Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/337/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244861 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244861.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 2/ T.. X. S., B.. XX. XX. XXXX, X.: U. XX, X., 8/ H. X., B.. XX. XX. XXXX, X.: T. XX, X., obe v zast.: FUTEJ & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Národnej banky Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 2/ a 8/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 21C/211/2011-130 zo dňa 16.11.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa pôvodne žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) 1/ až 10/ domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 501,89 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 2/ sumu 695,85 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 3/ sumu 432 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 4/sumu 836,30 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 5/ sumu 556,84 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke v 6. rade sumu 1.582,25 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 7/ sumu 295,01 Eur s príslušenstvom, navrhovateľke 8/ sumu 564,38 Eur s príslušenstvom, navrhovateľovi 9/ sumu 2.296,31 Eur s príslušenstvom a navrhovateľovi 10/ sumu 2.192,91 Eur s príslušenstvom, každému titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou Podielového družstva slovenské investície. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 10/, pričom napadnuté rozhodnutie odvolací súd svojím rozsudkom č.k. 5Co/196/2013-160 zo dňa 16.12.2014 potvrdil. Na dovolanie žalobcov 2/ a 8/ Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu voči týmto žalobcom zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, nasledovný skutkový stav veci: 4. Navrhovatelia sa na základe prihlášky a následného rozhodnutia predstavenstva Družstva stali členmi Podielového družstva slovenské investície (ďalej len „Družstvo“), pričom buď získali členský podiel v Družstve, ktorý vyjadroval hodnotu nimi vložených investícií do Družstva alebo im Družstvo vystavilo zmenku. V roku 2010 však navrhovatelia zistili, že v Družstve a u obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“) nastali finančné problémy, a preto požiadali o zrušenie členského podielu. Predstavenstvo družstva tak rozhodlo o zániku členstva navrhovateľov v Družstve a rozhodnutím im priznalo nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu v konkrétnej výške, ktorý im však Družstvo nevyplatilo. Navrhovatelia si svoje pohľadávky voči Družstvu vzniknuté nevyplatením priznaného vyrovnacieho podielu prihlásili aj v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený dňa 11. 04. 2011. Navrhovateľmi prihlásené pohľadávky však boli správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popreté a tieto sú predmetom navrhovateľmi podaných incidenčných žalôb, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. 5. S investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o riadení portfolia, z ktorej vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán, uzatvorenej medzi obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou dňa 30. 03. 2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa však svojich nárokov voči obchodníkovi s CP súdnou cestou nedomáhalo. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne obchodníka s CP pani U., O., B. H. T.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a s. Odporca mal už v roku 2007 informácie o porušovaní povinností Družstva, preto v rámci dohľadu nad činnosťou Družstva si odporca vyžiadal doklady od Družstva a po vykonaní dohľadu boli spísané zápisy zo dňa 24. 08. 2007 a dňa 10. 10. 2007, v ktorých odporca konštatoval svoje zistenia. 6. Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca vykonával dohľad nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky. Vyhlásenie verejnej ponuky znamená, že Družstvo väčšinou v tlačených médiách vyhlásilo, že občania môžu investovať do Družstva a následne získajú cenné papiere. V tomto prípade Družstvo vystavovalo zmenky. Postup odporcu pri výkone dohľadu nad vyhlasovateľom verejnej ponuky, t. j. Družstva je upravený v § 125-127 ZoCP. Za činnosť Družstva zodpovedal podľa odporcu štatutárny orgán Družstva, a nie odporca. V roku 2002 Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, v súlade s ktorým malo Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky postupovať. V roku 2002 vykonával dohľad nad dohliadanými subjektmi Úrad pre finančný trh, pričom tento v rámci dohľadu nad vyhlasovateľom verejnej ponuky nebol oprávnený kontrolovať hodnovernosť a pravdivosť poskytovaných údajov. Družstvo ako subjekt dohľadu bolo povinné Úradu pre finančný trh a neskôr odporcovi predkladať určité písomnosti, ale za ich hodnovernosť a pravdivosť rovnako podľa neho zodpovedal štatutárnym orgán Družstva, nie odporca. Odporca pri vykonávaní dohľadu nemohol prekročiť rozsah právomocí stanovených zákonom. S účinnosťou od 01. 06. 2010 došlo k zmene ZoCP a v súlade s novelizovanými ustanoveniami sú kompetencie odporcu rozsiahlejšie v prípadoch vykonávaného dohľadu nad vyhlasovateľom verejnej ponuky. V období po novele ZoCP už Družstvo a Obchodník s CP mali závažné finančné problémy. V roku 2007 boli zo strany odporcu zistené určité problémy v Družstve, o čom boli spísané záznamy zo dňa 24. 08. 2007. Odporca však v rámci dohľadu nemohol Družstvu nariaďovať, prikazovať, sankcionovať ho, pretože nemal na to právomoc, mohol Družstvu len odporučiť určité zmeny v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Odporca tak urobil a v zápise zo dňa 24. 08. 2007 vytkol Družstvu konkrétne problémy a navrhol ich riešenie. Odporca vykonával dohľad aj nad Obchodníkom s CP v súlade so všetkými zákonmi, upravujúcimi dohľad (ZoCP, o NBS a O dohľade nad finančným trhom). Konania odporcu boli ukončené odobratím povolenia na obchodnú činnosť obchodníkovi s CP a Družstvu odporca zakázal nakladať s jeho majetkovými hodnotami. Odporca podotkol, že s družstvom sa veľmi zle komunikovalo. Družstvo bolo subjektom, ktoré si v súlade s výzvami odporcu neplnilo povinnosti, nezakladalo požadované doplnenia, doklady, odvolávalo sa proti rozhodnutiam odporcu. Družstvo však už nevyužilo možnosť žiadať o preskúmanie rozhodnutí odporcu v rámci správneho súdnictva. Odporca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu pri nakladaní s finančnými prostriedkami Družstva. 7. S poukazom na ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom prvostupňový súd konštatoval, že navrhovatelia v konaní nepreukázali žiaden z troch predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, nesprávny úradný postup odporcu, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. 8. Navrhovatelia výšku škody odvodzovali od listinných dôkazov, ktoré založili do spisu. Zároveň uviedli, že iné listinné dôkazy ako tie, ktoré poskytli súdu nemajú. Navrhovateľka v 1. rade nárok na zaplatenie škody 501,89 Eur odvodzovala od potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel, ktoré vystavilo predstavenstvo Družstva 11.04.2011, od zmluvy o vystavení zmeniek zo dňa 08. 04. 2008, podľa ktorej nadobudla 4 zmenky Družstva v celkovej hodnote 9.958, 17 Eur a od zmluvy o vystavení zmeniek zo dňa 09. 12. 2008, podľa ktorej nadobudla 3 zmenky Družstva v celkovej hodnote 7.468,63 Eur. Navrhovateľka v 1. rade napriek tomu, že disponovala zmenkami v celkovej sume 17.426,80 Eur nevysvetlila, či jej časť sumy zodpovedajúcej vystaveným zmenkám Družstvo vrátilo a nevysvetlila ani, z čoho si voči odporcovi uplatňuje zostávajúcu časť škody 501,89 (istina, úrok v akej výške a za aké obdobie). 9. Navrhovateľka v 2. rade nárok na zaplatenie škody 695,85 Eur odvodzovala od potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel, ktoré vystavilo predstavenstvo Družstva 20. 04. 2010 a od prihlášky za člena družstva, v ktorej Družstvo potvrdilo, že navrhovateľka v 2. rade vložila do Družstva vklad vo výške 464,71 Eur. Navrhovateľka v 2. rade súdu nevysvetlila, prečo sa od odporcu domáha škody vo výške 698,85 Eur, keď do Družstva vložila vklad 464,71 Eur a z čoho škoda pozostáva (istina, úroky v akej výške a za aké obdobie). 10. Navrhovateľka v 8. rade nárok na zaplatenie škody 564,38 Eur odvodzovala od potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel, ktoré vystavilo predstavenstvo Družstva 20.4.2010, od rozhodnutia o prijatí za člena Družstva zo dňa 01. 08. 2006, v ktorom Družstvo potvrdilo, že navrhovateľka v 8. rade vložila do Družstva vklad vo výške 3.319,39 Eur. Navrhovateľka v 8. rade napriek tomu, že vložila do Družstva 3.319,39 Eur nevysvetlila, či jej časť sumy Družstvo vrátilo a nevysvetlila ani z čoho zostávajúcu časť škody 564,38 Eur (istina, úrok) si voči odporcovi uplatňuje. 11. K nároku na náhradu škody uplatnenému navrhovateľmi prvostupňový súd uviedol, navrhovatelia sa prioritne musia svojich pohľadávok domáhať voči Družstvu, pretože v záväzkovom vzťahu sú s Družstvom, či už na základe vystavených zmeniek alebo vložených vkladov. Družstvu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom po predložení zmeniek dlžnú sumu, resp. vrátiť poskytnuté vklady. Len v prípade, ak sa navrhovatelia úspešne nedomôžu zaplatenia svojich pohľadávok Družstvom, bude možné ustáliť vznik a výšku škody. V tejto súvislosti za rozhodnú označil súd aj skutočnosť, že po popretí pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na majetok družstva, sa tieto stali predmetom incidenčných žalôb, o ktorých nebolo doposiaľ Okresným súdom Bratislava I rozhodnuté. Aj uvedené potvrdzuje záver súdu o nemožno vyčíslenia škody uplatnenej navrhovateľmi v danom čase. K rozsudku NS ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý poukazovali navrhovatelia, a podľa ktorého prebiehajúci konkurz nie je dôvodom, pre ktorý by sa navrhovatelia súčasne nemohli domáhať náhrady škody a v takom prípade je výšku škody možné ustáliť výsluchom správcu konkurznej podstaty, prvostupňový súd uviedol, že z tohto judikátu súčasne vyplynulo, že navrhovatelia sa v danom prípade nedomáhali plnej výšky náhrady škody, čo riadne odôvodnili. Naviac skutkové okolnosti, za ktorých sa navrhovatelia v 1. až 10. rade domáhajú náhrady škody, sú v danom prípade odlišné. Z návrhu na začatie konania a vyjadrení navrhovateľov v danom prípade nevyplýva, že by sa domáhali náhrady škody v nižšej výške ako tvorili finančné prostriedky vložené nimi do Družstva. Práve naopak, väčšina navrhovateľov sa domáha sumy vo výške vyššej ako do Družstva vložili. Len navrhovatelia v 1., 5., 8. a 10. rade sa návrhom na začatie konania domáhajú sumy nižšej ako do Družstva vložili. V týchto prípadoch je možné predpokladať, že navrhovatelia časť vkladov (alebo všetky) získali späť od družstva a požadovaná výška náhrady škody zodpovedá nezaplatenému príslušenstvu, na ktorého zaplatenie sa Družstvo zaviazalo. Navrhovatelia výšku uplatnenej náhrady škody bližšie nešpecifikovali, neuviedli, či zodpovedá výške vkladov, vystavených zmeniek, príslušenstva, a keď príslušenstva, či úrokom, neuviedli pritom ich výšku a dĺžku obdobia, počas ktorého im úroky neboli vyplatené. Navrhovatelia preto podľa prvostupňového súdu neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že im vznikla škoda vo výške, ktorej sa návrhom domáhajú. 12. Navrhovatelia tiež podľa súdu nepreukázali nesprávny úradný postup zo strany odporcu. V tomto smere poukazovali, že odporca bol nečinný, spôsoboval prieťahy, nerobil riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na strane navrhovateľov, nekonal v súlade so zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, zák. č. 566/1992 Zb. o NBS a tiež v súlade so zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Navrhovatelia tiež neuviedli, podľa ktorých konkrétnych ustanovení mal odporca konať, akým iným spôsobom mal konať ako konal, aby jeho konanie bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci nestačí len všeobecne poukázať na to, že zodpovedný orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona, z návrhu tiež musí vyplývať, aké úkony zodpovedný orgán mohol urobiť a neurobil a vymedziť, v ktorom období bol odporca nečinný. 13. Za právne relevantný označil v danej veci prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohol odporca dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľom vznikla škoda. Navrhovatelia poukazovali na to, že im vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany odporcu nad činnosťou obchodníka s CP. Samotní navrhovatelia pritom poukazovali na to, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľov obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia . Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré mal na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľov. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup odporcu vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľov nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. 14. Na druhej strane podľa súdu odporca v konaní preukázal, že dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbal. Súd sa priklonil k jeho názoru, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci odporcu schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. Odporca nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jeho kompetencií. Navrhovatelia poukazovali na to, že v období roku 2007 odporca zistil určité problémy v Družstve, o čom svedčí zápis zo dňa 24. 08. 2007. Z uvedeného zápisu vyplynulo, že odporca zistil konkrétne problémy v oblasti nedodržiavania Prospektu investície schváleného rozhodnutím Úradu pre finančný trh v Družstve, ktoré odporca v zápise pomenoval a zároveň Družstvu odporučil, ako zistené problémy riešiť, pričom v zápise uviedol, podľa ktorých ustanovení ktorého zákona postupoval. Súd však nezistil, že by sa odporca ani v súvislosti s riešením zistených problémov uvedených v zápise zo dňa 24. 08. 2007 dopustil nesprávneho úradného postupu. 15. Súd nevykonal dokazovanie navrhované navrhovateľmi, nakoľko nesmerovalo k preukazovaniu základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody navrhovateľom, za ktorú by zodpovedal odporca. Záverom zdôraznil, že nebolo úlohou súdu v tomto konaní posúdiť, kto zodpovedá za prípadnú škodu vzniknutú na strane navrhovateľov, ale posúdiť, či za ňu zodpovedá odporca. 16. Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia 2/ a 8/ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítali porušenie ústavného práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko aj napriek zložitosti skutkovej a právnej stránky prejednávanej veci, písomným vyjadreniam navrhovateľov a návrhom na vykonanie dôkazov, súd rozhodol vo veci predčasne, a to na prvom pojednávaní. V tejto súvislosti poukázali aj na skutočnosť, že v obdobnej veci vedenej tou istou zákonnou sudkyňou sp. zn. 21C/213/2011 nebolo rozhodnuté na prvom pojednávaní, ale vec bola odročená za účelom vykonania navrhovaných dôkazov. Prvostupňovému súdu vytkol aj zmätočnosť odôvodnenia a rozhodovanie podľa neúčinného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. Navrhovatelia uviedli, že v návrhu popísali nesprávny úradný postup spočívajúci v zanedbaní dohľadu NBS nad Družstvom a obchodníkom s CP. Zdôraznili, že podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca tvrdil po celý čas v konaní opak. Odporca mal podľa § 135 ods. 2 zák. o cenných papieroch zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS, čo v danom prípade neurobil. Podľa navrhovateľov je zákonný dohľad zo strany NBS koncipovaný tak široko, že NBS má získavať investície a podklady aj o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, t. j. samotných navrhovateľov. V ďalšom navrhovatelia poukázali na to, že už v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 7C/206/2011 bolo zistené, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t. j. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. Po zistení rizikovosti portfólia Družstva sa NBS uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po upozornení NBS rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Z uvedeného vyplýva, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Ani po rozhodnutí NBS, ktorým bola obchodníkovi s CP uložená bezvýznamná pokuta vo výške 10.000,- Eur, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch, existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. o cenných papieroch, ako i podľa zák. č. 747/2004 Z.z. v znení už od roku 2007 mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva a obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľmi vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila taktiež to, že navrhovatelia už skôr nemohli rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu im NBS svojím zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Následne však NBS svojim postupom, keď dňa 04. 03. 2011 odňala obchodníkovi s CP licenciu na činnosť a Družstvu v roku 2012 zakázala činnosť, potvrdila tvrdenia navrhovateľov o tom, že Družstvo aj obchodník porušovali ZCP. 17. K predčasnosti žalobného návrhu navrhovatelia poukázali na rozsudok ČR sp. zn. 3Cdo/134/2003, podľa ktorého existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd v konaní o náhradu škody má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy správcu konkurznej podstaty o stave konkurzného konania. V danej súvislosti odvolatelia poukázali aj na vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, ktorý nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze v 100 %- nom rozsahu. 18. V ďalšom označili navrhovatelia odôvodnenie rozsudku za zmätočné, a to s poukazom na str. 6, 2. odsek rozsudku, keď súd konštatoval, že odporca svojou nečinnosťou a prieťahmi v konaní spôsobil škodu na strane navrhovateľov, ktorej sa domáhajú, a to aj napriek tomu, že ich návrh zamietol. V neposlednom rade navrhovatelia tiež upriamili pozornosť odvolacieho súdu na nesprávne použitie základného právneho predpisu v danej veci, a to zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď súd prvého stupňa v rozsudku odkázal na už neúčinný zákon č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý sa na prejednávanú vec nevzťahuje. 19. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 06. 02. 2013, ktorým žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec skutkovo i právne správne posúdil. Opätovne pripomenul, že navrhovatelia v konaní nepreukázali ani jeden zákonný predpoklad pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, v návrhu neuviedli, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony mal odporca zanedbať, aké údajné prieťahy mali byť odporcom spôsobené a kedy. Vo vyjadrení odporca tiež poukázal na nepravdivosť tvrdenia navrhovateľov, že súd prvého stupňa neodôvodnil nevykonanie dôkazov navrhovaných navrhovateľmi. V súvislosti s označením rozsudku za denegatio iustitiae odporca pripomenul, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, t. j. právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľov. O predčasnosti rozhodnutia nesvedčí ani procesný postup súdu v skutkovo a právne totožnej veci vedenej pod sp. zn. 21C/213/2011, a to vzhľadom na navrhovateľmi zamlčané skutočnosti, ktoré neodôvodňovali rovnaký postup súdu v týchto veciach. Odporca sa plne stotožnil so záverom súdu, že dohľad, ktorý vykonával nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky mal zákonom limitovaný rozsah a jeho prekročenie by založilo nezákonnosť a protiústavnosť konania orgánu verejnej moci. Rovnako odporca môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplanenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií dohliadaného orgánu. Za správny označil odporca aj záver prvostupňového súdu, že až od 01.06.2010 malo Družstvo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať jeho dodržiavanie a za prípadné nedodržanie prospektu investície Družstvo sankcionovať. Rovnako správne je podľa odporcu aj konštatovanie súdu prvého stupňa o irelevantnosti prípadného nesprávneho úradného postupu odporcu vyplývajúceho z dohľadu nad obchodníkom s CP. Rozsudok NS ČR, na ktorý poukazovali odvolatelia, podľa informácií odporcu neexistuje a vzhľadom na obsah spisu, odvolatelia mali zrejme na mysli rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, ktorý pre rozdielne skutkové okolnosti nie je v danom prípade použiteľný. Z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku odporca tiež vyvodil, že odkaz na zák. č. 58/1969 Zb. bol uvedený len v dôsledku zrejmej nesprávnosti, nakoľko súd už v úvode svojho odôvodnenia poukázal na správny zák. č. 514/2003 Z.z. Uvedené pochybenie však podľa odporcu nemalo žiaden vplyv na skutkové zistenia, právne posúdenie a v konečnom dôsledku ani na samotné rozhodnutie súdu. 20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 2/ a 8/ nie je opodstatnené. 22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali splnenie predpokladov pre založenie zodpovednostného vzťahu odporcu za nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu na Družstvom. 25. V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu. Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 01. 06. 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj NBS mohla až od 01. 06. 2010 dohliadať na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Neexistujúce povinnosti Družstva preto nemohli byť ani predmetom kontroly NBS. Podľa platnej právnej úpravy NBS mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že navrhovatelia si museli byť vedomí toho, že s ich investíciou je spojené aj riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013 ). Ak si toho vedomí neboli, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady vigilantibus iura non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). 26. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľov o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľov, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovatelia vyhodnotili, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona. 27. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovatelia si ako členovia Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, museli byť vedomí, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého boli navrhovatelia v rozhodnom čase členmi, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľom. 28. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku navrhovateľov o nedostatočných opatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovatelia sa nemôžu v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. 29. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že navrhovatelia sa musia svojich pohľadávok primárne domáhať voči Družstvu, s ktorým boli v záväzkovo-právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k navrhovateľom v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je navrhovateľom povinná vydať majetkový prospech v podobe vyrovnacieho podielu, resp. vyplatenia zmenky a len v prípade zrejmej bezúspešnosti vymáhania pohľadávok navrhovateľov voči Družstvu by bolo možné uplatnenie subsidiárneho nároku na náhradu škody voči štátu. Vzhľadom na stav konkurzného konania a vyjadrenie správcu konkurznej podstaty však v súčasnosti nie je možné jednoznačne ustáliť rozsah prípadného uspokojenia navrhovateľov v konkurze, a teda výšku škody, ktorú by si navrhovatelia mohli uplatňovať podaným návrhom. Závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v tejto súvislosti poukazovali navrhovatelia, títo interpretujú nesprávne a zavádzajúco. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a po druhé to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľov nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne. 30. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu a ani škoda, ktorá by navrhovateľom vznikla v príčinnej súvislosti s ním, t. j. v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady pre založenie už spomínanej objektívnej zodpovednosti odporcu. 31. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nemení nič ani skutočnosť, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne poukázal na neúčinný právny predpis č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko k základným predpokladom pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody je aj v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. potrebné splnenie rovnakých podmienok, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, ktoré v danom prípade a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne splnené neboli. 32. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na str. 6, 2. odsek rozsudku, odvolací súd má z kontextu odôvodnenia za nepochybné, že obsahom predmetného odseku je vyjadrenie názoru navrhovateľov k danej veci (vychádzajúc z obsahu spisu prednesené právnym zástupcom navrhovateľov na pojednávaní dňa 16. 11. 2012), a nie ako nesprávne poukazujú navrhovatelia, názor súdu prvého stupňa. 33. Irelevantnou je aj námietka navrhovateľov poukazujúca na rozdielny procesný postup v skutkovo a právne totožnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/213/2011. 34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva voči žalobcom 2/ a 8/ v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).