Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/302/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231266 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112231266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: S. Z.Č., I.. XX. XX. XXXX, Z. K. U.. Č.. XX, Q., zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Haško, Košická ul. č. 52, Bratislava, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. apríla 2016, č. k. 9C/175/2012 - 242, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 08. 2012 z postupcu Tatra banka, a.s. na postupníka W. K. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako to pre prípustnosť žaloby vyžaduje § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému, ktorý je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, to znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 01. 2010, sp. zn. 4 Obo 12/2008), pričom návrh domáhajúci sa určenia či už práva, právneho vzťahu alebo splnenia povinnosti spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva a je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené s tým, že jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho záujmu na určení tohto práva, keď na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také správanie žalovaného, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo žalobcu, resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení, ako aj je prostriedkom s preventívnym charakterom, ktorý žalobcovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo, resp. právne postavenie bolo porušené. Uviedol, že ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý existuje najmä vtedy, ak by bez to určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu Tatra banka, a.s. na postupníka W. K. tým, že postupník okamžite uplatňuje postupnické práva prostredníctvom dražby, a to na sumu oveľa vyššiu ako je dlžná Tatra banke, a.s., ako aj z dôvodu, že týmto by sa žalobkyňa a jej rodina dostali do neriešiteľnej, takmer beznádejnej situácie. Uviedol, že žalobkyňa na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu Tatra banka, a.s. na postupníka W. K., uzavretej dňa 08. 08. 2012 nemá naliehavý právny záujem z dôvodu, že ak by aj žalobe vyhovel, postavenie žalobkyne by to nezmenilo s tým, že ak jej bola spôsobená škoda alebo iná ujma zo strany postupníka, prípadne inej osoby (dražobníka, exekútora) svoj nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy má smerovať voči postupníkovi, resp. inej osobe, pričom počas konania vyšlo najavo, že si voči postupníkovi žiaden nárok neuplatňuje ani nepodala návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby organizovanej postupníkom či sa nedomáha nárokov voči exekútorovi, teda nevyužila prostriedky právnej ochrany voči subjektu, ktorý ju podľa jej tvrdenia poškodil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a vecne tým, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a žalobe vyhovieť. Uviedla, že dňa 24. 02. 2009 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý účelový úver vo výške 70.000 eur a zároveň dňa 24. 02. 2009 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné č. XX, na pozemku parcely č. XXX/X s príslušenstvom, v katastrálnom území Q., T. W., vo výlučnom vlastníctve B. F., Z. K. U.. Č.. XXXX/XX, W. s tým, že dňa 08. 08. 2012 uzavrel žalovaný ako postupca s W. K., I.. XX. XX. XXXX, Z. B. U.. Č.. XXX, Q., ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, doplnenú Dodatkom č. l zo dňa 15. 08. 2015, ktorej neplatnosti sa domáhala žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 25. 09. 2012. Poukázala na skutočnosť, že podľa bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky sa postupník zaviazal zaplatiť, resp. zaplatil žalovanému ako postupcovi odplatu v celkovej výške 55.000 eur jednorazovo v deň podpísania zmluvy, pričom podľa bodu 2.1 predmetnej zmluvy postupca vyhlásil, že mimoriadna splatnosť úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2009 nastala dňa 29. 07. 2011 a dlžník má veriteľovi uhradiť pohľadávku v celkovej výške 66.658,06 eur, z ktorej nesplatená istina úveru je v sume 63.640,06 eur, náklady dražobnej spoločnosti sú v sume 2.022 eur a odmena dražobnej spoločnosti je v sume 996 eur. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že listom zo dňa 28. 09. 2012 jej postupník oznámil, že dňa 08. 08. 2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky a o začatí výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o záložnom práve zo dňa 24. 02. 2009 medzi záložným veriteľom a majiteľom založenej nehnuteľnosti B. F. a súčasne oznámil, že mu bola postúpená pohľadávka veriteľa, resp. žalovaného vo výške nesplatenej istiny 63.640,06 eur, nákladov dražobnej spoločnosti v sume 2.022 eur a odmeny dražobnej spoločnosti v sume 66.658,06 eur a príslušenstva. Poukázala na skutočnosť, že z rozvrhu výťažku dražby č. XXX/ XXXX zo dňa 26. 02. 2013 vyplýva, že vydražiteľom sa stala F. S. L.. B., bytom Z. U.. Č.. XXXX/XX, W., pričom výťažok dražby predstavoval sumu 140.250 eur, z čoho bola vyplatená postupníkovi suma 93.586,53 eur, avšak postupníkovi mala byť vyplatená suma len vo výške dohodnutej odplaty uvedená v Zmluve o postúpení pohľadávky, čiže 55.000 eur, náklady dražby a dražobnej spoločnosti vo výške 3.437,80 eur, pohľadávka exekútora JUDr. Štefana Hrebíka vo výške 43.011,71 eur a náklady notárskej úschovy v sume 213,96 eur. Uviedla, že sa oprávnene domáha, aby súd určil, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko svoju pohľadávku napriek predchádzajúcej dohode a splátkam, ktoré mu splatila v rokoch 2011 a 2012 v súhrnnej sume až 14.200 eur, (v roku 2011 v sume 7.000 eur, v roku 2012 v sume 7.200 eur), postúpil na súkromnú fyzickú osobu W. K., ktorý naviac jej manžela dostal do veľkých finančných problémov v dôsledku ich spoločného podnikania na základe Zmluvy o združení zo dňa 01. 09. 1997, keď W. K. svojim nezodpovedným a neodborným postupom spôsobil škodu manželom Sopóciovým, pričom polovicu tejto škody vo výške 21.55,65 (suma uvedená žalobkyňou, pozn. odvolacieho súdu) eur si W. K. uplatnil voči jej manželovi, čím odštartoval finančnú likvidáciu jej rodiny. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že W. K. si voči nej navyše neoprávnene uplatnil postupnícke práva v oveľa vyššej sume ako bola reálne dlžná žalovanému a poukázala na jeho list, ktorý žalovaný adresoval jej manželovi dňa 20. 02. 2014, v ktorom okrem iného uviedol, že ich žiadosť, a teda aj celý úverový prípad dôkladne prešetrili a zistili, že dohoda, ktorú uzatvorili s pánmi Z. F. Z. bola z ich strany dodržiavaná, preto Tatra banka, a.s., nemá dôvod pristúpiť k výkonu záložného práva, resp. k odplatnému postúpeniu pohľadávky. Poukázala na skutočnosť, že v rámci plnenia dohody so žalovaným zaplatila v roku 2011 splátkami celkovo sumu 7.000 eur a v roku 2012 sumu 7.200 eur, navyše zaplatila v roku 2012 do rúk JUDr. Marty Vícenovej, právnej zástupkyne W. K. sumu 3.200 eur (4 splátky po 800 eur), ale napriek tomuto všetkému úsiliu žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a protiprávne uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky. Poukázala na právny názor generálneho advokáta Súdneho dvora Philippa Légera zo dňa 12. 02. 2004, podľa ktorého môže postupník vymáhať od dlžníka len platby, ktoré sám zaplatil postupcovi s tým, že rovnaký význam má aj právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 84/2010, ktorým nepriznal postupníkovi časť pohľadávky, ktorá presahovala výšku odplaty, pričom v danom prípade bola žalovanému zaplatená odplata vo výške 55.000 eur, avšak postupník si uplatnil voči nej oveľa vyššiu sumu až 132.320 eur a na dražbe získal sumu 93.586,53 eur, keď aj podľa komentára od V.. V. M. a kol. (3. vydanie, Eurounion, apríl 1998) je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky spôsobilý predmet postúpenia, t. j., aby išlo o postupiteľnú pohľadávku s tým, že podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v konaní preukázala, že žalovaný postúpil pohľadávku, ktorej obsah sa voči nej zmenou veriteľa zmenil, čo je popri konaniu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ďalší dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky zo strany žalovaného na postupníka. Poukázala na skutočnosť, že účelom postúpenia pohľadávky totiž je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena obsahu postúpenej pohľadávky, pričom prechod práv nesmie zhoršiť situáciu dlžníka, k čomu však v tomto prípade došlo, keď je zarážajúce, že z výťažku dražby neobdržala ani cent. Uviedla, že dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv a hoci sú zákonným pojmom, teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom, keď ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne a nedostatočne vyhodnotil predložené argumenty a dôkazy, ktoré preukazovali porušenie inštitútu dobrých mravov zo strany žalovaného, a to najmä v náhlom odvolaní zamestnancov Z. F. Z., ktorí s ňou, resp. jej manželom uzatvorili dňa 06. 02. 2012 dohodu o splátkach a ďalšom postupe, keď boli nahradení B.. S. Š. F. R.. V. N., B. R.. Z. a Brezovský potvrdili v zápisnici na polícii dňa 25. 09. 2013 uzavretie ústnej dohody o splátkach, ďalej v unáhlenom uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky na súkromnú fyzickú osobu, ktorá spôsobila jej rodine značné finančné problémy, ako aj tým, že v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný presne nešpecifikoval a žiadnym spôsobom jej nevyúčtoval peňažný zostatok úveru, čiže neoznámil, aká suma sa splatila a čo ešte má splatiť a napokon tým, že žalovaný, aby nestratil svoje dobré meno, postúpením pohľadávky spôsobil jej a jej rodine škody obrovských rozmerov a umožnil, aby postupník za odplatu 55.000 eur nadobudol majetok z výťažku dražby v hodnote 93.586,53 eur. Poukázala na skutočnosť, že vo všeobecnosti sa v slovenskej právnej vede zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni vývoja, ktoré sú chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov, avšak súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil otázku, že dobré mravy sú súborom určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú inštitúcie a jednotlivcov k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti a jednotlivca. Uviedla, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi využil svoju mocenskú pozíciu vo vzťahu k nej, nedodržal ústnu dohodu o jej možnosti postupného splatenia dlhu napriek tomu, že dohodu plnila, pričom ešte viac ju poškodil v jej zlej finančnej situácii, a preto bolo zo strany žalovaného nemorálne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že bolo jeho povinnosťou dôkladne zvážiť aj to, o akú fyzickú osobu postupníka ide vo vzťahu k jej klientovi. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a túto zásadnú otázku nesprávne vyhodnotil, nakoľko ak by žalobe vyhovel, tak by jeho rozhodnutie vytvorilo právnu situáciu, v rámci ktorej by si mohla následne uplatniť náhradu škody, resp. značnej peňažnej ujmy, ku ktorej došlo práve z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky na postupníka a následnej dražby rodinného domu, súpisné č. XX, postaveného na pozemku parcely č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Q.. 3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj jeho odôvodnením a navrhol ho potvrdiť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože vyslovením neplatnosti by nebolo možné nastoliť právny stav pred postúpením pohľadávky, a poukázal na jej odpoveď na pojednávaní na otázku súdu, čo chce žalobou dosiahnuť, keď uviedla, že nevie. Uviedol, že hoci žalobkyňa tvrdí, že jej postupník spôsobil škodu, tak si uplatňuje nárok len voči žalovanému a nie voči postupníkovi, prípadne inej osobe, ani nepodala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto bolo podľa všetkého jej motiváciou na podanie žaloby získať titul na špekulatívne uplatnenie nároku na náhradu škody voči nemu. Poukázal na skutočnosť, že postupoval pri postúpení pohľadávky s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého je banka povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, ktorý nepoškodzuje záujmy vkladateľov banky z hľadiska návratnosti ich vkladov a za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku s tým, že predmetnú pohľadávku voči žalobkyni, ktorá vznikla z účelového úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti, po dôkladnom zvážení veci vyhodnotil ako vysoko rizikovú z dôvodu vydania predbežného opatrenia na návrh postupníka, ktorým bol uložený zákaz nakladania so zálohom, čo pre žalovaného znamená ohrozenie zabezpečenia úveru a súčasne podania žaloby o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť slúžiacej ako zabezpečenie úveru zo strany postupníka, čo znamená hrozbu neplatnosti záložného práva slúžiaceho ako zabezpečenie úveru. Uviedol, že pohľadávka žalobkyne bola riziková aj z dôvodu dvoch neúspešných kôl dobrovoľnej dražby, v rámci ktorých sa záloh nepodarilo speňažiť, ako aj existencie exekučného konania na vymoženie pohľadávky spolu so zriadením exekučného záložného práva na záloh pre vymoženie pohľadávky v takej sume, ktorá je spôsobilá ohroziť splácanie pohľadávky z úveru a právoplatných rozhodnutí súdov vrátane trestného rozkazu osvedčujúcich prevedenie zálohu s úmyslom ukrátiť veriteľa napriek vydanému predbežnému opatreniu súdu (poukázal na stranu 3 rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 03. 2012, č. k. 14Co/152/2012-170), či konania žalobkyne v rozpore s účelom úveru a nepodania návrhu na vklad nehnuteľnosti nadobúdanej za finančné prostriedky získané úverom, ako aj celkového správania žalobkyne a jej manžela, ktoré vyhodnotil ako nedôveryhodné na základe toho, že opakovane nedodržiavali prísľuby a že viaceré ich tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, preto v záujme plnenia svojich povinností ako banky rozhodol o tom, že využije ponuku na postúpenie pohľadávky od W. K., teda od osoby, ktorá mu predložila právoplatné rozhodnutia súdov osvedčujúce pravosť jeho pohľadávky vymáhanej voči žalobkyni a jej manželovi, ako aj protizákonné konanie žalobkyne a jej manžela. Poukázal na skutočnosť, že prísľub písomného dohodnutia splátok na úhradu pohľadávky nespochybňuje, rovnako ako nespochybňuje plnenie ústne dohodnutých splátok zo strany žalobkyne, aj keď predchádzajúce prísľuby na úhradu neboli z jej strany dodržané, avšak po uzavretí tejto dohody došlo k výraznej zmene situácie, nakoľko došlo k exekúcii spôsobilej ohroziť uspokojenie jeho pohľadávky, k vydaniu predbežného opatrenia ukladajúceho zákaz nakladania so zálohom a teda zákaz speňažovania zálohu, ako aj k zisteniu zjednodušene povedané podvodného konania žalobkyne a jej manžela, preto za daných zmenených okolností sa rozhodol pre využitie ponuky na postúpenie tejto rizikovej pohľadávky osobe, na zabezpečenie ochrany práv, ktorej bolo predmetné predbežné opatrenie súdu vydané. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa pri citovaní listu zo dňa 20. 02. 2014 vytrhla z kontextu vety, v ktorých konštatuje, že dodržiavala ústnu dohodu uzatvorenú so zamestnancami Z. F. Z., a preto nemal dôvod pristúpiť k výkonu záložného práva, resp. k odplatnému postúpeniu pohľadávky, avšak neuviedla vetu, v ktorej konštatuje, že na strane žalobkyne sa vyskytli skutočnosti, ktoré významne zmenili situáciu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si počas konania opakovane zamieňa odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 55.000 eur a hodnotu postúpenej pohľadávky v sume 66.658,06 eur v snahe vyvolať dojem ukrátenia z jeho strany, avšak trhová cena postupovaných pohľadávok je vždy nižšia ako suma pohľadávky, to ale neznamená, že by na postupníka neprešlo právo na uhradenie pohľadávky v celej výške s príslušenstvom, pričom argumenty, ktoré v tejto súvislosti uvádza, sú vytrhnuté z kontextu a nie sú aplikovateľné v tejto právnej veci s tým, že v oznámení o dražbe je celkom zrejme chybne uvedené, že suma nákladov dražby tvorí sumu 66.658,06 eur, pričom ako je zrejmé z ďalšieho textu vyjadrenia žalobkyne, pri dražbe vykonanej postupníkom boli náklady dražby a odmena dražobnej spoločnosti v sume 3.437,80 eur, čo vzhľadom na jeho skúsenosti s dražbami považuje za adekvátnu sumu. Uviedol, že za konanie po postúpení pohľadávky zodpovedá postupník, pričom žalovaný ako banka postupuje tak, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vymáha zásadne sumu pohľadávky bez úrokov z omeškania, nakoľko sa tým zvýši pravdepodobnosť vymoženia celej sumy pohľadávky v prípade predaja zálohu, avšak ak si postupník uplatnil sumu pohľadávky navýšenú o úroky z omeškania, je to jeho zákonný nárok, ktorý patril postupníkovi, tak aj žalovanému ako postupcovi a keďže ide o zákonný nárok, nie je možné jeho uplatnenie považovať za poškodenie žalobkyne. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že výška pohľadávky bola žalobkyni mnohokrát oznámená osobne, telefonicky aj listom, pričom neeviduje žiadnu nevybavenú žiadosť o vyčíslenie pohľadávky z jej strany a vyhlásil, že všetky platby, ktoré žalobkyňa vykonala, boli pripísané v prospech predmetnej pohľadávky s tým, že po postúpení pohľadávky bol prebytok (splátka uhradená po postúpení pohľadávky) vo výške 600 eur poukázaný v prospech bežného účtu žalobkyne. Uviedol, že v roku 2012 došlo k reorganizácii práce v rámci jeho spoločnosti, pri ktorom došlo k prechodu kompetencií riešenia pohľadávok zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti voči spotrebiteľom z oddelenia Work Out na oddelenie Late Collections, avšak táto organizačná zmena nesúvisela s vecou žalobkyne, pričom uzatváranie ústnych dohôd o splátkach je jeho bežným postupom, ktorého cieľom je overenie hodnovernosti klientov predtým, ako je s nimi uzatvorená písomná dohoda o splátkach pohľadávky bez úrokov z omeškania. Poukázal na skutočnosť, že postavenie žalobkyne sa postúpením pohľadávky nezhoršilo, aj keď to tak subjektívne pociťuje s tým, že je potrebné si uvedomiť, že mal voči žalobkyni dlhodobo nesplácanú pohľadávku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a po dvoch neúspešných kolách dražby, pričom speňažením zálohu došlo k transformovaniu jej majetku - k úhrade pohľadávok z výťažku speňaženia zálohu a v prípade, ak zo strany postupníka alebo dražobníka došlo k postupu, ktorý žalobkyňu poškodil, zodpovedá za spôsobenú škodu postupník, resp. dražobník. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že mu postupník predložil právoplatné rozhodnutia súdov osvedčujúce jeho pohľadávku, ako aj úmyselné konanie žalobkyne a jej manžela s cieľom ukrátiť postupníka, nemal dôvod pochybovať o osobe postupníka a oprávnenosti jeho pohľadávok, teda pri postúpení pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou s dôrazom na povinnosť banky vyhodnocovať riziká, dodržiavať pravidlá obozretnosti a plniť povinnosť ochrany vkladov klientov v zmysle zákona o bankách, ktoré nie je možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (okrem prípadu tzv. excesu, ku ktorému ale v tomto prípade nedošlo), a preto ak bola žalobkyni spôsobená škoda alebo iná ujma zo strany postupníka, pripadne inej osoby (dražobníka, exekútora), svoj nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy má smerovať voči postupníkovi, resp. inej osobe, keď poukázal na to, že počas konania vyšlo najavo, že žalobkyňa si voči postupníkovi žiaden nárok neuplatňuje ani nepodala návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby organizovanej postupníkom, či sa nedomáha nárokov voči exekútorovi, teda nevyužila prostriedky právnej ochrany voči subjektu, ktorý ju podľa jej tvrdenia poškodil, ale voči nemu ako banke pravdepodobne v snahe dosiahnutia odškodnenia od banky, pričom práve žalobkyňa konala spolu s manželom v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ako o tom svedčia právoplatné rozhodnutia súdov. 4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 26. 08. 2016, nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 08. 08. 2012 medzi žalovaným ako postupcom a W. K., ako postupníkom. 9. Z obsahu žaloby žalobkyne vyplýva, že sa žalobou, ktorú na súd prvej inštancie podala dňa 25. 09. 2012, domáhala určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávky z postupcu Tatra banka, a.s. na postupníka W. K., uzavretá dňa 08. 08. 2012 je neplatná, keď naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že postupník W. K. okamžite uplatňuje postupnícke práva prostredníctvom dražby na sumu oveľa vyššiu ako bola dlžná žalovanému, čím sa dostala s rodinou do neriešiteľnej a takmer beznádejnej situácie. 10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela dňa 23. 02. 2009 so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 70.000 eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala splatiť v 336 mesačných splátkach po 503,25 eur, pričom pohľadávka veriteľa v celej jej výške vrátane jej príslušenstva a súčasti, bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o záložnom práve zo dňa 24. 02. 2009 uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a B. F., I.. XX. XX. XXXX, bytom K. U.. Č.. XXXX/XX, W. ako záložným dlžníkom s tým, že listom zo dňa 29. 07. 2011 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňom doručenia oznámenia sa pohľadávka zo Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX stáva splatnou. 11. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalovaný ako postupník uzavrel dňa 08. 08. 2012 s W. K.I., I.. XX. XX. XXXX, Z. B. U.. Č.. XXX, Q. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči žalobkyni zo Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej mimoriadna splatnosť nastala dňa 29. 07. 2011, v celkovej výške 66.658,06 eur, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru v sume 63.640,06 eur, nákladov dražobnej spoločnosti v sume 2.022 eur, odmeny dražobnej spoločnosti v sume 996 eur, pričom postupník sa zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu v celkovej výške 55.000 eur s tým, že žalovaný listom zo dňa 08. 08. 2012 žalobkyni oznámil, že s W. K. uzavrel dňa 08. 08. 2012 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu voči nej na splatenie úveru, ktoré vznikli na základe Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. 12. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. 13. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcovi skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b/ O. s. p.). Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Určovacia žaloba má teda miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a zároveň v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán (účastníkov konania do 30. 06. 2016). Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. 14. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale prispieva len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. 15. Procesná povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 16. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne v podanom odvolaní, že sa súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na ňou podanej určovacej žalobe, nakoľko v prípade, ak by žalobe vyhovel, vytvoril by rozhodnutím právnu situáciu, v rámci ktorej by si mohla následne uplatniť náhradu škody, resp. značnej peňažnej ujmy, ku ktorej došlo z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky na postupníka a následnej dražby rodinného domu súpisné číslo XX, postavenom na pozemku parcely č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., keďže žiaden z týchto dôvodov nenapĺňa preventívny účel určovacej žaloby, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie (eliminovanie) ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu žalobkyne. 17. Odvolací sa v celom rozsahu zároveň stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že dovolaním sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 08. 2012, by sa právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky nezmenilo, nakoľko ak jej bola spôsobená zo strany postupníka W. K., či inej osoby (dražobníka, exekútora) škoda alebo iná ujma, svoj nárok si mala uplatniť voči tomuto subjektu, avšak žiaden nárok si voči týmto subjektom neuplatňuje ani nepodala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby organizovanej postupníkom, teda nevyužila dostupné prostriedky právnej ochrany voči subjektu, ktorý ju podľa jej tvrdenia poškodil. 18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní netvrdila, ani nepreukázala ako reálne sa jej hmotnoprávne postavenie určením neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 08. 2012 môže zmeniť, keď tvrdenia o uplatňovaní práv postupníkom zo zmluvy prostredníctvom dražby na oveľa vyššiu sumu ako bola dlžná žalovanému v dôsledku čoho sa dostala spolu so svojou rodinou do neriešiteľnej a takmer beznádejnej situácie (žaloba zo dňa 25. 09. 2012) alebo o postupe postupníka v rozpore dobrými mravmi v dražbe na sumu vyššiu akú uhradila žalovanému a zapríčinil, že suma 140.250 eur získaná vydražením majetku bola celá použitá na uspokojenie dlžníka žalobkyne voči súkromnej osobe, na ktorú žalovaný postúpil svoje práva (prednes právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 06. 10. 2015), sú nielen všeobecné a tým nespôsobilé preukázať, že jej žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, ale aj nesprávne, nakoľko žalobkyni nič nebráni domáhať sa žalobou ochrany svojich porušených práv voči subjektom, ktoré tento stav spôsobili, keď v takom konaní môže byť otázka konania v rozpore s dobrými mravmi právne zodpovedného subjektu riešená ako predbežná, pričom pozornosti žalobkyni unikla skutočnosť, že stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli a v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť, t. j. žalobu by musel zamietnuť aj v posudzovanej veci, nakoľko žalovaným účastníkom konania (stranou sporu od 01. 07. 2016) nebol postupník W. K.. 19. Súd prvej inštancie preto dospel k absolútne správnemu právnemu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 08. 2012, nakoľko ani v prípade úspechu v konaní, by sa neodstránila právna neistota žalobkyne a správne postupoval, keď po zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalobu, bez jej preskúmania po vecnej stránke, zamietol. 20. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).