Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227546 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112227546.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: A.. E. H., X. XX.XX.XXXX, L. Y. L., F. XX, zastúpeného: JUDr. Zuzana Motáčková, advokátka, so sídlom Kellenbergerova 2, Modra, proti žalovanému: IKAR, a.s., IČO: 00 678 856, so sídlom v Bratislave, Kukuričná 13, zastúpenému : DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., IČO: 36 860 484, so sídlom Moravská 7, Bratislava, o zaplatenie 4 800 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/216/2012-158 zo dňa 22.9.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/216/2012-158 zo dňa 22.9.2014 z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom III č. k. 7C/216/2012-158 zo dňa 22.9.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 800 eur a náhradu trov konania 288 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 731,86 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 4 800 eur ako autorskú odmenu za uverejnenie autorského diela - fotografie, ktorú žalovaný bez súhlasu žalobcu ako autora fotografie uverejnil v knihe na strane 49 vydanej žalovaným pod názvom „ Atentát na nežnú revolúciu“, ktorej autorom je Y. S.. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že bola uverejnená jeho fotografia, bez jeho súhlasu, ako autora fotografie v knihe pod uvedeným názvom a to v septembri 2010. Dňa 28.11.2010 písomne upozornil žalovaného na túto skutočnosť a požadoval za uverejnenie fotografie sumu 5 000 eur. Opakovane ho vyzval listom zo dňa 10.6.2011 aj s výzvou na zaplatenie uvedenej sumy a dňa 16.6.2011 žalobca dostal odpoveď od žalovaného s potvrdením uverejnenia fotografie s tým, že ide o neobvykle vysoký honorár za uverejnenie fotografie v predmetnej knihe a bez odsúhlasenia žalobcovi zaslal odmenu v sume 200 eur. Ďalším listom zo dňa 20.7.2011 žalobca upozornil žalovaného, že nedal súhlas s uverejnením fotografie. Žalovaný odpoveďou zo dňa 03.08.2011 uviedol, že svoj názor na odmenu za uverejnenie fotografie nezmení s tým, že žalobca fotografiu vyhotovil ako vyslaný zástupca Denníka Smena a zaplatená odmena 200 eur je podľa názoru žalovaného nadštandardná. Žalobca poukázal na § 7 ods.1 písm. g) Zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je fotografické dielo predmetom autorského práva a práva k fotografii patria v prvom rade autorovi. 3. Za autora sa považuje výlučne osoba, ktorá dielo vytvorila. Nikto si nesmie prisvojiť autorstvo autora k dielu, dielo sa môže použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ bol akreditovaný na fotografovanú udalosť denníkom Smena nie je pravdivé a nie je ani ničím podložené. Autorstvo diela - fotografie patrí výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ mal za to, že uverejnením fotografie odporcom sa hodnota fotografie znížila natoľko, že navrhovateľ ju už nemohol použiť vo svojej vlastnej knihe, kde uverejnil iba dovtedy nezverejnené fotografie. Predmetná fotografia je jedinečným historickým záberom, ktorý zachytáva okamžik našich dejín, ktorý sa už nikdy nevráti. Nie je preto nahraditeľná a nie je to ani bežná reportážna fotka. Podľa navrhovateľa má rozhodne vyššiu cenu ako 200,- € a to bez ohľadu na to, ako sa pohybuje cena za uverejnenie fotografií v danom segmente knižných publikácii. Odporca vedel, kto je autor fotografie, vedel že súhlas autora nemá, vedel o jedinečnosti fotografie, ale napriek tomu fotografiu uverejnil. Na tom osobné želanie autora knihy p. Y. S. zverejniť predmetnú fotografiu nemohlo nič zmeniť, lebo on nebol vlastníkom autorských práv k fotografii a odporca ako dlhoročný vydavateľ vedel, aké má povinnosti voči autorovi fotografie. Navrhovateľ svoju fotografiu ohodnotil na sumu 5 000,- € a na tejto sume trval. Keďže odporca mu zaplatil sumu 200,- €, navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 4 800,- €. 4. Odporca s návrhom nesúhlasil, pričom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2012 uviedol, že je toho názoru, že honorár vo výške 200,- €, ktorý navrhovateľovi poukázal na účet dňa 17.06.2011 bol primeraný a zodpovedá obvyklým podmienkam na knižnom trhu. Odporca nepopieral, že na podnet pamätníkov nežnej revolúcie v roku 1989 k jej výročiu vydal knižnú publikáciu autora Y. S. „Atentát na nežnú revolúciu“, v ktorej na strane 49 bola zverejnená dokumentárna fotografia, zachytávajúca Y. S. pri podpise listiny o svojom menovaní do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Knižná publikácia vyšla 08.12.2009, v náklade 2 900 výtlačkov. Podľa tvrdenia odporcu, nie je pravda, že navrhovateľ až dňa 28.11.2010 písomne upozornil odporcu na skutočnosť, že došlo k zverejneniu predmetnej fotografie bez jeho súhlasu a odporca na toto upozornenie nereagoval. V mesiacoch september a október 2010 sa uskutočnila veľmi intenzívna komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom vo veci jeho autorských práv. Zo strany odporcu s navrhovateľom komunikovala prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailu) riaditeľka IKAR, a.s., ako aj ďalší pracovníci zo zmluvno-honorárového oddelenia odporcu. Okrem toho riaditeľka IKAR, a.s. viackrát telefonicky hovorila s navrhovateľom. V čase vydania knihy odporca vyvinul maximálne úsilie získať kontakt na navrhovateľa, avšak nikto ho nevedel odporcovi poskytnúť. Fotografia vyhotovená navrhovateľom bola zverejnená na výslovné želanie autora knižnej publikácie - p. Y. S. a ďalšieho pamätníka nežnej revolúcie, E. L.. K zverejneniu fotografie odporca pristúpil z toho dôvodu, že knižná publikácia je spomienkou na Y. S., na udalosti novembra 1989, ako aj preto, že ide o dokumentárnu fotografiu a na fotografii je vyobrazený samotný autor knižnej publikácie Y. S.. O skutočnosti, že odporca mal vždy záujem vysporiadať práva navrhovateľa svedčí aj to, že knižná publikácia je riadne zaregistrovaná v centrálnej evidencii vydávaných knižných titulov, opatrená ISBN kódom a bola zaslaná všetkým inštitúciám v súlade so zákonom č. 212/1997 Z.z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 212/1997 Z.z.“). Po získaní kontaktu na autora fotografie, odporca zaslal navrhovateľovi návrh písomnej zmluvy, ktorý navrhovateľ neakceptoval. Ako odpoveď na tento návrh bola požiadavka navrhovateľa na honorár za uverejnenie fotografie vo výške 3 000,- €, ktorú neskôr zvýšil na 5 000,- €. Keďže odporca si bol vedomý, že fotografiu uverejnil bez súhlasu autora, ponúkol navrhovateľovi zvýšený honorár - 6-násobok štandardného honoráru za fotografiu tohto typu na trhu, teda 200 €. Odporca sumu 200 € poukázal navrhovateľovi na jeho účet dňa 17.06.2011. K predmetnej fotografii odporca uviedol, že ide o dokumentárnu fotografiu, vyhotovenú na politickej udalosti na najvyššej úrovni, akým je menovanie vlády Slovenskej republiky a na fotografii je zobrazený autor knižnej publikácie Y. S. pri podpise svojej menovacej listiny. Na udalosť mali prístup len vybrané média a akreditovaní novinári zastupujúci tieto média. Navrhovateľ mal možnosť zúčastniť sa tohto podujatia a vyhotoviť fotografiu len v zastúpení určitého média - podľa informácii odporcu zastupoval vydavateľa denníka Smena, kde bol v tom čase zamestnaný. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ ako autor fotografie zaznamenal na fotografii udalosť, a teda ide o reportážnu fotku, ktorá nie je fotografickým dielom, a preto nemôže byť predmetom autorského práva podľa § 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon. 5. Z písomných výziev navrhovateľa zo dňa 28.11.2010 a zo dňa 10.06.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ týmito výzvami vyzval odporcu na zaplatenie sumy 5 000,- € na oznámený účet navrhovateľa do 30 dní od doručenia výziev, pričom predmetnú peňažnú sumu požadoval za uverejnenie jeho fotografie bez jeho súhlasu v knižnej publikácii „Atentát na nežnú revolúciu“ na strane 49. 6. Z listu odporcu zo dňa 16.06.2011 vyplynulo, že odporca nemal v úmysle žiadnym spôsobom poškodiť autorské práva navrhovateľa. Ako dôkaz svojich tvrdení odporca uviedol, že meno navrhovateľa riadne uviedol v copyrighte knihy, ako aj priamo pri fotografii. Publikácia je riadne zaregistrovaná v centrálnej evidencii vydávaných knižných titulov, opatrená ISBN kódom a bola zaslaná všetkým inštitúciám v súlade so zákonom č. 212/1997 Z.z.. V liste odporca ďalej uviedol, že zaslal navrhovateľovi aj návrh písomnej zmluvy, ktorý navrhovateľ neakceptoval. Odporca predpokladá, že hlavným dôvodom bola skutočnosť, že v tom čase, t.j. cca pred trištvrte rokom navrhovateľ požadoval honorár za uverejnenie fotografie vo výške 3 000,- €, pričom odporca nesúhlasil, nakoľko ide o neobvykle vysoký honorár za uverejnenie jednej dokumentačnej fotografie. Bežný honorár za uverejnenie tohto typu fotografie sa podľa názoru odporcu pohybuje na úrovni 30 - 35 €. Odporca si bol vedomý, že fotografiu uverejnil bez súhlasu navrhovateľa, a preto navrhol zvýšený honorár vo výške 200,- €, čo je 6-násobok štandardného honoráru, navrhovateľ však nereagoval. Odporca naďalej ponúkal tento honorár, pričom hneď ako sa z písomnej výzvy navrhovateľa zo dňa 10.06.2011 dozvedel jeho bankové spojenie, poukázal honorár na udaný účet. Honorár vo výške 5 000,- € s ohľadom na obvyklé podmienky na trhu považoval odporca za neprimerane vysoký a nemohol ho akceptovať. Pre spresnenie odporca ďalej uviedol, že v prípade predmetnej fotografie ide o dokumentárny záber aktu menovania členov vlády, konkrétne p. Y. S.. Podľa informácii, ktoré mal odporca k dispozícii, bol navrhovateľ na toto podujatie vyslaný ako zástupca svojho vtedajšieho zamestnávateľa - vydavateľa denníka Smena. Keďže existuje možnosť, že právo výkonu autorských práv, resp. časti autorských práv k uvedenej fotografii prešlo na zamestnávateľa navrhovateľa, odporca v liste navrhol, aby do vyriešenia celého problému bol zainteresovaný aj právny nástupca menovaného vydavateľa, ktorým je podľa údajov odporcu Petit Press, a.s.. Odporca v predmetnom liste vyzval navrhovateľa, aby tieto informácie potvrdil alebo poprel. 7. Z písomnej výzvy navrhovateľa zo dňa 20.07.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 4 800,- € (t.j. už po odporcom realizovanej čiastočnej úhrade vo výške 200,- €) na oznámený účet navrhovateľa do 30 dní od doručenia písomnej výzvy, pričom predmetnú peňažnú sumu požadoval za uverejnenie jeho fotografie bez jeho súhlasu v knižnej publikácii „Atentát na nežnú revolúciu“ na strane 49. 8. Z listu odporcu zo dňa 03.08.2011 vyplynulo, že odporca reagoval na uvedené, pričom nemal dôvod meniť svoje stanovisko. 9. Právna zástupkyňa žalobcu v liste zo dňa 18.06.2012 poukázala na tú skutočnosť, že odporca úmyselne ignoroval autorské práva navrhovateľa, nakoľko uverejnil bez súhlasu navrhovateľa predmetnú fotografiu. Zároveň odporca vedomý si tejto skutočnosti, a to porušenia autorských práv navrhovateľa, poukázal navrhovateľovi na účet peňažnú sumu 200,- €, aj keď bolo zjavné, že takúto peňažnú sumu navrhovateľ nebude akceptovať. Právna zástupkyňa navrhovateľa zároveň uviedla, že tvrdenie odporcu uvádzané v liste zo dňa 16.06.2011, že navrhovateľ urobil predmetnú fotografiu ako vyslaný zástupca zamestnávateľa denníka SME nie je pravdivé. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že odporca vopred vedel, že na uverejnenie fotografie je potrebný súhlas autora a napriek tomu fotografiu uverejnil, hoci súhlas od navrhovateľa nemal. Uverejnením predmetnej fotografie sa jej hodnota znížila natoľko, že navrhovateľ ju už nemohol použiť vo svojej vlastnej knihe, nakoľko tam uverejnil iba dovtedy nezverejnené fotografie. Právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne poukázala na tú skutočnosť, že predmetná fotografia je historickým záberom, zachytávajúca okamžik našich dejín, ktorý sa už nikdy nevráti, a preto nie je nahraditeľná a nie je to ani bežná reportážna fotka za 36,- €. Zároveň navrhla v zastúpení za navrhovateľa vyriešiť celú vec mimosúdne. 10. Právny zástupca odporcu v liste zo dňa 12.07.2012 poukázal na tú skutočnosť, že nie je pravda, že dňa 28.11.2010 navrhovateľ písomne upozornil odporcu (vydavateľstvo IKAR, a.s.) na skutočnosť, že došlo k uverejneniu predmetnej fotografie bez jeho súhlasu a odporca na toto upozornenie nereagoval. V mesiacoch september a október 2010 sa uskutočnila veľmi intenzívna písomná komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom vo veci autorských práv navrhovateľa. Zo strany odporcu e-mailovali s navrhovateľom p. riaditeľka spoločnosti IKAR, a.s. (t.j. odporcu) ako aj pracovníci zmluvno-honorárového oddelenia. Okrem tohto p. riaditeľka odporcu viackrát telefonicky hovorila s navrhovateľom. V tejto komunikácii odporca uviedol, že vyvinul maximálne úsilie získať kontakt na autora, ale, žiaľ ho, nikto nevedel poskytnúť. Fotografia navrhovateľa bola zverejnená na výslovné želanie autora knižnej publikácie p. Y. S. a ďalšieho pamätníka nežnej revolúcie p. E. L.. Právny zástupca odporcu s poukazom na svedecké výpovede účastníkov podujatia na ktorom bola fotografia vyhotovená, ďalej uviedol, že navrhovateľ bol na slávnostný akt - menovanie p. Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR akreditovaný ako zástupca zamestnávateľa - vydavateľa denníka Smena a preto existuje možnosť, že právo výkonu autorských práv (alebo časti autorských práv) k uvedenej fotografii prešlo na tohto zamestnávateľa. 11. Z výpisov z účtu odporcu zo dňa 20.06.2011 a zo dňa 30.06.2011 mal súd preukázané, že odporca poukázal dňa 17.06.2011 na účet navrhovateľa peňažnú sumu vo výške 200,- € za uverejnenie spornej fotografie. 12. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa odporcu mal súd preukázané, že odporca je akciová spoločnosť, ktorá vznikla dňa 07.05.1990 a v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti vykonáva aj vydavateľskú činnosť v oblasti neperiodických publikácií a tlače. 13. Z písomného vyhlásenia Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky o obvyklých odmenách (cenách) za vyhotovenie fotografií zo dňa 01.07.2013 mal súd preukázané nasledovné odmeny - ceny, ktoré platia vydavateľstvá svojím dodávateľom a autorom za vyhotovenie fotografií, resp. iných reprodukčných zobrazení, napr. diapozitívov a ich zverejnenie v neperiodických publikáciách - knihách: - dokumentárna fotografia 15-30 € / 1 kus, - fotografia uverejnená v encyklopédii 15-40 € / 1 kus, - fotografia použitá na prebal knihy 100-200 € / 1 kus, pričom uvedené ceny a odmeny platia bez ohľadu na výšku nákladu tej-ktorej knižnej publikácie. 14. Posúdením fotografie vyhotovenej navrhovateľom dňa 12.12.1989 mal súd preukázané, že ide o čierno-bielu dokumentárnu fotografiu s rozmermi 12,5 cm x 19,5 cm s lesklým povrchom, na ktorej je zachytený významný historický okamih dejín Slovenskej republiky, a to slávnostný akt - menovanie Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR ( konkrétne na čiernobielej fotografii je Y. S. pri podpise listiny o svojom menovaní do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky ). 15. Z licenčných zmlúv zo dňa 16.01.2012 a zo dňa 24.06.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako vlastník autorských práv ku fotografiám uzavieral s inými subjektmi (fyzickými osobami) licenčné zmluvy, na základe ktorých mali tieto subjekty oprávnenie ako nadobúdatelia licencie použiť autorské dielo - fotografiu vyhotovenú navrhovateľom, a to spôsobom určeným v zmysle dojednaných podmienok v licenčných zmluvách. 16. Z výsluchu svedkyne A.. Y. H., X.. XX.XX.XXXX, (výkonná riaditeľka odporcu) vyplynulo, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a bola toho názoru, že honorár, ktorý odporca navrhovateľovi zaplatil vo výške 200,- € je nadštandardný v porovnaní so štandardnými honorármi, pričom tento honorár prevyšuje 6-7 násobne štandardný honorár. Svedkyňa potvrdila, že predmetnú fotografiu navrhovateľa použili do knižnej publikácie bez jeho súhlasu pred vydaním tejto publikácie. Fotografiu odporcovi poskytol autor textu publikácie Y. S. s tým, že fotografiu obdržal po ukončení aktu prijatia funkcie podpredsedu vlády SR od kancelárie, ktorá tento akt organizovala, t.j. prezidentská kancelária. Kontakty, ktoré odporca v tom čase na autora fotografie mal k dispozícii boli nefunkčné. Odporca nevedel autora fotografie, t.j. navrhovateľa kontaktovať. Do copy-rightu odporca uviedol meno autora ako aj pri predmetnej fotografii v knižnom bloku. Asi po pol roku sa odporcovi podarilo autora kontaktovať, pričom mu odporca doručil návrh zmluvy na použitie tejto fotografie, 2 kusy autorských výtlačkov a potom čo navrhovateľ oznámil číslo svojho bankového účtu, odporca mu poukázal dňa 17.06.2011 na tento účet honorár vo výške 200,- €. Navrhovateľ túto zmluvu nepodpísal, napriek tomu honorár prevzal, nakoľko sa tento honorár odporcovi už nevrátil. Na nejaký čas sa navrhovateľ odmlčal a potom odporcu e-mailom oslovil s požiadavkou na vyplatenie honorára 3 000,- €. Keď odporca tento návrh odmietol, navrhovateľ ho po čase oslovil s požiadavkou na vyplatenie honoráru vo výške 5 000,- €. Odporca tento návrh odmietol. Na otázku súdu na základe akých skutočností mal odporca za to, že suma 200,- €, ktorú poukázal navrhovateľovi ako honorár je nadštandardná, svedkyňa uviedla, že všetci autori fotografií, ktorých fotografie boli v predmetnom diele publikované obdržali honorár vo výške 30,- € za jednu fotografiu. Pre ilustráciu svedkyňa uviedla z množstva autorov dvoch autorov p. V. P. a p. F. F., s ktorými odporca uzavrel zmluvu na 30 € za 1 kus fotografie. Takýto honorár vo výške 30 € je pri použití obdobných fotografií absolútne štandardný a takto odporca uzatvára zmluvy s autormi aj pri iných knižných publikáciách. 17. Z výsluchu svedka A.. Y. S. vyplynulo, že svedok pozná výkonnú riaditeľku odporcu p. H. s ktorou v minulosti uzatváral zmluvu na publikáciu jeho knihy. K spornej fotografii svedok A.. Y. S. uviedol, že fotografia zobrazuje podpísanie sľubu člena vlády SR pri vymenovaní dňa 12.12.1989, pričom je to fotografia, ktorú dostal asi tesne po tomto podpise na úrade vlády a je opečiatkovaná na zadnej strane „Foto E. H. Smena, Gorkého rad 1, Bratislava“. Na zadnej strane originálu fotografie je chybná pečiatka 12.11.1989. Svedok ďalej uviedol, že mal v roku 2009 pripravenú knihu svojich spomienok na novembrové udalosti z roku 1989, pričom bol dohodnutý aj s riaditeľom jedného významného vydavateľstva na vydaní knihy, len na poslednú chvíľu si to v tom vydavateľstve rozmysleli a vydavateľstvo IKAR, a.s. mu vyšlo v ústrety a pripravilo vydanie predmetnej knihy. Svedok navrhol do predmetnej knihy aj uverejnenie niekoľko fotografií od významných fotografov ako p. F.. F.Z., J.. V.. P. a medzi nimi bola aj táto dokumentárna fotografia, ktorú dostal na úrade vlády od nejakého pracovníka, čo sa bežne robievalo, pričom ju dostal pre súkromnú potrebu ako bežnú fotografiu. Svedok uviedol, že bol jediným členom VPN, ktorý bol v ponovembrovej slovenskej vláde, a preto považoval za zaujímavé doložiť tento akt touto fotografiou. Uviedol, že s navrhovateľom žiadnu zmluvu nepodpísal a fotografiu považoval za redakčnú fotografiu, uviedol, že na pečiatke na zadnej strane fotografie je ako autor uvedený p. H. a jeho spoločnosť, ktorá v tom čase už neexistovala, pričom jeho súkromná adresa sa nedala zistiť, preto si pred zverejnením fotografie nevysporiadal autorské práva. 18. Z výsluchu svedkyne Ing. Táni Pastorkovej, súd zistil, že je zamestnaná ako riaditeľka: Vydavateľstva Príroda, s.r.o., so sídlom Koceľova 17, Bratislava, pričom pozná výkonnú riaditeľku odporcu p. H., nakoľko majú pracovné vzťahy. Svedkyňa uviedla, že vydávajú obrazové, knižné publikácie, resp. knižné publikácie s fotografiami, výška honorárov je závislá od toho, či sa jedná len o obrazovú publikáciu alebo o publikácie, kde je napr. 5 fotografií, ktoré ilustrujú daný text, pričom v prvom prípade sa honoráre pohybujú v priemere od 10 - 20 € a v druhom prípade od 10 - 30 €. Ak vydavateľstvo nemá súhlas na zverejnenie fotografii, resp. nedôjde k podpisu zmluvy o autorských právach (už došlo k takejto situácii), vydavateľstvo sa muselo následne s autorom dohodnúť. Svedkyňa potvrdila, že vydavateľstvo publikuje rôzne druhy fotografií, od prírodných úkazov až po portréty osobností (spisovatelia, herci ...), t.j. všetko čo sa týka tej ktorej publikácie. 19. Z výsluchu svedka A.. H. M., súd zistil, že je zamestnaný ako riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ, a.s., so sídlom Vajnorská 128, Bratislava, pričom výkonnú riaditeľku odporcu J.. H. pozná, nakoľko majú s ňou profesionálny kontakt, uviedol, že vydavateľstvo vydáva knižné publikácie s obrázkami na obale, resp. vo vnútri knihy, pričom obvyklý honorár pri typickej knihe je za fotografiu na obálke v prípade uvedeného vydavateľstva maximálne 100,- €. Na zadnej strane obálky publikácie je honorár nižší (do 80 €) a vo vnútri knižnej publikácie ešte nižší (do 30 €). Ak vydavateľstvo nemá súhlas na zverejnenie fotografii, t.j. nedôjde k podpisu zmluvy o autorských právach, svedok uviedol, že výnimočne boli takéto prípady, keď zverejnili fotografiu bez súhlasu autora, nakoľko nebolo možné získať kontakt na autora fotografie. V prípade, keď sa autor následne prihlásil, vydavateľstvo mu vyplatilo honorár vo vyššie uvedených sumách. 20. Z výsluchu svedka A.. E. Š., súd zistil, že pozná navrhovateľa po pracovnej stránke, v čase keď pracoval vo vydavateľstve Smena bol tam zamestnaný aj navrhovateľ, uviedol, že v roku 1989 vykonával funkciu riaditeľa vo vydavateľstve Smena, pričom navrhovateľ tam bol zamestnaný v redakcii Smena v oddelení fotoreportér, svedok nebol jeho nadriadeným. Či navrhovateľ mohol počas pracovnej doby robiť aj fotky súkromne záležalo na dohode medzi pracovníkom a šéfredaktorom, resp. vedúcim oddelení fotoreportérov. Svedok sa vyjadril k dátumu 12.12.1989 a k okolnostiam vzniku fotografie, ktorá je predmetom tohto konania tak, že má predmetnú knihu, kde je obsiahnutá aj fotka aktu podpisovania, pričom konkrétne k dátumu 12.12.1989 sa nevedel vyjadriť, len k obvyklému postupu redakcie Smena. Čo sa týka inkriminovaného obdobia od 17.11.1989 dostávala redakcia denníka Smena, konkrétne sekretariát šéfredaktora pozvánky z kancelárie vlády, Národnej Rady SR alebo prezidenta SR. Šéfredaktor, resp. aj vedúci oddelenia fotoreportérov rozhodol, kto sa jednotlivých podujatí zúčastní. To, či je možné, že by sa na akte vládnej a štátnej úrovni dňa 12.12.1989 zúčastnila osoba ako súkromná osoba a nie ako zástupca vedúceho denníka, svedok uviedol, že by to bolo neobvyklé, aby súkromná osoba chodila na takéto podujatia. Na takéto akcie bol obvykle vyslaný redaktor a fotograf, čo sa týka navrhovateľa jeho podpis musí byť niekde na prezenčnej listine na úrade vlády, pričom svedok dodal, že dňa 12.12.1989 nebol prítomný na tejto akcii a teda sa nevedel vyjadriť kto bol za redakciu denníka Smena, nakoľko je to v právomoci šéfredaktora podľa pokynov úradu vlády. Na otázku, či je navrhovateľ niečo dlžný (resp. niečo ukradol) denníku Smena, svedok uviedol, že nemá takúto vedomosť. Svedok uviedol, že na predmetnej fotografii pozná fyzickú osobu J.. E. L., vedúceho oddelenia fotoreportérov, na ktorom pracovali okrem J.. L. C. J.. K. a navrhovateľ, riaditeľom oddelenia fotoreportérov v tom čase bol J.. L. a pod jeho vedením boli navrhovateľ a spomínaný J.. K.. Rozhodnutie, kto pôjde na takúto akciu vždy dával vedúci. 21. Z písomných vyjadrení navrhovateľa zo dňa 07.01.2014, 28.02.2014, 30.05.2014, 15.09.2014, vyplynulo, že navrhovateľ jednoznačne trval na doplatení peňažnej sumy 4 800,- € za neoprávnené uverejnenie jeho fotografie. V písomných vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že odporca porušil práva navrhovateľa ako autora fotografie. Čo sa týka aktu - menovania p. Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR, navrhovateľ potvrdil, že na toto podujatie ho na fotenie denník Smena neakreditoval, oficiálne bol akreditovaný za denník Smena na toto podujatie p. E. L.. Navrhovateľ na tomto podujatí fotil súkromne, nakoľko má aj negatív predmetnej fotografie, ktorý inak získať nemohol, nakoľko do archívu denníka Smena nemal prístup. Zároveň navrhovateľ uviedol, že s denníkom Smena (zamestnávateľom) nemal uzatvorenú zmluvu, že nemôže fotiť súkromne. 22. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 5 ods.5,10,16,17,22 a § 6 ods.1, § 7 ods. 1 písm. g/, § 18 ods.1, 2 písm. b/, ods.4, § 19 ods.7, § 45 ods. 1 a § 56ods. 1písm. f/ zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský zákon), keď vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je odmena podľa autorského zákona. 23. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v platnom znení (ďalej len „zákon č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon), fotografické dielo je záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil; obraz z audiovizuálneho diela sa nepovažuje za fotografické dielo, ale sa považuje za časť audiovizuálneho diela. 24. Podľa § 5 ods. 10 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je nakladanie s vecou, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené; verejné rozširovanie zahŕňa nájom, vypožičiavanie, predaj alebo inú formu prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo jeho rozmnoženie. 25. Podľa § 5 ods. 16 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, verejné vystavenie je uvedenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na verejnosti priamo alebo nepriamo pomocou diapozitívu, televízneho obrazu alebo podobným spôsobom na obrazovke; pri audiovizuálnom diele uvedenie osobitne vyňatého obrazu bez akejkoľvek následnosti na verejnosti. 26. Podľa § 5 ods. 17 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie. 27. Podľa § 5 ods. 22 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom. 28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. 29. Podľa § 7 ods. 1, písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä fotografické dielo. 30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, autor má právo použiť svoje dielo. 31. Podľa § 18 ods. 2, písm. b) zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. 32. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, originálom diela výtvarného umenia je na účely uplatnenia práva na odmenu podľa odseku 1 maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia či iná grafika, socha, keramika, sklo, autorský šperk, fotografia alebo iné dielo výtvarného umenia, ak ho vytvoril sám autor, alebo jeho rozmnoženina, ak sa považuje za originál diela. Rozmnoženinou, ktorá sa považuje za originál diela, je rozmnoženina vyhotovená v obmedzenom počte autorom alebo s jeho súhlasom; takáto rozmnoženina musí byť riadne očíslovaná a podpísaná alebo inak označená autorom. 34. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, dohodnutá odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. 35. Podľa § 56 ods. 1, písm. f) zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, 9b). 36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že jednoznačne bola sporná fotografia použitá bez súhlasu jej autora, t.j. navrhovateľa, pričom navrhovateľ je autorom tejto fotografie, nakoľko autorské právo k predmetnej fotografii preukázal súdu predložením originálu negatívu tejto fotografie. Po posúdení predmetnej fotografie súd dospel k záveru, že je to dokumentačná fotografia, ktorá zachytáva historickú dejinnú udalosť, ktorá sa konala dňa 12.12.1989, a to slávnostný akt menovania Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR, pričom na fotografii je konkrétne zachytený okamih podpisovania listiny Y.K. S. o svojom menovaní do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Je nesporné, že predmetná fotografia je umeleckým fotografickým dielom, nakoľko spĺňa atribúty umeleckej fotografie (má jedinečnú historickú a umeleckú hodnotu), čo dokazuje aj tá skutočnosť, že predmetná fotografia bola 1-krát uverejnená navrhovateľom na výstave v roku 1989, resp. 1990 v Caffe Gremium na Gorkého ul. v Bratislave. Porušenie autorských práv navrhovateľa k predmetnej fotografii mal súd jednoznačne preukázané tým, že autor knižnej publikácie vydanej pod názvom „Atentát na nežnú revolúciu“, Y. S. poskytol odporcovi - vydavateľstvu IKAR, a.s. na uverejnenie do predmetnej knižnej publikácie spornú fotografiu, ktorej autorom je navrhovateľ bez súhlasu autora, pričom táto fotografia bola uverejnená na strane 49 knižnej publikácie. Uvedenú skutočnosť odporca na pojednávaniach nepoprel a z listinných dôkazov predložených súdu táto skutočnosť, t.j. použitie fotografie bez súhlasu autora - navrhovateľa odporcom je taktiež preukázaná. Navrhovateľ neuzavrel s odporcom žiadnu licenčnú zmluvu, ktorej predmetom by bolo verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny jeho predajom, nájmom, vypožičaním alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Uverejnením predmetnej fotografie bez súhlasu navrhovateľa ako autora bolo neoprávnene zasiahnuté do práv autora fotografie, nakoľko navrhovateľ nemohol zverejniť predmetnú fotografiu, ktorá má jedinečnú historickú hodnotu vo svojej knižnej publikácii o nežnej revolúcii z roku 1989 vydanej (v roku 2011) pod názvom „1989 - nežná revolúcia - velvet revolution - E. H. z dôvodu, že predmetná fotografia už bola predtým zverejnená vydavateľstvom IKAR, a.s. v knižnej publikácii vydanej pod názvom „Atentát na nežnú revolúciu“ (čím sa podstatne znížila jej umelecká hodnota), a preto súd nárok navrhovateľa na odmenu vo výške 4.800 € za zverejnenie fotografie považoval za oprávnený nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi. Súd nemal preukázané výpoveďami svedkov, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, že by navrhovateľ predmetnú fotografiu vyhotovil ako zamestnanecké dielo (§ 5 ods. 22 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení) pre svojho vtedajšieho zamestnávateľa - denník Smena, nakoľko nebolo na základe vykonaného dokazovania dostatočne relevantným spôsobom preukázané, že by medzi navrhovateľom a vtedajším zamestnávateľom, t.j. denníkom Smena existovala dohoda na základe, ktorej by sa všetky fotografie urobené počas pracovnej činnosti navrhovateľa u zamestnávateľa (denník Smena) považovali za zamestnanecké dielo. Súd teda mal preukázané, že navrhovateľ nemal žiadnu dohodu so zamestnávateľom (denníkom Smena) ohľadne súkromnej práce navrhovateľa. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ predmetnú fotografiu vyhotovil na slávnostnom podujatí - akt menovania Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR dňa 12.12.1989 ako súkromná osoba, čo osobne navrhovateľ potvrdil na pojednávaní súdu dňa 14.10.2013 ako aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2014. Skutočnosť, že sa navrhovateľ na predmetnej akcii zúčastnil ako akreditovaný zástupca svojho vtedajšieho zamestnávateľa (denník Smena) nebola listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka A.. E. Š., vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Smena, ako aj výsluchmi ďalších svedkov žiadnym spôsobom súdu preukázaná. Navrhovateľ ako autor predmetnej fotografie mal právo na odmenu za použitie diela - predmetnej fotografie odporcom, nakoľko predmetná fotografia bola zverejnená bez jeho súhlasu v knižnej publikácii vydanej pod názvom „Atentát na nežnú revolúciu“, ktorá vyšla dňa 08.12.2009 v náklade 2 900 výtlačkov, pričom predmetná knižná publikácia sa predávala a odporca mal určitý podiel na zisku z predaja predmetnej knižnej publikácie, a teda je nesporné, že aj navrhovateľovi publikovaním predmetnej fotografie v tejto knižnej publikácii vzniklo právo na odmenu za zverejnenie predmetnej fotografie. Navrhovateľ ohodnotil predmetnú fotografiu peňažnou sumou 5 000 € z dôvodu jej umeleckej historickej jedinečnosti, nakoľko sa nejedná o bežnú reportážnu fotografiu (fotografia zachytáva historický neopakovateľný okamih - p. Y. S. pri podpise listiny o svojom menovaní do funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky), nakoľko však odporca už poukázal časť odmeny za predmetnú fotografiu vo výške 200 € na účet navrhovateľa, pričom túto odmenu považoval za primeranú za zverejnenie fotografie, navrhovateľ sa domáhal doplatenia odmeny za zverejnenie fotografie v predmetnej knižnej publikácii len v sume 4 800 €. Odporca uhradením časti odmeny vo výške 200 € za zverejnenie fotografie na účet navrhovateľa dňa 17.06.2011 uznal majetkové právo navrhovateľa ako autora fotografie na odmenu, pričom medzi účastníkmi konania bola sporná len výška autorom požadovanej odmeny za zverejnenie predmetnej fotografie. Pri určení konkrétnej výšky tejto odmeny, súd vychádzal podľa uváženia, nakoľko v tejto sfére neexistuje znalecké posúdenie, pričom bral do úvahy navrhovateľom predložené zmluvy o dielo v obdobných transakciách, takisto bral do úvahy aj výpovede svedkov a približné ceny o akých sa zmieňovala protistrana, čo posúdil v prospech navrhovateľa, nakoľko jednoznačne došlo k porušeniu zákona zo strany odporcu a je na autorovi, t.j. navrhovateľovi ako ohodnotí svoje vyhotovené fotografické (umelecké) dielo z hľadiska jeho autentickosti, historickej neopakovateľnej jedinečnosti, t.j. je na vôli autora fotografie akú odmenu za použitie fotografie bude požadovať od tretej osoby. Táto vôľa autora však nemôže byť bez brehá, t.j. ohodnotenie fotografie, resp. stanovená odmena za použitie fotografie musí zodpovedať spôsobu, účelu a času použitia diela (§ 45 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení). Súd však prihliadol na tú skutočnosť, že predmetná fotografia je umeleckým dielom, jedinečným fotografickým záberom zachytávajúcim historický okamih dejín Slovenskej republiky - slávnostný akt menovania p. Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR, t.j. súd po posúdení fotografie nemal za to, že ide o bežnú reportážnu fotografiu vyhotovenú v neobmedzenom množstve, ktorá nemá „charakter jedinečnosti, neopakovateľnosti, historickej “slávnostnej“ významnosti“, preto vyhodnotil navrhovateľom požadovanú odmenu za neoprávnené zverejnenie predmetnej fotografie za primeranú neodporujúcu dobrým mravom. Nakoľko zverejnením predmetnej fotografie odporcom bez súhlasu navrhovateľa ako autora predmetnej fotografie došlo k porušeniu majetkových práv autora, t.j. navrhovateľa podľa § 18 ods. 1, písm. b/ zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení, mal navrhovateľ právo domáhať sa ochrany svojho autorského práva a požadovať od odporcu primeranú odmenu ako náhradu ujmy (tzv. finančné zadosťučinenie) spôsobenej mu neoprávneným zverejnením jeho fotografie podľa § 56 ods. 1, písm. f/ zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon v platnom znení. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi ich náhradu, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 288 € podľa položky 1, písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom do 30.09.2012 a z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 731,86 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. 38. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil so zistením súdu, že predmetná fotografie je umeleckým fotografickým dielom, nakoľko spĺňa atribúty umeleckej fotografie. „ Má jedinečnú historickú a umeleckú hodnotu, čo dokazuje aj to, že bola 1 krát uverejnená žalobcom na výstave v roku 1989, resp. 1990 v Caffe Grémium na Gorkého ulici v Bratislave “. 39. Žalovaný v odvolaní uviedol, že autorský zákon na to, aby určité dielo, vrátane fotografického diela požívalo ochranu autorského zákona, nevyžaduje jeho jedinečnú historickú hodnotu, ale vyžaduje, aby toto dielo bolo výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Prvoinštančný súd zistil, že predmetná fotografia je umeleckým dielom, jedinečným fotografickým záberom zachytávajúcim historický okamih dejín Slovenskej republiky - slávnostný akt menovania p. Y.K. S. do funkcie podpredsedu vlády SR, teda súd po posúdení fotografie nezistil, že ide o bežnú reportážnu fotografiu vyhotovenú v neobmedzenom množstve, ktorá nemá „charakter jedinečnosti, neopakovateľnosti, historickej „slávnostnej významnosti". Podľa žalovaného všetky hodnotenia súdu v prípade, keby boli aj pravdivé, neodôvodňujú záver, že ide o fotografické dielo, ktoré požíva ochranu autorského zákona. Súd prvej inštancie svoj záver, že ide o umelecké dielo, v rozhodnutí nezdôvodňuje. Neuviedol, aké charakteristické znaky fotografie potvrdzujú , že ide o umeleckú fotografiu, ale odôvodnil jedinečnosť fotografického diela iba jedinečnosťou a výnimočnosťou udalosti, ktorú zachytáva a rovnako uverejnenie fotografie na akejkoľvek výstave nemôže automaticky znamenať, že ide o umelecké dielo. Preto uvedené stanoviská súdu, ktorými odôvodňuje svoje rozhodnutie, sú v rozpore so súčasnou vedou o umeleckej fotografickej tvorbe. Prof. Y. H., z Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave sa vo svojej nepublikovanej štúdii o fotografii E. H. publikovanej v knihe Y. S.: Atentát na Nežnú revolúciu, teda o spornej fotografii vyslovil k otázke posúdenia, či ide o umeleckú fotografiu alebo neumeleckú fotografiu nasledovne: „ K základným členeniam v oblasti výtvarnej a fotografickej produkcie patrí rozdelenie na umeleckú a neumeleckú sféru. Do rodu umeleckej tvorby radíme diela, v ktorých dominuje estetická hodnota. U neumeleckej produkcie dominuje účel, ktorý môže byť rozmanitý, napríklad, aby stôl bol rovný a nie hrboľatý, aby na fotografii z dovolenky bolo dobre vidieť deti, aby na spravodajstve o návšteve prezidenta v Prahe bol zachytený prezident a nie jeho ochrankár, atď. Toto základné členenie má celý rad podporných argumentov - aby sa dielo zaradilo do oblasti umeleckej tvorby, nestačí len vyhlásenie jeho autora, že to, čo ponúka, je umeleckým dielom, ale napríklad sa posudzuje aj to, či je zastúpené v nejakej zbierke umeleckých fotografických diel, či bolo vystavené v rámci výstav umeleckej fotografie, či bolo zahrnuté do knihy o vývoji umeleckej fotografie na Slovensku, atď. Pre umelca je dôležité, že má svoj štýl, jazyk, ktorý ho odlišuje od druhého umelca, a ktorý je súčasťou každého jeho diela - neumelec takúto požiadavku nemusí splniť. Ak by nefungoval tento rokmi overený systém, tak by sa umeleckým dielami mohli stať všetky snímky, ktoré ich autor označí za umelecké. Takáto svojvôľa však v dejinách fotografického umenia neplatí. Publikovaná fotografia je jednoznačne spravodajskou fotografiou. Na tento fakt poukazuje aj to, že medzi osobami zachytenými na fotografii, je aj filmový kameraman, teda okrem E. H. udalosť zaznamenávali aj ďalší autori. Sme svedkami politickej udalosti, menovania do funkcie, kedy nie je potrebné, aby fotografi, kameramani mali súhlas zaznamenaných osôb na fotografovanie, filmovanie. (V prípade, že by ambíciou fotografa, resp. kameramana bolo realizovať umelecké dielo, musel by si vopred od fotografovaných osôb vypýtať súhlas na snímanie.) Už z procesu vzniku diela je zrejmé, že išlo o spravodajstvo. Druhým dôležitým faktorom je titulok, ktorý opisuje udalosť - Menovanie do funkcie podpredsedu vlády SR (12. decembra 1989). Práve táto slovná informácia podtrhuje, že v obraze ide o obrazové spravodajstvo, ktoré odpovedá na tri základné otázky - čo (menovanie do funkcie), kto (Y.K. S.), kedy (12. decembra 1989). Nikoho nenapadne, aby titulok označil za umelecké dielo, preto okrem skôr spomenutých dôvodov, ani s ním rovnocenný obraz nemôže byť umeleckým dielom." 40. Žalovaný nemal možnosť názor prof. Y. H. uviesť na pojednávaní, pretože sa s posudkom a názorom oboznámil až po doručení rozsudku okresného súdu a nemal možnosť ho navrhnúť prípadne vypočuť ako znalca. Preto celý posudok prof. Y. H. pripojil k podanému odvolaniu. Žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu konania namietal, aby sa uvedená fotografia posudzovala ako umelecká fotografia a na pojednávanie dňa 22.9.2014 právna zástupkyňa žalovaného uviedla: „Podľa názoru žalovaného v prípade spornej fotografie ide o dokumentačnú (spravodajskú) fotografiu, ktorá v zmysle Autorského zákona nepožíva ochranu Autorského zákona. V prípade, ak by to nebola dokumentačná fotografia, ale umelecké dielo, autor by potreboval súhlas osôb zobrazených na fotografii a svedok Ing. Y. S. a zároveň ako osoba na fotografii zobrazená, na pojednávaní dňa 20.01.2014 uviedol, že žalobca s ním žiadnu zmluvu neuzatváral.“ S touto námietkou sa súd nevysporiadal a nezdôvodnil prečo je sporná fotografia umelecké dielo, v čom sa prejavuje, že je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Žalovaný uviedol, že k zverejneniu spornej fotografie pristúpil na želanie autora textu knihy „Atentát na nežnú revolúciu" - Ing. Y. S., ktorého osobné spomienky na revolúciu 1989 kniha obsahuje. Ing. Y. S. ako svedok na pojednávaní dňa 20.01.2014 uviedol, že zverejnenú fotografiu dostal na Úrade vlády po podpise sľubu člena Vlády SR pri vymenovaní dňa 12.12.1989 a na zadnej strane fotografie je uvedené „ Foto E. H. Smena, Gorkého rad 1, Bratislava.“ Žalovaný na všetkých obvyklých miestach v knihe uviedol ako autora fotografie žalobcu. 41. Žalovaný nesúhlasil so spôsobom určenia výšky odmeny, ktorú má zaplatiť žalobcovi. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Existuje rozsiahla judikatúra súdov najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré spresňujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o stanovení náhrady ujmy. Podľa judikatúry stanovenie náhrady ujmy vychádza z obvyklej ceny. 42. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd nezdôvodnil, prečo zamietol svedecké výpovede svedkov A.. V. J. C. A.. H. M. na pojednávaní dňa 20.01.2014 a stanovisko predsedu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR RNDr. G. F. zo dňa 01.07.2013, predložené na pojednávaní dňa 15.07.2013, ktorí vypovedali o obvyklých cenách na knižnom trhu za dokumentačné fotografie. Svedkovia vypovedali, že ceny za zverejnenie tohto druhu fotografie na tom mieste publikácie sa pohybujú od 10 do 30 eur za 1 ks fotografie. Žalovaný z uvedených dôvodov žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 43. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 3.3.2015 vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného v odvolaní, že predmetná fotografia nie je autorským dielom a na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na ním vyfabulované presvedčenie, že nejde o fotografiu umeleckú, ale spravodajskú a preto nie je dielom, ktoré používa ochranu autorského zákona. Žalobca uviedol, že podľa autorského zákona medzi autorské diela patrí aj fotografické dielo, ale autorský zákon fotografické diela nedelí na umelecké, spravodajské, dokumentárne, či iné, ale iba na pomenovanie fotografické dielo. Autorský zákon a ani iný zákon nikde vo svojich ustanoveniach neobsahuje podmienku či tvrdenie, že fotografia na to, aby bola dielom v zmysle autorského zákona, musí byť nejako naaranžovaná, resp. že to nemôže byť momentka. Nie je známa ani akákoľvek legislatívna úprava, ktorá by nejako vymedzovala, že ak fotografia zachytáva nejaký okamih, tak je automaticky spravodajská. Existuje veľké množstvo umeleckých diel - fotografií, ktoré sú hodnotné umelecké a vzácne práve kvôli tomu, že zachytávajú okamih, moment a podobne. K vyjadreniu prof. Y. H., na ktoré poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, že podľa prof. Y. H. sa v danom prípade jedná o fotografiu spravodajskú a nie umeleckú a z toho vyvodzuje, že fotografia nie je dielom a nepožíva ochranu podľa autorského zákona žalobca uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, že právne vedomie či znalosť autorského zákona prípadne iného zákona zo strany prof. H. je minimálne pochybná, považuje žalobca jeho posudok za účelový, nehodnoverný a v neposlednom rade za výsledok absolútne subjektívneho pohľadu človeka, ktorý nie je znalcom na hodnotu fotografie. S tvrdením vo vyjadrení prof. H. sa žalobca nestotožňuje, lebo aj keby išlo o spravodajskú fotografiu, stále ide o fotografické dielo. Žalobca tvrdil, že predmetná fotografia aj keby dokumentovala čokoľvek, je dielom a v tomto prípade aj umeleckým, nakoľko pri menovaní Y. S. do funkcie daný okamih fotilo veľa fotografov, ale ich fotografie nie sú známe a použité neboli. Fotografia je jedinečná a zachytiť danú situáciu tak, aby fotografia vystihovala daný okamih a jeho atmosféru je určite tvorivou činnosťou, ktorú každý nedokáže. Pokiaľ ide o namietaný súhlas Y. S. so zverejnením fotografie na fotografii je zachytený ako podpredseda vlády, teda osoba verejná a v takom prípade jeho súhlas na zverejnenie fotografie potrebný nie je. Žalovaný nemôže sám svojvoľne rozhodnúť, čo je alebo nie je dielom, ani určovať cenu akejkoľvek fotografie, ani ju svojvoľne zverejňovať alebo do nej zasahovať, pretože ani neumelecké fotografie detí z dovolenky nemôže vydavateľ bez súhlasu autora použiť v nejakej publikácii. Výška odmeny, ktorú požaduje žalobca je absolútne primeraná, nakoľko obdobné fotografie predával za obdobné ceny, čo aj preukázal. Žalovaný fotografiu vydal bez jeho súhlasu, teda bez súhlasu autora a odňal mu reálnu možnosť dohodnúť sa o jej cene. Ak chcel žalovaný v knihe použiť fotografiu v cene 20 - 30 eur, mal si takú kúpiť. Žalovaný už zaplatením ceny 200 eur sám priznal fotografii štatút diela a nič na tom nezmení ani nepublikovaná štúdia prof. Y. H., ktorá navyše nebola použitá v prvoinštančnom konaní, preto nemôže byť pripustená ani v odvolacom konaní. Prof. H. nie je odborník v oceňovaní fotografií a o cene rozhoduje vždy len autor, čo však v tomto prípade absentovalo. Okresný súd preto správne rozhodol a preto žalobca navrhol rozsudok potvrdiť s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 358,72 eur. 44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 45. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní okrem iného nesúhlasil so zistením súdu, že predmetná fotografia je umeleckým fotografickým dielom, nakoľko spĺňa atribúty umeleckej fotografie, pretože má jedinečnú historickú a umeleckú hodnotu, čo dokazuje aj to, že bola jedenkrát uverejnená žalobcom na výstave v roku 1989, resp. 1990 v Caffe Grémium na Gorkého ulici v Bratislave. Uviedol, že autorský zákon na to, aby určité dielo, vrátane fotografického diela požívalo ochranu autorského zákona, nevyžaduje jeho jedinečnú historickú hodnotu, ale vyžaduje, aby toto dielo bolo výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Prvoinštančný súd zistil, že predmetná fotografia je umeleckým dielom, jedinečným fotografickým záberom zachytávajúcim historický okamih dejín Slovenskej republiky - slávnostný akt menovania p. Y. S. do funkcie podpredsedu vlády SR, teda súd po posúdení fotografie nezistil, že ide o bežnú reportážnu fotografiu vyhotovenú v neobmedzenom množstve, ktorá nemá „charakter jedinečnosti, neopakovateľnosti, historickej „slávnostnej významnosti". Podľa žalovaného všetky hodnotenia súdu v prípade, keby boli aj pravdivé, neodôvodňujú záver, že ide o fotografické dielo, ktoré požíva ochranu autorského zákona. Súd prvej inštancie svoj záver, že ide o umelecké dielo, v rozhodnutí nezdôvodnil. 46. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2, C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj Civilný sporový poriadok v § 379 písm. a) a v § 380 ods. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, a preto na základe tohto odvolania a jeho dôvodov, skúma odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 47. Okresný súd skúmal splnenie predpokladov pre priznanie odmeny v sume 4800 eur za zverejnenie predmetnej fotografie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sporná fotografia bola použitá bez súhlasu jej autora, ktorým je žalobca, nakoľko autorské právo k predmetnej fotografii preukázal súdu predložením originálu negatívu tejto fotografie. Súd dospel k záveru, že je to dokumentačná fotografia, ktorá zachytáva historickú dejinnú udalosť a je nesporné, že predmetná fotografia je umeleckým fotografickým dielom, nakoľko spĺňa atribúty umeleckej fotografie (má jedinečnú historickú a umeleckú hodnotu), čo dokazuje aj tá skutočnosť, že predmetná fotografia bola 1-krát uverejnená navrhovateľom na výstave v roku 1989, resp. 1990 v Caffe Gremium na Gorkého ul. v Bratislave. Porušenie autorských práv navrhovateľa k predmetnej fotografii mal súd jednoznačne preukázané tým, že autor knižnej publikácie vydanej pod názvom „Atentát na nežnú revolúciu“, Y. S. poskytol odporcovi - vydavateľstvu IKAR, a.s. na uverejnenie do predmetnej knižnej publikácie spornú fotografiu, ktorej autorom je navrhovateľ, bez súhlasu autora. 48. Podľa § 7 ods. 1, písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä fotografické dielo. V zmysle tohto ustanovenia, predmetom autorského práva je autorské dielo. Nie každé vytvorené dielo však je možné považovať za predmet autorského práva, keďže nie každé dielo je možné považovať za dielo autorské. Základnými pojmovými znakmi diela je literárna, vedecká alebo umelecká forma vyjadrenia, vlastná tvorivá činnosť autora a objektívne vyjadrenie diela umožňujúce jeho zmyslové vnímanie, pričom pod pojmom dielo je potrebné rozumieť i fotografické dielo. Zákon definuje fotografické dielo ako záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil. Ide však o čisto technický opis fotografie, pričom tento opis sa môže hodiť i na fotografie, ktoré nezodpovedajú všeobecným požiadavkám na autorské dielo. Teda i fotografia sa stáva autorským dielom iba vtedy ak obsahuje tvorivý prvok. Tvorivosť, je základným imanentným znakom autorského diela, pričom žiadne dielo, u ktorého absentuje jeho tvorivá zložka nemôže byť predmetom autorského práva a nemôže požívať ochranu autorského práva. Autorský zákon definíciu pojmu tvorivosť neobsahuje. Otázka, či nejaký výsledok duševnej činnosti zodpovedá právom vyžadovanému kritériu tvorivosti, nie je primárne právnou otázkou. Vo všeobecnosti však za tvorivé môžeme považovať všetko, čo je jedinečné, čo prekračuje bežné "remeselné" postupy, prekonáva zaužívané, vyjadruje a obsahuje jedinečnú myšlienku resp. posolstvo autora. Odrazom tvorivosti v jeho výsledku - autorskom diele je unikátnosť a nezameniteľnosť takéhoto diela. Autorské dielo je unikátny výtvor, ktorý nemôže pochádzať od nikoho iného iba od svojho autora, t.j. od jedinečnej, konkrétnej fyzickej osoby, ktorá ho vytvorila. Výsledok tvorivej činnosti autora je vždy podmienený jeho subjektívnym prístupom k tvorbe, ktorý má každý človek na svete svoj vlastný. Prístup autora k tvorbe je vždy daný predovšetkým jeho životnými skúsenosťami, vnútorným citovým prežívaním, rozvinutosťou talentu a schopnosťou tieto vnútorné myšlienkové a citové pohyby vyjadriť navonok takým spôsobom, aby boli vnímateľné i inými osobami. 49. V danom prípade okresný súd nemal pred svojim rozhodnutím preukázanú skutočnosť, že predmetnú fotografiu možno považovať za dielo v zmysle autorského zákona, teda preukázanie skutočnosti, že predmetná fotografia je výtvorom tvorivej činnosti autora. 50. Záver súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť uplatnenú sumu žalobcom bol preto predčasný. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výroku rozsudku. 51. Pre rozhodnutie vo veci bolo dôležité posúdiť, či predmetná fotografia je predmetom ochrany autorského práva a pre odpoveď na túto otázku sú potrebné odborné znalosti. Okresný súd túto otázku neriešil, iba vyslovil, že to tak je. Hlavnou námietkou žalovaného už v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako aj v odvolacom konaní bolo, že autorský zákon na to, aby určité dielo, vrátane fotografického diela požívalo ochranu autorského zákona, nevyžaduje jeho jedinečnú historickú hodnotu, ale vyžaduje, aby toto dielo bolo výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podľa žalovaného všetky hodnotenia súdu v prípade, keby boli aj pravdivé, neodôvodňujú záver, že ide o fotografické dielo, ktoré požíva ochranu autorského zákona. Súd prvej inštancie svoj záver, že ide o umelecké dielo, v rozhodnutí nezdôvodnil. 52. Odvolací súd odvolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za dôvodnú. Aj keď súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. g/ autorského zákona, ktoré aj citoval vo svojom rozhodnutí, jeho záver nie je možné preskúmať, pre absenciu dôvodov, na ktorých bol založený. Rovnako nebolo možné preskúmať (v prípade, ak by bolo preukázané, že predmetná fotografia požíva ochranu autorského zákona), ako súd dospel k správnosti a dôvodnosti výšky odmeny, ktorú žalobcovi priznal, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia iba uviedol, že pri určení konkrétnej výšky odmeny, súd vychádzal podľa uváženia, nakoľko v tejto sfére neexistuje znalecké posúdenie, pričom bral do úvahy navrhovateľom predložené zmluvy o dielo v obdobných transakciách, takisto bral do úvahy aj výpovede svedkov a približné ceny o akých sa zmieňovala protistrana, čo posúdil v prospech navrhovateľa. Z ktorých konkrétnych predložených dôkazov a ako súd prvej inštancie spomenuté dôkazy vyhodnotil, to z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť. Odvolací súd je toho názoru, že aj keď súd (ako uviedol v odôvodnení), vychádzal podľa uváženia, aj tento svoj záver bol povinný odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný a stranám sporu dostatočne jasný. 53. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie v danej veci, bolo účinné ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Občianske súdne konanie sa v sporových veciach riadi prejednacou zásadou. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov.Tvrdiť skutočnosti, rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami do procesu vnesie ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s ich procesnými záujmami. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku žalobcu ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku riadne nespravoval. Súd sa jednak vôbec nezaoberal skúmaním dôveryhodnosti a relevantnosti skutkových tvrdení jednak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného a svedkov (naopak bez ďalšieho z nich vychádzal ako z preukázaných skutočností), neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a nedostatočnú pozornosť venoval najmä skúmaniu a dokazovaniu (ako aj odôvodneniu v rozsudku) v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na odmenu v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona, podľa ktorého danú vec právne posúdil. 54. Odvolací súd námietky žalovaného v podanom odvolaní považuje za opodstatnené s tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s otázkou dôvodnosti a primeranosti výšky odmeny a jeho rozhodnutie nenapĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov spravoval a najmä, akým spôsobom dospel k výške priznanej odmeny. Súd svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil a tak konal v rozpore s požiadavkami judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004 sp.zn. I ÚS 226/03), v zmysle ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 55. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo stručného odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je možné preskúmať, ako k uvedenému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku vo výške 4 800 eur súd dospel, keď iba konštatoval, že odmenu posúdil v prospech navrhovateľa, nakoľko jednoznačne došlo k porušeniu zákona zo strany odporcu a je na autorovi, t.j. navrhovateľovi ako ohodnotí svoje vyhotovené fotografické (umelecké) dielo z hľadiska jeho autentickosti, historickej neopakovateľnej jedinečnosti, t.j. je na vôli autora fotografie akú odmenu za použitie fotografie bude požadovať od tretej osoby, ale zároveň pripustil, že táto vôľa autora však nemôže byť bezbrehá, t.j. ohodnotenie fotografie, resp. stanovená odmena za použitie fotografie musí zodpovedať spôsobu, účelu a času použitia diela (§ 45 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. I keď súd prvej inštancie vyslovil takýto názor, jeho záver o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu, už z odôvodnenia rozsudku nevyplýva. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok a vyčíslil odmenu v sume 4800 eur, žalovaný tvrdil, že honorár vo výške 200,- €, ktorý žalobcovi poukázal na účet dňa 17.06.2011 bol primeraný a zodpovedá obvyklým podmienkam na knižnom trhu, pričom súd za nezaoberal výpoveďami svedkov v tejto otázke, keď napr. z výsluchu svedkyne Ing. Y. H., výkonnej riaditeľky žalovaného vyplýva, že s návrhom žalobcu nesúhlasila a bola toho názoru, že honorár, ktorý žalovaný žalobcovi zaplatil vo výške 200,- € je nadštandardný v porovnaní so štandardnými honorármi, pričom tento honorár prevyšuje 6-7 násobne štandardný honorár. Na otázku súdu, na základe akých skutočností svedkyňa tvrdí, že suma 200,- €, ktorú poukázal žalovaný žalobcovi ako honorár je nadštandardná, svedkyňa uviedla, že všetci autori fotografií, ktorých fotografie boli v predmetnom diele publikované obdržali honorár vo výške 30,- € za jednu fotografiu. Pre ilustráciu svedkyňa uviedla z množstva autorov dvoch autorov V. P. C. F. F., s ktorými žalovaný uzavrel zmluvu na 30 € za 1 kus fotografie. Takýto honorár vo výške 30 € je pri použití obdobných fotografií absolútne štandardný a takto žalovaný uzatvára zmluvy s autormi aj pri iných knižných publikáciách. Súd prvej inštancie sa s tými tvrdeniami strán sporu, ako aj svedkov nevysporiadal a vôbec pri rozhodnutí z nich nevychádzal. 56. Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, že žalovaný v odvolaní opodstatnenie namietal, že odôvodnenie rozsudku je neprijateľne stručné, bez dostatočného odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a preto namietal, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá kritériám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok je tak nedostatočne odôvodnený. 57.Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). 58.Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006). 59.Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 60.Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej musí najskôr zistiť skutkový stav veci, ktorý zistí predovšetkým prostredníctvom vykonaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne ich hodnotením. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti a dôležitosti a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenie, ktoré v konaní vyšlo najavo. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch strán sporu. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 ods. 1 a 2 C.s.p.). 61.Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov § 191 C.s.p. má vnútorné presvedčenie súdu, ktoré nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p. Z formulácie § 191 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 62.S prihliadnutím na uvedené, v danom prípade odvolateľ dôvodne namietal že súd nesprávnym procesným postupom tým, že rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p) 63.S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia, je existencia vady konania, ktorá a prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého základný rámec je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodovania, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Do tohto práva na spravodlivé prejednanie veci patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 64.Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 65.V zmysle uvedeného ustanovenia, odôvodnenie rozhodnutia musí sledovať účel vyložiť opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia z hľadiska možnosti preskúmania rozhodnutia na podklade opravného prostriedku. 66.Ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dáva dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy strán sporu a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutočného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. 67.Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. O odňatie možnosti konať pred súdom ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým (postupom) sa strane sporu odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia subjektu občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná právna úprava, za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 68.V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zhodnotí zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní. Pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, ako súd priznanú odmenu, jej dôvodnosť a výšku odôvodnil, nebolo možné ani preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia prvoinštančného súdu. 69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).