Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/499/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112214264 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112214264.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: H.. M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, U., zastúpenej: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: J.. H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, U., zastúpenému: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Guothova 20, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. mája 2014, č.k. 11 C 101/2012-191, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovaného, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Obci U. - Y. J., katastrálne územie Y. J., evidovaným v LV č. XXXX, rodinný dom súp.č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, garáž bez súp.č., nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX, pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere 148 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere 39 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, nadobudli spoločne počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si v stanovenej lehote trovy nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danom prípade žalobkyňa žiadala o nahradenie prejavu vôle žalovaného formou vyhlásenia s poukazom na § 28 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností. Keďže však katastrálny zákon upravuje verejnoprávne vzťahy, tieto nespadajú do rámca občianskoprávnych vzťahov a vyhlásenie žalovaného v súlade s citovaným ustanovením zákona nemožno považovať za právny úkon v zmysle Občianskeho zákonníka, ale len za deklarovanie určitej skutočnosti, na základe ktorej katastrálny úrad vykoná zápis do katastra nehnuteľností. Konštatoval, že v danom prípade absentuje podstata, t.j. právny úkon, ktorého nahradenia sa žalobkyňa v spore domáha. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže si trovy konania v stanovenej lehote nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že žalobkyňa podala žalobu v súlade s § 146 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V spojitosti s „§ 80 ods. 2 O.s.p.“, v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práv, uviedla, že predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, príp. protiprávneho konania, svoju vôľu prejaviť a neochota žalovaného tak urobiť. Konštatovala, že strany sporu sú zo zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam, napriek uvedenému žalobkyňa nie je vedená ako bezpodielová spoluvlastníčka spoluvlastníckeho podielu v katastri nehnuteľností, pričom za daného stavu, keďže zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva nevyplýva, že by okrem žalovaného mala iná osoba vzťah k nehnuteľnosti, žalovaný s nehnuteľnosťou voľne nakladá, správa sa ako výlučný vlastník celého nehnuteľného majetku sám, bez súhlasu žalobkyne uzatvára úverové zmluvy, záložné zmluvy a tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne a otvorene manifestuje svoju neochotu napraviť jestvujúci stav v evidencii nehnuteľností. Poukázala na § 19 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú vlastníci a iné oprávnené osoby povinní dbať, aby všetky údaje katastra, týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri evidované a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra. Uviedla, že spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 1 je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na základe zákonnej domnienky podľa § 143 Občianskeho zákonníka, napriek tomu kataster nehnuteľností eviduje ako výlučného vlastníka nehnuteľností žalovaného, ktorému tento stav vyhovuje a úmyselne odmieta zosúladiť stav zapísaný v katastri so skutočným stavom, čím zneužíva svoje vlastnícke právo na úkor vlastníckeho práva žalobkyne s poukazom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. S odkazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrila názor, že zamietnutím žaloby ju súd ukracuje na jej vlastníckych právach, keď nemôže s nehnuteľnosťou disponovať ako bezpodielová spoluvlastníčka a nie je ako bezpodielová spoluvlastníčka chránená. Považovala za nesprávnu argumentáciu prvoinštančného súdu, že vyhlásenie žalovaného v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) vyhl.č. 461/2009 Z.z., keď podľa jej názoru je určité, že vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom, s ktorým katastrálny zákon a jeho vykonávací predpis spája záznam do katastra nehnuteľností, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukázala na § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú s tým, že sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým je bezpochyby vyhlásenie, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom s takýmto prejavom vôle sú spojené právne účinky vzniku práv a povinností žalobkyne. Opísala skutkový stav, z ktorého vychádzala pri podaní žaloby, t.j. že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 30.9.1989, ktoré doposiaľ trvá, žalovaný sa spolu so svojim bratom stali na základe dedenia podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, počas trvania manželstva došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14C/97/99 zo dňa 28.6.2006 tak, že podiel patriaci bratovi žalovaného prikázal súd do vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný vyplatí titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu sumu 3 975 000 Sk. Uvedená suma však bola získaná z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Poukázala na to, že z právnej literatúry vyplýva, že ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah, pričom návrh možno formulovať aj tak, aby súd rozhodol o nahradení chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom úkone s tým, že ak by sa akceptoval názor prvoinštančného súdu, že vyhlásenie žalovaného nie je možné považovať za právny úkon v zmysle občianskoprávnych predpisov, potom by aplikačná prax odporovala hmotnoprávnej úprave, ktorá sama podporuje inštitút nahradenia vôle, t.j. jednej zo základných zložiek právneho úkonu. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia štátneho orgánu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14C/97/99-200 zo dňa 28.6.2006, nakoľko uvedená skutočnosť nezodpovedá dikcii ust. § 143 Občianskeho zákonníka (na vyplatenie vyrovnania spoluvlastníckeho podielu boli použité prostriedky z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí a zmene, ktorá bola pripustená uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 7.10.2013, č.k. 11C/101/2012-115) domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného v spoločnom vyhlásení manželov o tom, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k špecifikovaným nehnuteľnostiam nadobudli spoločne počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 12. Podľa § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách. 13. Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. 14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, príp. protiprávneho konania, svoju vôľu určitého prejavu prejaviť a jeho neochota tak urobiť. Následne správne definoval právny úkon a prejav vôle ako nevyhnutnej podmienky právneho konania. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že pojmovým znakom právneho úkonu je, aby prejavená vôľa smerovala najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Slovo „najmä“ v definícii právneho úkonu znamená, že prejav vôle konajúceho môže sledovať i iný cieľ, ako je vznik, zmena alebo zánik práv a povinností (napr. ak sa uplatní námietka premlčania podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právne následky sú zvyčajne chceným následkom prejavu vôle, spočívajúce vo vzniku alebo v zmene, alebo v zániku práv a povinností. Iné následky nastanú na základe ustanovení zákona, a to nevyhnutne vtedy, ak sú ustanovené kogentnými normami, podľa vôle strán vtedy, ak sú ustanovené dispozitívnymi normami a ak ich strany nevylúčili. Vo vzťahu k nahradeniu prejavu vôle však vždy musí ísť o taký prejav vôle, ktorý je súčasťou právneho úkonu vyplývajúceho z právneho vzťahu alebo zo zákona. Inými slovami, v súdnom rozhodnutí môže byť nahradený iba taký prejav vôle, s ktorým je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, alebo taký prejav vôle, ktorý ako povinnosť pre žalovanú stranu vyplýva z právneho predpisu alebo z dohody strán. V danom prípade však prejav vôle žalovaného, nahradenie ktorého sa v žalobe požaduje, nevyplýva ako povinnosť žalovaného z právneho predpisu ani z dohody strán a už vôbec nie sú s ním spojené následky spočívajúce vo vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že povinnosť vlastníka ohlásiť zmenu údajov evidovaných v katastri nehnuteľností a predložiť doklady na zápis týchto údajov do katastra (v danom prípade vyhlásenie manželov, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), nie je takou povinnosťou žalovaného, ktorú by bolo možné zaradiť medzi prejav vôle, ktorú nahrádza súd svojim rozhodnutím, nakoľko ide o povinnosť upravenú vo verejnoprávnych predpisoch, s nesplnením ktorej sú spojené prípadné sankcie v zmysle predpisov správneho práva. Nejde však o povinnosť, vyplývajúcu z kogentných hmotnoprávnych ustanovení občianskoprávnych predpisov, ktorú vo forme prejavu vôle možno nahradiť súdnym rozhodnutím (tak ako je tomu napr. pri hospodárení so spoločnou vecou v rámci podielového spoluvlastníctva, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala). 15. Ak teda súd prvej inštancie zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli manželia spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodol správne. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).