Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/144/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112230036 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112230036.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: N. I. I., Trenčianska cesta 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 11 742 372, právne zastúp. JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom, Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 3.200,- EUR s príslušenstvom a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/174/2012-68 zo dňa 01.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/174/2012-68 zo dňa 01.02.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom 32Cb/174/2012-68 zo dňa 01.02.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava I zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu vo výške 3.200,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.12.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 192,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 386,59 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným na prvoinštančný súd domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 3.200,- EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia. 3. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že dňa 13.10.2011 došlo na ceste v Dolných Našticiach ku škodovej udalosti tak, že počas jazdy motorovým vozidlom - autobusom Neoplan, EČ: H., ktoré viedol D. Y., spod kolies pred ním jazdiaceho vozidla zn. AUDI A6, EČ: H., vedeného N. D., „odfrknutý“ kameň rozbil čelné sklo na autobuse NEOPLAN. Žalobca vyčíslil škodu vzniknutú v súvislosti s výmenou skla na sumu 3.200,- EUR. Vlastník motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: H. mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, číslo zmluvy: 6563675789, pričom táto škodová udalosť bola žalovaným zaevidovaná pod číslom 9556245995. 4. Žalovaný listom zo dňa 09.11.2011 oznámil, že nárok žalobcu vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, keďže zo strany poisteného nebolo jednoznačne preukázané, že zdokumentované viacnásobné poškodenie čelného skla na autobuse vzniklo odskočením skaliek od vozidla poisteného, pričom podľa žalovaným vysloveného názoru predmetné čelné sklo bolo poškodené, nefunkčné a znehodnotené už pred škodovou udalosťou. Všetky dôkazy nasvedčovali tomu, že vzniknutá škoda bola v príčinnej súvislosti práve s predmetnou škodovou udalosťou. Pre tento dôvod žalobca vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia vo výške 3.200,- EUR. Žalovaný však reagoval písomne tak, že nárok uplatnený listom zo dňa 04.01.2012 vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému žalobnému návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.10.2013 okrem iného uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré popísal žalobca ako aj oznámenie škodovej udalosti poisteným, ktorý je držiteľom motorového vozidla AUDI A6, EČ: H., ktorým mala byť škoda spôsobená, nemožno považovať za dokumenty, ktorými žalobca preukazuje zodpovednosť vodiča motorového vozidla, predložené dokumenty nemožno považovať za dokumenty, ktoré by mali charakter uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť podľa tvrdenia žalobcu spôsobená škoda. Podľa tvrdenia žalovaného, vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, nemohol vedieť, či spod jeho vozidla odletel kameň a poškodil za ním idúce motorové vozidlo žalobcu. Mohol vidieť len poškodenie na čelnom skle za ním idúceho motorového vozidla, o ktorom tvrdil žalobca ako vodič za ním idúceho vozidla, že táto bola spôsobená kameňom, ktorý odletel spod jeho kolies. Z tohto dôvodu považoval žalovaný prípadné vyjadrenia o tom, že vodič motorového vozidla videl, ako spod kolies jeho vozidla odletel kameň a tento poškodil sklo za ním idúceho motorového vozidla, resp. že cítil, že spod kolies ním riadeného motorového vozidla odskočil kameň a poškodil za ním idúce motorové vozidlo, za v praxi neuskutočniteľnú, keďže v takom prípade by sa nemohol venovať plne riadeniu svojho motorového vozidla. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že škoda, ktorej náhrady sa dožaduje, vznikla práve prevádzkou motorového vozidla AUDI A6, EČ: H.. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle a navrhol súdu prvej inštancie žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný. 6. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že aj v zázname škodovej udalosti polície je uvedené, že škodová udalosť bola zapríčinená „odfrknutým kameňom“, nie je tam uvedené „odfrknutými kameňmi“, pričom na prednom čelnom skle autobusu sa nachádzala i horná prasklina, ktorá nemohla vzniknúť odfrknutím iba jedného kameňa do čelného skla. Bol názoru, že vzhľadom na hornú prasklinu, ktorá sa na čelnom skle autobusu v čase škodovej udalosti nachádzala, hodnota čelného skla bola nulová. Navrhol súdu prvej inštancie, aby v konaní vypočul účastníkov škodovej udalosti, vodiča autobusu ako aj motorového vozidla AUDI A6. 7. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom na začatie konania zo dňa 12.09.2012, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 21.10.2013 a vykonal vo veci dokazovanie. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový a právny stav, pričom podľa záverov súdu prvej inštancie bolo nesporné, že dňa 13.10.2011 došlo na ceste v Dolných Našticiach ku škodovej udalosti a to tak, že počas jazdy autobusom NEOPLAN, EČ: H., ktorý viedol vodič U. Y., spod kolies motorového vozidla, ktoré jazdilo pred autobusom (AUDI A6, EČ: H.) vyletel kameň a rozbil čelné sklo na autobuse NEOPLAN. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 považoval túto skutočnosť za spornú, preto sa ňou súd prvej inštancie zaoberal. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise súd prvej inštancie zistil, že na miesto škodovej udalosti bola dňa 13.10.2011 privolaná hliadka polície. Táto spísala Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti. V Zázname polície v poznámke je uvedené: „Škodová udalosť nezavinená vodičom, odfrknutý kameň.“ Z listinných dôkazov je zrejmé, že OR PZ v Bánovciach nad Bebravou vykonal u oboch účastníkov škodovej udalosti dychovú skúšku. Táto bola u poškodeného ako aj u poisteného negatívna na alkohol. 8. Súd prvej inštancie mal za to, že zo Záznamu škodovej udalosti OR PZ v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 13.10.2011 je zrejmé, že účastníkmi škodovej udalosti boli N. D. s motorovým vozidlom AUDI A6, EČ: H. a vozidlo NEOPLAN, EČ: H., ktoré v tom čase viedol vodič D. Y.T.. Záznam OR PZ v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 13.10.2011 jednoznačne preukazuje vznik škodovej udalosti na autobuse NEOPLAN, EČ: H., ktorý v tom čase viedol vodič U. Y.T.. Polícia škodovú udalosť vyhodnotila tak, že v Správe uviedla, že o priestupok sa nejedná a N. D., ktorý riadil motorové vozidlo AUDI A6, nezavinil škodovú udalosť z dôvodu „odfrknutého kameňa“ (je tiež zrejmé, že kameň odfrkol do čelného skla poškodeného vozidla NEOPLAN). Žalovaný náhradu škody neposkytol. 9. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca podniká od roku 1992, pričom predmetom jeho činnosti je verejná cestná nákladná doprava a požičovňa vozidiel. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca pozná všetky povinnosti vodiča tak, ako ich definuje § 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oveľa konkrétnejšie a striktnejšie je táto povinnosť vodiča upravená vo vyhláške Ministerstva dopravy č. 464/2009, ktorá v § 17 ustanovuje podmienky technickej nespôsobilosti vozidla. Okrem iného sa tu uvádza, že vozidlo nie je technicky spôsobilé, ak je „výhľad z miesta vodiča obmedzený alebo znemožnený“, alebo je „prasknuté alebo poškodené čelné sklo v stieranej ploche s veľkosťou väčšou ako 20 mm“. V druhom prípade to znamená, že vozidlo je nespôsobilé, pokiaľ sa na ploche, ktorú čistia stierače, nachádza poškodenie väčšie ako jednoeurová minca. Ako náhle poškodenie spĺňa vyššie uvedené podmienky, polícia môže zadržať osvedčenie o evidencii, resp. technické osvedčenie. V prípade vážneho poškodenia čelného skla môže zadržať aj tabuľky s evidenčným číslom. Je priam vylúčené, aby podnikateľ podnikajúci dlhé roky v nákladnej cestnej doprave a poznajúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia, používal v doprave autobus NEOPLAN, na ktorom je dlhodobo poškodené čelné sklo tak, ako to v písomnom vyjadrení tvrdí žalovaný a tým riskoval zadržanie osvedčenia o evidencii, resp. zadržanie tabuľky s evidenčným číslom. Poukazujúc na predmet činnosti žalobcu ako i na Záznam polície o škodovej udalosti, nevynímajúc Zápis o dychovej skúške, je viac ako zrejmé, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju v žalobnom návrhu popísal žalobca. 10. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 32Cb/174/2012-68 dňa 01.02.2016 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 21.12.2011 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi taktiež priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: 11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh, je dôvodný čo do základu aj do výšky. V konaní bolo preukázané, že dňa 13.10.2011 v čase pred privolaním polície o 14.10 hod. došlo na ceste v Dolných Našticiach ku škodovej udalosti, keď od kolies vozidla EČ: H. vedeného N. D. odskočil kameň a rozbil čelné sklo za ním jazdiaceho motorového vozidla - autobusu NEOPLAN EČ: H., patriacom podnikateľovi N. I. I., pri ktorej došlo k rozbitiu čelného skla na vozidle NEOPLAN EČ: H. a to tak, že počas jazdy vyletel spod kolies motorového vozidla AUDI A6 kameň priamo na motorové vozidlo, ktoré šlo za ním a poškodil jeho čelné sklo. Tvrdenie žalovaného, že odfrknutie jedného kameňa nemohlo spôsobiť na čelnom skle dve praskliny je nedôvodné. Nemožno striktne vykladať Záznam polície v ktorom je uvedené, že došlo k cit.: „odfrknutiu kameňa“, mohlo dôjsť aj k odfrknutiu kameňov, čo si však účastníci cestnej prevádzky nevšimli. Z Oznámenia škodovej udalosti poisteným je zrejmé, že škodu spôsobil N. D., ktorý riadil motorové vozidlo AUDI A6. 12. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považoval za preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Pretože v prípade, že by sa motorové vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov, preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca sa nemôže objektívne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Práve v ust. § 428 Občianskeho zákonníka sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonka (prírodné sily, zásah osoby, zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. 13. Súd prvej inštancie poukázal na Oznámenie škodovej udalosti poisteným, ktoré je podpísané Z. D.. V kolónke - kto spôsobil nehodu a v čom vidíte príčinu je uvedené, cit: N. D., AUDI A6, znečistená krajnica vozovky. 14. Súd prvej inštancie ďalej v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla má proti žalovanému ako poisťovateľovi priamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, vzhľadom na to, že žalobcovi vznikla škoda poškodením veci - motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil, vzhľadom na to, že žalovaný počas konania nenamietal výšku žalovanej sumy, ale namietal, že cit.: „nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČ: H.“, pričom súd prvej inštancie opätovne uviedol, že všetky, aj orgánmi polície zaistené dôkazy, nasvedčujú tomu, že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. 15. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie doručené súdu dňa 29.03.2016. Odvolanie dôvodil žalovaný dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 16. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že podľa jeho názoru v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že pri obhliadke poškodeného motorového vozidla spoločnosťou SLOVEXPERTA bolo zistené poškodenie čelného skla na dvoch miestach. Žalovaný bol presvedčený o tom, že zistené poškodenie nemohlo byť spôsobené odfrknutím jedného kameňa. V prípade, ak by malo byť odfrknutých kameňov viacero, táto skutočnosť by podľa názoru žalovaného musela byť spomenutá aspoň v jednom listinných dôkazov, ktorými si žalobca uplatňoval náhradu vzniknutej škody. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom vodičov motorového vozidla poškodeného a škodcu, ktorí by mohli jednoznačne objasniť vzniknutý a namietaný rozpor. Žalobca zastával názor, že aj v prípade, ak by bolo motorové vozidlo žalobcu aj s predchádzajúcim poškodením čelného skla prevádzkyschopné, existujúce poškodenie čelného skla zásadným spôsobom znižuje jeho hodnotu a teda aj výšku škody. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný názor súdu prvej inštancie za nesprávny, nepreskúmateľný a predčasný. Uviedol, že samotná existencia praskliny na čelnom skle nemusí mať automaticky za následok možnosť polície odobrať osvedčenie o evidencii MV. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní a nepreukázal, že obe poškodenia čelného skla majú pôvod v prevádzke toho istého motorového vozidla, a teda jednoznačne nepreukázal vznik povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a nahradiť tak vzniknutú škodu. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby rozhodol aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. 18. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne v zákonnej lehote vyjadril a uviedol, že odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, vec správne právne posúdil a správne zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchmi vodičov zainteresovaných vozidiel. Tvrdenie žalovaného, že čelné sklo na vozidle žalobcu bolo poškodené už skôr ako škodovou udalosťou z 13.10.2011, je podľa názoru žalobcu len neodborným dohadom žalovaného. Taktiež sa nestotožnil s námietkou k výške spôsobenej škody, nakoľko jej relevantnosť súvisí s preukázaním poškodenia čelného skla na vozidle žalobcu už pred škodovou udalosťou z 13.10.2011. 19. Žalobca navrhol odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj trovy odvolacieho konania. 20. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Odvolanie žalobcu bolo podané a o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.03.2018, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom prvej inštancie správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. 23. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 24. Súd prvej inštancie vec správne vyhodnotil, keď uviedol, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla má proti žalovanému ako poisťovateľovi priamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, vzhľadom na to, že žalobcovi vznikla škoda poškodením veci - motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil. 25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 OZ je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. 26. V zmysle § 428 prvá veta OZ sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Súd prvej inštancie v tomto prípade vhodne upozornil na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 (Cpj 5/2014) ako aj záver Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16. júna 2013 ku škode spôsobenej na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla. 27. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní vecne zdôvodnil vznik nároku na poistné plnenie. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že došlo k vzniku škodovej udalosti, a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Žalovaný vznik škodovej udalosti nikdy v priebehu súdneho konania nenamietal ani ich žiadnym iným spôsobom nepopieral. K tvrdeniu žalovaného, že na poškodenom motorovom vozidle bolo čelné sklo prasknuté na dvoch rôznych miestach a podľa jeho názoru, z technického hľadiska uvedené nie je možné pri odfrknutí jedného kameňa odvolací súd uvádza, že takéto posúdenie priebehu poistnej udalosti, resp. poškodenie čelného skla na poistenom motorovom vozidle s výsledkom uvedeným žalovaným je iba jeho vlastný, ničím nepodložený záver. Samotné konštatovanie obchodnej spoločnosti SLOVEXPERT o tom, že čelné sklo bol prasknuté na dvoch od seba vzdialených miestach ešte nevylučuje možnosť, že tomu došlo pri tejto jednej poistnej udalosti. Žalovaný okrem vlastného názoru a posúdenia neprodukoval v danej veci žiadne dôkazy. Naopak žalobca aj v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP preukázal, že došlo k poistnej udalosti uvedeným spôsobom a to vlastným prehlásením uskutočneným v oznámení poistnej udalosti ako aj prehlásením škodcu. Skutočnosť, že v oznámení o poistnej udalosti bolo spomenuté, že došlo k odfrknutiu jedného kameňa a nie viacerých (ako to vyžaduje žalovaný) ešte neznamená, že nedošlo k odleteniu viacerých kameňov, resp. štrku ako to konštatoval samotný záznam z polície (štrková cesta). Uvedené kladenie dôrazu na presnom zápise v oznámení o škodovej udalosti ako aj v zázname polície (kameň-kamene) ohľadne množstva je neopodstatnené najmä vzhľadom na to, že až pri samotnej odbornej obhliadke môžu vyjsť najavo iné následky poistnej udalosti. V danom kontexte ani odvolací súd nevzhliadol žiadnu potrebu vypočutie účastníkov poistnej udalosti a to s prihliadnutím na časový úsek od vzniku nehody ako aj skutočnosť, že došlo k súhlasnému popisu poistnej udalosti ako vodiča poškodeného vozidla tak aj škodcu. K ďalším odvolacím dôvodom sa krajský súd nebude vyjadrovať, keďže nemali relevanciu k predmetnému nároku z titulu vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 29. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).