Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234846 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112234846.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: J.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, A. N. E., v zast.: JUDr. Janka Vasiľova, advokátka so sídlom: Kudlovská 1, Humenné, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794 323, so sídlom: Dobrovičova 12, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 18Cpr/9/2012-336 zo dňa 29.06.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 zákona o štátnej službe, § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 ods. 1 písm. b/ a vecne tým, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 23.10.2012 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrady funkčného platu za obdobie od 27.08.2012 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. K výške náhrady funkčného platu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že túto žiada priznať v rozsahu 875 Eur brutto mesačne. 3. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal nasledovné dokazovanie: prednesmi sporových strán, výsluchom žalobcu, svedkov J.. V. A., M. S., V.. P. P., V.. F. C., oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, s listinnými dôkazmi (osobný spis žalobcu č.l44, Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 06.03.2012, Záznam z pohovoru ohľadom ponuky voľných štátnozamestnaneckých miest zo dňa 06.03.2012 a 07.03.2012, Oznámenie žalobcu o prijatí voľného ponúkaného miesta zo dňa 08.03.2012, Odpoveď žalovaného zo dňa 14.03.2012 na akceptáciu žalobcu na ponuku voľnej pracovnej pozície, Odpoveď žalovaného na mail žalobcu zo dňa 07.09.2012, popis činnosti štátnozamestnaneckého miesta - odbor vnútorného auditu č.l. 172, rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej zmene č.27/2011, záznam zo dňa 24.02.2010o prerokovaní návrhov organizačno riadiacich aktov, žiadosť zo dňa 25.02.2011 adresovaná štatutárnemu zástupcovi odborovej organizácii o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnancami ktorých pracovné pozície boli zrušené, Záznam zo dňa 25.02.2011 z rokovania služobného úradu so zástupcami zamestnancov ohľadom skončenia štátnozamestnaneckých pomerov a dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je oprávnená a to z nižšie uvedených dôvodov. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané nasledovné skutkové okolnosti : 5. Z osobného spisu žalobcu mal súd za preukázané, že na základe rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 07.02.2008 žalobca vykonával funkciu štátneho zamestnanca - hlavný radca na odbore 1.07. Kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit. Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 25.02.2011 č.27/2011 bola prijatá organizačná zmena zameraná na racionalizáciu počtu zamestnaneckých miest v dôsledku ktorej, okrem iných, bola zrušená aj pracovná pozícia žalobcu č. ŠZM 131/05 k 28.02.2011. Organizačná zmena zameraná na racionalizáciu počtu zamestnancov bola prerokovaná s odborovou organizáciou čo vyplýva z predloženého záznamu o prerokovaní návrhov organizačno-riadiacich aktov zo dňa 24.02.2010. Na základe prijatej organizačnej zmeny bol zo žalobcom vykonaný dňa 06.03.2012, nakoľko žalobca bol v čase od 26.02.2011 do 05.03.2012 uznaný dočasne za práceneschopného. Zo záznamu o vykonanom pohovoru zo dňa 06.03.2012 súd zistil, že žalovaný žalobcu oboznámil s voľnými pracovnými pozíciami ku dňu konania osobného pohovoru a to referát vnútorného auditu č.ŠMZ XXX/XX- stála štátna služba, oddelenie vyhodnocovania projektov č.ŠZM XXX/XX- dočasná štátna služba, oddelenie ATIS č. ŠMZ 74/09- dočasná štátna služba. Zo záznamu o vykonanom pohovore zo dňa 07.03.2012 súd zistil, že so žalobcom bol vykonaný opätovný pohovor kde mu boli bližšie objasnené voľné pracovné pozície a podmienky ktoré sa k nim viažu. V prípade pracovnej pozície v odbore štátnej služby 1.07. Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit bol žalobca oboznámený s potrebou znalosti anglického jazyka. Vzhľadom k tomu, že medzi žalovaným a žalobcom nedošlo ohľadom ponúkaných miest ku konštruktívnej dohode, bola žalobcovi v rámci pohovoru doručená písomná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 06.03.2012 do vlastných rúk . Pokiaľ ide o prerokovanie výpovede zástupcom zamestnancov, žalovaný žiadosťou zo dňa 25.02.2011 požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckých pomerov všetkých zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena dotkla. Žiadosť bola doručená štatutárnemu zástupcovi odborovej organizácie, predsedovi ZO OZPP na Slovensku pri PPA, J.. H. K.. Následne v zázname spísaného z rokovania služobného úradu so zástupcami zamestnancov zo dňa 25.02.2011 je uvedené prehlásenie J.. K. o tom, že ZO OZPP na Slovensku pri PPA skončenia štátnozamestnaneckých pomerov prerokovala, čo potvrdzuje svojím podpisom. Žalobca oznámil žalovanému podaním zo dňa 08.03.2012, že ponuku voľného štátnozamestnaneckého miesta č. ŠZM 141/08 referent vnútorného auditu prijíma. Preto žalovaný ho v tejto súvislosti vyzval na preukázanie znalosti anglického jazyka v súlade s opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta podľa usmernenia - príloha k rozhodnutiu GR č.XX/ XXXX, zo dňa 27.06.2011. Žalobca požadovaný kvalifikačný predpoklad nedoložil a ani iným spôsobom nepreukázal, a to ani vo forme vyhlásenia. Uvedené potvrdil aj vo svojej výpovedi dňa18.05.2017 kde na otázku súdu uviedol, že potom ako mu bola doručená výpoveď na výzvy žalovanej v tomto smere nereagoval. Následne počas plynutia výpovednej lehoty, žalobca sa stal v čase od 28.05.2012 do 26.08.2012 PN, to znamená že výpovedná lehota v rozsahu dvoch mesiacov uplynula 29.08.2012. Dňa 27.08.2012 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s výpoveďou, považuje ju za nezákonnú a trvá na tom, aby mu žalovaný naďalej prideľoval prácu. 6. K platnosti výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia uviedol nasledovné: Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru je upravená v § 46 ods.1 písm.b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len zákon o štátnej službe) podľa ktorého je možné štátnozamestnanecký pomer skončiť výpoveďou. 7. S poukazom na ust. § 120 zákona o štátnej službe súd posudzoval platnosť výpovede, vzhľadom na vznesené námietky zo strany žalobcu aj v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce (§ 63, 64, 67,) upravujúcimi skončenie pracovného pomeru výpoveďou a následkami s ním spojenými. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon pre platnosť výpovede z organizačných dôvodov vyžaduje splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Formálnymi podmienkami je písomný charakter výpovede a jej doručenie do vlastných rúk zamestnanca. Táto skutočnosť následne zakladá plynutie výpovednej lehoty ako aj lehoty na podanie žaloby na súd v prípade ak zamestnanec s ukončením pracovného pomeru výpoveďou nesúhlasí (§ 77 ZP). V danom prípade nebola sporná otázka splnenia formálnych podmienok platnosti výpovede, nakoľko v konaní bolo preukázaná písomná forma výpovede ako aj okolnosť jej riadneho doručenia dňa 07.03.2012 v súvislosti s vykonaným pohovorom. 8. Materiálnymi podmienkami podmieňujúcimi platnosť výpovede je predovšetkým existencia rozhodnutia o organizačnej zmene v čase kedy je zamestnancovi daná výpoveď z pracovného pomeru (štátnozamestnaneckého pomeru) a nadbytočnosť zamestnanca v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou. Ďalšími materiálnymi podmienkami je prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov a v neposlednej miere splnenie ponukovej povinnosti, pokiaľ organizácia má voľné pracovné miesta vhodné pre zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným z dôvodu prijatej organizačnej zmeny. To znamená, že pokiaľ zamestnávateľ má v úmysle rozviazať pracovný pomer so zamestnancami, ktorí sa stali nadbytoční z dôvodu prijatej organizačnej zmeny, musí vo vzťahu k zamestnancom si splniť povinnosti ktoré mu ukladá zákon. 9. Samotná organizačná zmena alebo rozhodnutie o nej nie je právny úkon a preto súd nie je oprávnený preskúmavať jeho platnosť. Ide len o faktický stav ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre danie výpovedi podľa § 63 ods.1 písm.b) Zp. Súd sa však môže zaoberať tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, či ho vydala osoba k tomu oprávnená. Ďalej je súd oprávnený preskúmavať dopad organizačnej zmeny na zamestnancov a ich pracovné pozície, nakoľko medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinná súvislosť. Musí však ísť o skutočné zrušenie pracovného miesta, nesmie sa jednať o premenovanie pracovnej pozície alebo jej subsumovanie pod novovytvorenú pracovnú pozíciu s iným názvom, pretože v takom prípade nie je splnená podmienka nadbytočnosti zamestnanca. Je však vecou zamestnávateľa, ktorý z nadbytočných zamestnancov dostane výpoveď. Inými slovami súd v súvislosti s organizačnou zmenou je oprávnený skúmať či došlo k naplneniu cieľov za účelom ktorých bola prijatá. K organizačným zmenám dochádza z rôznych dôvodov ktoré súvisia s rušením alebo premiestňovaním zamestnávateľa alebo jeho časti, so zefektívnením práce a ušetrením finančných prostriedkov, zmenami technického vybavenia alebo zmenami zamerania a úloh zamestnávateľa. Spravidla o organizačných zmenách sa rozhoduje na základe právnych úkonov (napr. rozhodnutie o zlúčení organizácií, o predaji časti podniku, o zmene predmetu činnosti a pod.), alebo v súvislosti s efektivitou práce a finančného hospodárenia na základe analýz, auditov, ktoré tvoria logický predpoklad pre výber najvhodnejšej varianty organizačnej zmeny pre dosiahnutie sledovaného cieľa a ktoré odôvodňujú alebo podporujú rozhodnutia zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sa stali v dôsledku zmien prebiehajúcich na strane zamestnávateľa nadbytočnými. V danom prípade bola organizačná zmena prijatá za účelom znižovania počtu zamestnancov a zefektívnenie práce. O organizačnej zmene rozhodol oprávnený subjekt po jej predchádzajúcom prerokovaní s odborovou organizáciou. Organizačná zmena bola prijatá predtým ako žalovaný pristúpil k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnancami, ktorých pracovné pozície boli v dôsledku prijatej organizačnej zmeny zrušené. 7. V predloženej listine o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu je uvedené, že sa jedná o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods.1 písm.b) a 47 písm.b) zákona o štátnej službe, ďalej že táto výpoveď je žalobcovi zo strany žalovaného daná z dôvodu organizačnej zmeny prijatej rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. 27/2011 a jej následku vo vzťahu k žalobcovi, t.j. zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta, nemožnosti ďalej žalobcu zamestnávať (§ 47 ods.1 písm.b) zákona o štátnej službe) , a preto súd v tomto smere nezdieľa názor žalobcu o neplatnosti výpovede z dôvodu absencie prejavu vôle žalovaného ukončiť so žalobcom štátnozamestnanecký pomer. Z obsahu výpovede jednoznačne vyplýva, že žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom z dôvodu organizačnej zmeny ktorou bola zrušená jeho pracovná pozícia a nemožnosti žalobcu ďalej zamestnávať. Pred doručením samotnej výpovede bol žalobca v rámci pohovoru v dostatočnej miere oboznámený s ďalšími okolnosťami ktoré s výpoveďou súviseli a ktoré odôvodňovali rozhodnutie žalovaného a preto súd považuje výpovedný dôvod za určitý a zrozumiteľný a jasne prejavujúci vôľu žalovaného so žalobcom ukončiť právny vzťah. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 8. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že podstatnou okolnosťou pre naplnenie zákonného ustanovenia a splnenia materiálnej podmienky podmieňujúcej platnosť výpovede je doručenie písomnej žiadosti zamestnávateľa zástupcovi zamestnancov o prerokovanie zamýšľaných výpovedí z pracovného pomeru alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Doručením žiadosti je splnená podmienka prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov, nakoľko aj v prípade že k prerokovaniu nedôjde platí, že k prerokovaniu došlo. V konaní bolo preukázané, že žiadosť ohľadom prerokovania skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola riadne doručená zástupcovi zamestnancov t.j. odborovej organizácii prostredníctvom jej predsedu ako štatutárneho zástupcu dňa 25.02.2011, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty prerokovania výpovede v zmysle § 74 ZP bez ohľadu na to, že výpoveď bola so žalobcom prerokovaná a mu doručená po skončení jeho práceneschopnosti. Navyše štatutárny zástupca odborovej organizácie v rámci záznamu z rokovania o výpovediach so žalovaným potvrdil prerokovanie výpovedí odborovým orgánom. Faktom je, že zápis z prerokovania výpovedí odborovým orgánom súdu predložený nebol ale zákon takúto povinnosť odborovej organizácii jednak neukladá a ani explicitne neupravuje akým spôsobom a v akej forme sa prerokovanie pred odborovým orgánom má uskutočniť. Ak aj došlo k zmene skutkových okolností v súvislosti s ponukou iného vhodného miesta, tak sa jednalo o zmenu v prospech žalobcu a žalovaný aj napriek predchádzajúcemu súhlasu zástupcu zamestnancov, vzhľadom k existencii voľných miest postupoval v súlade s § 47 písm.b) zákona o štátnej službe. 9. Zákon o štátnej službe stanovuje zamestnávateľovi v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu organizačnej zmeny ponúknuť zamestnancovi vhodné voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa vzťahuje len na miesta, ktoré sú voľné v čase dania výpovede, pričom sa musí jednať o pracovné pozície trvalého charakteru v danom prípade o stálu štátnu službu. Uvedenú podmienku spĺňala len jedna pracovná pozícia, a to na referáte vnútorného auditu, ŠMZ č. 141/8. Uchádzač o túto pracovnú pozíciu musel splniť kvalifikačný predpoklad - znalosť anglického jazyka, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj vypočuté svedkyne (J.. A., V.. P.N., V..C.). Pokiaľ v súvislosti s výkonom funkcie v štátnej službe služobný úrad stanoví podmienky (§19 zákona o štátnej službe) tieto podmienky sa vzťahujú na všetkých uchádzačov bez ohľadu na spôsob obsadzovania voľného štátnozamestnaneckého miesta t.j. prijatím občana, preložením štátneho zamestnanca, nakoľko zákon neupravuje v súvislosti s preložením štátneho zamestnanca žiadnu výnimku. V danom prípade bolo zo strany žalovaného preukázané splnenie ponukovej povinnosti voči žalobcovi. Naopak žalobca na výzvu žalovaného za účelom preukázania znalosti anglického jazyka nereagoval a žalovanému nepredložil požadovaný doklad ani vo forme prehlásenia, prípadne nepodrobil sa testu z anglického jazyka ktorým by sa zistila miera jeho vedomosti. 10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/ a d/ C.s.p. Podľa žalobcu súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne a nenáležite vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Žalobca namieta, že žalovaný si nesplnil jednu z podmienok platnosti výpovede a to ponuky pracovného miesta podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, nakoľko žalobca v čase dania výpovede disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom, ktoré by žalobca prijal. Žalobca ďalej namieta, že ho žalovaný neinformoval o skutočnosti, že na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v referáte vnútorného auditu postačovala aj základná úroveň znalosti anglického jazyka tak, aby porozumel anglickému textu. Žalovaný tento údaj podľa žalobcu zatajil a naďalej od neho požadoval doklad o vykonaní skúšky z anglického jazyka. Postup žalovaného vo vzťahu k uskutočnenej ponuke voľných štátnozamestnaneckých miest bol podľa žalobcu vykonaný účelovo, úmyselne zavádzajúc žalobcu, v snahe spôsobiť žalobcovi stratu zamestnania. Žalobca taktiež poukazuje na to, že je bežnou praxou u žalovaného možnosť doplnenia si znalosti cudzieho jazyka účasťou na vzdelávacích kurzoch. Žalobca ďalej namieta právny záver súdu prvej inštancie o splnení prerokovania výpovede danej žalobcovi dňa 07.03.2012 so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce a to z dôvodu nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav. Podľa žalobcu sa zákonná fikcia prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov týka len prípadu nečinnosti odborového orgánu, preto je jej aplikácia na daný prípad vylúčená. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nikdy netvrdil a ani nepreukázal, že zástupcom zamestnancov doručil žiadosť o prerokovanie výpovede, ktorí si však nesplnili povinnosť prerokovať výpovede v zákonných lehotách podľa § 74 Zákonníka práce. Žalobca uvádza, že z obsahu záznamu z prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov bol prítomný J.. K., ktorý svojim podpisom potvrdil, že Závodný výbor vopred nerokoval skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, avšak bez uvedenia údaja o čase konania tohto stretnutia Závodného výboru, na ktorom mala byť prerokovaná Žiadosť zamestnávateľa a bez uvedenia stanoviska ostatných členov tohto kolektívneho orgánu. Žalobca ďalej má za to, že vzhľadom na neexistenciu listinného dôkazu o prerokovaní výpovedí v rámci Závodného výboru, žalovaný v tomto súdnom konaní nepreukázal, že závodný výbor, ako kolektívny orgán skutočne prerokoval výpovede vopred a že aj ostatní členovia kolektívneho orgánu mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada dovolací súd, aby napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil. Žalovaný uvádza, že žalobcu informoval už počas osobného pohovoru, o tom, že trvalé preradenie v rámci stále štátnej služby je podmienené splnením ďalšej požiadavky určenej služobným úradnom na riadne vykonanie štátnej služby a to ovládaním anglického jazyka. Táto skutočnosť podľa žalovaného vyplýva priamo z opisu ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta, pričom ovládanie anglického jazyka žalobca nepreukázal ani po výzve. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že listom č. XXX/XXX/XXXX požiadal ZO OZPP na Slovensku pri PPA o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov. Žalovaný ďalej uvádza, že prerokovanie služobného úradu so zástupcami zamestnancov sa uskutočnilo 25.02.2011, pričom za zástupcov zamestnancov - Závodný výbor základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri pôdohospodárskej platobnej agentúre sa prerokovania zúčastnil J.. H. K., ktorý svojím podpisom potvrdil, že s ZO OZPP Slovensku pri PPA boli vopred prerokované skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b.) zákon o štátnej službe. 12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 14. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. 16. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).