Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/737/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220549 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113220549.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: K. Á., D. I. Č.. XXX/XX, I., zastúpenom: JUDr. Martin Gajer, advokát, so sídlom Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zaplatenie 22.108,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.júna 2014, č.k. 16C 136/2013-127, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 7.688,- eur s príslušenstvom, žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 14.420,- eur spolu s úrokom z omeškania titulom poistného plnenia z havarijného poistenia motorových vozidiel; zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.326,- eur. Vychádzal zo zistenia, že dňa 07.07.2010 bola medzi žalobcom, ako poistníkom/poisteným, a žalovaným, ako poisťovateľom, uzavretá poistná zmluva pre KASKO poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo poistenie vozidla Š. R. V. - úžitkové vozidlo E., na poistnú sumu 22.108,- eur pre prípad havárie, živlu, odcudzenia, vandalizmu. V presne nezistenú dobu v čase od 23.30 hod. dňa 16.04.2011 do 05.05 hod. dňa 17.04.2011 C. I. na J. B.. na parkovisku pri obytnom dome č. 14 neznámy páchateľ nezisteným spôsobom úmyselným konaním založil požiar predmetného osobného motorového vozidla, ktorým bola zničená predná časť vozidla, motorová časť vozidla, interiér vozidla, bočné strany vozidla a kolesá. Uvedená udalosť bola dňa 17.04.2011 žalobcom nahlásená na OO PZ v I.. Úmyselné konanie neznámej osoby potvrdilo aj Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku. Uznesením Obvodného oddelenia N. I. Č.:V.-XXX/SC-I.-XXXX zo dňa 17.04.2011 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenú dobu v čase od 23.30 hod. dňa 16.04.2011 do 05.05 hod. dňa 17.04.2011 v I. na J. B.. na parkovisku pri obytnom dome č. XX nezisteným spôsobom úmyselným konaním bol založený požiar osobného motorového vozidla Š. V. bielej farby, ev. č.:I.-XXXCK. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu - vykonaním obhliadky miesta činu. Uznesením Obvodného oddelenia N. I. Č.:V.-XXX/SC-I.-XXXX zo dňa 31. mája 2011 bolo trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu krádeže v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci prerušené, nakoľko sa doposiaľ nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca telefonicky nahlásil škodovú udalosť žalovanému dňa 18.04.2011. Žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, nakoľko šetrením sa preukázalo, že príčinnou vzniku požiaru bolo úmyselné konanie neznámej osoby, pričom podľa Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel článok XIII bod 4 písmeno i) sa poistenie nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby. Vykonaným dokazovaním ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, ods.3, § 797 ods. 1, ods. 2, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade došlo k totálnej škode na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia, a to úmyselným založením požiaru nezisteným spôsobom a neznámym páchateľom, pričom podľa Všeobecných poistných podmienok žalovaného (článok XIII bod 4 písmeno i), ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, sa poistenie na takýto prípad vzniku škody nevzťahovalo, nakoľko išlo o škodu vzniknutú na motorovom vozidle - predmete poistenia, požiarom neoprávnene založeným inou osobou. Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že vo veci sa nejedná o výluku z poistenia s poukazom na článok XIII bod 5 Všeobecných poistných podmienok žalovaného, nakoľko k požiaru vozidla došlo potom, ako mu bolo toto odcudzené neznámym páchateľom a poukazoval pritom na uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo trestné konanie prerušené s tým, že vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu krádeže v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci. Uviedol, že žalobca odcudzenie vozidla pred založením požiaru odôvodňoval tvrdením, že vozidlo bolo zaparkované X. J. dňa 16.04.2011 na inom mieste parkoviska ako na mieste kde došlo k jeho požiaru, z čoho podľa jeho názoru vyplynulo, že došlo k jeho prvotnému odcudzeniu, a až následne k založeniu požiaru. Toto tvrdenie žalobcu považoval za účelové s úmyslom naplnenia článku XIII bod 5 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého sa výluka z poistenia nevzťahuje na prípad predchádzajúceho odcudzenia vozidla. V kontexte časového sledu udalostí nemal tvrdenie žalobcu o odcudzení vozidla pred jeho požiarom za preukázané. Uviedol, že žalobca, ako i svedkyňa, rozpory vo svojich tvrdeniach ohľadne zistenia, že došlo ku krádeži vozidla, teda ohľadne skutočnosti kedy, za akých okolností a ako dospeli k záveru, že vozidlo bolo odcudzené, nakoľko k jeho požiaru malo dôjsť na inom mieste ako malo byť zaparkované, nevysvetlili a tieto ani neodstránili. Poukázal na to, že žalobca ihneď po škodovej udalosti dňa 17.04.2011 vo výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že vozidlo sám zaparkoval, toto riadne uzamkol a aktivoval alarm. Následne potom ako mu žalovaný oznámil dňa 27.04.2011, že mu neposkytne poistné plnenie z dôvodu výluky poistenia, žalobca dňa 04.05.2011 doplnil svoju výpoveď vyšetrovateľovi a uviedol, že vozidlo dňa 16.04.2011 odparkovala jeho partnerka X. J., ktorá mu i oznámila, že ho odparkovala na inom mieste ako na mieste kde došlo k jeho požiaru. Poukázal na to, že svedkyňa X. J. pred vyšetrovateľom dňa 04.05.2011 uviedla, že žalobca jej ukázal miesto kde došlo k požiaru asi tri dni po požiari a vtedy zistila, že auto sa nachádzalo na inom mieste ako ho ona zaparkovala. Konštatoval, že žalobca, a ani svedkyňa nevedeli vysvetliť neprimeraný odstup času od ich tvrdeného zistenia ohľadne miesta odstavenia vozidla, t.j. 20.04.2011 (17.04. + 3 dni) a nahlásením tejto skutočnosti polícii dňa 04.05.2011. Poznamenal, že účelovosti tvrdenia žalobcu o odcudzení vozidla svedčí i skutočnosť, že tvrdené odcudzenie vozidla bolo nahlásené polícii až potom, ako žalovaný oznámil žalobcovi, že poistné plnenie mu nebude poskytnuté z dôvodu výluky z poistenia. Výpoveď svedkyne a partnerky žalobcu X. J. vzhľadom na jej vzťah so žalobcom nevyhodnotil ako nezaujatú. Na tvrdenie žalobcu, že i polícia považovala vozidlo za odcudzené pred jeho zhorením, keď v uznesení o prerušení trestného stíhania uviedla, že ide o trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, neprihliadol ako na dôkaz o odcudzení vozidla z dôvodu, že z vyšetrovacieho spisu, týkajúceho sa tejto veci, je nepochybné, že úkony orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s prešetrovaním možnej krádeže vozidla neboli vykonávané a skutok bol kvalifikovaný ako krádež bez ďalšieho len na základe dodatočného oznámenia žalobcu. Za stavu, keď nebolo preukázané odcudzenie motorového vozidla žalobcu predtým ako bolo zničené požiarom a na škodovú udalosť, v dôsledku ktorej si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie sa poistenie nevzťahuje, mal za to, že žalobe nie je možné vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu titulom výplaty poistného plnenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal záver súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané odcudzenie jeho motorového vozidla predtým, ako bolo zničené požiarom. Poukázal na to, že trestné konanie sa začalo 17. 04. 2011 vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, ktorým bola obhliadka miesta činu, kde došlo k požiaru motorového vozidla, kedy ešte nevedel, že motorové vozidlo bolo odcudzené a premiestnené z pôvodného miesta státia, ktorú skutočnosť sa dozvedel až neskôr od svojej priateľky, ktorá vozidlo pred poistnou udalosťou zaparkovala na inom mieste. Argumentoval, že až po jej návrate domov došlo k zisteniu týchto skutočností, a tým aj k možnosti oznámiť spáchanie trestného činu krádeže, k čomu došlo 04. 05. 2011, kedy pri opätovnom vypočutí v trestnej veci poškodenia cudzej veci oznámil, že predtým, ako došlo k požiaru auta, bolo jeho vozidlo ukradnuté, čo na polícii potvrdila aj jeho priateľka. Zdôraznil, že trestné konanie sa viedlo od 17. 04. 2011, teda od vzniku poistnej udalosti a po zistení, že pred požiarom bolo s vozidlom manipulované, kontaktoval príslušníka policajného zboru, ktorý ho spolu so svedkyňou predvolal na úkon až 04. 05. 2011, nakoľko nešlo o nahlasovanie novej veci, ale o doplnenie nových skutočností už v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom bolo oprávnením vylúčene orgánov činných v trestnom konaní nariadiť termín úkonu v prebiehajúcom konaní. Rozpory vo výpovediach, na ktoré sa odvolával súd prvej inštancie, považoval za spôsobené odstupom času medzi udalosťou a výpoveďami. Skutočnosť, že zámok dverí na strane vodiča nebol mechanicky porušený, nepredstavuje dôkaz, že ku krádeži auta nemohlo dôjsť, nakoľko motorové vozidlo je možné otvoriť elektronicky i mechanický bez akýchkoľvek známok poškodenia dverí, či okna. Argumentoval, že trestné stíhanie bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinenia proti konkrétnej osobe, a nie z dôvodu, že by sa skutok vôbec nestal. Obvodné oddelenie Policajného zboru I. prijalo trestné oznámenie o spáchaní trestného činu krádeže a vo veci začalo riadne trestné konanie, a preto sa nestotožnil so záverom konajúceho súdu, že nebola preukázaná krádeže vozidla. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na tom, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa odcudzenia motorového vozidla sú účelové, nakoľko tieto uviedol na polícii až potom, ako mu bolo poistné plnenie odmietnuté z dôvodu výluky z poistenia určené vo Všeobecných poistných podmienkach. Poukázala na rozpor vo výpovedi žalobcu pred orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, že on sám vozidlo zaparkovala a riadne uzamkol s jeho výpoveďou v tomto konaní o tom, že vozidlo zaparkovala jeho priateľka - X. J.. Poukázal na rozpory vo výpovedi žalobcu a tejto svedkyne. Namietal, že by údajné premiestnenie vozidla v rámci toho istého parkoviska bolo možné považovať za krádež vozidla, keď neboli naplnené pojmové znaky definície trestného činu krádeže. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo orgánmi činnými v trestnom konaní prerušené, neznamená, že skutok sa stal tak ako bol žalobcom nahlásený. Poukázal na to, že podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný len rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, nie je teda viazaný skutočnosťami v uznesení o začatí, resp. prerušení, trestného stíhania, a preto skutočnosť, že trestné stíhanie bolo prerušené z dôvodu, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť skutočnosti odôvodňujúce postup voči konkrétnej osobe, neznamená, že ku krádeži motorového vozidla skutočne došlo. Na preukázanie údajného odcudzenia vozidla nie je postačujúca kvalifikácia trestného činu krádeže orgánmi činnými v trestnom konaní. Mal zato, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď odcudzenie vozidla nepovažoval za preukázané, a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal; v rozsahu dôkazných návrhov strán; všetko potrebné dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie poisteného plnenia so zreteľom na obranu žalovaného, že na poistnú udalosť sa vzťahuje výluka z poistenia, nakoľko k požiaru vozidla došlo neoprávneným zásahom inej osoby a nešlo o prípad, že by k požiaru vozidla došlo v čase od jeho odcudzenia do jeho vrátenia. Skutkové zistenia, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení skutkového stavu, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 788 ods.1, ods.3, § 797 ods.1, ods.2), ktoré aj správne vyložil v intenciách článkov XI bod 1, XIII bod 4 písm. i), XIII bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia, pretože k požiaru vozidla nedošlo v čase od jeho odcudzenia do vrátenia, a preto sa na daný prípad poistnej udalosti uplatní výluka z poistenia, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, a zároveň sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 6. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení danej veci, a preto možno uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie je, z hľadiska žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu a jeho obsahového vymedzenia, správny. 7. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti; vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. s doplnením ho o ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho správnosti z hľadiska námietok tvrdených žalobcom v rámci ním uplatňovaných odvolacích dôvodov. 8. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa hodnotenia jeho výpovede a svedeckej výpovede X. J.. Na základe dokazovania si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. čl. 15 v spojení s § 191 C.s.p.); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 133, § 134, § 135 O.s.p., resp. § 186, § 193 , § 205 C.s.p.). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak samostatne, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. 9. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalobcu na hodnotenie vierohodnosti výpovedí, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. 10. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva(lo) z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce a presvedčivé. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 11. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri jeho úvahách o hodnotení výpovede žalobcu a svedkyne X. J.Á. so zreteľom na zistenie rozporov v ich tvrdeniach, týkajúcich sa okolností odcudzenia vozidla, a len na základe tej skutočnosti, že došlo k prerušeniu trestného stíhania vo veci prečinu krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinenia proti konkrétnej osobe, nemožno vyvodiť záver o odcudzení vozidla, keď policajné vyšetrovanie v tomto smere zostalo len v rovine tvrdení žalobcu a svedkyne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že popis skutku krádeže sa nenachádza v skutkovej vete uznesenia o prerušení trestného stíhania a jeho popis neobsahuje ani odôvodnenie tohto uznesenia. 12. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že dôvodná je obrana žalovaného aj v tom, že žalobcom tvrdené premiestnenie vozidla v rámci parkoviska, resp. manipulovanie/hýbanie s vozidlom, bez toho, aby došlo k jeho odňatiu z dispozície žalobcu, teda jeho možnosti realizovať práva vlastníka, t.j. vozidlo držať, užívať a nakladať s ním, nemožno považovať za odcudzenie vozidla krádežou tak, ako sú definované v článku XXXVIIII bod 30 a 32 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).