Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/195/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209459 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112209459.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: KEY ART AGENCY, s.r.o., so sídlom Kempelenova 2, Bratislava, IČO: 44 218 354, zast. JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 165,97 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. septembra 2016 č.k. 8C 83/2012-219 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,97 Eur v lehote do 9 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby na zaplatenie sumy 165,97 Eur žalovaným z titulu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), že dňa 20.1.2012 v čase okolo 19.30 hod. došlo k dopravnej nehode na A. Y.. L.. D.. X. Q. W., účastníkom ktorej bol U. O., W. XX. Y. XX, W., konateľ spoločnosti KEY ART AGENCY, s.r.o., Bratislava. Dopravná nehoda bola zdokumentovaná privolanou hliadkou Policajného zboru, ktorá o tejto nehode vyhotovila správu. Zistenou príčinou dopravnej nehody bola závada komunikácie, čím došlo k porušeniu povinnosti žalovaného v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Za vinníka dopravnej nehody bol označený žalovaný, v dôsledku porušenia povinnosti ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 560X, ev. č.: W. XXXCK v celkovej sume 649,16 Eur. Po šetrení dopravnej nehody vyčíslila poisťovňa Kooperatíva, a.s., v Prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 5.3.2012 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, sumu poskytnutého poistného plnenia v sume 375 Eur, pričom spoluúčasť mu vyčíslila na sumu 165,97 Eur. Zodpovednosť? žalovaného za vzniknutú škodu vyvodzoval žalobca z ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Vzhľadom na skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný, žalobca požadoval od žalovaného náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením poistnej spoluúčasti, a to v celkovej sume 165,97 Eur. 3. Podľa vyjadrenia žalovaného z výpisu z knihy dopravných nehôd, ktorý je jednou z príloh k žalobe vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.1.2012 vo večerných hodinách, keď bola znížená viditeľnosť. Navrhoval skúmať?okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, či neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o spoločnej zodpovednosti za škodu s vyžiadaním spisového materiálu č. KRPZ-P-33/BA-KDI71-2012, týkajúceho sa predmetnej nehody, vrátane fotodokumentácie. Uviedol, že ako správca komunikácie riadne označil uvedený výtlk na A. Y.. L.. D.. X. Q. W. dňa 18.1.2012 prenosným dopravným značením Z4 a kontrolu vykonával priebežne. Kvôli hustote premávky na danom úseku cesty však došlo k poškodeniu prenosného dopravného značenia v čase krátko pred nehodou, takže žalovaný nemal možnosť? upozorniť? na závadu v zjazdnosti, ktorá bola vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky v zimnom období odstránená až dňa 24.2.2012. Nemal preto za danú zodpovednosť za vznik škody na motorovom vozidle žalobcu. Vo vyjadrení žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pričom tento nemá právnu subjektivitu. 4. Konštatoval, že dňa 6.7.2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doplnil žalobu zo dňa 22.3.2012 a upresnil označenie žalovaného ako Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481. Súčasne tvrdenia žalovaného označil za neopodstatnené, nakoľko zo samotnej policajnej správy vyplýva, že nehoda bola spôsobená závadou miestnej komunikácie. Žalovaný tak porušil povinnosti, ktoré mu ako vlastníkovi miestnej komunikácie vyplývajú z príslušných právnych predpisov. K žalobe pripojil Oznámenie o poistnom plnení - výpočet výšky plnenia zo dňa 5.3.2012 a na niekoľkých miestach v žalobe uviedol, aká škoda a v akej výške mu bola v súvislosti s nehodou spôsobená. Podaním zo dňa 28.1.2014 znovu poznamenal, že žalovaný sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona e. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súčasne uviedol, že škoda, ktorej náhrady sa domáha, predstavuje skutočnú škodu, t. j. úbytok na jeho majetku, ktorý musel vynaložil na to, aby dosiahol predchádzajúci stav motorového vozidla. Škoda vzniknutá v dôsledku porušenia povinností žalovaného bola vyčíslená na celkovú sumu vo výške 649,16 Eur, ktorá bola sčasti uhradená z jeho havarijného poistenia. Mal za to, že pokiaľ by si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti, k dopravnej nehode by nikdy nedošlo, a teda ani k vzniku žiadnej škody. Jednoznačne išlo o závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ktoré nemohol žalobca predvída. Považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že uvedený výtlk bol označený dopravným značením, ktoré však malo údajne byť?poškodené v čase krátko pred dopravnou nehodou. Žalovaný však pojem "krátko pred nehodou" žiadnym spôsobom nešpecifikuje, t.j, či išlo o minúty, hodiny, dni a pod. Žalovaný podľa neho ani nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, nakoľko prinajmenšom mohol pružne zareagovať na vzniknutú situáciu a nahradiť?poškodené dopravné značenie. 5. Žalovaný vzhľadom na jeho pôvodné označenie „Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy“ mal za to, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal na § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na § l a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého Bratislava je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 1 tohto zákona Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa § 14 ods. 1, 2 tohto zákona odborné, organizačné a administratívne práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov plní Magistrát hlavného mesta Bratislavy. Žalobcom označený subjekt na strane žalovaného v čase podania žaloby, ani neskôr, nemal podľa neho spôsobilosť?na? práva a povinnosti a tým i procesnú spôsobilosť, nakoľko Magistrát hlavného mesta je iba jedným z orgánov, ktorý zabezpečuje všetky činnosti hlavného mesta a právnu subjektivitu má jedine hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Mal za to, že uvedený procesný nedostatok nie je možné odstráni?prípadným spresnením označenia žalovaného a preto navrhla súdu, aby konanie zastavil. 6. Uznesením zo dňa 7.3.2014, č.k. 8C 83/2012-55 súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný bol v žalobe nesprávne označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a ten nemá právnu subjektivitu. Zároveň považoval podanie zo dňa 6.7.2012, ktorým žalobca spresnil označenie žalovaného za podanie, ktoré nie je procesne kvalifikovaným návrhom podľa § 95 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.6.2016). 7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k. 5Co 317/2014-64 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd SR na základe dovolania rozhodnutím zo dňa 18.6.2015 č.k. 6Cdo 389/2014-94 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2014 č.k. 5Co 317/14-64 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.3.2014, č.k. 8C 83/2012-55 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nešlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spôsobený označením subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu. Uviedol, že Išlo o nepresnosť v označení žalovaného, ktorú sám žalobca v konaní odstránil. 8. V ďalšom konaní žalovaný rešpektoval rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa ktorého je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto právnej veci. Poukázal však na to, že žalobca doteraz nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla a nepreukázal, čo vlastne bolo poškodené. Žalobca nepredložil žiadnu faktúru o oprave predmetného motorového vozidla a ani nepreukázal vlastníctvo tohto motorového vozidla. Ďalej zo žaloby nemal za zrejmé, akým spôsobom došlo k škodovej udalosti. 9. S podaním zo dňa 18.2.2016 žalobca doplnil, že je aktívne legitimovanou osobou, nakoľko v čase dopravnej nehody bol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, o čom doložil Osvedčenie o evidencii, podľa ktorého je ako vlastník motorového vozidla zapísaný od 16.11.2011. Uviedol, že dopravnou nehodou zo dňa 20.1.2012 došlo k okamžitému poškodeniu prednej ľavej pneumatiky a predného hliníkového disku. Objektívnosť skutkových okolností zo dňa 20.1.2012 potvrdzuje podľa neho výpis z knihy dopravných nehôd zo dňa 13.3.2012, z ktorého vyplýva, že išlo o nehodu zavinenú, kde okrem žalobcu je uvedený, aj keď nesprávne Magistrát hlavného mesta Bratislava a ako porušená povinnosť?je závada komunikácie. Vzniknutá škoda bola vyčíslená na celkovú sumu vo výške 649,16 Eur (disk, pneumatika, režijný materiál, geometria, práca) na základe kalkulácie č. XXX/XXXX, ktorá bola podkladom faktúry, daňového dokladu zo dňa 22.2.2012 č. XXXX/XXXX. Žalobca celkovú sumu dňa 24.2.2012 uhradil prevodom na účet. Vzniknutú škodu si uplatnil v poisťovni Kooperatíva, a.s. dňa 31.1.2012, šetrenie bolo ukončené dňa 2.3.2012 s rozhodnutím o vyplatení sumy 375 Eur, teda výšky sumy po odrátaní DPH a spoluúčasti vo výške 165,97 Eur. 10. Na pojednávaní konanom dňa 17.3.2016 žalovaný opätovne vzniesol námietku o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vo veci s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo 78/20117, kde ako žalovaný bol rovnako označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky a vyslovil, že takýto nedostatok nemožno odstrániť a konanie treba preto zastaviť. 11. Žalobca s vyššie uvedeným názorom nesúhlasil s tým, že treba rozlišovať?medzi procesnou spôsobilosťou strany sporu a vecnou legitimáciou. Poukázal na § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016), pričom z hmotného práva vyplýva, že spôsobilosť na práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú aj jednotky územnej samosprávy (§ 18 Občianskeho zákonníka). Zároveň poukázal aj na § 1 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 2 ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR v Bratislave. Vychádzajúc z týchto ustanovení mal za to, že z hmotného práva vyplýva spôsobilosť? žalovaného mať?práva a povinnosti a rovnako tak má teda aj procesnú spôsobilosť? byť? stranou sporu. Bol toho názoru, že spor o procesnoprávnu subjektivitu žalovaného, resp. jej namietaný nedostatok, vyriešilo v predmetnom konaní už rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.6.2015, pod sp. zn. 6Cdo 389/2014. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo 78/2007, na ktoré poukázal žalovaný, uviedol, že hoci ide o podobný prípad, nie je skutkovo totožný a dovolací súd dospel k odlišným záverom. S poukazom na § 3d ods. 3 v spojitosti s § 3d ods. 5 a 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) mal za to, že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného je nedôvodná. Poukázal na to, že z výpisu z knihy dopravných nehôd jednoznačne vyplýva, že žalobca neporušil žiadnu zákonom uloženú povinnosť?a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola závada komunikácie. Nejde o zavinenie dopravnej nehody ním ako vodičom, ale o závadu komunikácie spôsobenú výtlkmi. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že žalobca utrpel škodu nárazom svojho motorového vozidla do výtlku, ktorý v čase dopravnej nehody nebol riadnym spôsobom označený, pričom sám žalovaný potvrdil, že vedel o tejto závade komunikácie a napriek tomu ju bezodkladne neodstránil. Uviedol, že takýto stav komunikácie je typickou závadou v zjazdnosti vyslovene upravenej v demonštratívnom ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Z tohto dôvodu mal za danú objektívna zodpovednosť? žalovaného ako správcu komunikácie, ktorý nepreukázal, že boli naplnené liberačné dôvody podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktoré by ho zbavili zodpovednosti. 12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - žalobou, vyjadreniami oboch strán sporu, výpisom z knihy dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, č. KRPZ-P-33/BA-KDI71-2012, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.03.2012, faktúrou zo dňa 22.02.2012, č. XXXX/XXXX, fotodokumentáciou, výpisom z účtu zo dňa 24.02.2012, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. 13. Na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 20.1.2012 o 19.30 hod. došlo k dopravnej nehode na A.Á. Y.. L.. D.. X. v W., účastníkom ktorej bol U. O., narodený XX.XX.XXXX, W. XX. Y. XX, W., konateľ spoločnosti KEY ART AGENCY, s.r.o., so sídlom Kempelenova 2, 841 05 Bratislava. V dôsledku dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo značky BMW 560X, ev. č.: W. XXXCK, ktorého vlastníkom je žalobca a ktoré šoféroval účastník dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode uvedené motorové vozidlo zapadlo do výtlku na pozemnej komunikácii, v dôsledku čoho došlo k okamžitému poškodeniu prednej ľavej pneumatiky a predného hliníkového disku. K udalosti bola privolaná policajná hliadka, ktorá dopravnú nehodu zdokumentovala a dopravnú nehodu vyhodnotila ako zavinenú, pričom príčinou dopravnej nehody bola závada miestnej komunikácie. 14. Mal tiež za preukázané, že na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli realizované servisné práce v sume 649,16 Eur. Vzniknutú škodu si žalobca uplatnil v poisťovni Kooperatíva, a.s. dňa 31.1.2012, šetrenie bolo ukončené dňa 2.3.2012 s rozhodnutím o vyplatení sumy 375 Eur, teda výšky sumy po odpočítaní DPH a spoluúčasti uhradenej žalobcom z havarijného poistenia vo výške 165,97 Eur. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento mal o existencii výtlku vedomosť, ako správca komunikácie riadne označil uvedený výtlk na A. Y.. L.. D.. X. Q. W. dňa 18.1.2012 prenosným dopravným značením Z4 a kontrolu vykonával priebežne, kvôli hustote premávky na danom úseku cesty však došlo k poškodeniu prenosného dopravného značenia v čase krátko pred nehodou, takže žalovaný nemal možnosť? upozorniť?na závadu v zjazdnosti. Závada bola vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky v zimnom období odstránená až dňa 24.2.2012. 15. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3d ods. 6, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len "cestný zákon"), § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 16. Dospel k záveru, že je nesporné, že komunikácia, na ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu je v správe žalovaného a rovnako je nesporná aj existencia samotného výtlku na komunikácii v čase dopravnej nehody, o ktorej žalovaný mal vedomosť. Mal za preukázané, že pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 20.1.2012 o 19.30 hod., sa poškodilo motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu z dôvodu závady komunikácie (výtlku), ktorá je v správe žalovaného a v čase dopravnej nehody výtlk nebol predpísaným spôsobom označený. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k poškodeniu prenosného dopravného značenia došlo v čase krátko pred dopravnou nehodou, nepreukázal, že sa tak aj naozaj stalo. Za predpokladu, že by k poškodeniu prenosného dopravného značenia došlo v čase tak, ako uvádza žalovaný, žalovaný by mal na preukázanie svojich tvrdení špecifikovať?pojem "krátko pred nehodou". Hoci žalovaný tvrdí, že nemal možnosť upozorniť na závadu v zjazdnosti, nakoľko k poškodeniu dopravného značenia došlo krátko pred nehodou, nevedel preukázať, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu odstrániť. 17. Vyslovil, že pre posúdenie zodpovednosti žalovaného v danom prípade potrebné aplikovať?ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V konaní bolo skutkovo nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z § 3d ods. 6 cestného zákona z nedbanlivosti tým, že nezabezpečil zjazdnosť cestnej komunikácie jej riadnou údržbou a tiež tým, že na komunikácii ojedinelý výtlk neoznačil v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na poškodenie komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu. Mal tiež za preukázané, že v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi majetková škoda - poškodenie motorového vozidla značky BMW 560X, ev. č.: W. XXXCK. Konkrétna škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu zodpovedajúca žalovanej sume. Uviedol, že žalobca ako právnická osoba platí za motorové vozidlo cestnú daň a tak má legitímny nárok na vozovky v kvalite, ktoré spĺňajú štandardy predpokladané vo vyššie citovaných právnych predpisoch. K námietke pasívnej legitimácie žalovaným poukázal na názor dovolacieho súdu. 18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením súdny úradník. 19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu STR zo dňa 18.6.2015 č.k. 6Cdo 389/2014-94, ktorým uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2014 č.k. 5Co 317/2014-64 a Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.3.2014 č.k. 8C 83/2012-55 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie s odôvodnením, že nešlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spôsobenej označením subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, ale išlo o nepresnosť v označení žalovaného, ktorú odstránil sám žalobca. Opätovne konštatoval, že Magistrát hlavného mesta SR podľa § 14 ods. 1,2 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Poukázal na ust. § 1a ods. 1, § 2 ods. 1 zákona o hlavnom meste s tým, že hlavné mesto SR Bratislava a Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy sú dva samostatné subjekty a Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy na rozdiel od Hlavného mesta SR Bratislavy nemá právnu subjektivitu a nemôže byť účastníkom občianskeho súdneho konania, pričom žalobca už v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označil za žalovaného Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a postup podľa § 43 O.s.p. podľa neho neprichádzal do úvahy. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie dôvodiac tým, že predmetná komunikácia, na ktorej došlo ku škodovej udalosti, je v jeho vlastníctve, jej správu vykonáva v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Citoval ustanovenia § 9, § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a konštatoval, že ako správca komunikácie uvedený výtlk na A. Y.. L.. D.. X. Q. W. dňa 18.1.2012 riadne označil prenosným dopravným značením Z4 v zmysle zákona č. 135/1991 Zb., avšak z dôvodu zvýšenej frekvencie premávky a spôsobu jazdy vodičov na uvedenom úseku tejto komunikácie dochádzalo k poškodzovaniu prenosného dopravného značenia, v dôsledku čoho výtlk zrejme v čase škodovej udalosti označený nebol. Nebolo však podľa neho v jeho medziach možností ako správcu komunikácií toto dopravné značenie denne 24 hodín kontrolovať a monitorovať, nakoľko má v správe na území hlavného mesta SR 380 km pozemných komunikácií a 280 km chodníkov. 20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný používa prostriedky procesnej obrany, ktoré v zmysle § 373 ods. 4 C.s.p. a § 366 C.s.p. nie je možné použiť v odvolacom konaní, keďže podľa jeho vedomostí v konaní neboli použité. Mal na mysli poukazovanie na vyvinenie sa zo zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., kedy žalovaný odvolaním poukazuje na skutočnosť, že nebolo v jeho možnostiach dopravné značenie kontrolovať a monitorovať 24 hodín denne, lebo spravuje 380 km pozemných komunikácii a 280 km chodníkov. Pritom priamo podľa neho potvrdzuje, že vedel o závade komunikácie, kde došlo k dopravnej nehode. Mal za to, že pokiaľ mal záujem viesť procesnú obranu týmto spôsobom, mal uvádzať svoje tvrdenia už pred samotným súdom prvej inštancie a tieto náležite podložiť relevantnými dôkazmi, čo neurobila ani v predmetnom odvolaní. Odvolávanie sa žalovaného na kontrolu a monitorovanie dopravného značenia pozemných komunikácií na území celého hlavného mesta považoval za neopodstatnené, nakoľko podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1951 Zb. je žalovaný povinný bez prieťahov odstraňovať závady, vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ako aj zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 378 ods. 1 a § 213 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vlastníci a správcovia pozemných komunikácii sú povinní pozemnú komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, pre ktorý sú určené. 24. Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na nepredpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 cestného zákona). 25. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostnými podmienkami, vlastnosťami vozidla a nákladu, vlastnými schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. 26. Podľa § 9 ods. 1 Cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. 27. Podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. 28. Ustanovenie § 9 Cestného zákona tak ukladá správcom ciest povinnosť bez prieťahov odstraňovať závady vzniknuté na cestách. Na predmetné ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 9a ods. 2, ktoré zakotvuje zodpovednosť správcu ciest za škody vzniknuté ich užívateľom v dôsledku závad v zjazdnosti, okrem prípadu, ak správca preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na nepredpísaným spôsobom upozorniť. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zákon rozoznáva ako liberačný dôvod zbavujúci správcu komunikácie zodpovednosti za škodu prípad, keď majetková ujma vznikla síce v dôsledku závady v zjazdnosti cesty, avšak správca komunikácie preukázal, že nebolo v jeho možnostiach závadu odstrániť, ani na ňu upozorniť. 29. Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. 30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil a vyvodil z neho aj správny záver, posúdil správne zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi na jeho motorovom vozidle. Táto zodpovednosť žalovaného vyplýva z ust. § 9a ods. 2 vyššie citovaného cestného zákona ako zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, ktorá je vo vzťahu k ust. § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpoklad tejto zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona bol nepochybne daný závadou v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody, ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom vozidle tým, že nabehol pri jazde po uvedenej cestnej komunikácii na výtlk, ktorého označenie nebolo žalovaným ako správcom cesty zabezpečené. 31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 20.1.2012 o 19.30 hod. došlo k dopravnej nehode na A. Y.. L.. D.. X. Q. W., účastníkom ktorej bol U. O., konateľ spoločnosti KEY ART AGENCY, s.r.o., (žalobcu), príčinou ktorej bolo podľa výpisu z knihy dopravných nehôd Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor dopravných nehôd, závada komunikácie (§ 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách zavineného správcom (žalovaným), v dôsledku čoho došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Žalovaný mal vedomosť o predmetnej závade komunikácie a uvedený výtlk mal aj dňa 18.1.2012 označiť prenosným dopravným značením Z4, pričom jeho odvolacie námietka, že z dôvodu zvýšenej frekvencie premávky a spôsobu jazdy vodičov na uvedenom úseku tejto komunikácie dochádzalo k poškodzovaniu prenosného dopravného značenia, v dôsledku čoho výtlk zrejme v čase škodovej udalosti označený nebol, nemožno považovať za dôvodnú. Nedôvodná bola aj námietka žalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie, nakoľko táto už bola vyriešená v predmetnej veci rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. júna 2015 č.k. 6Cdo 389/2014-94, ktorý skonštatoval, že medzi názvom žalovaného a identifikačným číslom bol zjavný rozpor, pričom ako žalovaný bol označený subjekt s názvom „Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy“ s identifikačným číslom „00 603 481“, ktoré IČO prislúcha subjektu „Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava“, ktorú nesprávnosť odstránil žaloba písomným podaním zo dňa 6.7.2012, od ktorého rozhodnutia nebol dôvod sa odchýliť. 32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).