Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010576 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112010576.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného G. T. a Z. D., pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 22.11.2017 sp. zn. 7T/51/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2018 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 22.11.2011, sp.zn. 7T/51/2012 boli obžalovaní G. T. a Z. D. v celom rozsahu oslobodení podľa § 285 písmeno a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 594/2011 zo dňa 03. 07. 2012 na tom skutkovom základe, že: v presne nezistený deň v priebehu mesiaca jún 2010 v Bratislave na ulici J. D. na čerpacej stanici OMV nachádzajúcej sa pri Zoologickej záhrade po predchádzajúcej vzájomnej dohode a viacerých či už osobných stretnutiach ale aj telefonických rozhovorov s poškodeným J. R. tohto žiadali o vyplatenie finančnej čiastky vo výške 12.750,-€'vyhrážajúc sa mu tým, že ak túto sumu nezaplatí, budú ho riešiť ako ostatných neplatičov, dobijú ho a zošľahajú, zabezpečia, aby skončil v base, pričom počnúc mesiacov september 2011 mu obdobné požiadavky oznamovali tak počas telefonických rozhovorov ako aj pri viacerých osobných stretnutiach, pričom v dôsledku tohto ich konania im poškodený J. R. postupne vyplatil čiastku vo výške najmenej 5.400, -€, čím mali spáchať zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, výsluchom obžalovaných G. T. a Z. D., svedkov J. Y., N. U., R.. M. T., H. D. a T. J. a prečítaním výpovede svedka - poškodeného J. R., svedkov W. R., Z.. H. R. a oboznámením listinných dôkazov. Súd poukázal na výpovede obidvoch obžalovaných, ktorí sa necítia byť vinnými. Obžalovaný G. T., že svedok T. J. je klamár a kajúcnik, k žiadnej trestnej činnosti nedošlo, žiaden svedok J. neexistuje a ani poškodený R. a ak je niekto poškodený, tak spoločnosť N.. V roku 2009 založil spoločnosť T. P. s portfoliom cca 50 klientov, pričom obžalovaný Z. D. a svedok J. u neho pracovali na dohodu. J. Y., švagor J. jemu a obžalovanému D. ukázal papiere od spoločnosti N., spoločnosti svedka H. D. uznaného dlhu potvrdeného i notársky dlžníkom J. R. s tým, že N. nemá kapacitu sa týmto zaoberať a preto došlo k postúpeniu pohľadávky, čo je v súlade so zákonom. Nakontaktovali sa na poškodeného R. v mieste jeho bydliska v Y. H., kde im otvorila jeho manželka s bábätkom, voči ktorej sa chovali slušne a ktorá im dala kontakt na manžela, poškodeného R., ktorému zatelefonovali, stretli sa s ním a odovzdali mu všetky papiere, ktorý prejavil ochotu splácať pohľadávku, dohodli sa aj na splátkach, že žiaden nátlak, ani psychický a ani fyzický, naňho nikdy vyvíjaný nebol. Následne začal kolotoč telefonátov a stretnutí a nezmyslených debát zo strany poškodeného R., ktorý niečo zaplatil a niečo nie a ktorý prejavil záujem o úver a za prítomnosti svedka J. povedal, že ľudia z okolia Trnavy sa venujú úverom. Toto trvalo až do jeho zadržania dňa 07. 09. 2011 v inej trestnej veci s tým, že vyšetrovateľ Y. a operatívec J. jednoznačne „vložili do úst“ poškodenému R. vetu „zošlaháme ťa, skončíš v base...“. Poukázal na zvláštnosť údajného miesta spáchania skutku, čerpaciu stanicu OMV Mlynská dolina, ktorá sa v rôznych kauzách vyskytuje celkovo 4 krát. Priznal, že poškodenému R. nadával, že je blbeček, čo však nie je trestné. Počas existencie jeho spoločnosti T. P. nebol nikdy trestne stíhaný v súvislosti s vymáhaním iných pohľadávok, že poškodený R. uznal svoj dlh voči N. ešte pred postúpením pohľadávky jeho spoločnosti T. P., pričom od prvého telefonátu s R. až po osobné stretnutie, mohla uplynúť cca hodina a pol a poškodenému nikdy nepovedal vykonštruovanú vetu, že ho zošľahá a dopadne ako iní neplatiči. Exekučný titul tvorila pohľadávka N. voči R., ktorý svoj dlh uznal vo forme notárskej zápisnice, stretávali sa na rôznych miestach v Bratislave a Trnave, napríklad na benzínových pumpách alebo v Šali na námestí, pričom R. splácal pohľadávku v nepravidelných intervaloch cca jeden rok od leta 2010 až do jeho zadržania v septembri 2011. Telefonicky sa kontaktovali vzájomne a splácanie jednotlivých splátok bolo 50:50, t. j. niečo z ruky do ruky a niečo na účet, že nie vždy dostal poškodený R. príjmový doklad, nakoľko sa stretávali na rôznych miestach a nemal pri sebe doklady, ale vždy mu boli dané dodatočne. Obžalovaný Z. D. uviedol ohľadne postúpenej pohľadávky firmy N. rovnaké skutočnosti, ako obžalovaný G. T., že J. R. nemal k pohľadávke nikdy výhrady, sám si určil i splátkový kalendár, v čom mu bolo vyhovené, pohľadávka sa vymáhala štandardným spôsobom, tak ako viacero pohľadávok a jediný, kto niečo namietal, bol R. a nebol žiaden dôvod a ani motív sa mu vyhrážať, lebo napokon platil podľa dohody. Uviedol, že poškodený R. bol stíhaný za obdobné podvody, že pod pojmom „štandardné vymáhanie“ pohľadávok, bolo oboznámenie postúpenej pohľadávky dlžníkovi, ktorému sa odovzdali všetky papiere, pričom poškodenému bolo vo všetkom vyhovené, zároveň upozornenie na prípadné exekučné konanie a zápis v registri dlžníkov. Prvý kontakt s poškodeným mal T., ktorý s ním všetko dohodol, pričom i on bol účastný tohto stretnutia, ale s poškodeným sa nerozprával. Pohľadávka bola vo výške cca 12.000,- Eur a splátky boli určené od 250 - 300,- Eur, ktoré bolo potrebné poukázať na účet D. banky medzi 15. a 20. dňom kalendárneho mesiaca, čo navrhol poškodený R. a bolo mu vyhovené. Upozornenia prichádzali teda až po 20. dni s tým, že evidenciu platieb realizovala banka a spoluobžalovaný T.. Jeho úloha bola tá, aby skontroloval na začiatku, pri postúpení pohľadávok, či je všetko v poriadku, v súlade zákonom. K predmetnej pohľadávke sa firma dostala cez svedka T. J., cez jeho rodinu, konkrétne svedka J. Y.. Stretnutia prebiehali vždy na podnet poškodeného R., pričom miesta a osoby si s odstupom času už nespomína, ale asi to bolo aj v obchodnom dome. Kontaktovali sa aj telefonicky, ale vždy volal poškodený R., keď napríklad meškal s pohľadávkou. Či sa potvrdenia o zaplatených sumách poškodenému R. vydávali uviesť nevedel, asi áno, vydávať sa mali, toto mal však na starosti spoluobžalovaný T.. Poukázal ďalej, že poškodený R. v podstate zavádzal, najmä pokiaľ sa týkalo otázok, že si vezme úver, poškodený R. nemal nikdy výhrady voči pohľadávke a jej splátky sám navrhol s tým, že všetko chcel vyrovnať do 6 mesiacov. Samotný úver bol v réžii poškodeného a nikdy mu s ním nepomáhal a vie, že svedok J. behal s nejakými papiermi od neho. Na stretnutiach s poškodeným sa zúčastňovali viacerí, nikto nemal dôvod sa poškodenému vyhrážať, pričom vymáhanie trvalo až do ich zadržania a poškodený celkovo splatil od 01. 04. 2010 sumu 5.400,- Eur, ktorú sumu poukázal na účet do banky a bokom od neho nikdy nič nechcel. Peniaze sa vždy delili. Pokiaľ ide o stretnutia na čerpacej stanici OMV v Mlynskej doline, bola v čase stretnutia otvorená, boli na verejnom priestranstve, kde sú kamery a ľudia tam tankovali. Miesta stretnutí navrhoval vždy poškodený R. a pokiaľ s ním telefonoval, vždy hovor smeroval od neho. Z prečítanej výpovede z prípravného konania poškodeného J. R., (§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.) podľa súdu vyplýva, že po tom, ako dostal výpoveď v spoločnosti N. O. Y., kde robil kuriéra, niekedy začiatkom decembra 2009 ho telefonicky kontaktoval H. D., zať majiteľa uvedenej firmy, ktorý mal na starosti „nepohodlné osoby". Pri osobnom stretnutí mu D. povedal, že uvedenej firme vyrobil dlh 20.000,- €, ale že ak zaplatí 15.000,- €, všetci na dlh zabudnú. Predbežne sa dohodli, že splatí tento dlh do konca júna nasledujúceho roku, niečo sa mu postupne splatiť podarilo, pričom peniaze dával vždy D. do rúk. Následne 21. decembra 2009 na notárskom úrade u H.. G. E. uznal svoj dlh vo výške 14.250,- € v prospech spoločnosti N. O. Y. a 15. januára 2010 vložil na účet H. D. čiastku 1.500,- €. Po tomto ho začiatkom mesiaca apríl 2010 telefonicky kontaktoval jemu neznámy chlap (zrejme obvinený T.), ktorý trval na urýchlenom stretnutí. K tomuto došlo ihneď, keďže poškodenému volala aj jeho manželka, ktorá mu povedala, že ho u nich doma hľadali traja holohlaví bezkrkí, ktorí vraj vyzerali ako vagabundi a prišli na čiernom aute. Pri osobnom stretnutí, na ktorom bol on, obvinený T. a ešte dvaja mu neznámi muži, mu T. povedal, že pohľadávka voči nemu spoločnosti N. O. Y., bola postúpená ich spoločnosti T. P. a že dlžnú čiastku má uhradiť do 7 dní na účet tejto spoločnosti v D. banke. Obvinený T. mu povedal, aby si zistil, či dostane úver v banke, pričom sa rozprávali aj o prípadných splátkach, na čo mu obvinený T. povedal, že ak bude splátky platiť pravidelne, nebude s tým problém, pričom mal platiť vždy 15. v mesiaci. Do mája 2010 podľa dohody zasielal na účet spoločnosti T. P. mesačné splátky, 2 alebo 3 a keďže v júni 2010 menil zamestnanie a v banke sa mu nepodarilo vybaviť úver, prestal so splátkami. Asi po 2 týždňoch ho telefonicky kontaktoval obvinený T., ktorý trval na osobnom stretnutí slovami „neopováž sa neprísť, čakáme Ťa tam!“. Stretli sa teda na pumpe OMV pri bratislavskej zoologickej záhrade, pričom obvinený T. toto stretnutie začal slovami „prečo nás stále ojebávaš a motáš, nie sme malí chlapci, radšej buď chlap a povedz pravdu!“. Okrem obvineného T. bol na tomto stretnutí aj obvinený D., pričom počas toho, ako im poškodený hovoril, že on ich neklame, že ich informuje o každej svojej splátke či platbe, sa obaja len usmievali. Obvinený T. sa ho následne opýtal, či vie, ako sa riešia neplatiči, na čo obvinený D. dodal, že ak nebude platiť, nie je problém sa pohľadávky vzdať a vytĺcť to z neho, že ho zošľahajú. Obvinený T. po tomto dodal, že „mu dávajú poslednú šancu pri pravidelnom splácaní a že pri omeškaní alebo nezaplatení sa mu môže stať to, čo povedal kolega" (obvinený D.) alebo „môže skončiť v base v Hrnčiarovciach“ a dodal, že „na neho podá trestné oznámenie, má známych a bude hneď, pričom sa má pripraviť na pobyt v Hrnčiarovciach“. Po tomto im v júli 2010 zaplatil naraz 2 splátky. V auguste 2010 ho telefonicky kontaktoval obvinený D., spoznal ho hneď podľa hlasu, že kedy im zaplatí ďalšie splátky, vyhrážajúc sa mu pritom opäť Hrnčiarovcami. V mesiaci august a september 2010 im nezaplatil nič, keďže nemal žiadne peniaze a na prelome októbra a novembra 2010 si od svojho otca požičal 1.000,- € a tieto odovzdal v bratislavskom Auparku obvinenému T.. Niekedy koncom roka 2010 sa s obvineným T. a obvineným D. stretol znova a tento mu povedal, že už bolo dosť ojebávania a motania z jeho strany a že sa chcú dohodnúť a doriešiť pravidelnosť splácania. Poškodený im pri tomto povedal, že niekedy začiatkom roka 2011 mu má byť vyplatená životná poistka z Tatra banky a že potom by im peniaze mohol dať. Reakciou obvineného D. bolo, že to je zo strany poškodeného ďalší „ojeb“ a obvinený T. mu povedal, že oni mu vybavia pôžičku v nejakom nebankovom subjekte, pričom sa malo jednať o sumu 10.000 - 12.000,- €, ktorá mala byť celá vyplatená obvineným. Do konca roka vyplatil ešte 400,- €, pričom chceli ešte ďalších 1.000,- € a podarilo sa mu vyplatiť im ešte 1.300,- €. Vo februári 2011 im na účet vedený v D. banke poslal 300,- €, na prelome júna a júla 2011 im v Šali odovzdal 400.- € a niekedy v lete 2011 na pumpe Zeleneč odovzdal T. ešte 200,- €. Posledný kontakt mal s obvineným T. v mesiaci august 2011, kedy mu telefonicky oznámil, že sa mu podarilo v nebankovom subjekte vybaviť pôžičku vo výške 5.000,- €, pričom obvinený mu nedal vedieť, či je táto suma postačujúca a teda či im ešte niečo dlží. Ohľadne niektorých platieb mal aj doklady, ohľadne niektorých nie. Čo sa týka zbraní si všimol, že pri stretnutí na benzínovej pumpe Zeleneč trčala obvinenému T. spoza pása pištoľ (mala strieborno - čiernu rukoväť, menšia ako klasická pištoľ a mal ju v čiernom puzdre) a v aute pri riadiacej páke mal obvinený tzv. boxer. Strach poškodeného z naplnenia obvinenými vyslovených vyhrážok bol umocnený tým, že sa v priebehu tohto ich stretávania sa dozvedel, že obvinený T. je členom nejakej mariánskej skupiny, čo bolo v novinách, bola tam jeho fotografia a pri nej napísané G. Š.. K platbám dochádzalo zo jeho strany kvôli tomu, že z obvinených mal strach a k podpísaniu dlhu u notárky kvôli tomu, že mal z H. D. strach o seba a svoju rodinu. Z prečítanej výpovede bývalej manželky poškodeného svedkyne W. R. súd zistil, že poškodený s nimi v spoločnej domácnosti nebýva od rozvodu 03. 11. 2010, pričom už pred rozvodom spolu viac menej nebývali, lebo mal frajerku, že poškodený pracoval v spoločnosti N. O. Y. U. ako manažér a mal na starosti kuriérov a skladníkov. V októbri 2009 ho z firmy prepustili, lebo mu na niečo došli, mal vystavovať fiktívne faktúry a firme spôsobil škodu, asi okolo pol milióna korún a že vtedy ho kontaktoval H. D., príbuzný konateľa firmy, že mali spisovať zápisnicu o uznaní dlhu u notárky a nejaké peniaze mu požičiavala aj jeho babka a aj otec. Na jar 2010 prišli k nim domov na adresu Y. H., X. X traja muži, pýtali sa či tam býva J. R. a keď im povedala, že už nie a nevie kde je a povedali jej, že ho hľadajú kvôli nejakej pohľadávke, ukázali jej aj nejaký papier, ale nedali jej do toho nahliadnuť, ani nič. Povedali, že keby niečo vedela, aby im zavolala a dali jej vizitku, na ktorej bola adresa firmy V. I. A. P. s. r. o., konateľ G. T., tel. číslo XXXX XXX XXX, nijako sa jej nevyhrážali, neboli ani nepríjemní, jednali slušne, pozdravili, ale nemala z nich dobrý pocit, lebo boli bezkrkí a vyzerali ako vagabundi, vyholení, resp. nakrátko ostrihaní. Boli traja, oblečení v tmavom, mali bundy, tričká a rifle a došli na bavoráku čiernej alebo tmavomodrej farby, nepamätala si ŠPZ. Nepamätá sa už, či s ňou hovoril jeden alebo dvaja a asi po 5 - 10 minút odišli. Kontakt na manžela im nedávala, hneď ho kontaktovala, že čo to má znamenať, že boli u nej traja ľudia, že ho hľadali, vypytovali sa na neho a povedala mu ako vyzerali, že sa strašne zľakla. Poškodený jej povedal, že to sú asi tí ľudia, čo im N. postúpil pohľadávku a povedala mu, že nech im láskavo zavolá a nech si to vyrieši, aby už nechodili, lebo má doma aj dve malé deti. Poškodený jej potom aj neskôr hovoril, že sa mu vyhrážajú, že keď to nebude platiť a tak pôjde sedieť. Bol nervózny a zo všetkého podráždený. V tej dobe u nej už často nebýval, lebo mal frajerku v Šali, k nim došiel len sem tam sa prespať. So splácaním dlhu mal problémy, ale ona mu peniaze nepožičiavala, lebo nemala z čoho. Vie, že mu požičala jeho babka, jeho otec, čo bolo na dlhy a požičiaval si aj peniaze na živobytie od druhej babky, jeho brata a okolo novembra alebo decembra 2010 mu požičal nejakých 300,-€ jej synovec N. E., lebo mu T. volal, že mu má dať peniaze. Poškodený v tom čase dosť často menil zamestnanie, neplatil ani na deti alebo platil nepravidelne. V roku 2010 na jeseň pred rozvodom bol na tom tak zle, že nemal ani peniaze, ani kde bývať, tak ho prichýlila k sebe a bol u nej asi štyri mesiace. Čo sa týka kontaktov so T., poškodený spomínal, že sa s nimi stretávali v Auparku, myslím, že aj v Trnave, ale nikdy nebola svedkom stretnutia a ani telefonátov medzi poškodeným a tými mužmi. Svedok Z.. H. R., otec poškodeného uviedol, že poškodený pracoval v spoločnosti N. O. Y. a od poškodeného vie, že pri odchode zo zamestnania zo strany firmy N. mu bolo povedané, že im dlhuje nejakú sumu, že vraj za fiktívne faktúry, ktorá firma to potom postúpila na vymáhanie niekomu a od poškodeného vedel, že za ním chodí nejaký pán T.. S poškodeným sa stretával v tej dobe často, pričom ho oslovil, že potrebuje odo neho pomoc. Jednalo sa o finančnú pomoc, vyjadril sa, že ho vydierajú, že ak vždy do určitej doby nezaplatí nejakú splátku z tej fiktívnej dlžnej sumy, tak sa môže jemu a jeho rodine niečo stať. Ale to vie iba z počutia od poškodeného, nakoľko s dotyčnými osobami neprišiel do styku. Poškodený koncom roku 2009 oslovil svoju starú mamu G. R., že či mu môže finančne pomôcť. O tejto pôžičke sa dozvedel tak od jeho mamy ako aj od poškodeného, jednalo sa o pôžičku 1.500,-€ a bolo to z vkladnej knižky vedenej na jeho meno i na meno jeho mamy. Peniaze vyberal on a aj ich odovzdal poškodenému. Potom mu ešte na jeho požiadanie požičal sumu 1.000,-€, niekedy koncom roku 2010. Poškodený mu zavolal a poprosil ho, že či mu môžem ešte pomôcť, lebo sa mu vyhrážali, že keď nezaplatí, on a rodina bude mať problémy. Peniaze si požičal od známych a poškodenému ich dal hneď v ten deň ako mu volal, odovzdával mu ich v Bratislave, prišiel si pre ne na jeho pracovisko. Celkom to bolo 2.500,-€ a doteraz mu vrátil z toho 1.300,-€. Čo sa týka vydierania, pokiaľ vie, už to skončilo. Od poškodeného tiež vie, že dlžoby voči N. má splatené, že momentálne žije v Nitre, je rozvedený, má zdravotné a psychické problémy, čomu napomohlo aj uvedené vydieranie. Pokiaľ vie, tak nepracuje. Svedok J. Y. potvrdil, že poškodený J. R. pracoval vo firme A. resp. Z., kde došlo k sprenevere peňazí. Keďže sa pohyboval v okolí svedka H. D., tento mu uviedol, že majú takýto problém, pričom existuje notárska zápisnica o uznaní dlhu, avšak poškodený R. neplní termíny splátok, či mu s týmto nevie pomôcť. Preto oslovil ex švagra T. J., odovzdal mu všetky dokumenty a potom sa to začalo riešiť. O priebehu ďalšieho postupu s pohľadávkou nemal vedomosť, riešil to len s J. a pripustil, že pár slov o tom prehodil aj s obžalovanými T. a D.. V súvislosti s inými pohľadávkami túto spoločnosť neoslovoval a vie, že poškodený R. sa vyjadril, že to chce zaplatiť. K spísaniu notárskej zápisnice o uznaní R. dlhu došlo pred postúpením pohľadávky ešte vo firme A. a bez tejto notárskej zápisnice by ani k postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť. Riešiť túto otázku pohľadávky bol oslovený svedkom D., ale nevie, či za spoločnosť A. alebo N.. V tom čase mal normálny vzťah so svedkom J.. keďže mal za manželku jeho sestru. Uviedol ďalej, že firma nepodávala na poškodeného R. trestné oznámenie, vzhľadom na to, aby mu nezničili život a R. ich sám o to prosil a svedok D. mu o ňom nič bližšie nehovoril, okrem toho, že mal spreneveriť nejaký tovar, poškodený R. nikdy nemal problém s uznaním dlhu a určite pred postúpením pohľadávky nič neplnil, keďže práve preto bol oslovený svedkom D., či nepozná spoločnosť, ktorá sa takejto činnosti legálne venuje. Svedok N. U. uviedol, že poškodený J. R. bol zamestnancom ich firmy N., pričom túto spoločnosť rôznymi podvodnými taktikami okrádal, pričom dostal výpoveď, k svojim skutkom sa priznal a uznal dlh, ktorý však nesplácal a preto svedok H. D., ktorý mal toto na starosti, poveril firmu s legálnym predmetom činnosti na vymáhanie pohľadávok a uzatvoril s nimi zmluvu, čo sa dialo ďalej nevedel uviesť. Vo firme N. je konateľom pričom, kto v tom čase podpisoval zmluvu o postúpení nevie, v tom čase boli totiž dvaja konatelia, možno aj on. Svedok D. pracoval na manažérskej pozícii v užšom vedení. Bližšie sa k priebehu vymáhania pohľadávky vyjadriť nevedel, ale potvrdil, že po vzájomnej dohode s poškodeným R. išli k notárovi, kde bol on a asi aj ich právnička, dlh nebol nikdy uhradený v celosti, možno čiastkovo, pričom to už nemal na starosti, nakoľko 100% vlastníkom spoločnosti N. je spoločnosť Z.. Svedkyňa R.. M. T. potvrdila, že poškodený J. R. bol v ich spoločnosti zamestnancom, bol vedúci operačného a spreneveril peniaze, čo aj priznal a o čom je aj notárska zápisnica, pričom neskôr sa toto postúpilo na vymáhanie, za čo už zodpovedal svedok H. D.. Svedok H. D. uviedol, že pred 6 - 7 rokmi začal pracovať poškodený J. R. s kuriérmi, ktorí mu boli „zverenými osobami“, rozhodoval kto z ktorých kuriérov bude čo fakturovať, pričom neskôr ich fakticky vydieral. Myslí si, že na podnet samotných kuriérov sa začalo interné šetrenie, kde sa poškodený R. priznal, podpísalo sa uznanie dlhu a keďže nič neplatil, vec bola odovzdaná spoločnosti na vymáhanie cez svedka T. J., o ktorom vtedy vedel, že pracuje s vymáhaním pohľadávok a v tejto súvislosti prišiel svedok J. na letisko. Nevedel sa vyjadriť, či mal poškodený R. aj voči iným subjektom nejaké záväzky, ale potvrdil, že raz prišla do firmy nejaká osoba sa pýtať na poškodeného R., lebo neplatil leasing a vie aj z ústnych podaní, najmä od kuriérov v Bratislave, ktorí sú jedna veľká banda, čo bol R.. Svedka Sochu sa pýtal na vymáhačskú spoločnosť preto, lebo sa roky poznajú z Lamača, pričom svedok J. vystupoval ako veľký mafián. Či poškodený R. niečo plnil N. nevedel, oni riešili len škodu, ktorá spoločnosti fakticky vznikla, ale samotní kuriéri od poškodeného R. nežiadali v podstate desiatky, ktoré mu museli odovzdávať, nie len za navýšené kilometre, ale za to, že vôbec mohli jazdiť. Uzatvoril, že poškodeného R. v žiadnom prípade nemožno obhajovať. Svedok T. J. vypovedal, že on, obžalovaní Z. D. a G. T. mali spolu firmu T. P., cez ktorú vymáhali pohľadávky, pričom s poškodeným J. R. sa streli niekoľkokrát, aj v Auparku na 3. poschodí, v reštaurácii, ako je posilňovňa Golem, pričom tam boli všetci traja. Tzv. vydierali viacero ľudí, nie len poškodeného R., pričom prvá vymožená suma išla im a ostané veriteľom. Ako sa dostala spoločnosť T. P. k R. pohľadávke už nevedel, ale predpokladá, že ho oslovil svedok J. Y. a on následne išiel za obžalovanými T. a D.. Vymáhanie pohľadávok vo všeobecnosti, už nevedel presne ako prebiehalo, ale nosili maskáče, obžalovaný T. nosil vojenské oblečenie a podľa ich výzoru, všetci museli vedieť, že sú od R., pričom sa s dlžníkmi stretli, sadli si s nimi a povedali im, že by bolo dobré dlžobu zaplatiť s tým, že určite padali aj nejaké vyhrážky, ale kto presne a čo hovoril uviesť nevedel. Určite aj on, aj obžalovaní T. a aj D. mali pri sebe zbrane, ako napr. nože, pištoľ, brokovnicu, atď., ktoré možno dlžníci i videli, pričom pri stretnutiach samopal, brokovnicu nemali. Podotkol, že všetky zbrane mali v legálnej držbe. Aká bola úspešnosť vymoženej pohľadávky u poškodeného R. nevedel, ale že asi niečo zaplatil, či celú pohľadávku, o tom vedomosť nemal. Spoločnosť T. P. vznikla tak, že s nápadom prišiel obžalovaný G. T., pričom skratka T. znamená T., Z. a G., ktorá mala byť zameraná na vymáhanie pohľadávok, pričom kto bol konateľom spoločnosti, nevedel. Spoločnosť získavala klientov po známostiach, napr. ako to bolo v tomto prípade cez svedka Y., pričom pohľadávky, nielen v tomto prípade, neboli vymyslené, išlo o reálne dlhy. Ako vznikla R. pohľadávka nevedel, pričom mu to bolo jedno, rovnako ako i právny titul pre spoločnosť T. P.. Ako prebiehali stretnutia s poškodeným R. si už nespomenul, nevedel ani, či dostal poškodený potvrdenia o uhradení časti pohľadávky a či sa vôbec viedlo účtovníctvo, či mal poškodený R. dohodnutý splátkový kalendár a ani či navrhol svoju pohľadávku vyrovnať vzatím si úveru, ako aj či pri stretnutiach s poškodeným vyťahovali zbrane, ale že asi nie. Svedok si nespomenul, či poškodený R. kontaktoval obžalovaného T. alebo len obžalovaný T. poškodeného R. a ani či boli na čerpacej stanici OMV v Mlynskej doline. S vymáhaním pohľadávok skúsenosti nemal a nepamätal si, či niekedy žiadal od obžalovaných stav R. pohľadávky. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kde k časti vyhrážok, v podstate vypovedal, že obžalovaný T. komunikoval s poškodeným R. hlavne telefonicky a časom, ako zistil, že má poškodený R. problémy s platením, začal sa mu spolu s obžalovaným D. istým spôsobom slovne vyhrážať, začali mu tykať, obžalovaný T. mu nadával do blbečkov, pýtal sa ho hlavne na to, či ho má dať zavrieť a dokedy ho chce ťahať za nos. Spolu s obžalovaným D. mu viackrát povedali, že ak požadovanú čiastku nezaplatí, že majú známych na polícii, dajú ho zavrieť a vybavia mu peklo v base, kde ho budú znásilňovať a robiť mu zle, viackrát mu tiež nadávali do hajzlov a do smradov a týmto spôsobom ho zastrašovali. Obžalovaný T. s poškodeným R. veľmi často telefonoval, nakoľko sa ho snažil buzerovať a poháňať k tomu, aby zaplatil a viackrát bol ako svedok pri tomto telefonáte. Často krát pri tomto telefonáte s poškodeným R. obžalovaný T. tiež stratil nervy a tak podal telefón obžalovanému D., ktorý mu tiež adresoval poznámky, ktoré už uviedol vyššie. Obžalovaní D. a T. sa poškodenému R. nikdy nevyhrážali fyzickou likvidáciou, iba mu nadávali do blbečkov, smradov a podobne, že ho dajú zavrieť do basy, pokiaľ to nezaplatí, kde ho budú znásilňovať a vyslovene mu povedali, že ho tam budú prcať do riti a podobne, pričom k tejto časti prečítanej výpovede svedok J. uviedol, že sa zakladá na pravde. Následne súd poukázal na prečítané a oboznámené listinné dôkazy, predovšetkým notársku zápisnicu sp. zn. NZ 54520/2009 z 21. 12. 2009, spísanú na notárskom úrade notárkou H.. G. E. z ktorej vyplýva, že J. R., ako povinná osoba, uznal svoj dlh v plnom rozsahu vo výške 14. 250,- Eur, čo do základu, i čo do výšky a zaviazal sa ho zaplatiť veriteľovi a osobe oprávnenej spoločnosti N. O. Y., s. r. o. v dvoch splátkach a to prvú splátku v sume 6.500,- Eur do 15. 01. 2010 a druhú splátku v sume do 7.750,- Eur do 30. 04. 2010. Z potvrdení a bankových výpisov podľa súdu vyplýva, že J. R. zaplatil spoločnosti N. O. Y., s. r. o. sumu 1.000,- Eur dňa 18. 12. 2009, spoločnosti V. I. A. P., s. r. o. sumu 300,- Eur dňa 15. 04. 2010, sumu 300,- Eur dňa 17. 05. 2010, sumu 300,- Eur dňa 16. 07. 2010, sumu 300,- Eur dňa 27. 07. 2010 a svedkovi H. D. sumu 1.500,- Eur dňa 19. 01. 2010. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti V. 1. A. P., s. r. o. bol od 27. 09. 2009 obžalovaný G. T., ktorému bolo dňa 01. 04. 2010 udelené plnomocenstvo zo strany spoločnosti N. O. Y., s. r. o. na vymoženie dlžnej sumy od dlžníka J. R. vo výške 12.750,- Eur s príslušenstvom, ktoré bolo doručené i J. R. dňa 01. 04. 2010 spolu s výzvou na zaplatenie a ktorý dňa 18. 12. 2009 uznal svoj dlh voči spoločnosti N. O. Y., s. r. o. Prvostupňový súd vyhodnotením uvedených a vykonaných dôkazov v súdnom konaní uviedol, že vo svetle prejednávaného prípadu stoja proti sebe dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď poškodeného J. R., ktorý popisoval konanie obžalovaného G. T. a obžalovaného Z. D. tak, že títo mu mali uviesť, aby ich neojebával, nemotal, že ak nezaplatí, tak ho budú riešiť ako ostatných neplatičov a že pokiaľ nevyrovná svoj dlh, tak ho zošľahajú a skončí v base, nakoľko majú známosti na polícii a v ÚV TOS Hrnčiarovce, pričom ho nikdy fyzicky nenapadli a ani sa mu nikdy nevyhrážali fyzickou likvidáciou. Vyvíjali na neho len psychický nátlak vo forme telefonátov a nadávok do klamárov, podvodníkov a blbečkov. Ďalej uviedol, že nemožno prehliadnuť, že poškodený R. je osobou opakovane súdne trestanou pre majetkovú trestnú činnosť (pokračovací prečin podvody podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, čo vyplýva z oboznámených trestných rozkazov) a vzhľadom k uvedenému je potrebné považovať jeho osobu za osobu krajne nedôveryhodnú a preto podľa súdu nemožno postaviť vinu obžalovaných výlučne a len na takejto výpovedi. Súd tvrdenia poškodeného vnímal ako účelové v snahe vyhnúť sa svojej civilnoprávnej povinnosti splatiť reálne existujúci dlh, ktorý sám uznal. Napokon keď zásadná výpoveď poškodeného, nevypočutého na hlavnom pojednávaní, vykonaná len prečítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania a ktorá by mala byť určujúcim a kľúčovým dôkazom na odsúdenie obžalovaných, bolo povinnosťou konajúceho súdu postupovať nanajvýš opatrne a podrobiť postup prísnemu preskúmaniu spoľahlivosti tohto dôkazu, vrátane rešpektovania pevných procesných záruk. Na strane druhej súd poukázal na obhajobné argumenty obžalovaných, ktorí popreli takého svoje konanie s tým, že postupovali vždy legálne, na základe riadneho uznania dlhu zo strany poškodeného a plnomocenstva, ktoré im bolo udelené oprávneným subjektom na vymoženie uznaného dlhu. Súd v tejto súvislosti pripomenul, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/51/2012 z 10. 04. 2015 bolo podľa § 290 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 281 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. zastavené trestné stíhanie proti obžalovaným, pretože trest, ku ktorému by mohlo toto trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovaným uložený. Ide o tresty im uložené rozsudkom Špecializovaného trestného súd č. k. PK - 2T/14/2013 z 26. 05. 2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/9/2014 z 26. 11. 2014, ktorým bol obžalovanému G. T. podľa § 190 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a obžalovanému Z. D. podľa § 190 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov a zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Trestným zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za prerokúvaný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorý je obom obžalovaným v prejednávanom prípade kladený za vinu, je 2 roky až 6 rokov. Obaja obžalovaní však využili svoje právo dané im ustanovením § 215 ods. 7 Tr. por. a v lehote 3 dní od doručenia predmetného uznesenia vyhlásili, že na prejednaní veci trvajú, z čoho podľa súdu možno vyvodiť racionálny záver, že obžalovaní nemali žiaden dôvod o snahu vyviňovať sa zo svojej trestnej činnosti, ktorá je v podstate marginálna, oproti trestnej činnosti pre ktorú boli právoplatne odsúdení a aj v prípade vyslovenia ich viny v prerokúvanom prípade, by bolo pre nich celkom bez významu. Podľa súdu jediným priamym svedkom pri telefonických rozhovoroch a osobných stretnutiach medzi obžalovanými T., D. a poškodeným R. bol svedok T. J., ktorý sa na hlavnom pojednávaní ani v náznakoch nezmienil o prípadnom psychickom alebo fyzickom nátlaku na poškodeného zo strany obžalovaných, keď vypovedal, že už nevie presne, ako prebiehalo vymáhanie pohľadávok a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde v podstate uviedol, že obžalovaní povedali poškodenému, že majú známych na polícii, že ho dajú zavrieť a že mu vybavia peklo v base, kde ho budú znásilňovať, robiť mu zle a vyslovene mu povedali, že ho tam budú prcať do riti a podobne, pričom mu nadávali do hajzlov a do smradov, blbečkov a podobne, len uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom, konaní je pravda. Nevedel však uviesť, prečo si na takéto zásadné skutočnosti nespomenul v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní a pri svojej voľnej výpovedi a ani pri kladení otázok zo strany prokuratúry a obhajoby nespomenul ani v hrubých obrysoch žiadny fyzický, či psychický nátlak zo strany obžalovaných na poškodeného. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde spomína praktiky obžalovaných, podobne ako poškodený, toto vysvetliť nevedel a iba bez ďalšieho uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, je pravda. Podľa názoru súdu je krajne nepravdepodobné, že by si svedok v konaní pred súdom na takého konanie obžalovaných nespomenul, ak by tomu tak skutočne bolo, nakoľko svedok J. bol preukázateľne členom zločineckej skupiny R., kde od roku 2009, teda v kritickom období prejednávaného skutku, pôsobil na 2. stupni riadiacej a rozhodovacej zložky pod priamym vedením odsúdených K. a T. a bol zaradený do skupiny práve s obžalovanými T. a D.. Napokon svedok J. vo viacerých trestných veciach opakovane rozprával o svojej rozsiahlej závažnej trestnej činnosti, za ktorú však nikdy nebol odsúdený, čo vznáša zásadne pochybnosti, predovšetkým pokiaľ ide o motiváciu tohto svedka v jednotlivých trestných veciach vypovedať. Za nepochybné uviedol, že svedok J. mal snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti aj v tomto prípade a preto jeho výpovede hodnotil prinajmenšom citlivo. Súd poukázal na to, že svedok J. je v režime chráneného svedka, síce v inej trestnej veci (právoplatne skončená na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK - 2T/14/2013, trestná vec tzv. zločinecká skupina R., ktorej členmi boli i obžalovaní T. a D.), ale napriek tomu, takýto priamy dôkaz výpoveďou chráneného svedka musí byť starostlivo overený radom ďalších nepriamych dôkazov potvrdzujúcich vierohodnosť priameho dôkazu o účasti obžalovaných na spáchaní skutku, pre ktorý sú žalovaní, čo sa však vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súdu, nestalo. Súd v závere svojho rozhodnutia poukázal, že na preukázanie viny obžalovanej osoby súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania konkrétneho obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania s poukazom aj na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. 2 Tz 22/1967 a sp. zn. 7 Tz 61/1967), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v svetle prejednávaného prípade, pričom súd nekonštatoval, že sa skutok uvedený v obžalobe nestal, ale súd konštatoval, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Tak sa priklonil k obhajobným argumentom obžalovaných o dôkaznej núdzi, kedy nebolo nikým a ničím priamo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by došlo k ich konaniu popísanému v skutkovej a právnej vete obžaloby. Záverom súd uzatvoril, že konanie obžalovaných popísané v skutkovej vete obžaloby nezodpovedá vykonanému dokazovaniu v prípravnom konaní, kde nebolo sporné a rozporované ani poškodeným, že mal reálnu povinnosť plniť z existujúceho záväzku (uznanie dlhu), na ktorej splnenie má inak tretia osoba (spoločnosť N. O. Y., s. r. o. ako splnomocniteľ spoločnosti V. 1. A. P., s. r. o.) nárok a preto skutková veta obžaloby mala odzrkadľovať túto skutočnosť, následkom čoho mala byť právnou vetou obžaloby kvalifikovaná ako trestný čin hrubého nátlaku podľa § 191 Tr. zák. Proti tomuto rozsudku, dňa 24.11.2017, teda v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote uvedenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená na podanie odvolania v zmysle § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. podala odvolanie námestníčka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, v jeho zastúpení a to v neprospech oboch obžalovaných proti výroku o ich oslobodení ( č.l. 729). V písomných dôvodoch odvolania z 23.03.2018 ( č.l. 731-733) s poukazom na výrok napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie aj na výpovede oboch obžalovaných a vypočutých svedkov, resp. ostatné vykonané dokazovanie uviedla, že v predmetnej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, ale naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že bolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, tento skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1) Tr. zák., resp. v prípade zmeny právnej kvalifikácie trestného činu hrubého nátlaku podľa § 191 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a tento spáchali práve obžalovaní T. a D.. Tento záver sa opiera nielen o výpoveď poškodeného R., ale aj o výpoveď svedka T. J., ktorý pri vymáhaní pohľadávok pracoval pre obžalovaných. Tento záver je tiež podporený aj výpoveďami ďalších svedkov a vykonanými listinnými dôkazmi, ktoré spolu dotvárajú celkový skutkový dej. Uviedla, že priamymi aktérmi daného skutku mali byť v podstate len poškodený, obžalovaní a svedok J.. V danom kontexte je preto namieste vyhodnotiť vykonané dokazovanie a jednotlivé výpovede aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, nakoľko výpoveď poškodeného teda nemôže byť priamo podporená výpoveďou inej osoby, okrem obžalovaných alebo svedka J.. Pritom svedok J. svojou výpoveďou tiež potvrdzuje výpoveď poškodeného, pričom vo svojej výpovedi v podstate potvrdil vydieranie poškodeného, vyhrážky poškodenému, že keď nezaplatí, dajú ho zavrieť, že mu vybavia peklo v base, kde ho budú znásilňovať a robiť mu zle, vyslovene mu povedali, že ho tam budú prcať do riti a podobne. Výpoveď poškodeného je tiež nepriamo podporená výpoveďou svedka R., otca poškodeného a svedkyne R., exmanželky poškodeného, ktorí potvrdili, že vedeli o jeho dlžobe a tiež o tom, že mal byť z tohto dôvodu vydieraný, pričom ale uviedli, že túto skutočnosť vedia od poškodeného. Podľa prokurátorky nie je možné jednostranne vyhodnotiť výpovede obžalovaných ako dôveryhodné a výpoveď poškodeného ako nedôveryhodnú a to len s poukazom na jeho trestnú minulosť a predchádzajúce odsúdenia. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že obžalovaný môže na svoju obhajobu uvádzať čokoľvek, bez toho aby sa vystavil riziku možného trestného stíhania za nepravdivú výpoveď, pričom poškodený je povinný vypovedať pravdu a vystavuje sa riziku možného trestného stíhania v prípade ak sa preukáže, že jeho výpoveď bola nepravdivá. Pritom skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, nie je preukázaný len výpoveďou poškodeného, ale aj svedka J. a podporne aj ďalšími dôkazmi, ako už uviedla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je prokurátorka toho názoru, že súd nerozhodol objektívne, spravodlivo, dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaných a nedostatočne sa vysporiadal s tými, ktoré svedčia v ich neprospech. Navrhla preto Krajskému súdu v Bratislave, aby na podklade jej odvolania, v zmysle § 321 odsek 1 písmeno b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Tr. por. vec vrátil späť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie prokurátorky zaslané ostatným procesným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté na prípadné vyjadrenie, čo využil len obžalovaný G. T., ktorý prostredníctvom obhajkyne podaním zo dňa 31.05.2018 uviedol, že v prvom rade je potrebné poukázať na samotný začiatok konania, ktorý už sám o sebe vykazoval známky nejasností, ako aj procesne vadného postupu a z odvolania prokuratúry je zrejmé, že celé svoje tvrdenie stavia výlučne na svedkovi T. J.. V súvislosti s ním poukázal na jeho osobnostný profil, ktorý sa pravidelne zúčastňuje súdnych pojednávaní v procesnom postavení svedka, pričom v jeho prípade ide o výpočet trestných stíhaní založených a dôvodených práve jeho tvrdeniami. Aj preto ho argumentácia prokuratúry v danom smere neprekvapuje a faktom je, že nie v jednom prípade došlo k vyvráteniu jeho tvrdení a klamstiev, pričom mnohé jeho obvinenia nepravdivé a účelové ostali doposiaľ bez postihnutia. V posudzovanom prípade tomu bolo rovnako a celé trestné stíhanie bolo založené na výpovedi T. J., ktorý sa konanie jeho bývalej spoločnosti rozhodol nazvať „vydieraním“. Podotkol, že T. J. pracoval pre V.I.A. P. s.r.o., ktorá sa okrem iného zaoberala aj vymáhaním legálnych pohľadávok a sám J. bol v nie jednom prípade činný pri vymáhaní dlhov, pričom nie v jednom prípade bola spoločnosť v tomto smere úspešná. Všetky pohľadávky, resp. objednávky na vymáhanie dlhov spoločnosťou majú jedného spoločného menovateľa a tým vždy bol zákonný postup. Tento okrem prevzatia predmetnej veci, spísania plnomocenstva a preukázania listinného, resp. iného dokladu o existencii reálneho dlhu, ktorý bol predmetom vymáhania zahŕňal vždy rovnaký postup, o čom mal vedomosť aj J.. Ani v jednom prípade nedošlo ku konaniu, ktoré by, čo i len v teoretickej rovine, bolo možné nazvať ako „vydieranie“, resp. „hrubý nátlak“. Ak by uvedené nebolo pravdou, potom by s vyššou pravdepodobnosťou J. označil všetky zákazky spoločnosti z hľadiska vymáhania dlhov ako vydierania, k čomu však nedošlo. Preto menovaný svedok tendenčne klame a obžalovaný uviedol, že sám sa stal terčom jeho viacerých krivých a vykonštruovaných obvinení, ktoré v danom čase skonštruoval za pomoci orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ ide o predmetnú pohľadávku vo vzťahu k dlžníkovi R., išlo o jeho reálny dlh, ktorý bol v danom čase vymožiteľný a na vymáhanie ktorého mala spoločnosť nepochybne zadanú objednávku a rovnako aj podpísanú plnú moc. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedkov, ktorí opísali praktiky svedka R., majúceho postavenie poškodeného v predmetnom konaní, ktorý sa nikdy nemohol ocitnúť v procesnom postavení poškodeného, nakoľko sám svojim konaním doslovne podviedol spoločnosť N., ako je známe. Obžalovaný uviedol, že aj keď nie je právne znalý, domnieva sa, že otázka procesného postavenia poškodeného v tomto prípade je viac než sporná, s poukazom na viaceré trestné stíhania vedené proti R. a to aj v čase vynesenia rozsudku. Napriek tomu, že nebol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní, na čom trval a aj prvostupňový súd, konštatoval, že R. je podvodník, ktorému obchádzanie zákona nie je cudzie, samotná pohľadávka voči jeho osobe predstavovala reálny dlh, čo v konečnom dôsledku vyplýva zo spisu, ako aj z výpovedí svedkov a aj W. R., bývalá manželka J. R. poukázala na jeho praktiky, ktoré dôverne poznala. V konečnom dôsledku sám J. R. existenciu dlhu voči spoločnosti N. potvrdil, pričom sa dohodol na jeho splácaní, notársku zápisnicu z titulu uznania dlhu podpísal dobrovoľne, vedomý si svojich podlžností, pričom poukázal na to, že k jej podpísaniu došlo v čase pred prevzatím zastupovania spoločnosti N. spoločnosťou V.I.A. P. s.r.o. v predmetnej veci. Z výpovede svedka J. R. tiež vyplynula nepravidelnosť splácania predmetného dlhu, pričom v tomto smere na neho opakovane apeloval s cieľom dosiahnutia seriózneho plnenia splátkového kalendára. Pokiaľ prišlo aj k výmene názorov so zvýšenou intonáciou hlasu podotkol, že nikdy nedošlo k vydieraniu zo strany jeho spoločnosti. Zarazilo ho tvrdenie prokuratúry v odvolaní, že výpoveď svedka J. je podporená výpoveďami ďalších svedkov, čo nekorešponduje a je v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. R., z jej obsahu je zrejmé, že osoby kontaktujúce ju vystupovali slušne, predložili príslušné doklady a nevyvíjali žiadne nemiestne správanie. To, že kvôli vzhľadu mala dojem, že ide o „vagabundov“, ako uviedla, nemožno v žiadnom smere povýšiť na záver, resp. úvahu o vydieraní. Jediným cieľom svedka J. R. bolo vyhnúť sa plneniu finančného záväzku, ktorého si bol vedomý a jeho konanie spočívalo v cielenej snahe „naťahovať“ čas ako zahmlievať skutočnosti viažúce sa k predmetnej pohľadávke. Aj prvostupňový súd postrehol túto skutočnosť, čo sám uviedol v odôvodnení rozsudku. V odvolaní prokuratúra v zásade poukázala predovšetkým na výpovede osôb v procesnom postavení svedkov, pričom ide o isté pasáže vytrhnuté z kontextu ich výpovedí. Za podstatnú skutočnosť považuje upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na fakt, že uznesením prvostupňového súdu z 10. apríla 2015, sp. zn. 7T/51/2012 došlo k zastaveniu trestného konania a to v súlade s ustanovením § 290 ods. 1 Trestného poriadku, § 281 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 215 ods. 2 Trestného poriadku. Keďže od samotného začatia trestného konania je si vedomý, že nedošlo ku skutku kladeného mu za vinu, ako aj fakt, že sa nedopustil trestného konania, trval spolu s ďalším spoluobžalovaným na prejednaní veci, ktorého výsledkom je oslobodzujúci výrok. Z individuálnej analýzy jednotlivých výpovedí svedkov je zrejmé, že v prípade výpovede svedka T. J., ktorým dôvodí aj prokuratúra, ide o rozporuplnosť v jeho tvrdeniach, tento svedok sa zúčastnil hlavného pojednávania dňa 9. novembra 2016, pričom z jeho výpovede nevyplynuli žiadne skutočnosti podporujúce tvrdenia v obžalobe. Keďže však táto sama o sebe vychádzala práve z jeho tvrdení, bolo priam nepochopiteľné, ako svedok J. v pojednávacej miestnosti nevedel uviesť ani základné fakty vo vzťahu k predmetným skutočnostiam. Na hlavnom pojednávaní, kde bol priamo prítomný, neuvádzal žiadne okolnosti vzťahujúce sa k fyzickému alebo psychickému nátlaku. Správne v uvedenom smere poukazoval prvostupňový súd aj na tieto fakty, ktoré mu nemohli uniknúť. Keďže jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola pre prokuratúru nedostatočná, došlo k prečítaniu časti jeho výpovede z prípravného konania. Aj týmto postupom v podstate prokuratúra odstraňovala rozpory svedka, ktorého tvrdenia boli povýšené na samotné zostavenie obžaloby v predmetnej veci. Tvrdenia svedka J. neboli v žiadnom smere podporené inými dôkazmi a rovnako tvrdenia domnelého poškodeného J. R. sú nekonzistentné a nemajú prienik s výpoveďou J. v podstatných bodoch. Na strane druhej jeho tvrdenia sú podporené nielen listinnými dôkazmi, ale aj tvrdeniami iných svedkov, čo vyplýva zo spisu. V súlade s vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nemal inú možnosť ako oslobodiť ich spod obžaloby, nakoľko iné rozhodnutie by bolo doslovne „fackou“ spravodlivosti a preto oprávnene konštatuje, že oslobodenie obžalovaných, ako aj postup súdu je správny a v súlade so zákonom. Na základe všetkých vykonaných dôkazov navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov, než ktorými namietala oslobodzujúci rozsudok okresného súdu. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, preskúmavať len tie výroky napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a preskúmavať správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods.1 písm. b) Tr. por.), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. Odvolací súd tak rozhodol na neverejnom zasadnutí, keďže zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súbehu so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. K správnym a úplným skutkovým záverom môže však súd dôjsť len vtedy, ak vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy a tieto je potrebné, aby v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne ich zhodnotil, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je oslobodzujúci rozsudok predčasný. Prvostupňový súd oslobodil obidvoch obžalovaných spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. s odôvodnením, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, pričom svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a svoje úvahy veľmi precízne vysvetlil, avšak odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok musel zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu, nakoľko vo veci nedošlo vo viacerých smeroch dodržaniu zákona pri vykonaní niektorých dôkazov, o ktoré taktiež oprel svoje hodnotiace úvahy v napadnutom oslobodzujúcom rozsudku, na ktoré dôkazy poukazovala i odvolateľka a dopustil sa taktiež aj procesných pochybení, ktoré boli prekážkou zákonnosti a kontradiktórnosti konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku. Prvostupňový súd po podaní obžaloby rozhodol trestným rozkazom 07.01.2013, ktorým uznal oboch obžalovaných vinnými zo zločinu vydierania spolupáchateľstom podľa §§20, 189 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe zhodným s obžalobou a obidvoch obžalovaných odsúdil na podmienečné tresty odňatia slobody, každého na 2 roky s odkladom na skúšobnú dobu 4 roky, voči ktorému však obaja obžalovaní podali odpor. Následne vec bola dodatkom rozvrhu práce č. 5 okresného súdu, po odchode predchádzajúceho sudcu, pridelená do súdneho oddelenia ďalšieho zákonného predsedu senátu (21.05.2014), ktorý po predchádzajúcich nevyhnutných úkonoch vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na 31.10.2014, na ktorom vykonal dokazovanie, následne odročil hlavné pojednávanie na 20.02.2015, ktorý termín bol zrušený a po zabezpečení odsudzujúcich rozsudkov z iných konaní na oboch obžalovaných ( NS SR sp.zn. 2To 9/2014 z 26.11.2014, Špecializovaného trestného súdu sp.zn. PK-2T/14/2013 z 26.05.2014), následne na neverejnom zasadnutí 10.04.2015 uznesením rozhodol podľa § 290 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 281 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por., že zastavuje voči obom obžalovaným trestné stíhanie v predmetnej veci, pretože trest, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvineným uložený. Prokurátor voči tomuto uzneseniu nepodal sťažnosť, ale v súlade so zákonom a s poučením obžalovaných, obaja požiadali v zákonnej trojdňovej lehote, že trvajú na prejednaní veci. Súd vo veci preto nariadil termín hlavného pojednávania na 28.09.2016, na ktorom boli vypočutí obaja obžalovaní, ktorí aj k veci vypovedali, svedkovia J. Y., N. U., R.. M. T. a H. D. a pre neprítomnosť poškodeného R. a svedka J. bolo pojednávanie odročené na 09.11.2016, na ktorom bol vypočutý svedok T. J. a pre neprítomnosť poškodeného J. R. súd postupom podľa § 88 ods. 1 Tr. por. nariadil obmedzenie jeho osobnej slobody a hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito. Procesné strany, na základe pokynu súdu, zaslali súdu písomné otázky na poškodeného v súlade s § 88 ods. 2 Tr. por. a vo veci ďalej súd nariadil termín hlavného pojednávania na 22.11.2017. Vzhľadom na opätovnú neprítomnosť poškodeného R., súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal výpoveď tohto poškodeného z prípravného konania, prečítal a oboznámil obsah spisu, ako vyplýva z č.l. 711 a po vyhlásení dokazovania za skončené a prednese záverečných rečí, vyhlásil predmetný, vyššie uvedený oslobodzujúci rozsudok, v odôvodnení ktorého v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd by si v podstate osvojil uvedené hodnotiace skutkové a právne závery prvostupňového súdu, pokiaľ by tomu nebránili niektoré nedostatky a najmä procesné pochybenia, ktoré tomu zatiaľ bránia. Pokiaľ ide o kontradiktórny výsluch svedka T. J. pred prvostupňovým súdom a aj z jeho prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva podstatná skutočnosť, že po tom, ako opisoval v obidvoch výpovediach, ako sa dostala spoločnosť V.I.A. P., s.r.o. k pohľadávke poškodeného R. (ktorá ani nebola sporná), resp. aj iným pohľadávkam a ako prichádzalo k jednotlivým stretnutiam s tým súvisiacich s poškodeným, pri ktorých bol prítomný aj on, prvostupňový súd pozabudol, že pôvodne trestné stíhanie sa začalo na podnet trestného oznámenia PPZ, úradu boja proti organizovanej kriminalite z 26.10.2011, okrem na oboch obžalovaných, aj na T. J., pričom po začatí trestného konania 27.10.2011, vznesené obvinenie bolo napokon len na obžalovaných G. T. a Z. D., pričom z výpovede svedka T. J. v prípravnom konaní ( 24.01.2012) a aj na hlavnom pojednávaní 09.11.2016 vyplynulo, že aj on sa mal zúčastňovať údajného vydierania poškodeného, ako vyplýva z oboch jeho výpovedí. Napriek tomu, že svedok takto nielen sám seba, ale aj oboch obžalovaných usvedčoval z „vydierania“ poškodeného, nielenže nebol ani v prípravnom konaní, ale ani prvostupňovým súdom výslovne poučený o práve nevypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. s absenciou jeho vyjadrenia, či využíva svoje právo a odmietne vypovedať, alebo sa ho výslovne vzdáva a k veci bude napriek zákonnému poučeniu o práve odoprieť vypovedať, že vypovedať bude. Podľa § 130 ods. 2 Tr. por. svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Podľa § 131 ods. 1 Tr. por. pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Odvolací súd preto musí konštatovať, že v súčasnom štádiu konania a za danej dôkaznej situácie, nie je možné prihliadať na výpoveď svedka T. J. nielen z prípravného konania, ale z hlavného pojednávania, nakoľko menovaný svedok pred svojimi výpoveďami bol len všeobecne poučený, ale v oboch prípadoch absentuje jeho vyjadrenie, či využíva svoje právo odoprieť vypovedať, alebo sa ho výslovne vzdáva, nakoľko svojimi výpoveďami usvedčuje z nelegálneho konania aj sám seba a preto mu hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania, na základe uvedených výpovedí. Preto úvahy okresného súdu a aj odvolacie námietky prokurátorky v súvislosti s menovaným svedkom sú na základe nesprávneho, vyššie uvedeného postupu, predčasné. Pokiaľ ide o hodnotiace úvahy okresného súdu, že svedok T. J. vo viacerých trestných veciach opakovane rozprával o svojej rozsiahlej závažnej trestnej činnosti, za ktorú však nikdy nebol odsúdený, čo vznáša zásadne pochybnosti, predovšetkým pokiaľ ide o motiváciu tohto svedka v jednotlivých trestných veciach vypovedať a je nepochybné, že svedok J. mal snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti aj v tomto prípade, je preto treba jeho výpovede hodnotiť prinajmenšom citlivo, odvolací súd dodáva, že aj tieto tvrdenia súdu je potrebné verifikovať preverením všetkých trestných stíhaní svedka T. J. a ich výsledkoch, resp. aj odpisom jeho registra trestov. Pokiaľ ide o poškodeného R., nemožno prehliadnuť snahu prvostupňového súdu o zabezpečenie jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní, ktorý v závere využil ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. a výpoveď poškodeného J. R. napokon prečítal. Niet pochýb o potrebe výsluchu menovaného poškodeného kontradiktórnym spôsobom a toho bol si toho vedomý aj súd prvého stupňa, rovnako aj procesné strany, ktoré sa dožadovali prítomnosti a výsluchu menovaného poškodeného. Podľa odvolacieho súdu, však prvostupňový súd neurobil všetko pre zistenie aktuálneho pobytu poškodeného, nakoľko síce zistil, že na adrese trvalého bydliska Y. H., ul. X. X sa už dlhšie nezdržiava, rovnako ako na doručovacej adrese Q. XX, poste restante (neznáme), resp. ani na poškodeným uvedenom telefonickom kontakte bolo zistené, že číslo je neznáme a po vydaní uznesenia na obmedzenie jeho osobnej slobody bolo len zistené, že má hlásený pobyt bezdomovca a má sa zdržiavať v Českej republike. Súd teda rozhodoval po prečítaní jeho výpovede na hlavnom pojednávaní 22.11.2017, na ktoré svedka neúspešne predvolal jednak z evidovanej adresy trvalého bydliska a z adresy v Českej republike (zo spisu nevyplýva, odkiaľ bola zistená), pričom podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné zisťovanie adresy svedka nielen podľa poškodeným udanej emailovej adresy, ale aj prostredníctvom rodičov, prípadne bývalej jeho manželky, ktoré možnosti nielen orgány polície nevyužili (aspoň to nevyplýva z výsledku ich šetrení), ale ani prvostupňový súd. Napokon je potrebné poukázať aj na odpis registra trestov poškodeného, ktorý si správne okresný súd vyžiadal, z ktorého je taktiež zistiteľné, že má neukončený podmienečný výkon trestu odňatia slobody (Okresný súd Nitra, sp.zn. 1T/116/2013), kde je taktiež možné zistenie prípadnej aktuálnej adresy poškodeného J. R. a aj aktualizovaným odpisom registra trestov, nakoľko posledný bol z 29.09.2016. Krajský súd v Bratislave preto na základe podaného odvolania prokurátorky, napadnutý rozsudok, s poukazom na vyššie uvedené pochybenia, zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa. Jeho úlohou bude v novom konaní doplniť dokazovanie, opätovne predvolať a vypočuť svedka T. J., ktorého môže vypočuť len po tom, ak po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. por. nevyužije svoje právo nevypovedať, výslovne sa ho vzdá a až následne ho môže po riadnom zákonnom poučení svedka k veci vypočuť. Rovnako bude potrebné preveriť jeho všetky trestné stíhania, ktoré boli proti nemu vedené a s akým výsledkom. Pokiaľ ide o poškodeného J. R., okresný súd bude musieť ešte ďalej zisťovať adresu jeho pobytu a urobiť všetky dostupné úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní vo vyššie naznačenom smere, samozrejme za aktívnej účasti prokurátorky, ako nositeľky dôkazného bremena a až po využití všetkých možností na zabezpečenie jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní, bude možné akceptovať postup podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Až po takto vykonanom doplnení dokazovania bude možné všetky, len podľa zákona vykonané dôkazy, vrátane dôkazov, ktorých potreba vyplynie z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, tieto dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a spravodlivo vo veci opätovne rozhodnúť. Krajský súd pritom upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.