Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112202386 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112202386.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: CHIRANA - PREMA TRADE, s.r.o., Líščie Nivy 238/6, 821 08 Bratislava, IČO: 34 107 428, zast.: Mgr. Ľubomír Bugáň, advokát, Bajkalská 25/A, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ľuboš Jurčo, Pribinova 25, 811 09 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu: AV1, s.r.o., Ivánska cesta 10, 821 04 Bratislava, IČO: 43 859 186, zast.: Mgr. Petra Jurčová, advokátka, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/3/2012-202 zo dňa 16.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.01.2017, vydaný v konaní pod č.k. 1Cbi/3/2012-202, zrušuje a vec vracia tomuto súdu na nové konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 16.01.2017, v konaní pod č.k. 2Cbi/3/2012-202, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu a zamietol žalobu. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 10.01.2012, doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.01.2012, sa právny predchodca žalobcu AVIDOL, s.r.o. domáhal vydania rozsudku vo veci určenia pohľadávky vo výške 144.205,60 Eur a pohľadávky 2.272.330,66 Eur prihlásených do konania vedeného pod sp. zn. 6K/51/2011 titulom neuhradených záväzkov žalobcu. Žalobca uviedol, že pohľadávky boli popreté žalovaným dňa 28.12.2011 čo do výšky a právneho dôvodu. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 32 ods. l, ods. 3, ods. 4, ods. 6, ods. 9 zistil, že uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6K/51/2011 zo dňa 05.10.2011 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Žalobca si tieto pohľadávky prihlásil do konkurzného konania v súlade s ust. § 32 ods. 6 ZKR. Vzhľadom na prejudikované viazanosť žalovaného dôvodmi popretia sa súd v konaní zaoberal len dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí pohľadávok správcom zo dňa 28.12.2011, a to istinou ako pohľadávku č. 1 a úroky titulom neuhradenia kúpnej ceny za prevod vlastníctva k pozemkom zo dňa 08.08.2008 a úrokmi z omeškania. Návrhom zo dňa 29.03.2012 požiadal žalobca o pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.07.2012 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť AVIDOL, s.r.o. a na jej stranu vstúpil žalobca. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.01.2016 uviedol, že k dôvodu popretia pohľadávok titulom čiastočnej úhrady sa vyjadriť nevie, nakoľko pôvodný konateľ žalobcu p. M. nikdy neodovzdal žalobcovi účtovnú dokumentáciu spoločnosti AVIDOL, s.r.o., a preto nemôže vylúčiť, že mohlo dôjsť k čiastočnej úhrade kúpnych cien a je pripravený v zodpovedajúcej časti zobrať návrh späť. Žalovaný uviedol, že žalované pohľadávky sú v rozpore s údajnou pohľadávkou spoločnosti HILTON, s.r.o. na základe Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 medzi pôvodným žalobcom, úpadcom a spoločnosťou HILTON, s.r.o. z dôvodov, že Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje simulovaný právny úkon a jej uzavretím sledovala spoločnosť HILTON, s.r.o. a p. M. obídenie zákona. K okolnostiam vzniku pohľadávok žalobca uviedol, že v rokoch 2006 a 2007 uzavrel pôvodný žalobca s Tatra bankou, a.s. úverové zmluvy zabezpečené záložným právom na pozemky v tom čase vo vlastníctve pôvodného žalobcu a záložným právom na obchodné podiely spoločníkov pôvodného žalobcu a záložným právom na pohľadávky pôvodného žalobcu. Založené pozemky pôvodný žalobca neskôr predal svojim spriazneným spoločnostiam, a to úpadcovi a spoločnosti Airportforum, s.r.o. Kúpnu cenu za ne nikdy nezaplatil, a teda pôvodnému žalobcovi vznikli voči úpadcovi a spoločnosti Airportforum, s.r.o. pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky. Tatra banka začala po nesplatení úverov v roku 2011 vykonávať záložné právo na pozemky. P. M.alované pohľadávky na zaplatenie kúpnych cien presunul uzavretím Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 na spoločnosť HILTON, s.r.o. Žalobca mal za to, že právnym dôvodom podpisu tejto dohody nebolo prevzatie záväzku úpadcu, ale zánik pohľadávky pôvodného žalobcu voči úpadcovi a vznik pohľadávky spoločnosti HILTON, s.r.o. voči úpadcovi. Žalobca mal za to, že ide minimálne o odporovateľný právny úkon v zmysle ust. § 59 ods. 2 ZKR, nakoľko podpisom dohody úpadca nahradil svoj záväzok voči spriaznenej osobe záväzkom voči nespriaznenej osobe a zaťažil sa zmluvnou pokutou. Návrhom žalobca žiadal súd prvej inštancie o pripustenie zmeny žalobného petitu tým, že akceptoval listinné dôkazy predložené žalovaným o čiastočných úhradách kúpnych cien vo výškach 627.000,- Sk a v sume 9.800.000,- Sk. Súd prvej inštancie na základe návrhu zo dňa 02.02.2016 pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 16.01.2017. Na základe vykonaného dokazovania, a to svedka G. C., H. M., ako aj z obsahu listín, ktoré sú založené v spise vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že dohodu o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 uzavreli osoby oprávnené konať v mene účastníkov tejto dohody. Dohoda spĺňa predpoklady podľa ust. § 531 ods. 1 OZ, účastníci zmluvy mali súhlas veriteľa so zmenou v osobe dlžníka. Uznanie dlhu medzi úpadcom a spoločnosťou HILTON, s.r.o. potvrdilo stav, ktorý nastal podpisom tejto dohody. O skutočnosti, že pôvodný žalobca považoval spoločnosť HILTON, s.r.o. za vlastníka pohľadávok svedčí tiež skutočnosť, že ho dňa 30.05.2011 vyzval na splatenie dlhu. V konaní súd prvej inštancie považoval za nesporné, že po podpise tejto dohody minimálne v troch čiastočných úhradách došlo k zníženiu celkového dlhu, a teda vyhodnotil za účelové tvrdenie žalobcu, že podpis dohody bol ekonomickým nezmyslom pre zúčastnené strany. Ekonomickým prínosom dohody pre spoločnosť HILTON, s.r.o. bola predpokladaná odmena vo výške 5 %. Súd na základe uvedeného preto vyhodnotil námietku žalobcu o neplatnosti dohody ako účelovú a nepreukázanú. Žalobca tiež v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal svoje tvrdenia o simulovanom právnom úkone, obídení zákona alebo konania v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto v konaní vyhodnotil Dohodu o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 ako platnú. Vo veci posúdenia námietky absolútnej platnosti právneho úkonu súd tiež bral do úvahy skutočnosť, že sporovou stranou prejednávanej veci nebola spoločnosť HILTON, s.r.o. ako účastník dohody, a preto by prípadná deklarácia neplatnosti nebola právne záväznou. Spoločnosť HILTON, s.r.o. mala byť intervenientom v konaní. Súd napriek tomu konštatuje, že zo žiadneho listinného dôkazu predloženého v konaní nevyplýva skutočnosť, že veriteľom ktorý dal podnet na popretie by bola spoločnosť HILTON, s.r.o. a v dôvodoch popretia je uvedené, že dôvodom boli podnet veriteľa a úpadcu. Ak mal žalobca vedomosť o tom, že veriteľom, ktorý dal podnet na popretie bola spoločnosť HILTON, s.r.o., mal v konaní pred súdom prvej inštancie využiť právne prostriedky. V konaní je preto nesporné, že po posúdení dohody ako platnej v čase uzavretia žalobca (ani jeho právny predchodca) nemali v čase podania žaloby aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko v čase jej podania, ani v čase prihlásenia pohľadávok do konkurzného konania, neboli vlastníkmi predmetných pohľadávok. Postúpením pohľadávky pôvodným žalobcom na súčasného došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z dôvodu, že preukázateľne táto pohľadávka patrila spoločnosti HILTON, s.r.o. Žalobca sa síce v konaní pred súdom prvej inštancie pokúsil o odstránenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie tým, že doručil odstúpenie od Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 27.09.2016. Súd prvej inštancie však konštatoval, že ani v prípade vyhodnotenia odstúpenia ako platného by aktívna vecná legitimácia žalobcu právne nevznikla, nakoľko nesporne v čase podania žaloby vlastníkom pohľadávok nebol ani žalobca, ani jeho predchodca spoločnosť AVIDOL, s.r.o. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietol nezákonnosť odstúpenia v zmysle ust. § 497 ods. 1 OZ, nakoľko je nesporné, že z tejto dohody bolo plnené (čiastočne). Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že odstúpiť od dohody je možné len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté, alebo ustanovené v zák. (ust. § 48 OZ). Ak pôvodný žalobca (spoločnosť AVIDOL, s.r.o.) chcel postupovať v zmysle ust. § 45 ods. 5 ZKR mal prihlásiť svoju (pohľadávku v konkurze úpadcu ako podmienenú, čo preukázateľne neurobil (odôvodnenie rozsudku bod. 30). Súd prvej inštancie v konaní taktiež nebral do úvahy argumentáciu žalobcu o odporovateľnom charaktere právneho úkonu Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011, nakoľko je nesporné, že ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o odporovateľnosti zakladajú výhradne aktívnu legitimáciu správcu domáhať sa posúdenia právneho úkonu ako odporovateľného a neúčinného vo vzťahu k veriteľom konkurzu. Na takto uvedenom a zistenom základe, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobca neosvedčil právo na určenie uplatnených pohľadávok proti odporcovi. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko ich žalovaný v konaní neuplatnil. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.01.2017 podal žalobca odvolanie dňa 15.03.2017. Odvolanie je podané riadne a včas (napadnutý rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 27.02.2017) V odvolaní navrhovateľ uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ako aj z dôvodov, že súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP). V odvolaní uvádza, že nepovažuje záver súdu prvej inštancie o tom, že mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia, za správny. Za vadu postupu súdu prvej inštancie považuje to, že sa súd nezaoberal skúmaním okolností, za ktorých bola Dohoda o prevzatí dlhu uzatvorená a na ktoré žalobca v priebehu konania opakovane poukazoval s tým, že záver súdu o tom, že účastníci tejto dohody sledovali legitímny hospodársky účel, a nie obídenie zákona súd vecne nesprávne vyhodnotil. Spoločnosť HILTON, s.r.o. na základe Dohody o prevzatí dlhu nevytvorila žiaden dlh a pre ňu bol finančný efekt nulový, nakoľko úpadca spoločnosti odplatu za prevzatie záväzku neuhradil. Spoločnosť HILTON, s.r.o. tiež neuhradila prevzatý záväzok voči spoločnosti AVIDOL, s.r.o. (právny predchodca žalobcu). Poukazuje na to, že spomenutých 5 % by spoločnosť HILTON, s.r.o. zarobila v prípade, ak by došlo k splneniu záväzkov z Dohody o prevzatí dlhu. Je síce pravdou, že odplata spoločnosti HILTON, s.r.o. za prevzatie záväzkov bola o 5 % vyššia, ako ňou prebraté záväzky z kúpnych zmlúv, avšak v tom čase boli záväzky viac ako pol roka po lehote splatnosti. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti v konaní neriešil. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie v tom, že po podpise dohody došlo k zníženiu celkového dlhu. K čiastočnej úhrade pohľadávok za zaplatenie kúpnej ceny za pozemky spoločnosti AVIDOL, s.r.o. však prebehlo v decembri 2008, t.j. viac ako 2 roky pred uzavretím Dohody o prevzatí dlhu. Po prevzatí týchto záväzkov k žiadnej úhrade nedošlo (čo však spoločnosti nezabránilo, aby si do konkurzu na majetok úpadcu prihlásila pohľadávku na zaplatenie odplaty za prevzatie dlhu). Vzhľadom na tieto dôvody žalobca ako odvolateľ zotrváva na svojich tvrdeniach, že účel dohody o prevzatí dlhu nezodpovedá obsahu samotnej dohody a že jej uzavretie predstavuje ekonomický nezmysel. Odvolateľ sa nestotožňuje ani s bodom 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvádza, že posudzovanie neplatnosti dohody o prevzatí dlhu je v predmetnom konaní otázkou prejudiciálnou. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu, že so spoločnosťou HILTON, s.r.o. súd prvej inštancie nekonal ako s vedľajším účastníkom. Skúmaním žalobcom namietanej odporovateľnosti tejto dohody sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec. Žalobca sa určenia odporovateľnosti voči správcovi nikdy nedomáhal. Odporovateľnosť dohody o prevzatí dlhu uplatnil voči spoločnosti HILTON, s.r.o. samotný správca, pričom súd prvej inštancie sa v inom konaní (9Cbi/3/2012) s názorom správcu stotožnil, keď konštatoval, že pohľadávku spoločnosti HILTON, s.r.o. správca považoval dôvodne za pohľadávku z odporovateľného úkonu. Skutočnosť, že dohoda o prevzatí dlhu je neúčinnou, vyplýva i z dôkazov predložených žalobcom v rámci súdneho konania. V súvislosti s odstúpením od dohody a závermi súdu sa odvolateľ nestotožňuje. Podľa názoru žalobcu (odvolateľa) sa odstúpenie spravuje zákonom č. 7/2005 Z.z., následne zákonom č. 513/1991 ObchZ a v treťom rade subsidiárne až zák. č. 40/1964 Zb. ObčZ. Poukazuje na svoje písomné podanie zo dňa 10.01.2017. Odvolateľ má za to, že odstúpením od Dohody o prevzatí dlhu pred vyhlásením rozsudku v konaní pred súdom prvej inštancie bolo skutočnosťou, ktorú mal súd zohľadniť a žalobe vyhovieť. Odvolateľ má za to, že sú splnené podmienky, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku zmenil tak, že zmenenému žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 209 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 12.04.2017 (na č.l. 209 spisu). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.04.2017, ktoré doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 25.04.2017 vyplýva, že sa stotožňuje so správnym právnym posúdením veci, tak ako ju vykonal súd prvej inštancie a žiada odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Má za to, že žalobca, ani jeho právny predchodca, nie sú majiteľmi pohľadávok. Má za to, že Dohoda o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 uzavretá medzi úpadcom a spoločnosťou HILTON, s.r.o. za súhlasu veriteľa je platná, účinná v súlade s dobrými mravmi, ako aj poctivým obchodným stykom, neobchádza zákon, nie je simulovaným právnym úkonom a má svoj ekonomický a právny význam. Všetky tieto skutočnosti žalovaný preukázal dôkazmi v konaní pred súdom prvej inštancie, a to Dohodou o prevzatí dlhu, výsluchom svedka p. C., výsluchom svedka B.. H. M. a ostatnými listinnými dôkazmi. Má za to, že sú splnené všetky podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd I. inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci, a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o uznanie popretej pohľadávky navrhovateľa (žaloba z č.l. 1-22 spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky preukázal a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal právny dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd prvej inštancie preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. 7. Odvolací súd v síce v zhode so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zo dňa 16.01.2017 konštatuje, že žalobca (právny predchodca žalobcu) sa v prihláške domáhal pohľadávky titulom neuhradenia kúpnej ceny na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2008, kedy ako veriteľ (AVINDOL, s.r.o.) ako predávajúci a dlžník (úpadca) ako kupujúci previedli vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol dlžník vlastnícke právo k pozemkom špecifikovaným v článku I. bod 1 kúpnej zmluvy, za čo sa zaviazal veriteľovi uhradiť kúpnu cenu. Dlžník veriteľovi kúpnu cenu neuhradil. Veriteľ preto uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny ako aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z kúpnej ceny od 09.08.2010 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie preto bolo potrebné preukázať, že by povinnosť vrátiť zaplatené peňažné prostriedky žalobcu v ním uplatnenej výške, ako pohľadávka prihlásená do konkurzu vznikla žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi). Na základe tej skutočnosti, že dňa 15.02.2011 bola uzavretá Dohoda o prevzatí dlhu medzi pôvodným žalobcom, úpadcom a spoločnosťou MILTON, s.r.o. bolo potrebné pred súdom prvej inštancie náležite a vecne správne ustáliť, či táto Dohoda je platným a účinným právnym úkonom. Z vykonaného výsluchu svedkov, a to G. C. a H. M. vyplývali skutočnosti, ktoré síce vyvracali tvrdenia žalobcu o neekonomickom efekte uzavretej Dohody o prevzatí dlhu, avšak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať aj úkonom odstúpenia od nej a účinkami odstúpenia od tejto Dohody pre konanie. Odvolací súd sa preto zaoberal dôvodmi odvolateľa, a to či táto dohoda vykazuje znaky neplatnosti, rozporu so zákonom, alebo dobrými mravmi a konštatuje, že podľa ust. § 531 ods. 1 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak dá na to veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Súd prvej inštancie sa však nevysporiadal s úkonom odstúpenia od nej a účinkov odstúpenia vo vzťahu k samotnej žalobe. Tieto listinné dôkazy preto súd prvej inštancie vecne nesprávne vyhodnotil. Odvolací súd preto v zhode so závermi odvolateľa vyslovenými v odvolaní konštatuje, že je potrebné pre posúdenie otázky , či žalobca má alebo nemá aktívnu vecnú legitimáciu posúdiť aj úkon odstúpenia od Dohody o prevzatí dlhu. Vo vzťahu k úkonu odstúpenia od dohody o prevzatí dlhu, ktorú učinil žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že predmetný úkon odstúpenia nemožno vyhodnotiť bez ďalšieho ako úkon nezakladajúci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (resp. jeho predchodcu). V konaní je preskúmavaná prihláška pohľadávky veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), ktorá bola popretá zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu. V postupe súdu prvej inštancie možno vytknúť pochybnosť, ktorá by zakladala zrušenie alebo zmenu vydaného rozsudku. 8. Súd prvej inštancie pochybil, ak konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z obsahu Dohody o prevzatí dlhu nemožno vyvodiť záver, že by žalobca (právny predchodca žalobcu) sa mohol účinne domáhať priznania nároku, ktorý mu právne neprináleží. Možno uznať ako dôvodnú obranu žalobcu, uvedenú v odvolaní, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci dokazovania sa súd neúplne, zaoberal všetkými tvrdeniami, námietkami žalobcu, ktorými preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku v konaní. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil na nové konanie. 9. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.01.2017, vydaný v konaní pod č.k. 2Cbi/3/2012-202 a vec vracia tomuto súdu na nové konanie, pričom súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi v kontexte uplatnenej námietky aktívnej vecnej legitimácie označeného žalobcu. 10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, súd rozhodnutie zruší len, ak neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil v súlade s § 391 ods. 1 cit. ustanovenia. 13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého inštancie na ďalšie konanie. V danom prípade odvolací súd nenašiel dôvody pre vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).