Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113229267 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113229267.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F. W., Q. XX, W., zastúpeného hbr advokáti s.r.o., Štefánikova 15, Bratislava, proti žalovanému: Velus, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, zastúpenému AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, o zaplatenie 6.383 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/168/2013-221 zo dňa 10.5.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/168/2013-235 zo dňa 14.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.383 eur a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia 4.811,29 eura; zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov štátu 12,44 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobou z 2.9.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody spôsobenej mu na zdraví, t.j. náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zranenia, ktoré utrpel v prevádzke žalovaného. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil písomné vyhotovenie rozsudku v časti dátumu vydania rozsudku, označení sídla žalovaného a odôvodnenia týkajúceho sa náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca sa zúčastnil v noci z 2.9.2011 na 3.9.2011 v priestore prevádzky žalovaného F. L. I. na Š. J.. Č.. XX Q. W. penovej párty. Žalobca sa pošmykol a spadol na zem, pričom utrpel poranenia pravého zápästia a pravej lakťovej kosti, následne musel byť hospitalizovaný a operovaný. Prevádzkovateľom klubu a organizátorom penovej párty bol žalovaný. Výsluchom svedkov (D. T.É. Y. P. O.) mal preukázané to, že v celom klube bola pena siahajúca po pás účastníkov párty a že na zemi boli sklenené črepy. Žalobca utrpel zranenia, keď sa pri bare otočil a urobil krok vpred, pošmykol sa na mokrej dlážke a spadol, pričom sa porezal na rozbitom skle. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 21.12.2012 bolo bolestné príslušným lekárom ohodnotené 190 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 225 bodmi. 3. Zo zisteného skutkového stavu mal preukázanú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a škodou spôsobenou na zdraví žalobcu. Žalobca preukázal, že ako návštevník klubu na predmetnej párty sa pošmykol, spadol a utrpel škodu na zdraví, pričom táto vznikla v prevádzke žalovaného. Žalovaný ako prevádzkovateľ podniku a organizátor párty, si musel byť vedomý rizík spojených s podávaním sklených fľaškových nápojov účastníkom podujatia počas konania penovej párty. Žalovaný ako usporiadateľ si mal počínať s istým stupňom ostražitosti a nevystavovať účastníkov podujatia (svojich zákazníkov) neprimeraným rizikám. V prípade riadneho prevádzkovania podniku (bez predaja nápojov v skle počas penovej párty, ako to napokon sám žalovaný pôvodne spotrebiteľom avizoval), by nebola žalobcovi spôsobená škoda, pretože rozbité sklo z podávaných fľaškových nápojov by sa na penovej párty neobjavilo. Dodal, že žalovaný nepreukázal, že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, preto žalobe s poukazom na ustanovenia § 420a, § 444 Občianskeho zákonníka a § 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody. Výšku škody určil na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. ako bolestné za 190 bodov (bod po 15,38 eura), t.j. 2.922,20 eura, sťaženie spoločenského uplatnenia za 225 bodov (bod po 15,38 eura, omylom uvedené 345,48 Sk), t.j. 3.460,50 eura, spolu zaokrúhlene 6.383 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v súlade so zásadou úspechu vo veci priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení vo výške 4.811,29 eura. 4. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a vôbec neposudzoval skutočnosti, či to nebol práve žalobca, ktorý porušil obecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, keď sa tesne pred pádom na zem pohyboval po klube so sklenenou fľašou v ruke. Skutkové závery súdu prvej inštancie považoval rovnako za nesprávne. Vykonaným dokazovaním bolo totiž podľa neho preukázané, že prevenčnú povinnosť porušil práve žalobca svojim správaním 3.9.2011, kedy po konzumácii bližšie nezisteného množstva alkoholických nápojov sám držal sklenenú fľašu, s ktorou spadol na zem a porezal sa na nej. V uvedenej súvislosti poukázal na výsluchy svedkov P. M. Y. Y. A. P. W. A. na pojednávaní konanom 28.4.2015. Obidvaja svedkovia uviedli, že v noci z 2.9.2011 na 3.9.2011 sa v predmetnej prevádzke nepoužívali sklenené fľaše ani sklenené poháre, boli dodržiavané bezpečnostné opatrenia a k úrazu žalobcu došlo podľa videozáznamu z bezpečnostných kamier tak, že žalobca pod značným vplyvom alkoholických nápojov sám manipuloval so sklenenou fľašou, s ktorou spadol na zem. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní 4.12.2014 (prečítanie plastovej karty z párty), ktorú žalobca založil do spisu; tento dôkaz nevykonal, ale ani nerozhodol o tom, že návrh na vykonanie tohto dôkazu zamieta. 5. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že sa nevysporiadal s uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III o zamietnutí sťažnosti č.k. 1Pn/822/11-4 zo dňa 11.1.2012. Predmetné uznesenie má povahu verejnej listiny, z ktorej vyplýva neexistencia príčinnej súvislosti medzi jeho prevádzkovou činnosťou a zranením žalobcu. Pre úspech žalobcu bolo potrebné dokázať jej nepravdivosť. Z tohto uznesenia mal súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 veta druhá OSP pri rozhodovaní vychádzať; ignorácia tohto dôkazu má za následok to, že napadnutý rozsudok nespĺňa limity zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP Z uvedeného vyvodil, že v predmetnej veci neboli dané zákonné podmienky na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, tak ako ich predpokladá ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka a zároveň je z vykonaného dokazovania zrejmé, že škoda vznikla konaním poškodeného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Dokonca svedkovia navrhnutí žalobcom potvrdili konzumáciu alkoholu žalobcom, ako aj nimi, čo na druhej strane samo o sebe spochybňuje ich dôveryhodnosť. V napadnutom rozsudku taktiež úplne absentuje hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a to ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti. Výpovede svedkov M. Y. Y. A. sú v príkrom rozpore s tvrdeniami žalobcu a okrem žalobcu neexistuje jediný priamy svedok udalosti, pri ktorej malo dôjsť ku škode na jeho zdraví. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní preukázal, že ku škode na zdraví došlo 3.9.2011 v skorých ranných hodinách v priestoroch F. L. I. Q. W. na penovej párty. Prevádzkovateľom klubu a organizátorom penovej párty bol žalovaný. Z uvedeného vyplýva príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkovou činnosťou žalovaného. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a neposudzoval skutočností, či to nebol práve on ako žalobca, ktorý porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, uviedol, že žalovaný sa môže čiastočne alebo úplne zbaviť zodpovednosti len v prípade, ak preukáže existenciu liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prípade posúdenia spoluzodpovednosti poškodeného podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno žalovaného. Napokon poukázal na výsluchy svedkov P. M. Y. Y. A. P. W. A. na pojednávaní konanom 28.4.2015, z ktorých žalovaný vyvodil porušenie jeho prevenčnej povinnosti (žalobcu). Za nepravdivé označil tvrdenie, že na penovej párty sa podávali nápoje výlučne v plastových pohároch a jediným spôsobom, ako sa mohli sklenené fľaše dostať na penovú párty, bolo ich prepašovanie návštevníkmi; svedok P. M. potvrdil, že sklenené fľaše boli prítomné na penovej párty, rovnako ako prevádzkovateľ pripustil možnosť ich prepašovania na penovú párty návštevníkmi. 7. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zopakoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a neposudzoval skutočnosti, či to nebol práve žalobca, ktorý porušil obecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, keď sa podľa svedeckých výpovedí tesne pred pádom na zem pohyboval po klube so sklenenou fľašou v ruke. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP). 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie náhrady škody na zdraví žalobcu, ku ktorému došlo v prevádzkových priestoroch žalovaného. Rovnako správne zhodnotil aj relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP platným do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery o objektívnej zodpovednosti žalovaného a dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu návrhu aj náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom preukázal splnenie všetkých základných predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby za situácie, že nezistil liberačné dôvody v zmysle ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Nemohli preto obstáť námietky žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 11. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť stanovenú ustanoveniami § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré každému ukladajú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a povinnosť pri hrozbe škody na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia, odvolací súd k odôvodneniu uvedenému v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie dodáva, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa ustanovenia § 420a Obč. zák. zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Ide o objektívnu zodpovednosť umožňujúcu širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady spôsobenej škody. Prevádzková činnosť spravidla súvisí s vymedzeným predmetom činnosti (nie nevyhnutne), ktorú podnikateľ, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, prevádzkovo vyvíja. Ustanovenie § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vymedzuje, čo sa považuje za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu (poprípade vec pri nej použitá), ale len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými, či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Nie je pritom rozhodujúce, či prevádzková činnosť prebiehala bezchybne, ale podstatné je, či práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 2429/2007). Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. I tu ide rovnako o objektívne posúdenie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. 12. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu škody za poranenie ruky (pravého zápästia a pravej lakťovej kosti) pri páde na podlahu v prevádzke žalovaného, na ktorej boli sklené črepy, ktoré bolo napravované operáciou. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec posúdil správne, keď dospel k záveru, že škoda bola žalobcovi spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného; predmetnú škodu žalobca utrpel počas penovej párty v F. L. I. Q. W., pričom uvedený podnik prevádzkoval v čase spôsobenia škody žalovaný (prevádzkovou činnosťou bolo prevádzkovanie klubu a organizovanie penovej párty). Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné; sporným ostalo to, či si žalobca neprivodil škodu vlastným konaním, v dôsledku čoho by v zmysle ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný za škodu nezodpovedal. Žalovaný totiž namietal, že žalobca manipuloval sklenenou fľašou (pri zákaze podávať nápoje v sklenených fľašiach v prevádzke žalovaného), ktorá bola príčinou jeho poranení pri páde na zem. Za príčinu vzniku škody súd prvého stupňa považoval skutočnosť, že na podlahe prevádzky bolo rozbité sklo zo sklených fliaš s nápojmi podávaných účastníkom párty/hosťom. Príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a poškodením zdravia (poranením ruky) videl konkrétne v podávaní nápojov v sklených fľašiach hosťom a tým, že žalovaný nezabezpečil okamžité odstránenie úlomkov skla z podlahy prevádzkarne. Odvolací súd sa s týmto posúdením stotožňuje, keďže príčinou vzniku škody je každé konanie alebo opomenutie, bez ktorého by škoda nenastala tak ako k nej došlo, popr. v takom rozsahu. Príčinná súvislosť je daná, ak je doložené, že nebyť určitých pochybení, ku škode, tak ako vznikla, by nedošlo. Súd prvej inštancie to vyjadril tak, že v prípade riadneho prevádzkovania podniku (bez predaja nápojov v skle počas penovej párty, ako to napokon sám žalovaný pôvodne spotrebiteľom avizoval), by nikdy nebola žalobcovi spôsobená škoda, pretože rozbité sklo z podávaných fľaškových nápojov by sa na penovej párty nikdy neobjavilo. Obrana žalovaného, že žalobca si škodu spôsobil sám tým, že tancoval s fľašou v ruke, ho nemohla zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou stanovenou § 420a Občianskeho zákonníka preto, že objektívne bolo poranenie žalobcu spôsobené tým, že žalobca podával hosťom nápoje v sklenených fľašiach, resp. nezabránil ich vneseniu do prevádzky a tým sám vytvoril možnosť poranenia účastníkov párty črepmi zo sklených fliaš. Inými slovami, nebyť špecifickej povahy prevádzkovej činnosti (mokrá podlaha na penovej párty) žalovaného žalobca by sa nepošmykol a nebola by mu spôsobená škoda; ide o vzťah príčiny a následku v zmysle vyššie uvedeného. Podľa odvolacieho súdu bolo bez právnej relevancie, či žalobca tesne pred pádom manipuloval so sklenenou fľašou, nakoľko bezprostredná príčina škody spočívala v prevádzkovej činnosti žalovaného. 13. Návrh žalobcu, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním záznamu z plastovej karty, ktorú predložil súdu, mal v konaní preukázať skutočnosť, že 3.9.2011 bol v prevádzke žalovaného na ním organizovanej párty a že z nej neodišiel sám pretože, by ju musel pri odchode odovzdať a tiež to, že ho pri odchode z prevádzky žalobcu sprevádzal zamestnanec, resp. zamestnanci žalovaného, pretože sa v prevádzke zranil a privolali mu rýchlu zdravotnú pomoc. Po tom, čo túto skutočnosť žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázal inými prostriedkami nebolo treba potvrdzovať ju aj oboznámením sa s obsahom karty vydávanej žalovaným pri vstupe do prevádzky s tým, že ju návštevník/ hosť odovzdá pri odchode. To, že súd prvej inštancie v priebehu konania výslovne podľa ustanovenia § 120 ods. 1 druhá veta OSP nerozhodol o tom, že obsah karty na pojednávaní neprečíta a v odôvodnení rozhodnutia výslovne neuviedol dôvod nevykonania tohto dôkazu na pojednávaní, teda nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a byť dôvodom odvolania podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) OSP Navyše dokazovanie prečítaním obsahu karty navrhoval žalobca na preukázanie svojho tvrdenia. Využívanie uvedeného žalovaným v odvolaní, ak sa ním mala potvrdiť ním popieraná skutočnosť, že žalovaný bol 30.9.2011 na párty, nemá s ohľadom na jeho postavenie v konaní pre neho vecné opodstatnenie. 14. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, či prihliadol pri rozhodovaní na rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava III v Bratislave z 11.2.2012 č.k. 1 Pn 822/11-4. 15. Podľa ustanovenia § 135 OSP upravujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie viazanosť civilného súdu rozhodnutím iného orgánu, je okrem iného súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. 16. Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Bratislava III v Bratislave z 11.1.2012 č.k. 1 Pn 822/11-4 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III z 18.11.2011 č. ORP - 2493/NMV-B3-2011, ktorým odmietol začať trestné stíhanie vo veci zranenia žalobcu na párty usporiadanej žalovaným. Nešlo o rozhodnutie príslušníka PZ a prokurátora, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, teda o rozhodnutie iného orgánu, ktorým by bol súd prvej inštancie vo veci viazaný. Nemožno zamieňať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka so vznikom trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin v zmysle Trestného zákona. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané, že bol spáchaný trestný čin, nijakým spôsobom nesvedčí o tom, že žalovaný nezodpovedá za škodu žalobcovi v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka jeho prevádzkovou činnosťou. Právo konajúceho súdu vyvodiť občianskoprávnu zodpovednosť voči žalovanému a vykonávať dokazovanie o rozhodných skutočnostiach nebolo s ohľadom na zistené konanie a rozhodnutie príslušníka PZ a prokurátora nijako obmedzené. Okolnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku „sa s týmito dôkazmi riadne nevysporiadal“ nemôže byť vadou konania, ktorá by mohla byť odvolacím dôvodom (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP). V odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo treba výslovne uvádzať uvedené rozhodnutie prokurátora, ak v popise dokazovania súd prvej inštancie uviedol rozhodnutie policajného orgánu, ktorý bolo odmietnuté oznámenie o spáchaní prečinu ublíženia na zdraví žalobcu a rozhodnutie prokuratúry z 11.1.2012, potvrdzujúce správnosť rozhodnutia polície nezačať v tejto veci trestné stíhanie. Tieto rozhodnutia neboli podstatné pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za uplatňovanú škodu žalobcu na zdraví s ohľadom na skutkovú podstatu stanovenú v osobitnom ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou v § 420a. 17. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalobca si škodu (zranenie) spôsobil sám dodáva, že žalovaný túto skutočnosť dostatočným spôsobom nepreukázal. Preukázanie jedného z liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka ho pritom zaťažovalo ako prevádzkovateľa. Preto aj v prípade, ak by žalovaný preukázal, že žalobca tesne pred pádom manipuloval so sklenenou fľašou, nebola by táto argumentácia právne významná, nakoľko nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že práve táto skutočnosť spôsobila žalobcovi predmetné poranenia a teda, že si žalobca škodu spôsobil vlastným konaním. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poznamenal, že svedkovia Y. A. P. W. A. Y. P. M. uviedli, že na kamerovom zázname videli, že žalobca spadol so sklenenou fľašou v ruke, avšak ani títo svedkovia (na ktorých poukazuje samotný žalovaný) nevedeli potvrdiť, že sklenená fľaša, ktorú mal žalobca v ruke bola bezprostrednou príčinou poranenia žalobcu. Naopak svedkovia D. T. a P. O. (č.l. 116, 143) uviedli, že na zemi už boli črepy, pričom D. T. si bol istý, že žalobca sa porezal na skle, ktoré už bolo na zemi (č.l. 116). Žalovaný tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočnosť, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu mala mať vplyv na spôsobenú škodu a preto nebol dôvod na aplikáciu liberačných dôvodov v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. 18. Keďže žalovaný v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).