Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/251/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221265 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112221265.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: SEMMELROCK STEIN+DESIGN Dlažby, s.r.o., Trnavská cesta 95, 926 01 Sereď, IČO: 35 703 601, zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.3.2017, č.k. 18C/133/2012-54, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody vo výške 74 205,40 eur (výrok I) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že v konaní bolo preukázané, že rozhodnutie t.j. dodatočný platobný výmer na základe ktorého bola žalobcovi dodatočne vyrubená daň z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Pol zo dňa 5.10.2005 a ktoré žalobca označil za nezákonné, je právoplatné, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené. Mal za to, že prejednávanú vec nie je možné považovať ani za prípad osobitného zreteľa, nakoľko rozhodnutie daňového úradu bolo žalobcovi riadne doručené a žalobca bol poučený o svojom práve podať voči rozhodnutiu, v prípade nesúhlasu s jeho výrokom, opravný prostriedok a v súvislosti s realizáciou jeho práva mu v tomto nebránili žiadne okolnosti, ktoré by mohol súd subsumovať pod dôvody osobitného zreteľa. 3. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súd prvej inštancie dal do pozornosti, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností, nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované výlučne podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného vyvodil, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. Účastník konania mal právo v danom konaní brániť sa a dosiahnuť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia v dôsledku podania opravného prostriedku. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade nie je daný právny základ nároku na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu žalobcu zamietol. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa zásady úspechu v konaní a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Poukázal na to, že Daňový úrad S. (ďalej len „DÚ") pri vydaní platobného výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Pol zo dňa 5.10.2005 (ďalej len „Platobný výmer“) za obdobie marec 2005 aplikoval ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), i keď mal na daný prípad správne aplikovať aj ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH. Vychádzajúc z toho, že ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH je voči ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu špeciálneho ustanovenia (lex specialis) k ustanoveniu všeobecnému (lex generalis). Keďže DÚ nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o DPH, v dôsledku čoho mu nezákonne vyrubil dodatočnú daň vo výške 2 235 512 Sk, spôsobil mu škodu, čo v konaní nespochybnil žalovaný, ani súd prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku vydania Platobného výmeru sa žalovaný obohatil minimálne o sumu 2 235 512 Sk (t.j. 74 205,40 eur). Takýto nezákonný postup a rozhodnutie orgánu verejnej moci (DÚ) považoval za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z.. Mal tak za to, že a) existuje nezákonné rozhodnutie (alebo nesprávny úradný postup) - Platobný výmer, b) bola preukázaná vzniknutá škoda - minimálne suma 74 205,40 eur a c) existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (alebo nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. 6. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou o existencii prípadu hodného osobitného zreteľa v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie mu tak nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho mu bola závažným spôsobom odňatá možnosť konania pred súdom. 7. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 10. V prejednávanej veci si žalobca proti žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 74 205,40 eur, a to na základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Sereď pri vydaní dodatočného platobného výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/PoL zo dňa 5.10.2005 ( ďalej len „ daňový výmer“). Daňový výmer bol doručený žalobcovi a nakoľko proti daňovému výmeru nepodal žalobca odvolanie, nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2005. Podaním zo dňa 2.11.2011 požiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 74 205,40 eur. Žalovaná listom zo dňa 30.4.2012 žalobcovi oznámila, že nie sú naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu a uplatnený nárok posúdila ako neopodstatnený. Dňa 3.7.2012 doručil žalobca žalobu na súd prvej inštancie. 11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. ) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, jeho rozhodnutie nie je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 19. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že ním tvrdený nezákonný postup a rozhodnutie DÚ je potrebné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., odvolací súd uvádza. Vo všeobecnosti platí, že o výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov t.z, prípad hodný osobitného zreteľa sa jedná vtedy, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal také okolnosti na svojej strane alebo na strane orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie daňového výmeru str. 1 posledný odsek ( čl. 7) ako aj na vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.8.2012 (čl.19), z ktorých vyplýva, že protokol o daňovej kontrole bol so žalobcom prerokovaný a bol mu riadne doručený dňa 29.9.2005. Následne bol žalobcovi riadne doručený daňový výmer, ktorým mu DÚ dorúbil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2005, spolu s poučením, že proti daňovému výmeru môže podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice do 15 dní odo dňa jeho doručenia na DÚ. Nakoľko žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by mu znemožnili podanie opravného prostriedku proti daňovému výmeru, možno sa tak stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi nebránili žiadne okolnosti, aby realizoval svoje právo podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. 20. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nepreukázaniu existencie nesprávneho úradného postupu. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať činnosť orgánu štátu spočívajúcu z vyhľadávania, zabezpečovania, vykonávania a hodnotenia podkladov pre rozhodnutie o veci a ich právne posúdenie, nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia. Prípadný nedostatok pri zisťovaní podkladov a ich posudzovaní sa prejaví práve v obsahu týchto rozhodnutí a môže byť hodnotený len podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nie podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. Zn. 6Cdo/250/2010). Nakoľko štát zodpovedá za škodu podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z. len za súčasného splnenia troch podmienok, a to / existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom a v prejednávanej veci nebolo preukázané splnenie už prvej zákonnej podmienky, a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodným skúmať ďalšie podmienky uplatňovaného nároku. Správnosť záverov súdu prvej inštancie nebola spôsobilou spochybniť ani argumentácia odvolateľa, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom je vzťahom občiansko-právnym, pričom plnenie povinnosti, vyplývajúcej zo zákona o DPH, spadá do oblasti verejného práva, preto nemôže byť škodou podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z.. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).