Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/429/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232252 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112232252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: P. D., bytom D. XXX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej Republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody v sume 4.839,25 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 21. 01. 2015 č. k. 11C/181/2012-118, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : O d ô v o d n e n i e 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody v sume 4.839,25 eur titulom nezákonného rozhodnutia o vzatí do väzby - uznesenia Okresného súdu Partizánske sp. zn. OTp/9/2010 zo dňa 17. 03. 2010, podľa z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodol tak podľa § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 5 písm. c/, ods. 6, písm. a/, § 25 ods. 2, § 17 ods. 1, 2 z. č. 514/2003 Z. z., § 117 ods. 8, § 13 ods. 2 písm. b/ bod 1., ods. 3 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, s odôvodnením splnenia jedného zo zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a to existencia nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Partizánske sp. zn. OTp/9/2010 zo dňa 17. 03. 2010 o vzatí žalobcu do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, keď medzi stranami v konaní nebolo sporné, že žalobca bol na základe uvedeného rozhodnutia vzatý do väzby, prepustený na slobodu bol dňa 29. 09. 2010 na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/110/2010-273 zo dňa 29. 09. 2010, pričom väzba trvala 6 mesiacov a 15 dní a Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že ku dňu jeho rozhodnutia je žalobca vo väzbe o 15 dní dlhšie, ako je výmera trestu odňatia slobody (6 mesiacov), ktorý mu bol neprávoplatne uložený. Krajský súd v Trenčíne trestnú vec postúpil na prejednanie priestupku príslušnému obvodnému úradu, a teda skutok nedosahoval intenzitu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, ale priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., pri ktorom sa nevydáva rozhodnutie o vznesení obvinenia a nedochádza k obmedzeniu osobnej slobody priestupcu napríklad väzbou. Táto skutočnosť má rovnaké dôsledky ako zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu nepreukázania spáchania priestupku žalobcom. V predmetnej právnej veci sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom. Z toho dôvodu je uznesenie o vznesení obvinenia č. ORP-641/2-OSV-PD-2010 zo dňa 15. 03. 2010 rozhodnutím nezákonným a nezákonnými rozhodnutiami sú aj naň nadväzujúce rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Partizánske sp. zn. OTp/9/2010 zo dňa 17. 03. 2010 o vzatí žalobcu do väzby. Uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady ušlého zisku v sume 4.839,25 eur, ktorá zodpovedá súčinu doby strávenej vo väzbe (6,5 mesiaca) a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2010 (744,50 eur). Na pojednávaní uviedol, že naposledy pracoval v roku 2002, utrpel pracovný úraz, bol a je mu mesačne vyplácaný invalidný dôchodok a úrazová renta. Pred výkonom väzby nikde nepracoval, nepracoval ani po prepustení z väzby a nepracoval ani v čase rozhodnutia súdu, bol, a je výlučne poberateľom invalidného dôchodku a úrazovej renty ako dávok dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Tieto dávky mu boli vyplácané bez ohľadu na výkon väzby, t. j. boli mu vyplácané aj počas výkonu väzby prostredníctvom ústavu na výkon väzby. Žalobca v konaní nepreukázal, že by pred výkonom väzby dosahoval jeho skutočný mesačný príjem, okrem dávok dôchodkového poistenia a úrazového poistenia, ešte aj sumu 744,50 eur. Dospel preto k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odôvodnenosť jeho nároku na náhradu ušlého zisku v sume 4.839,25 eur, ktorý mal dosiahnuť počas výkonu väzby, nebyť tohto výkonu väzby ako škodnej udalosti. Konštatoval, že žalobca neprišiel počas výkonu väzby o žiaden zisk, ani príjem, pretože v skutočnosti (minimálne od roku 2002) pred výkonom väzby takýto zisk ani nedosahoval. Vzhľadom na to dospel k záveru, že nie je splnený druhý základný predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia ušlého zisku, ktorého sa žalobca v konaní domáha. Následne nemôže existovať ani tretí predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o väzbe žalobcu a škodou. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v sume 645 eur, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na zistený skutkový stav veci namietal, že v danom prípade nebola dodržaná zásada proporcionality (úmernosti) trvania väzby k očakávanému uloženému trestu odňatia slobody, pričom väzba môže trvať len nevyhnutný čas a dĺžka väzby nesmie byť neprimeraná, v tomto smere poukázal na čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR. Poukázal ďalej na to, že trest odňatia slobody mu bol neprávoplatne uložený, vec bola postúpená na prejednanie orgánu príslušnému na prejednanie predmetného skutku ako priestupku, ktorý konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie priestupku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z týchto skutočností je podľa jeho názoru preukázané, že mu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. vznikol voči štátu nárok na odškodnenie za väzbu. Uviedol, že je nad všetky pochybnosti preukázané a zrejmé, že v dobe výkonu väzby nemohol vykonávať zárobkovú činnosť a bolo mu znemožnené dosahovať akýkoľvek príjem z výkonu zamestnania alebo povolania, a to výlučne z dôvodu nezákonného rozhodnutia o väzbe. V dobe výkonu väzby, ktorá sa následne ukázala ako nezákonná, mu bolo upreté základné ľudské právo na prácu, ktorú garantuje Ústava SR, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách. Keďže z objektívnych dôvodov nie je možné zistiť, aký by mal v období trvania väzby príjem, je potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Namietal, že aj keď bol poberateľom invalidného dôchodku a úrazovej renty, a aj keď od roku 2002 nepracoval, tak výlučne výkon nezákonnej väzby mu bránil v období od 14. marca 2010 do 29. septembra 2010 pracovať. Aj keď nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu, ak by nedošlo k nariadeniu nezákonnej väzby, mohol v danom období pracovnú zmluvu uzatvoriť a dosahovať určitý príjem. Keďže pred výkonom nezákonnej väzby pracovnú zmluvu uzatvorenú nemal, vychádza z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve v danom období. Ak by jeho príjem mal byť výlučne kompenzovaný príjmom z invalidného dôchodku a úrazovej renty, došlo by k jeho diskriminácii, pretože strata na zárobku nemôže byť kompenzovaná zákonnými dávkami dôchodkového poistenia, na ktoré žalobcovi vznikol riadny nárok. Poukázal aj na § 25 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý poškodenému výslovne priznáva aj náhradu straty na zárobku, a to aj v prípade, ak nebola spôsobená škoda na zdraví. 3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s. p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody, spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím o jeho vzatí do väzby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v konaní nebola preukázaná existencia ušlého zisku u žalobcu a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom ušlého zisku, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ust. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne. Uhrádza sa v zásade skutočná škoda a ušlý zisk v zmysle § 17 ods. 1 citovaného zákona. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za ušlý zisk žalobcu, náhrady ktorého sa žalobca v konaní domáha, a správne tiež dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené všetky tieto zákonné predpoklady, keď žalobca nepreukázal vznik ušlého zisku v uplatnenej výške a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom ušlého zisku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, a to rozhodnutia Okresného súdu Partizánske sp. zn. OTp/9/2010 zo dňa 17. 03. 2010 o vzatí žalobcu do väzby. Žalobca sa v konaní domáha náhrady ušlého zisku vyčísleného súčinom doby strávenej vo väzbe (6,5 mesiaca) a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2010 (744,50 eur), v sume 4.839,25 eur. Ušlý zisk v zásade predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, resp. to, o čo nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného v dôsledku spôsobenia škody. Žalobca pri výpočte ušlého zisku vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2010, avšak nesporné je, že pred výkonom väzby, a ani po prepustení z väzby, nikde nepracoval a mesačnú mzdu, ani iný príjem nedosahoval a jeho výpočtom vychádzajúcim z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslil len hypotetický ušlý zisk, ale nemožno považovať za jednoznačne preukázané, t. j. spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že žalobca by v prípade, ak by nebol vo výkone väzby, skutočne v danom období uzavrel pracovnú zmluvu tak, ako tvrdí vo svojom odvolaní, a že by pracoval a dosahoval mzdu, príp. iný príjem, a to vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za dané obdobie. Vzhľadom na to, že žalobca naposledy pracoval v roku 2002 a v dôsledku utrpenia pracovného úrazu mu je vyplácaný invalidný dôchodok a úrazová renta, pričom ani po prepustení z väzby sa nezamestnal a mzdu nedosahoval, žalobca uvedeným výpočtom vychádzajúcim z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal vznik ušlého zisku u konkrétneho zamestnávateľa v spornom období, ani výšku tohto ušlého zisku a taktiež príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom tohto ušlého zisku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že v čase výkonu väzby, výlučne z tohto dôvodu nebol zamestnaný, nepracoval a nedosahoval mzdu. 8. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou, vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R/1979). 9. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 10. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody vo forme ušlého zisku, ktorý vyčíslil ako priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve za obdobie väzby, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny, v danom prípade nezákonného rozhodnutia žalovaného o vzatí do väzby žalobcu, na konkrétny následok, ktorým je v danom prípade nedosahovanie tohto zisku vo forme mzdy, a teda či predmetné nezákonné rozhodnutie bolo výlučnou príčinou jej nedosiahnutia. Žalobca však v spornom období nepracoval najme z dôvodu, že nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu, keďže aj pred jeho vzatím do väzby nebol zamestnaný a nepracoval, v dôsledku pracovného úrazu poberal invalidný dôchodok a úrazovú rentu. Žalobca teda nepreukázal, že výlučnou príčinou nedosahovania mzdy bolo jeho vzatie do väzby, pričom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, ktorého sa nemôže zbaviť tvrdením, že ak by nebol vo väzbe, mohol by kedykoľvek uzavrieť pracovnú zmluvu a zamestnať sa. Najmä žalobca nepreukázal, že jeho vzatie do väzby bolo bezprostrednou, priamou príčinou nedosahovania jeho mzdy v zamestnaní, keď mzdu nedosahoval ani v období po jeho prepustení z väzby. Správne súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že žalobca naposledy pracoval v roku 2002. Z uvedeného vyplýva, že výkon väzby žalobcu nebol bezprostrednou a výlučnou príčinou nedosiahnutia ním tvrdeného ušlého zisku. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).