Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/155/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203847 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112203847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: P. Q., O. X. J. P. Č.. XX, L. X. L. Č.. X, W., zastúpenom advokátom: JUDr. Viktor Sásfai, so sídlom Fejova č. 4/12, Košice, proti žalovanému: AXA pojišťovňa a.s., so sídlom Lazaretská č. 13/8, Praha 2, Česká republika, IČO: 281 95 604, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky AXA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska č. 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zastúpenému: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. mája 2016, č.k. 8C 36/2012 - 517, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.590 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 06.09.2010 do zaplatenia, do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 940 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06. 09. 2010 až do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že obchodná spoločnosť U. U.. G.. C.. D. J. XX. XX. XXXX so žalovaným ako poisťovateľom havarijné poistenie motorového vozidla Z. X. XXX J., Q.. Č.. PO XXX J., vrátane poistenia proti krádeži. Dňa 29. 12. 2009 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo vozidlo v Českej republike, odcudzené. Dňa 16. 08. 2010 uzatvoril žalobca s uvedenou obchodnou spoločnosťou zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému v tejto poistnej udalosti. Po ohlásení poistnej udalosti, šetrení tejto poistnej udalosti, žalovaný dňa 06. 09. 2010 zaplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 23 940 eur. Žalovaný stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 36 000 eur a z tejto sumy znížil poistné plnenie o 30%, čo predstavovalo sumu 10 800 eur a následne od tejto sumy odpočítal sumu 1 260 eur, čo predstavuje 5% spoluúčasť. Poukázal na to, že v danej veci sa žalobca domáhal doplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia vo výške 23 841 eur spolu s príslušenstvom, namietal žalovaným stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 36 000 eur, keďže pri uzatvorení poistnej zmluvy bola stanovená všeobecná hodnota vozidla na sumu 54 000 eur, a od podpísania poistnej zmluvy a dňa, kedy nastala poistná udalosť (len niekoľko dní), nemohlo dôjsť tak výraznému zníženiu všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca tiež namietal zníženie (krátenie) poistného plnenia o 30 %, ktoré žalovaný riadnym spôsobom neodôvodnil, mal za to, že poistník si splnil všetky povinnosti uvedené v ustanovení hlava II, čl. 6 bod 18 písm. d), bod 19 Všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa pri znížení poistného plnenia žalovaný odvolával. Považoval zníženie poistného plnenia za bezdôvodné, pretože poistník dňa 26. 03. 2010 odovzdal žalovanému originál technického preukazu a 2 ks originálnych kľúčov od vozidla a povinnosť odovzdať mu servisnú knižku a zelenú kartu nemal. Podľa žalobcu poistné plnenie mu malo byť vyplatené vo výške 47 781, 20 eur (cena 50 296 eur určená súdnym znalcom N.. J. W. po odpočítaní dohodnutej 5 % spoluúčasti) a nakoľko žalovaný plnil 23 940 eur, domáhala sa doplatenia poistného plnenia vo výške 23 841 eur. Považoval za sporné dve skutočnosti - všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti a zníženie poistného plnenia o 30 %. Vzhľadom na to, že žalobca nesúhlasil s určením všeobecnej hodnoty vozidla žalovaným na sumu 36 000 eur nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca N.. W. Š., z ktorého znaleckého posudku č. 10/2013 zo dňa 20. 03. 2013 vyplývala všeobecná hodnota vozidla ku dňu 29. 12. 2009 vo výške 35 786, 83 eur. Na základe námietok žalobcu k tomuto znaleckému posudku vypočul tohto súdneho znalca a na základe jeho námietok týkajúce sa záverov znaleckého dokazovania a ním predložený znalecký posudok č. 13/2014 súdneho znalca N.. T. P., vyhotovenom na jeho objednávku, a z neho vyplývajúcu všeobecnú hodnotu vozidla v deň jeho odcudzenia 39 664 eur, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca N.. G. V.. Z kontrolného znaleckého posudku súdneho znalca N.. G. V.Í. č. 5/2014 zo dňa 17. 12. 2014, vyplývalo, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu 29. 12. 2009 bola 34 364 eur. Na základe námietok žalobcu proti tomuto znaleckému posudku dňa 19. 05. 2015 vypočul tohto súdneho znalca a následne pripustil návrh žalobcu na nariadenie druhého kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca N.. Y. U.. Na základe druhého kontrolného znaleckého posudku súdneho znalca N.. Y. U. č. 6/2016 zo dňa 22. 01. 2016, zistil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 29. 12. 2009 vo výške 37 400 eur. Na základe námietok žalobcu k tomuto znaleckému posudku dňa 19. 05. 2015 vypočul tohto súdneho znalca. Zdôraznil, že po rozsiahlom dokazovaní vo veci určenia všeobecnej hodnoty vozidla v deň jeho odcudzenia, žalobca navrhoval, aby súd ustálil všeobecnú hodnotu vozidla medzi sumou 37 400 eur (N.. Y. U.) a 39 664 eur (N.. T. P.) a žalovaný navrhoval, aby súd ustálil všeobecnú hodnotu vozidla medzi sumou 35 786 eur (N.. G. V.) a 37 400 eur (N.. Y. U.). Po vyhodnotení rozsiahleho dokazovania vo veci určenia všeobecnej hodnoty vozidla v deň jeho odcudzenia, ustálil všeobecnú hodnotu vozidla v deň jeho odcudzenia 29.12.2009 na základe druhého kontrolného znaleckého posudku súdneho znalca N.. Y. U. č. 6/2016 zo dňa 22. 01. 2016, z ktorého vyplývala všeobecná hodnota vozidla ku dňu 29. 12. 2009 vo výške 37 400 eur, od tejto sumy odpočítal sumu 1 870 eur, čo predstavuje 5 % dohodnutú spoluúčasť a zo sumy 35 530 eur odpočítal sumu 23 940 eur, ktorá už bola žalovaným zaplatená, a ustálil konečnú výšku nároku na doplatenie poistného plnenia v sume 11 590 eur. Uviedol, že 30 % zníženie poistného plnenia podľa ustanovení hlava II, čl. 6 bod 18 písm. d), bod 19 Všeobecných poistných podmienok žalovaným z dôvodu, že po poistnej udalosti mu žalobca nepredložil servisnú knižku, považoval za nedôvodné. Keďže sa žalobca domáhal doplatenia poistného plnenia vo výške 13 722 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 940 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 06. 09. 2010 až do zaplatenia, a vo zvyšnej časti (1 782 eur) žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba aj v tejto časti zamietnutá, dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vzhľadom na nedostatok dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na závery jednotlivých znaleckých posudkov, ktoré stanovili pravdepodobnú všeobecnú hodnotu motorového vozidla, považoval za zrejmé, že prvotné stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla na sumu 36 000 eur, ktoré vykonal pri likvidácii poistnej udalosti, bolo primerané a v zásade odzrkadľujúce reálnu hodnotu motorového vozidla v čase jeho odcudzenia. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku absencie servisnej knižky ako nezastupiteľného podkladu na stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, sú závery predmetných znaleckých posudkov v zásade len orientačné, a teda zníženie poistného plnenia z dôvodu nepredloženia servisnej knižky žalobcom bolo účelné a v súlade s poistnými podmienkami. Za daných okolností sa nemohol stotožniť so stanovením všeobecnej hodnoty motorového vozidla súdom prvej inštancie na základe posledného znaleckého posudku, nakoľko ani súd prvej inštancie ani súdny znalec nemali k dispozícií servisnú knižku, ktorej predloženie požadoval od žalobcu a ktorú považuje za nevyhnutný podklad a najmä zdroj potrebných informácií ovplyvňujúcich všeobecnú hodnotu motorového vozidla, ktorými sú napr. počet návštev v servise, vykonané opravy, počet a povaha porúch, poškodenie, závady, počet najazdených kilometrov a ďalšie relevantné skutočnosti. Absencia servisnej knižky s veľkou pravdepodobnosťou zdôvodňuje ním tvrdené nepresné stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, a teda aj zníženie poistného plnenia v zmysle dohodnutých poistných podmienok. S poukazom na § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka a poistné podmienky havarijného poistenia (Hlava II, článok 6, bod 18 písm. d/ a bod 19) považoval za opodstatnené krátenie poistného plnenia. Argumentoval, že bol oprávnený na vyžiadanie si servisnej knižky a zelenej karty od žalobcu, pričom nešlo o úkon, ktorý by bolo možné zrealizovať napríklad s veľkými ťažkosťami, prípadne by bolo predloženie takýchto dokumentov úplne znemožnené. Predloženie servisnej knižky považoval za významný podklad na stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, pričom bez nej nebolo možné jednoznačne určiť presný technický stav motorového vozidla, teda ani frekvenciu návštev servisu, počet najazdených kilometrov, prípadne ďalšie skutočnosti alebo poškodenia, relevantné pre stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla. Uviedol, že poistné podmienky zakladali priamo právo poistiteľa znížiť poistné plnenie alebo poistné plnenie odmietnuť v prípade nepredloženia požadovaných dokladov, zníženie poistného plnenia tak považoval za legitímne za stavu, že nastala v poistných podmienkach predpokladaná situácia odôvodňujúca zníženie poistného plnenia. Percentuálna výška zníženia poistného plnenia bola na jeho uvážení. Zdôraznil, že nepredloženie servisnej knižke a zelenej karty nemožno chápať izolovane a výlučne vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ale aj ako porušenie, resp. nedodržanie poistných podmienok, ktorých výsledkom je prípadné zníženie poistného plnenia, pričom výška takéhoto zníženia bola na jeho posúdení. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť, a tým porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. V časti uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 11 940 eur považoval rozsudok za zmätočný, nakoľko výsledná suma, ktorá mala byť v konečnom dôsledku žalobcovi uhradená, má predstavovať sumu 11 590 eur, a pokiaľ ide o odmietnutie zníženia poistného plnenia o 30 % vytýkal súdu prvej inštancie, že v tomto smere sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o nedôvodnosti takéhoto zníženia. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 4. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie poistného plnenia ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení uvádzaných žalovaným na jeho obranu, následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov vyplývajúcou z § 191 C.s.p. v spojení s čl. 15 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver o vzniku nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení motorových a svoje dôvody vedúce k (čiastočnému) vyhoveniu žaloby aj dostatočne , v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., odôvodnil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh konania, poukázal na stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav a výsledky vykonaného dokazovania, a právne závery ku ktorým dospel postačujúco vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá rozsahu, v akom bolo potrebné posúdiť rozdielne názory strán na vyriešenie v konaní sporných otázok. Dôvody, pre ktoré bolo žalobe vyhovené, sú v odôvodnení rozsudku v dostatočne potrebnom rozsahu uvedené tak, aby proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že by rozsudok bol nepreskúmateľný do tej miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. 5. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz s tým obmedzením, že nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudku spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania. 6. V danej veci súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Správne v konaní postupoval, pokiaľ vzhľadom na potrebu odborného stanovenia všeobecnej hodnoty odcudzeného motorového vozidla, nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru cestnej dopravy. Súd prvej inštancie vzal za základ svojho rozhodovania ustanoveným znalcom N.. U. vypracovaný; v poradí druhý; kontrolný znalecký posudok č. 9/2016, v ktorom znalec posúdil rozdielne závery ostatných znaleckých posudkov vypracovaných znalcami v priebehu konania. Kontrolný znalecký posudok spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré súhrnne odborne posúdil a po ich komplexnom zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov, v ktorých odôvodnil aj rozdielnu výšku všeobecnej hodnoty vozidla ku ktorej dospel v porovnaní s predchádzajúcimi znaleckými posudkami a vysvetlil odlišné použitie vstupných údajov pre stanovenie konečnej výšky hodnoty vozidla. V konaní neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery kontrolného znaleckého posudku a obrana žalovaného v podanom odvolaní nebola založená na takých relevantných tvrdeniach, ktoré by spochybňovali odborné závery znalca alebo postup, ktorým k týmto svojim záverom znalec dospel. 7. Pokiaľ sa súd prvej inštancie priklonil k uvedenému znaleckému posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla a nevychádzal zo žalovaným vykonaného ocenenia vozidla pri likvidácii poistnej udalosti (36 000 eur), ktoré nezohľadňovalo relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v priebehu konania a boli dôležité pre zistenie konečnej všeobecnej hodnoty, nemožno mu vytýkať žiadne pochybenie. Súd prvej inštancie pritom náležite premietol do svojich záverov aj písomné podanie žalovaného zo dňa 16.03.2016, v ktorom uviedol, že nenamieta výpočet všeobecnej hodnoty vozidla určenú znaleckým posudkom N.. Y. U. vo výške 37 400 eur a zohľadnil tie časti (záverečných) prednesov strán na pojednávaní dňa 05.05.2016, v ktorých sa strany zhodli na výške všeobecnej hodnoty vozidla, keď žalovaný navrhol, aby súd určil všeobecnú hodnota vozidla v medziach od 35 786 eur do 37 400 eur na základe znaleckých posudkov N.. V. H. N.. U. a žalobca navrhoval túto určiť v medziach od 37 400 eur do 39 664 eur na základe znaleckých posudkov N.. P. H. N.. U.. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla súdom prvej inštancie za účelové, odporujúce ním uplatňovaným prostriedkom procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Žalovanému nepochybne vyplývalo z poistných podmienok havarijného poistenia (Hlava II, článok 6, bod 18 písm. d/, bod 19) oprávnenie znížiť alebo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov, vrátane servisnej knižky. Žalovaným zvolené zníženie poistného plnenia o 30 % však považoval odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; za nedôvodné, nakoľko nebolo primerané okolnostiam danej veci. Ponechaním servisnej knižky vo vozidle nedošlo k porušeniu žiadnej všeobecne záväznej, či zmluvnej povinnosti poisteného vodiča motorového vozidla a potrebu jej uschovávania vo vozidle napokon odôvodnil aj znalec N.. P. v znaleckom posudku č.13/2014 tým, že táto by mala byť dostupná k nahliadnutiu v prípadoch záruky mobility vozidla a servisného zásahu asistenčnej služby pri poruche vozidla. Zníženie poistného plnenia žalovaný odôvodňoval tým, že originálne doklady od vozidla umožňujú páchateľom jednoduchšiu manipuláciu s odcudzeným vozidlom. Servisná knižka však takýmto relevantným dokladom nie je, a preto jej neexistencia je zanedbateľná z hľadiska vzniku poistnej udalosti, či zväčšenia rozsahu jej následkov. Z hľadiska legitimity dôvodov krátenia poistného plnenia nemôže obstáť ani skutočnosť, že servisná knižka má veľký vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla, a že v dôsledku jej absencie mohla byť stanovená len orientačná/pravdepodobná všeobecná hodnota odcudzeného vozidla. 9. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa postupu súdu prvej inštancie pri výpočte výšky poistného plnenia považoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval matematicky správne pri výpočte poistného plnenia. Pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 37 400 eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať spoluúčasť v sume 1 870 eur, a sumu 23 940 eur, ktorú žalovaný plnil, predstavuje výsledná suma, ktorú je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi na poistnom plnení 11 590 eur. 10. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri výpočte výšky poistného plnenia dospel k nesprávnemu matematickému výsledku 11 940 eur a uložil žalovanému túto sumu zaplatiť "žalobcom", odvolací súd uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odstránil a vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 590 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.09.2010 do zaplatenia a vo zvyšku, t.j. o zaplatenie 350 eur spolu s úrokom z omeškania, žalobu zamietol. 11. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. V časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 10 119,20 eur žalobca zavinil zastavenie konania, a preto má v tejto časti žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %. Vo veci samej mal žalobca čiastočný úspech čo do istiny 11 590 eur s príslušenstvom, t.j. 49 % a neúspešný bol čo do istiny 2 131,8 eur s príslušenstvom, t.j. 9 %. Nakoľko konečný úspech žalobcu v konaní je tak 49 % a neúspech v rozsahu 51 %, vyslovil odvolací súd, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania. 12. O náhrade trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).