Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200420 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112200420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu v 2. rade: G.. U. T., D. X, M., A.. XX.XX.XXXX, zast.: JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17, Košice, proti žalovanému: S Slovensko, spol. s r.o., Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 35 812 419, zast.: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/3/2012-167 zo dňa 06.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/3/2012-167 zo dňa 06.06.2016 m e n í tak, že rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-97/2010 zo dňa 24.11.2011 z r u š u j e . Žalobca v 2. rade má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu v 2. rade zaviazal na náhradu trov konania žalovaného vo výške 324,69 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca v 1. rade A.L.K. Humenné, spol. s r.o. a žalobca v 2. rade sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-97/2010 zo dňa 24.11.2011. V žalobe uviedli, že žalobu podávajú podľa § 40 ods. 1 písm. a), c), g), h), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedli, že žalobou doručenou rozhodcovskému súdu sa žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, domáhal zaplatenia prisúdených súm titulom plnenia z uzavretých Zmlúv o úvere č. 5110700003 z 02.02.2007 a č. 5110700002 z 02.02.2007. Listom zo dňa 06.08.2010 podali žalobcovia, v procesnom postavení žalovaných, žalobnú odpoveď, v ktorej uviedli, že žalobca sa domáha voči žalovaným plnenia zo spotrebiteľských zmlúv o úvere. Obidvaja mali za to, že sankcie zjednané v uvedených úverových zmluvách boli neprimerané, a tým neprijateľné a vo výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež uviedli, že namietali, že zmluvy o úvere v rozpore s platnou právnou úpravou neobsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nemali ako spotrebitelia možnosť výberu osobitne si vyjednať namiesto všeobecného súdu rozhodcovský súd a rozhodcovská doložka bola súčasťou zmlúv o úvere s procesnými pravidlami podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Dojednanie rozhodcovského konania za takýchto podmienok ich ako žalovaných neprimerane znevýhodňovalo, pričom túto rozhodcovskú doložku si žalovaní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a táto rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovaných ako spotrebiteľa, čím je neplatná. V žalobnej odpovedi žalovaný v 1. rade pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a žalovaný v 2. rade pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy vzniesli námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. 2. Ďalej žalobcovia v žalobe uviedli, že v rozhodcovskom konaní šlo o hrubé porušenie rovnosti účastníkov konania, keď žalobcovia ako žalovaní v rozhodcovskom konaní, napriek ospravedlneniu zo dňa 24.10.2011, nemali nijaký priestor na to, aby hájili svoje práva a právom chránené záujmy pred rozhodcovským súdom a konajúci rozhodcovský súd, resp. jediný rozhodca, rozhodol výlučne na základe tvrdení žalovaného ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, a to na neverejnom konaní. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade neuhradil súdny poplatok, v dôsledku čoho súd konanie o jeho návrhu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2014. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 02.02.2007 uzavrela spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o., so spoločnosťou A.L.K. Humenné, spol. s r.o., Zmluvu o úvere č. 5110700003 (ďalej len „ZoÚ 3“) a Zmluvu o úvere č. 5110700002 (ďalej len „ZoÚ 2“). Predmetom zmlúv bol záväzok veriteľa S Slovensko, spol. s r.o., poskytnúť v prospech dlžníka spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r.o., na jeho požiadanie a za podmienok uvedených v zmluve, peňažné prostriedky a záväzok dlžníka použiť poskytnutý úvere v súlade s dohodnutým účelom a v dohodnutom čase vrátiť dlžnú sumu a zaplatiť dohodnuté úroky. V septembri 2008 prestal dlžník uhrádzať splátky, preto na základe čl. V ods. 5 a 6 VÚP odstúpil veriteľ od úverových zmlúv. Všetky svoje pohľadávky vyplývajúce zo ZoÚ 3 vyčíslil veriteľ dlžníkovi vo finančnom vysporiadaní zo dňa 20.11.2009 a zo ZoÚ 2 dňa 20.11.2009. 5. Žalovaný uviedol, že na zabezpečenie úveru na základe ZoÚ 2 bola dňa 02.02.2007 podpísaná dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve medzi veriteľom a dlžníkom. Dňa 26.08.2008 bola vystavená blankozmenka, kde sa ako ručiteľ za prípadné nesplnenie záväzku zaručil G.. U. T.. Veriteľ vyzval ručiteľa listom zo dňa 04.02.2010, aby vzhľadom na skutočnosť, že dlžník čiastku neuhradil, nahradil veriteľovi pohľadávku zo ZoÚ 2. Ručiteľ listom zo dňa 09.03.2010 veriteľovi oznámil, že predmetnú dlžobu v poskytnutej dodatočnej lehote neuhradí. K ZoÚ 3 bola na zabezpečenie úveru dňa 02.02.2007 taktiež spísaná dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve a následne dňa 02.02.2007 vystavená blankozmenka. Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko veriteľ v konaní pred rozhodcovským súdom priložil zmenky iba ako listinné dôkazy, nejedná sa o zmenkové platobné konanie. Primárnym právnym titulom na uplatnenie nároku veriteľa neboli zmenky, ale práva a povinnosti vyplývajúce dlžníkovi z VÚP a z odstúpenia od úverových zmlúv v znení príslušných dodatkov a uplatnené úroky z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka. Tiež mal za to, že ani jeden zo subjektov nevystupuje ako spotrebiteľ. Dlžník je právnickou osobou a ručiteľ, ktorý síce fyzickou osobou je, nevystupuje ako zmluvná strana v zmluvách o úvere, je len ručiteľom za vystaviteľa zmenky, ktorým je dlžník, nemôže sa preto dovolávať aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. 6. Konajúci súd poukázal na ust. § 1, § 3, § 4, § 17, § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že čo sa týka žalobcom uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z., žalobca v žalobnom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by zdôvodnil predmetné ustanovenie zákona. Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v § 1 ods. 3 ustanovuje, aké spory v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať. Predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol záväzok vyplývajúci z úverových zmlúv, teda majetkový spor, ktorý spadá do rozhodovacej pôsobnosti rozhodcovského súdu v zmysle § 1 ods. 1 a 2 ZRK a jeho prejednanie v rozhodcovskom konaní nie je vylúčené a nespadá pod § 1 ods. 3 ZRK. 7. K dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK uviedol, že podľa Zmlúv o úvere č. 5110700003 a č. 511700002 si v článkoch V. bod 4 úverových zmlúv zmluvné strany dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu vyplývajúceho zo zmluvy, ako aj zo všetkých nadväzujúcich právnych vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, sa bude postupovať tak, že v prípade, ak bude návrh na začatie konania podaný v ten istý deň na súde aj na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, je na konanie príslušný súd. V rozhodcovskom konaní sa bude postupovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany vyhlasujú, že sa dobrovoľne a bez výhrad podrobia rozsudku rozhodcovského súdu. Z uvedených skutočností podľa názoru konajúceho súdu vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej priamo v článku V. bod 4 oboch Zmlúv o úvere zo dňa 02.02.2007, podpísaných zmluvnými stranami a spĺňa podmienky v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 ZRK. Z uvedených dôvodov súd posúdil návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK ako nedôvodný. 8. Ohľadom porušenia zásady rovnosti účastníkov konania, súd prvej inštancie uviedol, že z rozhodcovského spisu zistil, že žalovaní boli predvolaní zo dňa 12.09.2011, ktoré prevzali dňa 22.09.2011. V deň pojednávania doručil advokát JUDr. Ján Spišiak rozhodcovskému súdu fax bez splnomocnenia od žalovaných, ktorým chcel ospravedlniť ich neúčasť. Rozhodcovský súd podľa názoru súdu prvej inštancie správne posúdil toto podanie ako podané neoprávnenou osobou a rozhodol konať v neprítomnosti žalovaných v súlade s § 23 ods. 3 Rokovacieho poriadku, ktoré poučenie bolo žalovaným uvedené aj v predvolaní na ústne konanie. 9. K dôvodom uvádzaným žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK, t. j. dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania, súd ustálil, že žalobca v žalobe a ani v konaní neuviedol, nepreukázal a ani neoznačil žiadne dôvody, nové skutočnosti alebo rozhodnutia, pre ktoré možno žiadať obnovu konania. Na záver dodal, že žalobca nemá vo vzťahu k žalovanému postavenie spotrebiteľa. Z úverových zmlúv bolo podľa súdu zrejmé, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky na účely jeho podnikateľskej činnosti a ich vzťah je vzťahom obchodno-právneho charakteru a nie je možné na tento vzťah aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa. Konajúci súd uviedol, že žalobca v 2. rade (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2. rade) je vo vzťahu k hlavnému vzťahu založeného úverovými zmluvami ako ručiteľ, jeho vzťah má povahu tzv. akcesorického právneho vzťahu, ktorý je závislý na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi a odvíja sa od tohto vzťahu. Preto, ak hlavný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom nemá charakter spotrebiteľského vzťahu, uvedené sa týka i vzťahu medzi žalobcom v 2. rade ako ručiteľom (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2. rade) a žalovaným (v rozhodcovskom konaní žalobca) ako veriteľom. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 2. rade. Mal za to, že napadnutý rozsudok je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a vydanie nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia. Zdôraznil, že v konaní žalovaný v 1. rade namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a žalobca v 2. rade namietal aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Uviedol ďalej, že popri skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal, žalobca v 2. rade tvrdil, že nepodpísal rozhodcovskú zmluvu, nakoľko pri podpise vystupoval ako konateľ spoločnosti A.L.K. Humenné spol. s r.o. a taktiež ako fyzická osoba sa nestal ručiteľom záväzku obchodnej spoločnosti, za ktorú konal ako štatutárny zástupca. Poukázal na to, že v zmluvách medzi A.L.K. Humenné, spol. s r.o. a žalovaným chýba podpis žalobcu v 2. rade ako fyzickej osoby, ktorá by pristupovala k ručiteľskému záväzku žalobcu v 1. rade. Súd prvej inštancie preto nesprávne rozhodol, že žalobca v 2. rade bol zmluvnou stranou rozhodcovskej zmluvy a pokiaľ by aj bol, tak rozhodcovská doložka by bola voči nemu ako spotrebiteľovi neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zistil, že žalobca v 2. rade nie je zmluvnou stranou v rozhodcovskej zmluve a napriek tomu neprihliadal na ňu pri rozhodovaní vo veci a dovodzoval jej platnosť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade len z obchodnoprávneho vzťahu žalobcu v 1. rade. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu. Žalobca neuviedol konkrétne pochybenie v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, na ktoré sa odvolával. Uviedol, že predmetný vzťah sa neposudzuje ako spotrebiteľský. Tento medzi konkrétnymi subjektmi nikdy nevznikol. Spoločnosť A.L.K. Humenné, spol. s r.o. je právnickou osobou a úverové zmluvy s rozhodcovskou doložkou uzatvorila so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že voči žalobcovi v 1. rade bolo konanie právoplatne zastavené uznesením č. k. 30Cb/3/2012-55 zo dňa 10.04.2014, predmetom konania tak zostal návrh žalobcu v 2. rade na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia poukazovali na to, že ako spotrebitelia nemali možnosť výberu, osobitne si vyjednať namiesto všeobecného súdu rozhodcovský súd alebo opačne, ale rozhodcovská doložka bola súčasťou zmlúv o úvere, v dôsledku čoho ju považovali za neplatnú. Uviedli, že žalobca v 1. rade vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a žalobca v 2. rade pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. 15. V bode 4. čl. V. Záverečné ustanovenia Zmluvy o úvere č. 5110700003 zo dňa 02.02.2007 a rovnako Zmluvy o úvere č.5110700002 zo dňa 02.02.2007, uzavretej medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že sa dobrovoľne a bez výhrad podrobia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bude pre obe zmluvné strany rozhodujúci a konečný. 16. Z dohôd o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 02.02.2007 vyplýva, že žalobca v 1. rade a žalovaný sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa vyplývajúcich z uvedených úverových zmlúv vystavením blankozmenky, ktorú vystaví dlžník (žalobca v 1. rade ) na rad veriteľa (žalovaného). 17. Zo zmenky vystavenej dňa 26.08.2008 vyplýva, že sa na ňu ako ručiteľ podpísal žalobca v 2. rade. V zmenke nie je vyplnený deň splatnosti ani zmenková suma. Zo zmenky vystavenej dňa 02.02.2007 vyplýva, že bola vyplnená na zmenkovú sumu 5.354,12 Eur, pričom sa na nej nenachádza žiaden aval. 18. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné odlíšiť úverový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným a vzťah zmenkový. Rozhodcovská doložka sa vzťahuje len na spory zo zmluvy o úvere, nie na nároky zo zmenky. Skutočnosť, že sa na jednu zo zmeniek ako avalista podpísal žalobca v 2. rade neznamená, že vystupuje aj ako ručiteľ v úverovom vzťahu. Záväzok zmenkového ručiteľa je, rovnako ako zmenka samotná, abstraktným záväzkom, ktorý sa neviaže na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formálnych náležitostí predpísaných zmenkovým zákonom. Takými sú v zmysle čl. I. § 31 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, aby bolo ručiteľské prehlásenie napísané na zmenku alebo na prívesok a aby ho ručiteľ podpísal. Vznik ručiteľského záväzku teda nie je podmienený osobitným mimozmenkovým vyhlásením ručiteľa. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter zmenkového ručenia. Podľa ust. čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili, sú majiteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zmenečné ručenie predstavuje zvláštny právny prostriedok, ktorého najvýznamnejším znakom je to, že nesmeruje voči presne definovanému veriteľovi, ale voči každému majiteľovi zmenky. Avalista svojím ručiteľským vyhlásením garantuje zaplatenie zmenkovej sumy všetkými dlžníkmi, ktorí sú už podpísaní na zmenke v dobe, keď urobí svoje prehlásenie, takisto ako tými, ktorí sa dlžníkmi stanú v budúcnosti. Nejde teda len o náhradníka hlavného dlžníka, ako je to u všeobecných zabezpečovacích prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Vôbec nejde o ručenie za osobu. Avalista ručí za vyplatenie zmenky. Zaplatenie zmenky je zabezpečené zmenkovým ručením vo vzťahu k tomu, kto je v danom čase zmenkovým veriteľom, to znamená voči majiteľovi zmenky. Avalista je samostatným dlžníkom a osoba avaláta len určuje, aká je kvalita a výška jeho záväzku a aké je jeho postavenie vyplývajúce zo zmenky. Nie je dlžníkom akcesorickým ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným, pri postihu solidárnym so všetkými ostatnými dlžníkmi. 19. V danom prípade by teda prichádzalo do úvahy ručenie žalobcu v 2. rade len ako avalistu, z čoho vyplýva, že žalovaný by sa mohol domáhať od žalobcu v 2. rade plnenia len z pozície zmenkového veriteľa, teda na základe zmenky a nie z titulu ručenia úverového vzťahu. Takéto ručenie nevzniklo, nakoľko toto vzniká v zmysle § 303 Obchodného zákonníka len písomným vyhlásením ručiteľa, že veriteľa uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Podpis avalistu na zmenke takýmto vyhlásením nie je. Navyše treba poukázať aj na to, že zmenka, na ktorú sa ako avalista podpísal žalobca v 2. rade, nie je úplne vyplnená, a teda v tomto prípade ani nemožno hovoriť o ručení zmenky, nakoľko blankozmenka nemá vyplnené potrebné náležitosti a chýba v nej vyplnená zmenková suma. Odvolací súd má potom za to, že medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by mohol byť predmetom rozhodcovského konania. 20. Ak by aj odvolací súd pripustil vznik zmenkového ručenia zo strany žalobcu v 2. rade, v rozhodcovskom konaní si žalovaný mohol uplatňovať nárok voči žalobcovi v 2. rade len z titulu zmenkového ručenia a z tohto hľadiska bolo potom potrebné posudzovať, či medzi stranami bola uzavretá rozhodcovská doložka, ktorá by vôbec založila právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory zo zmenky. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodoval spor týkajúci sa vyššie uvedených zmlúv o úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že aj sám žalovaný v podaní zo dňa 17.08.2015 uviedol, že v rozhodcovskom konaní zmenky priložil iba ako listinné dôkazy a nejednalo sa o zmenkové platobné konanie, nakoľko primárnym titulom na uplatnenie nároku nemali byť zmenky, ale práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere. 21. Predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol teda nárok veriteľa vyplývajúci z úveru, vzťahu založeného medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade Zmluvami o úvere zo dňa 02.02.2007 a nie zo zmenky. Odvolací súd tiež prízvukuje, že dohoda ohľadom rozhodcovského konania bola zakomponovaná len v zmluvách o úvere, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, žalobca v 2. rade nebol zmluvnou stranou v tomto vzťahu. Ani v prípade, že by žalobca v 2. rade vystupoval ako ručiteľ dlžníka z úverového vzťahu, nemohla by sa naňho vzťahovať rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka uzavretá medzi dlžníkom a veriteľom, ktorá je napísaná v zmluve, ktorej súčasťou by aj bolo ručiteľské vyhlásenie, sa nevzťahuje na právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom. Spor medzi ručiteľom a veriteľom by bolo možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní len v prípade, že by ručiteľ a veriteľ prejavili vlastnú vôľu preniesť právomoc o rozhodovaní sporu medzi nimi na rozhodcovský súd, či už v rozhodcovskej doložke, v ručiteľskom vyhlásení alebo iným spôsobom. V danom prípade je však nepochybné, že dojednanie o riešení sporov pred rozhodcovským súdom uzavreli len dlžník (žalobca v 1. rade) a veriteľ (žalovaný). Tento názor korešponduje aj so závermi Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 23Cdo/3958/2013 a sp. zn. 23Cdo/111/2009, podľa ktorého: "Z žádného ustanovení zákona o rozhodčím řízení nevyplývá, že by se rozhodčí doložka vztahovala i na subjekty mimo právní vztah, v němž je rozhodčí doložkou založena pravomoc rozhodce či stálého rozhodčího soudu k rozhodování ve věci. Hovoří-li ustanovení § 2 odst. 4 zákona o rozhodčím řízení o právech s těmito právy souvisejícími, má na mysli práva, která vznikla mezi subjekty rozhodčí doložky v souvislosti s právním vztahem, pro který je rozhodčí doložka sjednána, např. náhrada škody plynoucí z porušení smlouvy, bezdůvodné obohacení a pod.. Rozhodčí doložka ovšem nedopadá na takové právní vztahy, jejichž subjektem jsou třetí osoby, které s vedením rozhodčího řízení nevyslovily souhlas." 22. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovský súd uviedol, že žalobca v 2. rade vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, na čo poukazovali aj žalobcovia v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka žalobcu v 2. rade bola dôvodná a rozhodcovský súd ju vyhodnotil nesprávne. Pritom sám rozhodca uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná len medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade sa k otázke právomoci rozhodcovského súdu nemá právo vyjadrovať a namietať ju, nakoľko v rozhodcovskom konaní je žalovaným iba z titulu jeho ručiteľského záväzku. Ako však bolo uvedené vyššie, žalobca v 2. rade nebol ručiteľom žalobcu v 1. rade a navyše na prejednanie sporov týkajúcich sa určitej osoby v rozhodcovskom konaní, musí táto osoba prejaviť súhlas s riešením sporov formou rozhodcovského konania, nemožno takýto súhlas dovodzovať len z akcesorického charakteru ručenia. 23. Podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania žaloby, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal. 24. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že hoci žalobca ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol ust. § 40 ods. 1 písm. a), c), g), h), j) zákona č. 244/2002 Z.z., a teda výslovne ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol a vyššie citované ustanovenie, právne posúdenie veci je úlohou konajúceho súdu, a preto má odvolací súd za to, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné subsumovať pod niektoré z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe, pričom v žalobe bolo výslovne uvedené, že žalobca namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej doložky. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil výrok o trovách konania na súde prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu. Keďže žalobca v 2. rade mal v konaní plný úspech, o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v 2. rade odvolací súd priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).