Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/250/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228042 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113228042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY X. súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu H.. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Z.. H. U., Q.. XX.XX.XXXX, bytom T. X., Y. Č.. XX, zast. JUDr. Martinom Bezákom, PhD., advokátom v Bratislave, Klincová č. 15, proti žalovanému: G. F., Q.. XX.XX.XXXX, bytom v U., F. Č.. X, zast. H.. H. T., CSc., bytom v U., X. Č.. XXA, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 10C/161/2013-296 takto r o z h o d o l : K. súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa textu ospravedlnenia m e n í takto: M. je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi písomné ospravedlnenie v nasledovnom znení: "T. pán Z.. H. U., dňa 22.07.2013 o 09,50 hod. som na svojom blogu F. uverejnil nepravdivé tvrdenie, že ste človek s kariérou úžerníka. Nepravdivé tvrdenie, že máte kariéru v úžerníckych nebankovkách som zopakoval na verejnom zhromaždení, ktoré sa na môj podnet konalo dňa 23.07.2013 o 11,00 hod. pred Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Následne dňa 01.08.2013 som na internetovej stránke W. uverejnil nepravdivé tvrdenia, že ste krstným otcom úžerníckych spoločností na Slovensku, že ste spoluvlastnili nebankovú spoločnosť Pohotovosť a pôsobili v nej, a že ste zmarili pozmeňovací návrh Vašich vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím ste pomohli vytvoriť kapitál úžerníckych firiem a spustiť úžernícky klondike. Tieto nepravdivé tvrdenia som rovnakého dňa, teda 01.08.2013 uverejnil taktiež na internetovej stránke F./. Všetky vyššie uvedené tvrdenia, ktoré som o Vašej osobe verejne uvádzal a verejne rozširoval sú nepravdivé, a preto sa Vám za ich verejné uvádzanie a verejné rozširovanie ospravedlňujem. S úctou G. F. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi písomné ospravedlnenie v nasledovnom znení: "Vážený pán Z.. H. U., dňa 22.07.2013 o 09,50 hod. som na svojom blogu F.//G..U..Y..sk/ uverejnil nepravdivé tvrdenie, že ste človek s kariérou úžerníka. Nepravdivé tvrdenie, že máte kariéru v úžerníckych nebankovkách som zopakoval na verejnom zhromaždení, ktoré sa na môj podnet konalo dňa 23.07.2013 o 11,00 hod. pred Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Následne dňa 01.08.2013 som na internetovej stránke W. uverejnil nepravdivé tvrdenia, že ste krstným otcom úžerníckych spoločností na Slovensku, že ste spoluvlastnili nebankovú Y. a pôsobili v nej, a že ste zmarili pozmeňovací návrh Vašich vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím ste pomohli vytvoriť kapitál úžerníckych firiem a spustiť úžernícky klondike. Tieto nepravdivé tvrdenia som rovnakého dňa, teda 01.08.2013 uverejnil taktiež na internetovej stránke F./. Všetky vyššie uvedené tvrdenia, ktoré som o Vašej osobe verejne uvádzal a verejne rozširoval sú nepravdivé, a preto sa Vám za ich verejné uvádzanie a verejné rozširovanie úprimne ospravedlňujem. S úctou G. F. Žalovanému ďalej uložil povinnosť uverejniť na svoje vlastné náklady toto písomné ospravedlnenie na internetovej stránke svojho blogu F., na internetovej stránke Tlačovej agentúry Slovenskej republiky F., a na internetovej stránke F./, a to spôsobom, akým na internetovej stránke uverejnil nepravdivé tvrdenia o žalobcovi. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2/Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný o žalobcovi rozširoval, že žalobca je človek s kariérou úžerníka, že je krstným otcom úžerníckych spoločností, a že zmaril prijať pozmeňovací návrh svojich vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú - prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím pomohol vytvoriť kapitál úžernických firiem a spustiť tak úžernícky "klondike" na území Slovenskej republiky. 3/Žalovaný sa v konaní bránil tým, že tieto výroky nie sú nepravdivými skutkovými tvrdeniami znižujúcimi česť a vážnosť žalobcu, ale že ide o kritické hodnotiace úsudky založené na pravdivom skutkovom základe, ktoré je žalobca, ako verejne činná osoba, povinný zniesť, a ktoré nepodliehajú preskúmaniu súdu. 4/Z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie preukázané, že by si žalobca budoval kariéru v niektorých spoločnostiach označovaných žalovaným v konaní alebo v iných spoločnostiach podnikajúcich v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov. Z predložených výpisov z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol minoritným spoločníkom spoločnosti P. O., a.s. a E..Z..O.. O., G..Y... Z dokazovania vyplynulo, že obidve spoločnosti v čase, keď bol žalobca ich minoritným spoločníkom vykonávali podnikateľskú činnosť v súlade s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania taktiež mal súd preukázané, že žalobca nikdy nespoluvlastnil a ani inak nepôsobil v spoločnosti R., Y..N..K.., s ktorej činnosťou žalovaný spájal osobu žalobcu a neskôr tvrdiac, že osobu žalobcu spojil s touto spoločnosťou v dôsledku toho, že boli spoločníkmi spoločnosti P. O., G.. Y.., že v tomto kontexte uviedol informácie o prepojení žalobcu so spoločnosťou R., Y..N..K.. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že žalobca zmaril prijate pozmeňovacích návrhov svojich vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú - prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím mal pomôcť vytvoriť kapitál úžernických firiem a spustiť tak úžernícky "klondike" na území Slovenskej republiky. Žalobca sa zúčastňoval hlasovaní v NR SR v súvislosti s prijímaniami ekonomických zákonov, za prijatie ktorých hlasoval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané nielen to, že výroky žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu boli nepravdivé, ale že výroky odporcu boli difamačného charakteru, poškodzujúce česť a dobrú povesť žalobcu, čo mal súd preukázané z výpovedí svedkov, keďže žalovaný žalobcu verejne označil ako úžerníka a krstného otca všetkých nebankových spoločností, čo verejnosť - teda aj svedkovia vo vzťahu k žalobcovi vnímali negatívne, a začali prehodnocovať svoj postoj k osobe žalobcu. 5/Pojem úžera, úžerník a krstný otec vo vzťahu k prezentovaniu premetu činnosti spoločnosti R., Y.. N.. K.., s činnosťou ktorej sa snažil žalovaný spojiť osobu žalobcu, sú verejnosťou vnímané v tom najhoršom význame. Vzhľadom na spôsob rozširovania predmetných nepravdivých tvrdení žalovaným o osobe žalobcu na verejnosti a prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, vzhľadom na ich intenzitu a trvanie, keďže žalovaný nepravdivé informácie o osobe žalobcu doposiaľ neodstránil z internetových portálov, na ktorých ich zverejnil, bola v značnej miere znížená občianska česť a dôstojnosť žalobcu v spoločnosti. 6/Ak by aj súd pripustil, že výroky žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu sú hodnotiacimi úsudkami - kritikou vo vzťahu k osobe žalobcu ako politika, nie skutkovými tvrdeniami, tak súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný svojimi výrokmi prednesenými na verejnosti a prezentované na internetových portáloch presiahol hranice prípustnej kritiky tým, že neposkytol masovokomunikačným prostriedkom pravdivé informácie o osobe žalobcu a ani forma ich verejnej prezentácie nebola primeraná. Týmito výrokmi prekračujúcimi medze toho, čo je možné tolerovať v politickej diskusii, neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, pričom tento zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva žalobcu. 7/Žalovaný, ak chcel poukázať na pálčivý problém na Slovensku vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam, ktorých predmet činnosti hodnotil, že je v rozpore s platnou právnou úpravou, resp. že platná právna úprava dostatočným spôsobom nevymedzuje ich činnosť vo vzťahu k spotrebiteľom na úrovni odporúčaní Európskej únie, mal možnosť zvoliť legitímny spôsob nápravy v medziach platnej právnej úpravy, uzavrel súd prvej inštancie. 8/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že u žalobcu v období roku 2003-2004 sa zvýšil vklad spoločníka spoločnosti P. O. Y..N..K.. zo 100. 000 Sk na 4.100.000 Sk, teda 41-násobne, išlo teda o dobrý biznis. Žalobca bol spoločníkom P. O. Y..N..K.., svojou účasťou sa podieľal na rozhodovacích procesoch spolu s ostatnými spoločníkmi, medzi ktorých patrila aj R. Y..N..K.. Táto spoločnosť mal veľmi zlé meno z pohľadu úžerníckych praktík a skrytých poplatkov, toto kritizovala aj Európska komisia. Žalobca mal veľmi obozretne zvážiť, či s takýmto subjektom vstúpi do podnikania. Poukázal na viacero článkov v W., kritizujúci účasť žalobcu v spoločnosti P. O. a jej praktiky so záverom, že ak môže byť štátnym tajomníkom ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny niekdajší spoločník nebankovky a sociálny demokrat H. U., už nemôže prekvapiť nič. Podľa žalovaného každý priemerne inteligentný človek by spoločné podnikanie žalobcu so spoločnosťou R. vnímal negatívne, ku ktorému záveru prišli aj svedkovia vypočutí v danej veci. Vyjadrenia žalovaného, že žalobca si vybudoval kariéru v nebankových spoločnostiach úžerníckou činnosťou je potrebné považovať za hodnotiace úsudky založené na pravdivom skutkovom základe. Poukázal na viaceré rozpory medzi skutočnosťou a záverom, že podnikanie P. O. G. E..Z..O.. O. bolo v súlade s právnou úpravou, spotrebiteľské zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, čo vyplýva aj z rozsudku OS Svidník sp. zn. 4C/85/12. Žalobca je pritom osoba absolútne verejného záujmu, čoho dôsledkom je zníženie ochrany jeho osobnostných práv, a musí zniesť oprávnenú kritiku. Žalovaný svoje vyhlásenia robil v rámci politickej diskusie o záležitostiach verejného záujmu, nechýba im skutkový základ, navyše ide o hodnotiace úsudky. Politici alebo osobnosti verejne známe disponujú ľahším prístupom k médiám, majú tak možnosť vyvrátiť to, čo sami považujú za výmysel. Aj v prípade sporov o pravdivosť skutkového tvrdenia je podľa Ústavného súdu ČR potrebné vychádzať z určitého reálneho poňatia kategórie pravdivosti, berúc do úvahy, nakoľko je výrok založený na spoľahlivých informáciách, ktoré autor mal. V ďalšom poukázal žalovaný na úžernícke praktiky spoločnosti Pohotovosť, personálne a majetkovo prepojenou so spoločnosťou P. O., podľa žalovaného nie je možné mať súčasne aj peniaze získané úžerou a súčasne aj dobré meno. Žalovaný ďalej namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov - výsluchov svedkov navrhnutých na prvom pojednávaní, ktorých mená doplnil po jeho skončení, ktorých už súd prvej inštancie aj predvolal a nakoniec k ich vypočutiu nedošlo. Navrhnuté ospravedlnenie považoval žalovaný za nevykonateľné, keď sú v ňom zmiešané viaceré hodnotiace úsudky, všetky označené za nepravdivé, pričom tieto mali reálny skutkový základ, s ktorými tvrdeniami prišli v danom časové aj iné subjekty, novinári aj politici. Ohľadom požiadavky ospravedlniť sa úprimne toto nemožno prikázať podľa žalovaného nikomu, dotknutému subjektu zostáva právo názoru na danú vec. Úprimné ospravedlnenie znamená vnútorné stotožnenie sa s týmto, čo je nevykonateľná požiadavka. Záverom podľa žalovaného neexistuje širší priestor na uprednostnenie slobody prejavu v prípade konfliktu slobody prejavu a ochrany osobnostných práv, ako je tomu v rámci politického súperenia vo veciach verejného záujmu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9/Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoje stanoviská v rámci prvoinštančného konania, napadnutý rozsudok v časti úprimného ospravedlnenia považoval za rozsudok nahrádzajúci vôľu žalovaného bez ohľadu na jeho skutočnú vôľu, navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V poslednom vyjadrení z 10. 1. 2018 sa žalobca vyjadril k namietanej vykonateľnosti výroku napadnutého rozsudku, keď požiadavkou úprimného ospravedlnenia sa neodníma právo žalovanému uchovať si svoj názor, len naplniť satisfakčnú povahu voči žalobcovi, ktorého osobnostné práva boli zásahom žalovaného poškodené. 9/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11/Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 13/K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. 14/Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). 15/Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Ústavný súd SR v náleze z 05. 01. 2001, sp. zn. II.US 44/00 uviedol, že práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a mena, ako aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, nemožno odňať ani verejne činným osobám. Za neprípustné sa považuje uspokojovanie túžby po senzácii alebo dokonca škandalizácia. Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatne verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. 16/Ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory (čl. 17 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) bez ohľadu na prípadné možné obmedzenie zákonom (čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) je už obsahovo obmedzené právom iných. Právo slobody prejavu nie je bezhraničné, tieto hranice sú však benevolentnejšími vo vzťahu k verejným činiteľom, ktorí so vstupom do verejného života musia počítať s tým, že sa o nich a ich činnosti bude písať a hovoriť v médiách. Ani čl. 10 Listiny základných práv a slobôd však nezabezpečuje úplne neobmedzenú slobodu prejavu ani v prípadoch, keď sa tlač zaoberá otázkou verejného záujmu. Výkon slobôd zahŕňa i povinnosti a zodpovednosť. Z čl. 10 Listiny základných práva slobôd vyplýva, že ktokoľvek vykonáva práva a slobody garantované 1. odstavcom tohto článku, má určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť. Medzi tieto možno právom zahrnúť i záväzok vyhnúť sa, v medziach možnosti, urážlivým výrazom, ktoré je možné pokladať za útok na práva iných. 17/V súdenej veci žalovaný o žalobcovi uviedol tvrdenia, že tento je „človek s kariérou úžerníka“, je „krstným otcom úžerníckych spoločností na Slovensku“, „spoluvlastnil nebankovú spoločnosť R. a pôsobil v nej“, a že „zmaril pozmeňovací návrh jeho vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím pomohol vytvoriť kapitál úžerníckych firiem a spustiť úžernícky klondike“. Podľa žalovaného tieto výroky nie sú nepravdivými skutkovými tvrdeniami znižujúcimi česť a vážnosť žalobcu, ale ide o kritické hodnotiace úsudky založené na pravdivom skutkovom základe, ktoré je žalobca, ako verejne činná osoba, povinný zniesť, a ktoré nepodliehajú preskúmaniu súdu. 18/Odvolací súd opakuje, že je potrebné rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť), prípustná kritika musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Žalovaný ako pôvodca výrokov v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu prekročil medze vecnej a konkrétnej kritiky a pri formulovaní hodnotiacich úsudkov vychádzal z celkom nepravdivých skutočností (žalobca nikdy nevlastnil a ani inak nepôsobil v spoločnosti R., Y..N..K.., s ktorej činnosťou žalovaný spájal osobu žalobcu, rovnako preukázané nebolo, že by žalobca zmaril pozmeňovací návrh jeho vlastných poslaneckých kolegov, ktorí navrhovali jednoduchú - prospotrebiteľskú úpravu zmlúv, čím mal pomôcť vytvoriť kapitál úžerníckych firiem a spustiť tak úžernícky "klondike" na území Slovenskej republiky). Ide tak o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. K občianskej cti fyzickej osoby chránenej ustanovením § 11 a nasl. O.z. možno neoprávnene zasiahnuť nielen zverejnením nepravdivých skutočností týkajúcich sa fyzickej osoby, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o tejto osobe, v danom prípade označením žalobcu ako úžerníka a krstného otca všetkých nebankových spoločností. Ak vybočí publikovaný názor z medzí demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti, stráca charakter korektného úsudku a ako taký sa spravidla ocitá už mimo hraníc ústavnej ochrany. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane žalovaného nebol daný legitímny cieľ zdieľania informácie, ktorú je autor v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva oprávnený aj zveličiť a prehnať tak, aby vyvolal verejnú diskusiu a upriamil pozornosť na riešenie určitého spoločenského problému. Verejnosť má právo byť informovaná o minulosti politika, o jeho stykoch s určitým okruhom osôb a podobne. Informácia však musí byť adresná a nesmie vyvolávať mylné predstavy. Informácie o minulosti nesmú byť bez iných relevantných súvislostí podávané ako informácie zo súčasného obdobia, nesmú byť vytrhnuté z kontextu a musia umožňovať nezávislé vyvodenie záveru. Ak je hlavnou témou minulosť politika, tak nie je možné, aby sa jeho minulosť opísala minulosťou iných osôb, s ktorými je spojený len nepriamo a údaje z jeho minulosti boli obmedzené len na konštatovanie spoločného podnikania resp. majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti. 19/Novela Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 384/2008 Z.z.) zaviedla prísnejšiu koncentračnú zásadu, ako je obsiahnutá v ustanovení § 120 ods. 4 v taxatívne vymenovaných súdnych konaniach. Zatiaľ čo koncentrácia podľa § 120 ods. 4 sa týka predkladania a označovania dôkazov a rozhodujúcich skutočností do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 118 ods. 4, koncentrácia podľa § 118a (týka sa i konania vo veciach ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ) sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej účastníkmi konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Cieľom zavedenia koncentračnej zásady je urýchliť priebeh súdneho konania, odstrániť zbytočné prieťahy pri súčasnom dodržaní základného práva účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O povinnostiach vyplývajúcich z koncentračnej zásady podľa § 118a a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci. Koncentrácia podľa § 118a sa neuplatní, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania (napr. účastníci konania neboli poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania a o následkoch nesplnenia tejto povinnosti) a došlo k jeho odročeniu. V takom prípade sa koncentrácia uplatní až na odročenom pojednávaní. Následky koncentračnej zásady podľa § 118a (na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr ako na prvom pojednávaní súd neprihliada) sa neuplatnia ani v prípade, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. 20/Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchov svedkov navrhnutých na prvom pojednávaní, ktorých mená doplnil po jeho skončení, odvolací súd zastáva názor, že navrhovanie dôkazov musí byť kvalifikované, podanie, ktorým sa navrhuje vykonanie dôkazu spravidla obsahuje nielen označenie dôkazu, ale aj jeho dostupnosť a identifikáciu. Významnou náležitosťou takého podania by malo byť aj uvedenie skutočnosti, ktorá má byť navrhovaným dôkazom preukázaná (napr. výsluch svedka o okolnostiach uvedených v hypotéze normy upravujúcej predpoklady na vrátenie daru).“ (J., H.. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. Tretie vydanie. Bratislava : Z. P., 2007, s. 299). 21/Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného ohľadom požiadavky ospravedlniť sa úprimne, čo podľa neho nemožno prikázať nikomu, dotknutému subjektu zostáva právo názoru na danú vec. Primerané morálne zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 OZ má spočívať v ospravedlnení, v odvolaní difamujúceho alebo pravdu skresľujúceho výroku v určitom kolektíve, v tlači, eventuálne na tom istom mieste alebo v tej istej tlačovine, ktorou bol neoprávnený zásah uskutočnený. Úprimné ospravedlnenie znamená vnútorné stotožnenie sa s týmto, čo je nevykonateľná požiadavka. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa textu ospravedlnenia zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému uložil povinnosť za ním o žalobcovi uvedených tvrdeniach sa ospravedlniť, vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, z hľadiska jeho vecnej správnosti. 22/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).