Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/167/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213859 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113213859.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: P. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O. A. X, W., zast. manželom P. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O. A. X, W., o zaplatenie 564,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. novembra 2015 č.k. 12C 66/2014-90 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. marca 2016 č.k. 12C 66/2014-110 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29. marca 2016 č.k. 12C 66/2014-110 z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 68,56 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,85 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 2,49 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zastavil, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 67,03 eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 13,62 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,01 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,80 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,80 eur od 19.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 58,58 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Šoltésa č. XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 564,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 14,29 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 54,15 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 56,65 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 82,18 eur od 18.04.2010 do zaplatenia a zo sumy 60,36 eur od 18.06.2010 do zaplatenia titulom neuhradenia vyfakturovaných cien za poskytnuté elektronické komunikačné služby a tiež náhrady trov konania. Neskôr na základe námietky žalovanej zobral žalobca pred začatím prvého pojednávania späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 68,56 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,85 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 2,49 eur od 19.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia. O späťvzatí žaloby žalobcom v uvedenej časti rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30.06.2016 a konanie v tejto časti zastavil. Keďže žalovaná uznala žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 67,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 13,62 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,01 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,80 eur od 19.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 11,80 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p. jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu spolu s vyššie uvedeným príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorého považoval za úspešnú stranu sporu, priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur z titulu súdneho poplatku za žalobu a vo výške 58,58 eur z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, žaloba, t.j. tarifná odmena 2 x 16,60 eur + režijné paušály 2 x 7,81 eur + 20% DPH 2 x 4,88 eur) podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 566/2004 Z.z., pri výpočte ktorých vychádzal z tarifnej hodnoty priznanej sumy 67,03 eur. 3. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie a žiadala rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobcovi náhrada trov konania nepriznať. Namietala, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný iba v rozsahu necelých 12 %, bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu viac ako 53% v porovnaní s pôvodne uplatnenými trovami konania. Vyslovila názor, že svojim správaním nedala príčinu na podanie žaloby na súd a z toho dôvodu mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 143 O.s.p. a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Ďalej namietala, že vzhľadom na výsledok predmetného sporu nemožno konštatovať, že právne služby poskytnuté žalobcovi jeho právnym zástupcom spĺňajú kritériá kvality, ktoré nielen zákonodarca, ale najmä žalobca predpokladal, keď sa zaviazal zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi za poskytnuté právne služby odmenu. Poukázala na to, že ak by právny zástupca žalobcu k prevzatiu a príprave zastúpenia pristúpil odborne a zodpovedne tak, ako to od neho oprávnene očakávali žalobca, advokátska komora a v neposlednom rade občianska spoločnosť, musel by už dávno zistiť, že uplatnené právo nevie v celom rozsahu oprieť ani o zákon, ani o zmluvu a v duchu profesijnej etiky by musel zastupovanie odmietnuť a žalobcovi odporučiť, aby svoj nárok upravil tak, aby bol v súlade s uzatvorenou zmluvou. V prípade, ak žalobca právnemu zástupcovi neposkytol jej listy spochybňujúce jeho nárok, mal podľa nej uplatniť na súde nesporne iba tú časť nároku, oprávnenosť ktorej vedel preukázať. Na záver skonštatovala, že žalobca spolu s právnym zástupcom úplne zbytočne doviedli pred súd vec, ktorú bolo možné pri ich serióznom prístupe usporiadať mimosúdne. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal napadnutú časť rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovanej spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovanej, rozsudok v napadnutej časti, a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 8. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon (pôvodne Občiansky súdny poriadok a v súčasnosti Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti postihnutý práve takouto vadou. 9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.04.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 564,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 14,29 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 54,15 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 56,65 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 82,18 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 60,36 eur od 18.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu súdneho poplatku za žalobu a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 106,39 eur za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, žaloba, t.j. tarifná odmena 2 x 36,52 eur + režijné paušály 2 x 7,81 eur + 20% DPH) podľa ust. § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 566/2004 Z.z.. Následne, na základe žalovanou riadne a včas podaného odporu proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie zobral žalobca pred začatím prvého pojednávania žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 68,56 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,85 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 2,49 eur od 19.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, a to z dôvodu, že na základe žalovanou podaného odporu dospel k zisteniu, že nárok v tejto časti uplatňoval voči nej nedôvodne. Po zrušení platobného rozkazu rozhodol súd prvej inštancie predmetný spor v odvolacom konaní preskúmavaným rozsudkom, ktorým v prvom výroku konanie v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom zastavil a v druhom výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 67,03 eur s príslušenstvom a trovy konania vo výške 16,50 eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 58,58 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (t.j. podľa zásady plného úspechu v konaní) a žalobcovi, ktorého považoval za úspešnú stranu sporu, priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur z titulu súdneho poplatku za žalobu a vo výške 58,58 eur z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, žaloba), pričom pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty 67,03 eur, ktorá predstavuje sumu priznanú žalobcovi rozsudkom. Žalovaná tento rozsudok napadla odvolaním v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, nakoľko nesúhlasila s právnym záverom súdu prvej inštancie o úspechu žalobcu v spore, keď tento bol úspešný len v rozsahu necelých 12%, a tiež nesúhlasila s jemu priznanou výškou náhrady trov konania. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca sa v predmetnom spore domáhal žalobou voči žalovanej zaplatenia sumy 564,13 eur s príslušenstvom a rozsudkom mu bola priznaná len suma 67,03 eur s príslušenstvom (predstavujúca 11,89% z uplatnenej sumy), pričom vo zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom (ktorá predstavuje 88,11% z uplatnenej sumy) bolo konanie súdom prvej inštancie zastavené z dôvodu, že žalobca zobral žalobu v tejto časti späť (pričom späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že na základe žalovanou podaného odporu proti platobnému rozkazu zistil, že žalobu v tejto časti uplatnil voči nej nedôvodne), čiže jeho zavinením, je zrejmé, že žalobca mal v konaní úspech len v rozsahu 11,89% a neúspech vo zvyšnom rozsahu 88,11%, v akom zavinil zastavenie konania (t.j. v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom). Žalovaná tak bola v konaní neúspešná len v rozsahu 11,89% a vo vzťahu k zastavenej časti konania, ktorej zastavenie zavinil žalobca, jej vznikol voči nemu podľa v tom čase účinného ust. § 146 ods. 2 O.s.p. (súčasné ust. § 256 ods. 1 C.s.p.) nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 88,11%. Z celkového výsledku sporu je tak nepochybné, že v konaní bola vo väčšom rozsahu úspešná žalovaná a jej čistý úspech predstavuje 76,22% (úspech 88,11% - neúspech 11,89%). 10. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca bol v konaní plne úspešný (keď z uplatnenej sumy 564,13 eur s príslušenstvom mu bola priznaná len suma vo výške 67,03 eur s príslušenstvom, čiže bol úspešný len v rozsahu 11,89%) a potom aj nesprávne rozhodol o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadal na celkový výsledok sporu, pretože opomenul brať do úvahy skutočnosť, že zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom, ktorá prestavuje 88,11% z uplatnenej sumy, zavinil žalobca, čiže náhrada trov konania vo vzťahu k tejto zastavenej časti (v rozsahu 88,11%) prináležala žalovanej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho záveru o plnom úspechu žalobcu v spore potom vec nesprávne právne posúdil výlučne podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. upravujúceho rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade plného úspechu strany v spore. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne aj pri výpočte výšky náhrady trov konania, keď pri jej výpočte vychádzal z priznanej sumy 67,03 eur, pričom hodnotou sporu bola suma 564,13 eur s príslušenstvom. 11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o trovách konania nesprávne. Nakoľko tento nedostatok nemožno v dôsledku novej právnej úpravy procesného kódexu C.s.p. (a jej okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou tohto kódexu) vzhľadom na ustanovením § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. zavedenú dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania (najskôr o nároku a potom o výške trov konania samostatným uznesením vydaným výlučne súdom prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka) v konaní pred odvolacím súdom odstrániť, pretože odvolací súd už nie je oprávnený rozhodovať o výške náhrady trov konania a ani napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k tejto výške, v prípade jej nesprávnosti, zmeniť (vyplýva to z ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 239 až § 250 a § 357 písm. m/ C.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s ust. § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 12. O náhrade trov (aj odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 13. Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť za odvolanie smerujúce proti tej časti rozsudku, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, na účet súdu súdny poplatok vo výške 5 eur v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia. O poplatkovej povinnosti rozhodol podľa ust. § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a žalovanú súčasne upozornil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho vymáhať. 14. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho zástupcu žalovaná včas odvolanie a žiadala ho zrušiť. Namietala, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, čiže odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom požadované náležitosti, čo jej znemožňuje preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala tiež na to, že poplatková povinnosť jej bola uložená v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb., konkrétne s ust. § 1 ods. 1 a 2 tohto zákona, pretože súdny poplatok za podané odvolanie nevyplýva zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov považovala napadnuté uznesenie za nezákonné. 15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. 16. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovanej spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovanej, napadnuté uznesenie, a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 18. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 19. Odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 ods. 1 O.s.p.). Keďže zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie podanému odvolaniu nevyhovela, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe (§ 374 ods. 4 veta druhá O.s.p.). Tieto podmienky v zmysle ust. § 470 ods. 2 a 4 C.s.p. zostali zachované aj po 01.07.2016. 20. Podľa ust. § 18f zákona č. 71/1992 Zb., ktoré je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.07.2016, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016. 21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 22. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, poplatníkom je: navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 23. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, poplatková povinnosť vzniká: podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 24. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur. 25. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 26. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. 27. Podľa ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení (23.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ (označená v zmluve o pripojení menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom) uzatvorila dňa 23.01.2008 s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (označenou v zmluve o pripojení obchodným menom, identifikačným číslom a adresou sídla), zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytoval elektronické komunikačné služby. Vychádzajúc z označenia žalovanej a spoločnosti Slovak Telekom, a.s., v uzatvorenej zmluve o pripojení a z cit. ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka je potom zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže bola v postavení spotrebiteľa a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., bola v postavení dodávateľa, pretože, ako vyplýva z verejne prístupného obchodného registra, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol predmetný spor rozsudkom č.k. 12C 66/2014-90 zo dňa 27.11.2015, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 497,10 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 68,56 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,35 eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,85 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 2,49 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 296,50 eur od 11.09.2010 do zaplatenia) zastavil a zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 67,03 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 13,62 eur od 18.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,01 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,80 eur od 19.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 11,80 eur od 19.09.2010 do zaplatenia) a trovy konania vo výške 16,50 eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 58,58 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná podala proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, odvolanie a súd prvej inštancie jej následne napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť podľa ust. § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 5 eur v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia. 29. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016). Z poplatkovej povinnosti však existujú určité výnimky zakotvené priamo v poplatkovom zákone ako tzv. zákonné oslobodenie (v ust. § 4 ods. 1 ako vecné a v ods. 2 ako osobné oslobodenie od súdnych poplatkov), na ktoré súd prihliada ex offo. a ďalšou výnimkou je oslobodenie strany poplatkového úkonu (celkom alebo sčasti) na základe jej žiadosti podľa v čase podania odvolania účinného ust. § 138 O.s.p., v súčasnosti podľa ust. § 254 C.s.p.. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016, je od poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (oslobodený je aj v súčasnosti). Keďže žalovaná v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, je nepochybné, že sa na ňu vzťahuje zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo. Nakoľko však súd prvej inštancie pred tým, ako napadnutým uznesením žalovanej uložil povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok, z úradnej moci túto skutočnosť neskúmal, je zrejmé, že pochybil a vydal nezákonné rozhodnutie, pre vydanie ktorého neexistovali dôvody. 30. Žalovaná vo svojom odvolaní síce nenamietala skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadal na jej zákonné osobné oslobodenie podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016 ex offo, odvolací súd však na túto skutočnosť v odvolacom konaní prihliadal z úradnej moci. Keďže žalovaná je ako spotrebiteľ osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov aj v odvolacom konaní podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30.06.2016, potom nepochybne vyplýva, že neexistovali dôvody pre vydanie napadnutého uznesenia (uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania vo výške 5 eur podľa ust. § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb.). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil, pretože dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).