Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/493/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224154 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112224154.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho, č. 15/A, IČO : 35 915 404, zastúpeného BEATOW PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 23, proti žalovanej: U.. X. X., E.. XX.XX.XXXX, I. G. G. Č.. XX, o zaplatenie 1.430,69 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. mája 2015 č. k. 6C/101/12-178, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlh (zo zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 23.05.2006 o financovaní kúpy motorového vozidla zn. J. N. E. X.X) vo výške 1. 430,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy odo dňa 26. júla 2012 do zaplatenia. Vo zvyšku, úroky z omeškania, uplatnené už odo dňa 19.01.2012, žalobu zamietol. Podobne zamietol vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 906,58 €. Žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalovaná na poskytnutom úvere vo výške 13.350,93 € zaplatila 10. 315,65 €. S prihliadnutím na jej plnenie v rozsahu 2.600 € po odstúpení žalobcu od úverovej zmluvy, dlh predstavuje žalovanú sumu, vrátane nákladov za vykonanie návštevy u žalovanej, úročenej časti nesplatených úrokov (15,78 €) i úroku zo zostatku istiny od poslednej splátky č. 59 do ukončenia zmluvného vzťahu (1 €). 3. Pre nepreukázanie doručenia konečného vyúčtovania žalovanej, úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a nar. vl. č. 87/95 Z. z. priznal vo výške 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. 4. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podala včas odvolanie žalovaná a žiadala odvolací súd, aby v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie o opodstatnenosti žaloby, keďže súd nesprávne vychádzal z dokladu operatívnej evidencie žalovaného, zo splátkového kalendára, ktorý nie je upravený žiadnou právnou normou. Súd mal preto správne vychádzať z účtovnej zostavy žalobcu, podľa ktorej si voči veriteľovi záväzok splnila (riadok č. 60 zostavy bankového výpisu I. XXX-XXXX). Domnievala sa tiež, že z dôvodov doposielania pošty na novú adresu pre vis major jej majú byť úroky z omeškania odpustené. 5. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že interný dokument žalobcu s názvom „špecifikácia úhrady platieb“ nepreukazuje zánik pohľadávky žalovanej, slúži výlučne na účely prehľadu jednotlivých záväzkov dlžníka a prehľadu súm, ktoré podliehajú započítaniu a účtovnému odpisu. Inštitút účtovného odpisu pohľadávky predstavuje vyradenie pohľadávky z obchodného majetku žalobcu z iných dôvodov, než je jej úhrada alebo postúpenie. Účtovný odpis teda nepreukazuje zánik pohľadávky, ide o dva samostatné právne inštitúty (§ 19 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Výpočet konkrétnych položiek pohľadávky bol zasielaný žalovanej v konečnom vyúčtovaní úverovej zmluvy dňa 04.01.2012 a konkretizovaný vo vyjadrení zo dňa 04.11.2014. Súd preto správne prihliadol na splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a obsahuje detailný rozpis presných súm, ktoré mali byť žalovanou splácané. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie v spotrebiteľskom spore vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s procesným poriadkom (§ 191 ods. 1 CSP): každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich zodpovedajúce skutkové i právne závery jednak o existencii, ale i o výške dlhu žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere. 8. Na preukázanie existencie pohľadávky môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom (§187 ods. 1 CSP), t.j. veriteľ môže existenciu pohľadávky preukazovať najmä listinou, výsluchom strany, výsluchom svedka, odborným vyjadrením, znaleckým dokazovaním alebo obhliadkou. Existenciu peňažného dlhu, ktorý mal byť uhrádzaný v opakovaných splátkach, veriteľ celkom štandardne preukazuje práve namietaným splátkovým kalendárom, keďže ako správne uviedol i žalobca, zo splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť zmluvy (a teda je nesporne relevantným listinným dôkazom), okrem iného vyplýva, v akom rozsahu a v akom období mali byť splátky uhrádzané. Pokiaľ teda súd prvej inštancie i v tomto spore vychádzal zo splátkového kalendára a z konečného vyúčtovania dlhu zo dňa 4.1.2012, postupoval správne. 9. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na listinu žalobcu, týkajúcu sa účtovného odpisu pohľadávky podľa zákona o dani z príjmov (zák. č. 595/03 Z. z.), je potrebné uzavrieť, že účtovný odpis pohľadávky neznamená zánik dlhu zo zmluvy o úvere v zmysle predpisov súkromného práva. K zániku záväzku môže dôjsť napr. splnením, dohodou, započítaním, uplynutím času alebo iným spôsobom, ktorý predpokladá právny predpis z oblasti súkromného práva, predovšetkým Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník a predpisy spotrebiteľského práva. Takouto právnou normou nie je zákon o dani z príjmov a ani zákon o účtovníctve, ide o predpisy z oblasti verejného práva, ktoré neupravujú záväzkovoprávne vzťahy, založené na odlišných princípoch, než právo verejné. Žalovaná potom bezdôvodne poukazovala na inštitúty verejného práva. 10. Neobstojí ani námietka žalovanej o tom, že úroky z omeškania jej mali byť z dôvodu vis major odpustené. Podľa čl. 12.1 podmienok pre poskytnutie úveru J. M., tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, žalovaná bola povinná písomne oznámiť zmeny adresy bydliska, či adresy pre doručovanie písomností. Žalovaná splnenie tejto povinnosti nepreukázala, naďalej si vedie trvalý pobyt na adrese svojho skoršieho bydliska, hoci byt v Bratislave pred začatím konania predala. Podľa správ pošty na vrátených zásielkach (žalobcu i súdu), pošta nedoposielala zásielky žalovanej na novú adresu v G. G.. Do omeškania s úhradou žalovanej sumy sa preto dostala v súvislosti s doručovaním výzvy na plnenie na adresu, ktorú veriteľovi oznámila. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti i v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).