Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/587/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202926 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30795141, zastúpeného: Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava, proti žalovanému: F.. F. J., A. XXXX/XA, B., zastúpenému: Advokátska kancelária Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, Svätý Jur, o zaplatenie sumy 80,05 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. mája 2014, č.k. 12C 99/2013 - 56, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 80,05 eura s príslušenstvom, titulom nároku na pokutu a úrok z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho fondu za rok 2008, s poukazom na námietku premlčania dôvodne vznesenú žalovaným; a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný je advokátom, pričom v zozname advokátov je zapísaný pod č. 4313 od 1.1.2006. Z uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK, účinného od 19.6.2004, zistil, že príspevok advokáta na činnosť SAK predstavoval sumu 6.000,- Sk ročne, bol splatný vopred najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka, pričom v prípade nedodržania lehôt uvedených v § 2 ods. 3 bol advokát, ktorý je v omeškaní, povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%. Z uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde účinného od 16.6.2007 súd zistil, že príspevok advokáta na fond bol 500,- Sk ročne, pričom bol splatný za kalendárny rok, najneskôr do 30. apríla príslušného roka a pri nedodržaní lehôt uvedených v § 4 ods.2 bol advokát povinný zaplatiť úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca dňa 28.7.2008 žalovaného vyzval na zaplatenie príspevku na činnosť SAK vo výške 6.000,- Sk a do sociálneho fondu 500,- Sk za rok 2008, ako aj pokuty z omeškania, úroku z omeškania a poštovného (1.800 + 11 + 10) v celkovej výške 1.821,- Sk. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 8.8.2008 zistil, že žalovaný mu sumu 500,- Sk a 6.000,- Sk uhradil dňa 8.8.2008. Napokon poukázal na to, že žalovaný v spore namietol premlčanie uplatneného nároku. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 29 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. d/, § 69 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z., o advokácii, ako aj § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Zdôraznil, že v danej veci sa žalobca domáha zaplatenia pokuty za omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 79,66 eura a úroku z omeškania za oneskorene zaplatený príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 eura od 1.5.2008 do 8.8.2008, t.j. 0,39 eur, podľa Občianskeho zákonníka. V konaní bolo nesporné, že žalovaný za rok 2008 uhradil príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu oneskorene, dňa 8.8.2008, namiesto do 30.4.2008 a dostal sa tak do omeškania. V konaní nebola sporná ani jeho povinnosť zaplatiť za oneskorené úhrady zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v zmysle uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK, účinného od 19.6.2004 vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania a uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde, účinného od 16.6.2007 vo výške podľa Občianskeho zákonníka. Za daného stavu sa musel vysporiadať s otázkou, podľa akého právneho predpisu je v danej veci potrebné posúdiť premlčanie uplatneného práva. So zreteľom na skutočnosť, že žalobca nefiguruje medzi orgánmi štátnej správy, ktoré by boli oprávnené vyberať dane a poplatky, a uplatnený nárok preto nie je možné považovať za daňový nedoplatok v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z., pričom žalobca nie je ani podnikateľ, avšak je samosprávnou stavovskou organizáciou s právnou subjektivitou, za stavu, keď sám nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil podľa Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia lehota 3 roky a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade sa právo na zaplatenie uplatneného nároku mohlo vykonať po prvý raz nasledujúci deň po oneskorených úhradách žalovaným, t.j. dňa 9.8.2008, a preto, keď žalobca nárok na zaplatenie sankcií uplatnil na súde dňa 29.1.2013, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehote upravenej v Občianskom zákonníku. Na základe uvedeného vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako dôvodnú, v dôsledku čoho nebolo možné žalobe vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý právny vzťah medzi ním a žalovaným kvalifikoval ako občianskoprávny vzťah, a preto vo veci aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, nakoľko povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom konania, vznikla z jednostranného rozhodnutia najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK, pričom pre žalovaného je táto platba povinná v zmysle § 75 Zákona o advokácii, a nie preto, že by sa dobrovoľne k nej zaviazal na základe svojej autonómnej vôle. Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah, pri ktorom sa neuplatňuje slobodná vôľa žalovaného, prejavená pri jeho právnom úkone, ale povinnosť na neho dopadá bez ohľadu na jeho vôľu, nemá charakter súkromnoprávny, ale verejnoprávny, pri ktorom žalobca autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovaného. Naviac, Slovenská advokátska komora je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim členom, a preto ju treba považovať za orgán verejnej moci, z čoho rovnako vyplýva, že v danom prípade ide o verejnoprávny vzťah. V tejto súvislosti poukázal i na to, že ust. § 244 ods. 2 O.s.p., zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov, o.i. aj záujmovej samosprávy, a takýmto subjektom je aj Slovenská advokátska komora. Napokon zopakoval svoju argumentáciu; prednesenú už v konaní na súde prvej inštancie; že Zákon o advokácii ako predpis z oblasti verejného práva žiadnym spôsobom neupravuje premlčacie lehoty pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť, a preto je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť zaplatiť platby, ktoré sú predmetom tohto konania, sa nepremlčuje. Ak by však aj bolo potrebné uvažovať o premlčaní, vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami a nedostatok špeciálnej úpravy v Zákone o advokácii by bolo správne použiť analógiu práva "analogiae iuris" (teda použitie právneho predpisu z príslušného odvetvia verejného práva), a tým odstrániť chýbajúcu právnu úpravu, pričom nakoľko vymáhané platby sú svojim charakterom a účelom najbližšie k daňovým nedoplatkom v zmysle ustanovenia § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z., o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. stanovený úrok je najbližšie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, je potrebné uvažovať v prípade premlčania uplatneného nároku o premlčacej dobe 6 rokov. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pokuty a úroku z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho fondu za rok 2008 v celkovej sume 80,05 eura, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, vrátane ním vznesenej námietky premlčania, pričom vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov a nebol sporný ani medzi stranami, dospel k správnym právnym záverom, keď spor posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní a podanú žalobu so zreteľom na žalovaným vznesenú námietku premlčania zamietol. Právo uplatnené žalobou v danej veci sa totiž premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá v danej veci začala plynúť dňa 09.08.2008 a uplynula dňa 09.08.2011, teda ak žalobca súdu prvej inštancie žalobu doručil dňa 29.01.2013, stalo sa tak až po márnom uplynutí premlčacej doby. 6. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní zotrval na názore, že právny vzťah na základe ktorého vznikli práva uplatnené podanou žalobou, je vzťahom verejnoprávnym, pričom nakoľko Zákon o advokácii premlčanie neupravuje, právo uplatnené žalobou sa nepremlčuje, prípadne ak by premlčanie pripustil, treba ho s použitím analógie posudzovať podľa Daňového poriadku, ktorý upravujú 6 ročnú premlčaciu lehotu. 7. Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia je právnickou osobou v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka (právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb), keďže medzi združenia fyzických a právnických osôb právna teória a prax zaraďuje aj občianske združenia a iné združenia, pričom práve do skupiny "iných združení" zaraďuje stavovské samosprávne organizácie, tzv. komory združujúce advokátov, lekárov, stomatológov, audítorov a pod. Postavenie žalobcu ako právnickej osoby vyplýva aj z ustanovenia § 66 ods. 3 Zákona o advokácii, pričom na konanie podľa citovaného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 75 ods. 3 Zákona o advokácii). Pokiaľ potom Zákon o advokácii neoprávňuje SAK ani jej orgány, aby konali vo veciach upravených v tomto zákone (t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), nemôže žalobca vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu, teda ani sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nejde medzi stranami sporu o verejnoprávny vzťah, rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu (ide o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o advokácii) a nie správneho orgánu, avšak taktiež to, že na predmetný právny vzťah, ktorý je záväzkovo-právnym vzťahom podľa § 488 Obč. zák., vzniknutým na základe Zákona o advokácii, je možné; pokiaľ ide o otázku premlčania; aplikovať iba ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v napadnutom rozhodnutí správne premlčanie žalobcom uplatnených práv posúdil podľa Občianskeho zákonníka; a argumentácia žalobcu v odvolaní preto v tomto smere nemôže obstáť. 8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).