXXX>), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru žalovaného a súdu prvej inštancie) povinný mu dané plnenie vrátiť. E. č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. I. namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané spôsobom podľa § X29 ods. 1 T.. X. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. B. na to, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup I. banky M., a žalobkyňa sa v podanom odvolaní iba účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu, keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie X., ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. E., že I. banka M., ktorá mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe P., v medziach, v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s P. SR a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči X. a obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom. U., že I. banka M. kompetenciami, na ktoré poukazuje žalobkyňa, disponovala až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. X E. o cenných papieroch, teda až od 1. júna XXXX, kedy boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať schválený B. investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či X. schválený B. investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať B. investície, táto bola X. uložená až novelizovaným ustanovením. § 127 ods. X E. o cenných papieroch od 1. januára XXXX. I. banka M. mohla teda kontrolovať len to, či si X. plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované X. obsahujú náležitosti predpísané zákonom, a či X. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle pôvodného ustanovenia § 130 E. o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov X.. E., že vo vzťahu k X. nebola I. banka M. nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s P. SR, E. o cenných papieroch a E. o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok I. súdu J. republiky, sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX; na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. X zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou subsidiárnou, a z toho dôvodu najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky žalobkyne a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, a až následne, ak jej pohľadávka proti X. nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobkyni vzniknúť škoda. K námietke žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd prvej inštancie vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať. X. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti T. súdneho poriadku. X. 1. júla XXXX bol T. súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. XXX/XXXX Z. z. H. sporový poriadok. B. § 470 odsek X H., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek X H.), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do XX.X.XXXX, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti H. sporového poriadku zostávajú zachované. X. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. X H.). O. prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. X H. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. X. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. X,X T.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 T. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom I. banky M., pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. X, § 17 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 129 ods. X E. o cenných papieroch, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietkach strán sporu súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. X. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú I. bankou M. pri výkone dohľadu v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. XX. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že P. pre finančný trh rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX schválil X. B. investície, pri ktorom X. požiadalo o schválenie jeho dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze X. zo dňa X.X.XXXX, avšak v upozornení zo dňa XX.X.XXXX ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v B. investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb B. podpisujúcich. X. X.X.XXXX bola medzi X. ako klientom a obchodnou spoločnosťou H. R., o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá E. o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. XXX/XXXX Z. z., o cenných papieroch a investičných službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom X., pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia X., v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu X., uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu X. a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa B. č. X k E. sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške X % ročne. W. stranami sporu nebolo sporným, že I. banka M.; po výpovedaní E. o riadení portfólia zo dňa XX.X.XXXX obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX č. T.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie o žiadosti X. na schválenie dodatku k B. investície a rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX, č. T.- XXXXX-X/XXXX; z dôvodu nedodržiavania B. investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v B. investícii; zakázala X. predaj majetkových hodnôt. E. bola členkou X. až do XX.X.XXXX, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva X. členstvo zaniklo a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume XXX,XX S., ktorý si prihlásila do konkurzu; vyhláseného na majetok X., ako úpadcu, uznesením T. súdu Z. I zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XK/XX/XXXX - XX, právoplatným dňa X.X.XXXX. N. jej pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o ktorej prebieha na T. súde Z. I. konanie. XX. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody bolo ustanovenie § 9 zák. č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. E. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť. B. podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa podľa ustanovenia § 9 zákona č. XXX/XXXX Z. z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. W. však ísť o akúkoľvek činnosť alebo nečinnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. XX. Podľa čl. X ods. X veta prvá P. SR ( zákon č. č. XXX/XXXX Zb.), M. republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. XX. Podľa čl. X ods.X P. SR, štátne orgány môžu konať iba na základe P., v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. XX. Podľa čl. X ods.X P. SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. XX. Podľa čl. XX ods.X P. SR, každý má právo vlastniť majetok. XX. Podľa čl. XX ods.X P. SR, vlastníctvo zaväzuje. XX. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup I. banky M. pri výkone dohľadu nad činnosťou X. a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť B. investícií X. a neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči X. spôsobenej dlhodobým porušovaním E. o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri plnení E. o riadení portfólia uzavretej medzi ním a X., nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z.. XX. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. N. orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. R. súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby), ako aj jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom. XX. Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci vyplýva, že I. banka M. mohla realizovať výkon štátneho dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. N. orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť. XX. Na druhej strane P. SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. S prihliadnutím na uvedené potom možno konštatovať, že v súlade s princípom zmluvnej autonómie žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s X., jej prijatím za člena B., a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti člena X. vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod X stanov X.). B. štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. W. je potrebné, pre účely preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 22X ods. 1 T. zákonníka), z čoho vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. B. je nadobudnutie (zhodnotenie) vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť vlastnícke právo. XX. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany I. banky M. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou X.. V danom prípade nie je sporné, že I. banka M. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou X. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. G. vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> (novela zákona č. XXX/XXXX <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. vykonaná zákonom č. XXX/XXXX <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z.), teda až od X.X.XXXX, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že X. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený B. investície. G. až od 1. 6. XXXX mohla I. dohliadať, či X. dodržiava schválený B. investície. G. povinnosť aktualizovať B. investície v zmysle § X25c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/XXXX/XXX/> bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. XXXX, na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> (novela zák. č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. vykonaná zákonom č. XXX/XXXX Z. z). B. celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v B. investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ X28 ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z .z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/>. B. ide o rizikovosť portfólia, zák. č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani X., žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). B. tieto neexistujúce povinnosti X. nemohla I. banka M. kontrolovať. I. banka M. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi X. ako sa mylne domnieva žalobkyňa. I. banka M. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či X. plní informačné povinnosti v zmysle ustanovenia §§ 126 až XXX zák. č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie. § X29 ods. 1 písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> v znení platnom do XX. 7. XXXX; § 126 až XXX boli zo zákona č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> Z. z. účinným dňa XX.X.XXXX). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu I. banky M. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu I. banka M. nad činnosťou X. nemala vedomosť. XX. I. možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti I. banky M. v oblasti skúmania rizikovosti portfólia X., nakoľko zákon č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/> Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani I. banke M. z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností I. banky M.. O. by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup I. banky M. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť I. banke M. pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. XX. Z obsahu E. uzavretej medzi X. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet X.. U. znamená, že riziko nieslo samotné X., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu X., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok R. bod X písm. c/ E. v spojení s § 5 zák. č. XXX/XXXX Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/> o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré X., ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. E. si ako člen X., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia I. banky M. zo dňa XX.XX.XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdené rozhodnutím Z. rady I. banky M. zo dňa 1. 3. XXXX, č. Q. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú I. bankou M.. J. X., ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči X., či sekundárnu zodpovednosť X. voči žalobkyni. XX. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne o nedostatočných opatreniach I. banky M. na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči X. zohľadňujúc aktívny prístup I. banky M. k obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa X.X. XXXX, č. T. - XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške XX.XXX,XX S., opätovne rozhodnutím zo dňa XX. 8. XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX , ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške X.XXX,XX S. a následne rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe I. banky M., ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci. K. pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí I. banky M., keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. XX. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že I. banka M. pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 zák. č. XXX/XXXX Z. z.. XX. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným kvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. M. škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti vznik škody preukázať, zaťažuje poškodeného. XX. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v dôsledku nevymožiteľnosti pohľadávky proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní. M. preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobkyňa svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok X. uznesením T. súdu Z. I. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XK/XX/XXXX - XX, ktoré konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na T. súde Z. I. o jej incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a žaloba bola preto podaná predčasne, keď nárok na náhradu škody proti štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa uspokojenia pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie I. súdu zo dňa XX. mája XXXX, sp. zn. X H z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie I. súdu M. republiky, sp. zn. X Cz XXX/XX, publikované pod č. X/XX vo O. rozhodnutí a stanovísk I. súdu M. republiky, je stále použiteľné). XX. Pokiaľ ide o rozsudok I. súdu J. republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX <http://merit.slv.cz/ XXCdoXXXX/XXXX>, na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa, jej interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. B. tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. T. toho I. súd J. republiky v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie č. R XX/XXXX, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. U. rozsudok sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX <http://merit.slv.cz/XXCdoXXXX/ XXXX> nepolemizuje so závermi rozhodnutia R XX/XXXX, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R XX/XXXX, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti I. súd J. republiky uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku I. súdu J. republiky nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku I. súdu J. republiky teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok X. nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. XX. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba, následné podania žalobkyne a vyjadrenie žalovaného boli vzájomne stranám sporu súdom prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX pred prvoinštančným súdom vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania. To znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § X29 ods.1 T. respektíve v § 204 H. nebolo odvolacím súdom zistené. XX. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. M. prvej inštancie skutkové zistenia čerpal z listinných dôkazov a tieto skutkové zistenia nie sú v rozpore s ich obsahom. S poukazom na uvedené odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne na ktorej založila svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky X H. ako vecne správny potvrdil. XX. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. X a § 262 ods. X H.. E., ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu XXX%. V zmysle § X62 ods. 2 H. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. XX. Na záver odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku, keď v označení žalobkyne nesprávne uviedol, že je zastúpená zákonným zástupcom, čo je potrebné opraviť vydaním opravného uznesenia. XX. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).