Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/354/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222737 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112222737.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 91.740,80 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 30. mája 2016, č. k. 25C/217/2012-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie po citácii §§ 110, 111 ods. 3 O.s.p. súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že žalobca návrh na pokračovanie v konaní nepodal do jedného roka od vykonateľnosti uznesenia o prerušení konania a preto konanie zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože nebolo možné ustáliť procesné zavinenie na zastavení konania žiadnej zo sporových strán. O vrátení súdneho poplatku žalovanému za odpor proti platobnému rozkazu súd prvej inštancie nerozhodol pre uplynutie trojročnej lehoty v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. K zastaveniu konania totiž došlo po troch rokoch od konca roku 2012, v ktorom žalovaný zaplatil súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietol, že vo vyjadrení zo dňa 17.04.2016 prvoinštančnému súdu oznámil, že v predmetnej veci nedošlo k uzavretiu dohody o mimosúdnom vyriešení sporu, rokovania stále prebiehajú, že na žalobe v celom rozsahu trvá a preto by súd prvej inštancie podľa neho mal pokračovať v konaní, zohľadniac však prebiehajúce konanie o mimosúdnom vyriešení sporu, ktoré v súčasnosti smeruje k úspešnému ukončeniu. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Prerušenie konania podľa § 110 O.s.p. (aktuálne § 163 ods. 1 C.s.p.) je výlučne v dispozícií sporových strán. Účelom a zmyslom prerušenia konania je poskytnúť čas na mimosúdne riešenie veci. Ak je konanie prerušené a návrh na pokračovanie v konaní sa nepodá do jedného roka (podľa § 111 ods. 3 O.s.p.) od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd ex offo konanie zastaví. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.07.2012 proti žalovanému domáhal zaplatenia 91.740,80 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 21.05.2014 žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu záujmu o mimosúdne vyriešenie sporu. Žalovaný sa k tomuto návrhu žalobcu pripojil (č.l. 91). Následne súd prvej inštancie uznesením z 21.05.2014, č. k. 25C/217/2012-95 konanie prerušil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2014. Súd prvej inštancie dňa 30.03.2015 vyzval žalobcu o poskytnutie informácie ohľadom stavu mimosúdneho rokovania a či s ohľadom na jeho výsledok na žalobe trvá. Žalobca listom zo 17.04.2015 (č.l. 108) súdu prvej inštancie oznámil, že k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo, rokovania stále prebiehajú, a preto na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. 7. Vzhľadom na obsah podania žalobcu zo 17.04.2015 (viď bod 7/ odôvodnenia) nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná jeho odvolacia námietka, že uvedeným podaním navrhol, aby súd prvej inštancie pokračoval v konaní. Po prerušení konania mohol súd prvej inštancie pokračovať v konaní len na návrh sporovej strany, pričom tento návrh bolo možné podať do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o jeho prerušení (t. j. do 17.06.2015). Za takýto návrh nie je možné považovať oznámenie sporovej strany, že mimosúdne rokovania prebiehajú a na žalobe trvá. Keďže relevantný návrh na pokračovanie prerušeného konania nepodala žiadna zo sporových strán v lehote jedného roka, súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením konanie zastavil v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd dodáva, že odvolanie žalobcu možno podľa jeho obsahu vyhodnotiť aj ako jeho návrh na pokračovanie v konaní. K tomuto návrhu žalobcu však nemožno prihliadnuť z dôvodu, že odvolanie bolo podané na súd prvej inštancie až dňa 22.06.2016, teda po uplynutí jednoročnej lehoty uvedenej v § 111 ods. 3 druhá veta O.s.p. (aktuálne 163 ods. 2 C.s.p.), ktorá - ako je to uvedené vyššie - uplynula dňom 17.06.2015. Do úvahy neprichádza ani odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 C.s.p., pretože žalobca takýto návrh s uvedením ospravedlniteľných dôvodov nepodal a nevyplýva ani z obsahu jeho odvolania. 8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).