Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoPr/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230866 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113230866.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: A.. C. V. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom V., P. Y. č. XXX/XX, zastúpená JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Bratislava, Klincová č. 35, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Žižkova č. 11, IČO: 36 854 140, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2016, č.k. 20 Cpr 6/2013-238, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2016, č.k. 20 Cpr 6/2013-238, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 14.6.2016, č.k. 20 Cpr 6/2013-238, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 1.8.2007, doručeného listom žalovaného zo dňa 10.4.2013, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, § 74, § 77, čl. 2 Zákonníka práce. Po vecnej stránke odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tým, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého organizačná zmena, ktorá bola prijatá rozhodnutím generálneho riaditeľa č.7/2013 mala predstavovať zlúčenie pobočky ČSOB, a.s., M.R. Štefánika - OC MAX s Retailovou pobočkou ČSOB a.s. Legionárska Trenčín, kde vykonávala funkciu vedúcej expozitúry (riaditeľky) žalobkyňa. V predmetnom rozhodnutí o organizačnej zmene sa jednoznačne uvádza „ruším Retailovú pobočku ČSOB, a.s., M. R. Štefánika 426, 911 01 Trenčín (OC MAX)“ a vo výpovedi doručenej žalobkyni je ako výpovedný dôvod uvedené, že „došlo k zrušeniu pozície Riaditeľ pobočky, ktorú vykonávate na základe pracovnej zmluvy...“, pričom žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky pobočky na Legionárskej ul. v Trenčíne. Podľa súdu prvej inštancie bolo v súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou vykonaným dokazovaním preukázané, že zrušením pobočky ČSOB a.s. na ul. M.R. Štefánika došlo aj k výmazu identifikačného čísla, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedok p. Y. R.. Táto skutočnosť taktiež preukazuje, že zrušený bol organizačný útvar banky - pobočka v OC MAX, organizačná zmena súvisela s touto pobočkou a netýkala sa pracovnej pozície žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zároveň s poukazom na to, že pomocou výkladu prejavu vôle nemožno prejav vôle nahradzovať alebo dopĺňať o to, čo prejavené nebolo, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni je neplatná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď vopred s príslušným odborovým orgánom nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce nie je samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov, mal súd prvej inštancie preukázané, že prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov sa realizovalo elektronickou formou. Odbor ľudských zdrojov zaslal dňa 2.4.2013 podnikovému výboru požiadavku na prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnancov uvedených v tabuľke z titulu organizačných zmien. Podľa vyjadrenia svedkyne H.. J. - E. iné listiny odborom zaslané neboli. Odborom nebolo zaslané znenie výpovede, aké bolo doručené žalobkyni. Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný požiadal o prerokovanie výpovede len formou oznámenia, ktoré neobsahovalo všetky náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v dôsledku čoho nebola ani v tomto smere splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede. Žalovaný v danom prípade konal v súlade so zákonom len formálne a takýto výkon práva treba považovať za zdanlivý, preto súd prvej inštancie takéto konanie zamestnávateľa nepovažoval za prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce. Žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila aj náhradu mzdy, preto vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania súd prvej inštancie rozhodol o základe nároku medzitýmnym rozsudkom s tým, že o nároku na náhradu mzdy rozhodne súd až po tom, čo rozhodnutie o základe nároku nadobudne právoplatnosť. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 7/2013 a neprihliadol, resp. nevysporiadal sa, s ďalšími dôkazmi, ktoré žalovaný predložil súdu spolu s predmetným rozhodnutím. Uvedené dôkazy súvisia s organizačnou zmenou a boli východiskovým materiálom pre prijatie dotknutého rozhodnutia. Ide o Návrh na zlúčenie pobočiek ČSOB v Trenčíne - Trenčín OC MAX a Trenčín Legionárska zo dňa 5.3.2013 a Záznam o projektoch a rozhodnutiach - komisia najvyššieho vedenia zo dňa 8.3.2013, ktoré žalovaný doložil do spisu na pojednávaní dňa 29.8.2016. V obidvoch uvedených dokumentoch je uvedené, že sa navrhuje, resp. schvaľuje, zlúčenie pobočiek ČSOB v Trenčíne a to pobočky Trenčín OC MAX s pobočkou Trenčín Legionárska. Podľa žalovaného všetky tri doklady spolu súvisia a na seba nadväzujú, preto je potrebné ich posudzovať všetky spoločne, komplexne, je nesprávne vychádzať pri rozhodovaní iba z jedného z dokladov. Ide o právne dokumenty, ktoré zakladajú existenciu skutočností pre realizáciu organizačnej zmeny a to zlúčenie pobočiek a následne existenciu výpovedného dôvodu. Skutočnosť, že v danom prípade išlo o zlúčenie pobočiek, potvrdili svedkovia Y. R., P. G., A. R. a Z. E., na čo súd neprihliadol a v rozhodnutí sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal. Svedkovia uviedli, že takéto zlúčenie pobočiek nie je ojedinelé, keď existencia počtu pobočiek po zlúčení ISTROBANKY, a.s., s ČSOB, a.s., bola neefektívna. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výmaz identifikačného čísla pobočky Trenčín OC MAX je dôkazom toho, že došlo k zrušeniu pobočky. Podľa odvolateľa je logické, že pri zlúčení pobočiek, z ktorých každá má svoje identifikačné číslo, môže byť zlúčená pobočka evidovaná už len pod jedným číslom a druhé identifikačné číslo bude zrušené. Zlúčená pobočka je ďalej evidovaná spravidla pod číslom tej pobočky, kde bude i naďalej sídlo zlúčenej pobočky. V danom prípade bolo zrušené číslo pobočky Trenčín OC MAX a zlúčená pobočka je evidovaná pod číslom Trenčín, Legionárska. Výmaz identifikačného čísla pobočky nie je dôkazom toho, že išlo o zrušenie tejto pobočky, a teda o organizačnú zmenu, ktorá sa netýka pracovnej pozície žalobkyne. Odvolateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že žalobkyňa u neho pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.7.2007, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 1.8.2007 do 31.7.2008 ako vedúci expozitúry v Trenčíne, Legionárska 14, druh práce: špecialista pre privátnu klientelu - manažér. Pracovná zmluva bola Rozhodnutím o mieste výkonu práce zo dňa 1.9.2007 zmenená s účinnosťou od 1.9.2007 tak, že miesto výkonu práce je Trenčín a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.8.2009 bola pracovná zmluva zmenená s účinnosťou od 1.7.2009 na dobu neurčitú, pričom sa súčasne zmenil druh práce vykonávanej žalobkyňou na riaditeľ pobočky. Dňom 1.7.2009 žalobkyňa vykonávala druh práce riaditeľ pobočky s miestom výkonu práce Trenčín, pričom v pracovnej zmluve sa neuvádza, že miestom výkonu práce je Legionárska 14. Takže pracovné zaradenie žalobkyne, tak ako je uvedené vo výpovedi zo dňa 8.4.2013, je v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou. Podľa odvolateľa je tak tvrdenie súdu v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého „...vo výpovedi doručenej navrhovateľke je ako výpovedný dôvod uvedené, že došlo k zrušeniu pozície Riaditeľ pobočky, ktorú vykonávate na základe pracovnej zmluvy, pričom navrhovateľka vykonávala funkciu riaditeľky pobočky na Legionárskej ul. v Trenčíne“, zavádzajúce. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede, keď požiadavka žalobcu o prerokovanie výpovede odbormi neobsahovala všetky náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, odvolateľ uviedol nasledovné. Zákonník práce a ani iný právny predpis neupravuje, akou formou sa má žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede realizovať, aké má mať táto žiadosť náležitosti, čo má byť jej prílohou a neupravuje, akú formu má mať samotné prerokovanie výpovede odbormi. Odvolateľ požiadal o prerokovanie výpovede odbormi elektronickou formou, pričom v tejto žiadosti je jednoznačne uvedené, že z titulu organizačných zmien dochádza k zrušeniu pracovnej pozície riaditeľ pobočky, ktorú vykonávala žalobkyňa. Prílohou tejto žiadosti je tabuľka, v ktorej sú uvedené všetky podstatné a rozhodujúce údaje, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie odborovej organizácie, napr. nadbytočnosť. Odvolateľ uviedol, že z dokladov predložených žalovaným podnikovému výboru, ako aj zo svedeckej výpovede U. H., vyplýva, že odborová organizácia disponovala takými údajmi, ktoré boli v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce a právny úkon žalovaného spĺňal všetky podmienky požadované § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný poukázal v tomto smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 140/2010 a 4 Cdo 160/2012, podľa ktorých „účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď s odborovým orgánom nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť“. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že jeho konanie bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, keď dôvod výpovede bol skutkovo vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, bol prerokovaný s odborovou organizáciou a je totožný s dôvodom uvedeným vo výpovedi. Odvolateľ poukázal na čl. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnávateľ právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Podľa odvolateľa súd nie je oprávnený preskúmavať výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca, len posudzuje, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky danej výpovede (prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou. Odvolateľ preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, nepostupoval v súlade so skutkovým stavom, ktorý bol žalovaným riadne preukázaný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy zamietol. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. októbra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5.1. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 8.4.2013 z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien a určenia, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.8.2007 trvá. Podľa žalobkyne organizačná zmena, ktorú zamestnávateľ uskutočnil a ktorá spočívala v zrušení pobočky žalovaného OC MAX Trenčín, nie je v príčinnej súvislosti s jej nadbytočnosťou ako zamestnanca. 5.2. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p., ktorému po 1.7.2016 korešponduje ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/, f/ C.s.p.). 5.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 5.4. Súd prvej inštancie posudzoval výpoveď, ktorou žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou, podľa ustanovení § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, 2 písm. b/ Zákonníka práce, vychádzajúc z listinných dôkazov doložených do spisu stranami sporu, ako aj zo svedeckých výpovedí. Žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti, keď, podľa písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 8.4.2013, rozhodnutím predstavenstva žalovaného došlo k zrušeniu pracovnej pozície riaditeľ pobočky, ktorú žalobkyňa vykonávala. Žalovaný ako dôkaz preukazujúci organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou, doložil do spisu Rozhodnutie generálneho riaditeľa č. 7/2013 zo dňa 12.3.2013, neoddeliteľnou súčasťou ktorého boli Riziková analýza pre organizačné zmeny a Personálne dopady a dopady na personálne náklady, ďalej Návrh na zlúčenie pobočiek ČSOB v Trenčíne - Trenčín OC MAX a Trenčín Legionárska zo dňa 5.3.2013 a Záznam o projektoch a rozhodnutiach - komisia najvyššieho vedenia zo dňa 8.3.2013, ako aj výpis zo zápisnice zasadania z predstavenstva žalovaného dňa 28.3.2013. 5.5. Podľa čl. 3 bod 6 Organizačného poriadku žalovaného, doloženého do spisu žalovaným, generálny riaditeľ schvaľuje organizačné zmeny (zriadenie organizačného útvaru, premenovanie organizačného útvaru, zrušenie organizačného útvaru, presun organizačného útvaru do pôsobnosti iného organizačného útvaru, zmena popisov činností organizačných útvarov). 5.6. Podľa čl. 3 bod 8 Organizačného poriadku žalovaného zásady a postupy organizačných zmien v banke sú upravené vo vnútornom predpise banky „Sprievodca organizačnými zmenami“. 5.7. Podľa čl. 5 bod 1 Sprievodcu organizačnými zmenami, účinného od 1.11.2011, generálny riaditeľ schvaľuje organizačné zmeny týkajúce sa všetkých organizačných útvarov v banke, formou Rozhodnutia o organizačnej zmene. 5.8. Podľa čl. 5 bod 2 Sprievodcu organizačnými zmenami rozhodnutie o organizačnej zmene podpisuje generálny riaditeľ (organizačné zmeny týkajúce sa útvarov celej banky a organizačných útvarov priamo ním riadených) spolu s príslušným vrchným riaditeľom (organizačné zmeny týkajúce sa útvarov v pôsobnosti príslušných vrchných riaditeľov). 5.9. Podľa čl. 6 bod 6 Sprievodcu organizačnými zmenami navrhovateľ organizačnej zmeny je povinný pri každej organizačnej zmene vypracovať Rizikovú analýzu pre organizačné zmeny, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a Personálne dopady a dopady na personálne náklady vyplývajúce z organizačnej zmeny, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť rozhodnutia (čl. 6 bod 7). Podľa Sprievodcu organizačnými zmenami, druhá časť, návrhy na organizačné zmeny predkladá navrhovateľ organizačnej zmeny Odboru organizácie (čl. 6 bod 2), Odbor organizácie zaeviduje návrhy na organizačné zmeny do tabuľky sledovania organizačných zmien (čl. 6 bod 3), navrhovateľ organizačnej zmeny v spolupráci s odborom organizácie vypracuje návrh organizačnej zmeny vo forme rozhodnutia (čl. 6 bod 4), navrhovateľ organizačnej zmeny je povinný pri každej organizačnej zmene vypracovať Rizikovú analýzu pre organizačné zmeny (čl. 6 bod 6) a Personálne dopady a dopady na personálne náklady vyplývajúce z organizačnej zmeny (čl. 6 bod 7), po vypracovaní návrhu rozhodnutia zašle odbor organizácie toto rozhodnutie na pripomienky navrhovateľovi organizačnej zmeny a organizačným útvarom zaangažovaným do procesu realizácie organizačných zmien (čl. 7 bod 1), po ukončení pripomienkového konania zapracuje odbor organizácie pripomienky do návrhu rozhodnutia a zašle ho na odsúhlasenie navrhovateľovi organizačnej zmeny (čl. 7 bod 2), návrh rozhodnutia so zapracovanými pripomienkami predloží navrhovateľ organizačnej zmeny na podpis schvaľovateľom (generálnemu riaditeľovi a príslušnému vrchnému riaditeľovi). 5.10. Podľa čl. 8 bod 3 Sprievodcu organizačnými zmenami v prípade organizačných zmien týkajúcich sa zmeny organizačnej štruktúry celej banky resp. zriadenia nového útvaru riadeného vrchným riaditeľom odbor organizácie predloží návrh organizačných zmien na schválenie predstavenstvu banky. 5.11. Vychádzajúc z citovaných článkov Organizačného poriadku žalovaného a Sprievodcu organizačnými zmenami možno konštatovať, že celý proces organizačnej zmeny završuje rozhodnutie generálneho riaditeľa a v prípade, že sa organizačná zmena týka zmeny organizačnej štruktúry celej banky alebo zriadenia nového útvaru riadeného vrchným riaditeľom, návrh organizačných zmien schvaľuje predstavenstvo banky. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď pri posudzovaní organizačnej zmeny vychádzal z rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 7/2013 zo dňa 12.3.2013, keď podľa organizačného poriadku, čl. 3 bod 8, organizačné zmeny sa riadia zásadami a postupmi upravenými v internom predpise banky označenom ako „Sprievodca organizačnými zmenami“ a podľa uvedeného interného predpisu (čl. 5 bod 1) organizačné zmeny schvaľuje generálny riaditeľ. Z rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 7/2013 zo dňa 12.3.2013 jednoznačne vyplýva, že ...ruším Retailovú pobočka ČSOB, a.s., M.R. Štefánika 426, 911 01 Trenčín (OC MAX), org. č. 94172009. Doterajšia agenda Retailovej pobočky ČSOB, a.s., M.R. Štefánika 426, 911 01 Trenčín (OC MAX), org. č. 94172009 sa presúva do Retailovej pobočky ČSOB, a.s., Legionárska 14/615, 911 01 Trenčín, org. č. 94172008“. Takejto organizačnej zmene, teda zrušeniu pobočky Trenčín - OC MAX korešponduje aj materiál, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa, označený ako „Personálne dopady a dopady na personálne náklady vyplývajúce z organizačných zmien“. Z uvedeného materiálu vyplýva, že plánovaný počet pracovných miest na Retailovej pobočke ČSOB, a.s., M.R. Štefánika 426, 911 01 Trenčín (OC MAX), v zátvorke označená ako „zrušená“ pred zmenou je 4 a po zmene zníženie o 4 pracovné miesta. Z materiálu ďalej vyplýva, že plánovaný počet pracovných miest na Retailovej pobočke ČSOB, a.s., Legionárska 14/615, 911 01 Trenčín, pred zmenou je 6 a po zmene je plánovaný počet 6 pracovných miest. V bode 4 tohto materiálu sa uvádza, že „odbor ľudských zdrojov sa bude snažiť o umiestnenie zamestnancov v rámci voľných pozícií na iných organizačných útvaroch, inak riešenie v rámci Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy. Na zrušenej pobočke dopad na PEREX - zníženie na 0“. Rozhodnutie predstavenstva zo dňa 28.3.2013, na ktoré odkazuje výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni a ktorým boli zrušené dve pracovné pozície, bolo prijaté v dôsledku organizačných zmien schválených rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 7/2013, časovo naň nadväzuje a vychádzajúc z materiálu Personálne dopady a dopady na personálne náklady vyplývajúce z organizačných zmien ako neoddeliteľnej súčasti rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 7/2013 došlo rozhodnutím predstavenstva k zrušeniu pracovných pozícií v pobočke žalovaného OC MAX Trenčín. 5.12. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní organizačnej zmeny vychádzal výlučne z rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 7/2013 a nevysporiadal sa s ďalšími dôkazmi, doloženými odvolateľom, ktoré súvisia s organizačnou zmenou a boli východiskovým materiálom pre prijatie dotknutého rozhodnutia, ako aj so svedeckými výpoveďami zamestnancov žalovaného. Odvolateľ označil predovšetkým dôkazy Návrh na zlúčenie pobočiek ČSOB v Trenčíne - Trenčín OC MAX a Trenčín Legionárska zo dňa 5.3.2013 (na č.l. 97 a nasl. spisu) a Záznam o projektoch a rozhodnutiach - komisia najvyššieho vedenia zo dňa 8.3.2013 (na č.l. 101 spisu). Treba prisvedčiť odvolateľovi, že v uvedených materiáloch sa uvádza, že sa navrhuje zlúčenie dvoch pobočiek, zlučovanie pobočiek potvrdili aj svedkovia odvolateľa, avšak z rozhodnutia generálneho riaditeľa, ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval o organizačnej zmene v zmysle svojich kompetencií podľa organizačného poriadku a podľa sprievodcu organizačnými zmenami, jednoznačne vyplýva zrušenie (len) pobočky žalovaného OC MAX Trenčín. 5.13. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením počtu zamestnancov. Ako však bolo vykonaným dokazovaním preukázané, k zníženiu počtu zamestnancov v pobočke, v ktorej pracovala na pozícii riaditeľky žalobkyňa, podľa rozhodnutia generálneho riaditeľa nedošlo. K organizačnej zmene došlo (len) v pobočke OC MAX Trenčín, a v uvedenej pobočke došlo aj k zrušeniu pracovnej pozície riaditeľ pobočky. Organizačná zmena, ku ktorej došlo u žalovaného, teda nebola v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobkyne. 5.14. K dôvodu neplatnosti výpovede a to neprerokovaniu výpovede z pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedený dôvod neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobkyňa uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 3.3.2014, teda po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (31.7.2013), právo žalobkyne na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z tohto dôvodu zaniklo. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné sa zaoberať naplnením uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede. 6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a správne dospel k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru doručená žalobkyni žalovaným dňa 10.4.2013 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Odvolací súd preto medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.; § 470 ods. 1 C.s.p.). 7. O trovách odvolacieho konania (aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).