Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/25/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225736 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112225736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. O. X, F. Z., zast.: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 21/2012-95 zo dňa 14. februára 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu škody vo 252,64 € s príslušenstvom, ktorá suma mala predstavovať náhrady nákladov obhajoby a zároveň rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že bol rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2T/11/1964 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne. Žalobca trest vykonal v dobe od 08.01.1964 do 08.01.1965 pričom väzba trvala do 25.02.1964. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.01.2010 sp. zn. 41Nt/11/2009, bol zrušený rozsudok Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2T/11/1964 rovnako ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia vzhľadom k zmene, ku ktorej došlo stratil svoj význam. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 sp. zn. 32Tv/2/2010-16 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nebol dôvod k postúpeniu veci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.12.2011 sp. zn. 23Tov/11/2011-29, bola zamietnutá sťažnosť vojenského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 č. k. 32Tv/2/2010-16 lebo sťažnosť nebola dôvodná. Súd prvej inštancie z predloženého dôkazu žalobcom zo dňa 10.01.2012, ktorý adresoval žalovanému na odbor rehabilitácie a odškodnenia zistil, že predmetom bolo vyčíslenie nákladov obhajoby a žiadosť o preplatenie žalobcovi. Žalobca si celkove uplatnil úkon vo výške 1.934,-Sk, paušál 136,- Sk v počte tri úkony v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. a jeden úkony vo výške 1.251,- Sk, paušál 150,- Sk v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. celkove 7.611,- Sk (6.210,-Sk+1.401,-Sk) t.j. 252,64€. Zo stanoviska GP SR zo dňa 31.10.2014 bolo zistené, že spisový materiál týkajúci sa S. T. sp. zn. Pz1049/2004, GP SR neeviduje a preto nemohla vyhovieť žiadosti o zapožičanie spisu. Takýto dôkaz žiadal zabezpečiť právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1,2, § 23 ods. 1 písm. d), § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa domáha náhrady nákladov obhajoby, ktoré si právny zástupca žalobcu nemohol uplatniť vo vzťahu k štyrom úkonom právnej služby v rámci konania vedeného na OS Prešov pod spisovou značkou 41Nt/11/2009. Jedná sa o tieto právne úkony: 07.09.2004 - prevzatie veci; 07.09.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona (odpoveď 22.10.2004); 16.11.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona (odpoveď 06.12.2004); 23.08.2005 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona (bez odpovede). Súd posudzoval žalobu žalobcu o náhradu nákladov trov obhajoby podľa ust. § 23 písm. d) zákona č. 119/1990 Zb., hoci žalobca právny dôvod žaloby v žalobe neuviedol. Podľa tvrdenia žalobcu mu mala byť spôsobená škoda na základe rozhodnutia z roku 1964 na ktoré sa viažu náklady trov obhajoby. V predmetnej veci žalovaný namietal, že žalobca si uplatňuje náhradu nákladov trov obhajoby bez právneho základu a dôvodu. Žalovaný namietal, že pokiaľ ide o úkon právnej služby právneho zástupcu žalobcu a to prevzatie veci zo dňa 07.09.2004, tak ide o úkon, ktorý si uplatňuje opakovane a úkon mu bol zaplatený v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 26C/235/2006 zo dňa 17.04.2007. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že k prevzatiu veci právnym zástupcom žalobcu došlo 22.01.2002 avšak vo vyúčtovaní nákladov obhajoby zo dňa 10.01.2012 uvádza dátum 07.09.2004. Žalobca nepreukázal v konaní dôkazmi pokiaľ ide o právny úkon, že dňa 07.09.2004 došlo k prevzatiu veci pričom sám právny zástupca ku žiadosti o odškodnenie zo dňa 10.01.2012 plnú moc nepredložil a odkázal na konanie týkajúce sa predchádzajúceho odsúdenia žalobcu ktoré je vedené u žalovaného pod číslom 18384/06-544/119 kde pripojil aj svoju plnú moc. Pokiaľ ide o náhrady nákladov obhajoby, ktoré požadoval žalobca a to v právnych úkonoch zo dňa 07.09.2004, 16.11.2004 a 23.08.2005, ktoré predstavovali podnety adresované na Generálnu prokuratúru SR k sťažnosti pre porušenie zákona, tak súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal dôkazmi, že takéto podnety boli vypracované právnym zástupcom žalobcu a takéto dôkazy súdu v predmetnom konaní nepredložil. Právny zástupca žalobcu v tomto smere žiadal, aby súd zabezpečil návrh na dokazovanie na pojednávaní konanom 15.10.2014 a to zabezpečiť spis z GP SR sp. zn. Pz/1049/2004 týkajúci sa žalobcu pre účely súdneho konania avšak súdu sa takýto dôkaz nepodarilo zabezpečiť. O tejto skutočnosti svedčí aj odpoveď z Generálnej prokuratúry SR zo dňa 28.10.2014 ohľadom zapožičania spisu Pz1049/2004, že Generálna prokuratúra SR takýto spis neeviduje a preto nemohla vyhovieť. Súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na ktoré sa odvolával právny zástupca žalobcu v uplatnení trov náhrady konania zo dňa 10.01.2012 s tým, aby predložil a preukázal dôkazmi, že právne úkony, ktoré si žalobca uplatnil boli vypracované právnym zástupcom žalobcu podľa zákona o advokácii a takýto dôkaz v danom konaní právny zástupca žalobcu nepredložil. Naviac súd vykonal dôkaz na zabezpečenie spisu sp. zn. Pz1049/2004 na ktorý sa odvolal právny zástupca žalobcu a žiadal ho zabezpečiť, ale podľa odpovede Generálnej prokuratúry SR takýto spis neevidujú. Preto súd v danej veci nemohol preskúmať či právne úkony (4), za ktoré žiadal právny zástupca žalobca náhradu trov obhajoby boli skutočne zrealizované právny zástupcom žalobcu. Súd je toho názoru, že žalobca svojím uplatneným nárokom nepreukázal dôkazmi, že trovy konania by mu vznikli. Preto súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu. 1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. V danom prípade si žalovaný neuplatnil v konaní trovy konania preto súd s poukazom na účelnosť a hospodárnosť konania rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi . 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel, keď mal zato, že došlo nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal nato, že v tomto dlho trvajúcom spore žalovaná spochybňovala po celú dobu účelnosť prevedených úkonu, Uviedol, že v tomto dlho trvajúcom spore spochybňovala žalovanú po celú dobu účelnosť prevedených úkonov, a nie či ich vykonal zákonný zástupca a či žalobcovi vznikli tieto náklady. Aby sa zabránilo akejkoľvek pochybnosti o tom, kto úkony právnej pomoci vykonal a čo bolo presne ich obsahom navrhol ako dôkaz spis Generálnej prokuratúry SR SP. zn. PZ 1049/2004 a to, že tento spis Generálna prokuratúra SR neregistruje, sa dozvedel až z rozsudku. Skutočnosť, že Generálna prokuratúra SR spis nemá, však nie jeho vina nie je to ani prekážka k zisteniu potrebných faktov. Žalobca uviedol, že kópie týchto podaní ako aj odpovede z Generálne prokuratúry SR má a predložil ich spolu s odvolaním , lebo ak by mal vedomosť, že ich Generálna prokuratúra neeviduje založil by ich už v rámci prvoinštančného konania. Uvedenými dokladmi je preukázané, že podnety boli podané a že ich podal právny zástupca žalobcu. Rovnako nie je dôvod pochybovať o tom, že náklady žalobcovi vznikli, keďže priamo k žalobe bola priložená kópia vyúčtovania ako aj doklad o ich úhrade. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné. 5. Žalobca sa domáha náhrady nákladov obhajoby vo výške 252,64€, ktoré si právny zástupca žalobcu nemohol uplatniť vo vzťahu k štyrom úkonom právnej služby v rámci konania vedeného na OS Prešov pod spisovou značkou 41Nt/11/2009, keď ide o úkony zo dňa 07.09.2004 - prevzatie veci; dňa 07.09.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona; dňa 16.11.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona; dňa 23.08.2005 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona. 6. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zistil, že žalobca bol rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2T/11/1964 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne. Žalobca trest vykonal v dobe od 08.01.1964 do 08.01.1965 pričom väzba trvala do 25.02.1964. Na základe návrhu žalobcu na obnovu konania zo dňa 26.6.2009, doručeného na Okresný súd Prešov dňa 9.7.2009 tento súdu Uznesením zo dňa 22.01.2010 sp. zn. 41Nt/11/2009-13, podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských právd a základných slobôd povolil obnovu konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2T/11/1964 a následne podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušil tento rozsudok a rovnako ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia vzhľadom k zmene, ku ktorej došlo stratil svoj význam. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 sp. zn. 32Tv/2/2010-16 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nebol dôvod k postúpeniu veci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.12.2011 sp. zn. 23Tov/11/2011-29, bola zamietnutá sťažnosť vojenského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 č. k. 32Tv/2/2010-16 lebo sťažnosť nebola dôvodná. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2012 sp. zn. 32Tv/2/2010-36 bolo rozhodnuté o odmena advokáta žalobcu tak, že mu s poukazom na § 553 ods. 2,5 Trestného poriadku v spojení s § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. boli priznané trovy obhajoby vo výške 335,44€ za úkony právne služby prevzatie a príprava obhajoby dňa 26.6.2009 (57,95€); návrh na povolenie obnovy konania dňa 26.6.2009 (57,95€); verejné zasadnutia dňa 22.1.2000 (60,11€); vyjadrenie k sťažnosti vojenského prokurátora dňa 22.3.2011 (61,75€); ďalšie vyjadrenie vo veci na základe novej judikatúry ESĽP dňa 10.10.2011(61,75€); režijný paušál (33,93€). 7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 ,-€, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov, c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov, d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, e) náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia. 8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 9. V prvom rade sa odvolací súd stotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, že žalobca svojím uplatneným nárokom nepreukázal dôkazmi, že trovy konania by mu vznikli. Na dôkazy predložené žalobcom spolu s odvolaním odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p. V zmysle citovaného ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany to znamená aj dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca bol po nadobudnutí účinnosti C.s.p. riadne poučený (č.l. 74 spisu) o tom, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Do vyhlásenie tohto uznesenia na pojednávaní dňa 14.2.2017, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnil tieto dôkazy nepredložil, pričom je nesporné , že túto tento procesný útok t.j. dôkazy by mohol žalobca uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tento ďalší procesný útok žalobcu, t.j. na dôkazy predložené spolu s odvolaním neprihliadol. 10. Odvolací súd ďalej vzhľadom na skutkový stav a s poukazom na vyššie citované ustanovenia dospel k záveru, že aj keď súd jednotlivé nároky v ustanovení § 23 uvádzané len príkladmo tak na priznanie uplatneného nároku neexistuje žiaden právny dôvod. Účelom zákona č. 119/1990 Zb. bolo rehabilitovať v ňom uvedené osoby a primerane ich odškodniť t.j. najmä zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie. K odstráneniu negatívnych dopadov nezákonného rozhodnutia mohlo dôjsť viacerými spôsobmi (sťažnosťou pre porušenie zákona, návrhom na podanie obnovy konania alebo návrhom na vyslovenie účasti na súdne rehabilitácii). Bolo však povinnosťou právneho zástupcu žalobcu ako advokáta a to s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, aby pri bránení práv svojho klienta postupoval s odbornou starostlivosťou ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom bol povinný dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, keď bolo potrebné dôsledne zvážiť, ktorý z možných spôsobov dosiahnutia sledovaného cieľa je pre klienta najviac priaznivý, resp. ktorým spôsobom je najreálnejší predpoklad, že sledovaný cieľ bude dosiahnutý, lebo si musel byť vedomý, že s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 5 citovaného zákona č. 586/2003 Z. z. odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. 11. V danej veci je nesporné, že k zrušeniu nezákonného rozhodnutia a k zastaveniu trestného stíhania žalobcu došlo na základe návrhu žalobcu na obnovu konania zo dňa 26.6.2009. Odvolací súd zastáva názor, že úkony právnej služby, ktorých náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha (dňa 07.09.2004 - prevzatie veci; dňa 07.09.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona; dňa 16.11.2004 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona; dňa 23.08.2005 - nový podnet GP SR k sťažnosti pre porušenie zákona) nie sú spojené s konaniami pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 41Nt/11/2009 a sp. zn. 32Tv/2/2010. Tieto úkony, nemožno považovať za účelne vynaložené, nakoľko pokiaľ by právny zástupca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou, nezvolil by ako prvý z možných spôsobov dosiahnutia žalobcovej rehabilitácie podnet ku sťažnosti na porušenie zákona, nakoľko mu malo byť zrejmé, že podnet ku sťažnosti na porušenie zákona nebude úspešný a nedosiahne sa ním sledovaný cieľ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 30 zákona č. 119/1990 Zb., ktoré v prípadoch obdobných žalobcovmu sa konania o prípadnej sťažnosti pre porušenie zákona snaží transformovať na konanie predpokladané zákonom č. 119/1990 Zb. Navyše vzhľadom na závery konštatované v oznámení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2004 č. Pz 1049/04-10, sa javia ďalšie dva podnety na porušenie zákona zjavne nedôvodné a neúčelné. 11.1. Odvolací súd je tiež toho názoru, že ani úkon právnej služby prevzatie veci ku konaniu pre porušenie zákona zo dňa 07.09.2004 nemožno považovať za účelný, nakoľko právny zástupca žalobcu nemal prebrať vec, o ktorej ak by postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou vedel, že je dôvodný predpoklad, že nebude úspešná. Nadovšetko pokiaľ ide o samotný úkon právnej služby prevzatie veci dňa 07.09.2004, odvolací súd zastáva názor, že k prevzatiu veci nedošlo ako uvádza žalobca. Právny zástupca žalobcu ku žiadosti o odškodnenie zo dňa 10.01.2012 plnú moc nepredložil, pričom odkázal na konanie týkajúce sa predchádzajúceho odsúdenie žalobcu, vedené u žalovaného pod č. XXXXX/XX- XXX/XXX, v rámci ktorého pripojil aj svoju plnú moc zo dňa 22.01.2002. V zmysle citovaného má odvolací súd za preukázané, že k prevzatiu veci došlo dňa 22.01.2002, avšak vo vyúčtovaní nákladov obhajoby zo dňa 10.01.2012 právny zástupca žalobcu udáva dátum 07,09.2004. Z uvedeného administratívneho spisu žalovaného č. XXXXX/XX-XXX/XXX ďalej vyplýva, že žalobca si žiadosťou zo dňa 05.08.2004, uplatnil nárok na odškodnenie, ktorý mu vznikol na základe odsudzujúceho rozsudku Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 17.02.1965, sp. zn. T 12/65. Nakoľko žalovaný neodškodnil uplatnený nárok v zákonom stanovenej lehote na jeho predbežné prerokovanie, žalobca sa ho domáhal súdnom cestou prostredníctvom žaloby zo dňa 22.06.2006. O uvedenej žalobe bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2007, sp. zn. 26C/235/2006. V tam prejednávanej veci súd konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, ktoré žalovaná uhradila. V kontexte citovaného znenia vyššie uvedeného plnomocenstva má odvolací súd za to, že k náhrade úkonu právnej služby prevzatie veci, ktorého náhrady sa žalobca okrem iného domáha v tomto konaní, už došlo, a to na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2007, sp. zn. 26C/235/2006. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že k prevzatiu veci došlo iba raz, a to dňa 22.01.2002 a za tento úkon už žalobcovi náhrada poskytnutá bola. 12. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol rozhodol vo výroku vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).