Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/38/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234318 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113234318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: F. O.Z., B. XX, B., IČO: 17 495 091, proti žalovanému: STARMAKO spol. s r.o., Dobrovičova 13, Bratislava, IČO: 35 788 101, zast. JUDr. Stanislav Melišek, advokát, Sabinovská 8, Bratislava, o zaplatenie 3.231,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 16/2014 - 74 zo dňa 22.03.2016, v časti druhého a tretieho výroku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 16/2014 - 74 zo dňa 22.03.2016 v napadnutej časti druhého a tretieho výroku p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, prvým výrokom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.116,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.116,- EUR od 1.11.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobu vo zvyšných častiach zamietol. O trovách konania rozhodol tretím výrokom tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 198,10 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 15.10.2013 žiadal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 3.231,- EUR s príslušenstvom, z titulu neuhradenia faktúr za realizované diela. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne objednávky fakturovaných prác, žiadne prevzatie prác, žiaden súpis vykonaných prác, ani potvrdenie prevzatia prác tak, ako je obchodnou zvyklosťou. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou v konaní je dôvodnosť fakturácie elektroinštalačných prác realizovaných žalobcom na zákazkách žalovaného faktúrami číslo XX-XX/ XXXX. Zistený skutkový stav posudzoval podľa ust. § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“), § 132, § 153 ods. 1 a § 155 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). 3. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť len v prípade faktúry č. XX, kedy aj svedok J. potvrdil, že bol oboznámený s rozsahom prác fakturovaných touto faktúrou, čím potvrdil realizáciu prác vo fakturovanej výške. Dôvodnosť fakturácie faktúrou č. XX svedok potvrdil aj vyjadrením, že táto faktúra je evidovaná v účtovníctve žalovaného. Pri faktúrach č. XX T. Č.. XX súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal realizovanie prác fakturovaných týmito faktúrami, nakoľko nepreukázal aké práce a na akých zákazkách boli týmito faktúrami fakturované. Konajúci súd konštatoval, že označenie „vykonanie prác na zákazkách odporcu“ je neurčité a znemožňuje aj súdu preskúmať vykonanie prác. Bolo nespornou povinnosťou žalobcu v prípade týchto sporných faktúr označiť dôvod fakturácie dostatočne určitým spôsobom (najmä v prípade jednostranného ukončenia spolupráce), aby vylúčil možnosť spochybnenia vykonania prác a tým aj možnosť neuhradenia fakturovaných súm žalovaným. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázanú dôvodnosť fakturácie len v prípade faktúry č. XX a priznal žalobcovi nárok v sume 1.116,- EUR so splatnosťou 31.10.2011. Dôvodnosť nároku v tejto časti potvrdil okrem svedka J. aj žalovaný, keď uviedol, že faktúru č. XX má zavedenú v účtovníctve, a teda je dôvodný predpoklad uplatnenia odpočtu DPH a zníženia daňového základu vo fakturovanej výške. V ostatných častiach nároku, predstavujúcich nároky z faktúr č. XX T. Č.. XX, súd konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, kedy v konaní žalobca nepreukázal vykonanie ani odovzdanie prác (ani samotné práce) a v tejto časti nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný. Súd nárok v časti úroku z omeškania uplatneného v zákonnej výške 9 % ročne z ceny diela vyhodnotil ako zákonný, nakoľko dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. XX sa žalovaný dostal do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 5 Občianskeho súdneho poriadku. Súd konštatoval úspech žalobcu v časti 1.116,- EUR z 3.231,- EUR, čo predstavuje 31 %-ný úspech žalovaného a priznal žalovanému 31 % trov konania vo výške 198,10 EUR. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v časti druhého a tretieho výroku podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Zastával názor, že v časti rozhodnutia, v ktorej súd žalobu zamietol, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vykonaných dôkazov považoval za zrejmé, že obchodnou zvyklosťou medzi sporovými stranami bolo účtovanie elektroinštalačných prác vykonaných žalobcom pre žalovaného na základe ústnej objednávky. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní predložil faktúry č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX, ktoré boli z formálnej stránky totožné s faktúrami č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX. Ani jedna z uvedených faktúr neobsahovala podrobný rozpis vykonaných prác potvrdený žalovaným, resp. jeho zástupcom a napriek tejto skutočnosti boli faktúry č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX riadne uhradené. Mal za to, že výkon prác žalobcu pre žalovaného mal skôr charakter závislej práce ako obchodnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti uviedol, že možno za účelovú považovať aj výpoveď svedka P. J., ktorý ako spoločník žalovaného mal osobný záujem na výsledku konania. 5. V rozpore so závermi súdu považoval žalobca aj listinný dôkaz - list žalovaného zo dňa 30.10.2011, ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. XX/XXXX z dôvodu „..že Vami uplatnený nárok na finančné plnenie započítame oproti Vami spôsobenej škode...". Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nárok na zaplatenie faktúry č. XX/XXXX žalobcovi uznal, avšak odmietol svoju povinnosť plniť z iných dôvodov (z dôvodu započítania s údajne spôsobenou škodou). Na vykonanie zápočtu však neboli splnené zákonné podmienky. Ďalej poukázal na to, že faktúra č. XX/XXXX nebola zo strany žalovaného vrátená žalobcovi z dôvodu neoprávnenej fakturácie, ale z dôvodu formálnej chyby. Žalovaný v liste zo dňa 11.11.2011 nespochybňuje vykonanie fakturovaných prác, ale poukazuje na formálnu chybu faktúry. V rovnakom zmysle sa žalovaný vyjadril aj na pojednávaní dňa 22.03.2016, na ktorom uviedol, že neuhradí žalobcovi faktúru z dôvodu, že fakturované práce boli vykonané 1,5 - 2 roky pred fakturáciou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca fakturované práce skutočne vykonal. Záverom žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti v spojení so zaužívanými obchodnými zvyklosťami medzi sporovými stranami (žalobca pre žalovaného pracoval dlhodobo) dostatočne preukazujú oprávnenosť uplatneného nároku. Bol toho názoru, že nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, následne vec nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti druhého a tretieho výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného k úhrade sumy 2.115,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.12.2011 do zaplatenia, trov konania vyplývajúcich zo spisu a trov právneho zastúpenia v sume 199,74 EUR. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že spôsob prác, ktoré pre žalovaného vykonával, mal skôr charakter závislej práce ako obchodnoprávny vzťah. Poukázal na to, že základným znakom závislej práce, t.j. práce vykonávanej v pracovnoprávnom vzťahu je jej pravidelnosť. Žalobca však činnosti, ktoré u neho žalovaný objednal a ktoré aj skutočne vykonal, podľa svojich časových možností, pričom žalovaný ich časový priebeh v zmysle pracovnej doby podľa Zákonníka práce nekontroloval, pretože pre neho bol podstatný termín ich dokončenia. Žalobca ich teda vykonal v nepravidelných časových intervaloch a ani spôsob vykonania dohodnutých a už prv vykonaných a zaplatených iných prác a činností vôbec nevykazoval znaky závislej práce ani v inej forme pracovnoprávneho vzťahu. Súhlasil s tým, že cenu vykonaných prác účtovaných faktúrami č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX zaplatil aj bez rozpisu prác, v týchto prípadoch však nemal pochybnosti o ich vykonaní. Uviedol tiež, že spochybnenie svedeckej výpovede P. J. nie je namieste, pretože už v čase, kedy ako svedok vo veci vypovedal, bol rozhodnutý ukončiť svoju účasť v spoločnosti ako spoločník, a túto aj v 7. mesiaci 2016 skončil. 7. V súvislosti so záverom žalobcu, ktorý z vety „...že Vami uplatnený nárok na finančné plnenie započítame oproti Vami spôsobnej škode...“ vyvodzuje, že žalovaný uznal jeho nárok na zaplatenie ceny vykonanej práce účtovanej faktúrou č. XX/XXXX, žalovaný poukázal na ust. § 323 a § 407 OBZ a uviedol, že nikdy neuznal svoj záväzok nielen písomne, ale ani ústne. Naopak po celú dobu svojej znalosti o existencii sporných faktúr tvrdil žalobcovi a žiadal od neho, aby preukázal hodnoverne, že práce, ktorých cenu účtoval, vykonal. Toto však žalobca nikdy nepreukázal a ani nemohol, pretože práce nikdy nevykonal. Okrem toho by podľa názoru žalovaného akt uznania záväzku mal byť vykonaný nielenže explicitne a výslovne, ale aj osobou, ktorá je oprávnená vykonávať právne úkony a takýto akt ani jeden štatutárny orgán žalovaného nikdy nevykonal. Podľa ust. § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka sa za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia, považuje platenie úrokov. Keďže žalovaný neuznal svoj záväzok, neplatil samozrejme ani úrok, a teda nie je naplnený ani tento znak uznania záväzku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Podľa § 275 ods. 4 OBZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. 12. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 13. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 14. Podľa § 554 ods. 1 prvá veta OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. 15. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 16. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i zmluvy o dielo, je existencia troch zložiek: návrh zmluvy (oferta), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený predmet zmluvy a cena za vykonanie diela. Prijatie návrhu môže byť buď výslovné alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Prijatie návrhu je rovnako ako návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým prijímací subjekt prejavuje vôľu prijať návrh, a tak zmluvu uzavrieť. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. 17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami, či medzi nimi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v súvislosti s elektroinštalačnými prácami vyúčtovanými spornými faktúrami. Žalobca tvrdil, že aj práce vyúčtované žalovanému faktúrami č. XX/XXXX T. Č.. XX/ XXXX vykonával pre žalovaného na základe ústnej dohody, pričom nikdy nebola vystavená písomná objednávka, nebol vykonaný súpis vykonaných prác a vystavené písomné potvrdenie o prevzatí prác. Zastával názor, že na základe vykonaných dôkazov je zrejmé, že obchodnou zvyklosťou medzi stranami sporu bolo účtovanie elektroinštalačných prác vykonaných žalobcom žalovanému na základe ústnej objednávky. V tejto súvislosti žalobca konaní poukázal na faktúry č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX, ktoré boli z formálnej stránky totožné s faktúrami č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX, pričom ani jedna z uvedených faktúr neobsahovala podrobný rozpis vykonaných prác potvrdený žalovaným, resp. jeho zástupcom, a napriek tejto skutočnosti boli faktúry č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX riadne uhradené. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný súhlasil s tým, že cenu týchto prác zaplatil aj bez rozpisu prác, nakoľko v týchto prípadoch nemal pochybnosti o ich vykonaní, pričom samotná úhrada faktúr č. XX/XXXX T. Č.. XX/XXXX žiadnym spôsobom nepreukazuje uzavretie zmluvy na práce fakturované faktúrami č. XX/ XXXX T. Č.. XX/XXXX na základe ústnej objednávky žalovaného. 18. Podľa § 275 ods. 4 OBZ ide o osobitný spôsob uzavretia zmluvy, keď návrh na uzavretie zmluvy príjme druhá strana tým, že vykoná určitý úkon bez toho, aby to oznámila navrhovateľovi. Prijatie návrhu týmto spôsobom zodpovedá § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle môže urobiť konaním alebo opomenutím alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (konkludentne). Súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy konaním druhej strany zákon pripúšťa iba vtedy, ak to vyplýva z obsahu zmluvy alebo praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa Obchodného zákonníka. Zmluva v tomto prípade vzniká v okamihu, keď strana, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený, urobí príslušný úkon. Zmluva vznikne len vtedy, keď tento úkon bol urobený pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom. Žalobca v konaní ako jediný dôkaz svojich tvrdení predložil iba predmetné faktúry a výzvu zo dňa 14.06.2013 na mimosúdne vysporiadanie, ktorou vyzval žalovaného na úhradu faktúr. Uvedené listinné dôkazy neosvedčujú uzavretie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, nepreukazujú, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo reálnym plnením, teda odovzdaním diela žalovanému. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedené dôkazy nepreukazujú ani tvrdenie žalobcu, že obchodnou zvyklosťou medzi sporovými stranami bolo účtovanie elektroinštalačných prác, vykonaných žalobcom žalovanému na základe ústnej objednávky, naviac žalobca žiadnym spôsobom tieto obchodné zvyklosti nekonkretizoval a neoznačil. Význam obchodných zvyklostí upravujú ust. § 1 ods. 1 a § 264 OBZ a jedná sa o pravidlá vytvorené a vžité prostredníctvom ich zachovávania v podnikateľskej praxi. 19. Žalobca v konaní taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, že výkon prác žalobcu pre žalovaného mal skôr charakter závislej práce ako obchodnoprávneho vzťahu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poprel, že by spôsob vykonania dohodnutých a už skôr vykonaných a zaplatených iných prác a činností vykazoval znaky závislej práce alebo inej formy pracovnoprávneho vzťahu. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli týmto konštatovaním a ako súvisí s nárokom na zaplatenie ceny diela, ktorý si žalobou uplatnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sú stranami sporu podnikatelia, ktorých postavenie a obchodné záväzkové vzťahy medzi nimi upravuje Obchodný zákonník (§ 1 ods. 1, § 261 ods. 1 OBZ). Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Okrem ustanovení sústredených v § 263 OBZ si strany môžu dispozitívne usporiadať svoje záväzkové vzťahy. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne také usporiadanie vzťahov so žalovaným, ktoré by sa odchyľovalo od právnej úpravy obsiahnutej v OBZ. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý považoval výpoveď svedka P. J. za účelovú, nakoľko mal ako spoločník žalovaného osobný záujem na výsledku konania. Samotný dôvod, že svedok je spoločníkom strany sporu nevyvoláva pochybnosti o jeho zaujatosti. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mohol svoje prípadné pochybnosti o nezaujatosti svedka vyjadriť na pojednávaní dňa 22.3.2016, na ktorom bol svedok vypočutý aj za prítomnosti žalobcu a zástupcov žalovaného. Žalobca výpoveď svedka žiadnym spôsobom nespochybnil, preto sa dodatočné spochybňovanie jeho svedeckej výpovede následne až v odvolaní javí účelovým. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že P. J. už v čase, kedy ako svedok vo veci vypovedal, bol rozhodnutý ukončiť svoju účasť v spoločnosti ako spoločník, a túto aj v 7. mesiaci 2016 skončil. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že z listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 30.10.2011, ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. XX/XXXX je zrejmé, že žalovaný nárok na zaplatenie faktúry č. XX/XXXX žalobcovi uznal, avšak odmietol svoju povinnosť plniť z iných dôvodov (z dôvodu započítania s údajne spôsobenou škodou). Uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon v zmysle § 323 ods. 1 OBZ musí mať písomnú formu, musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený veriteľovi a musí spĺňať obsahové náležitosti uznania záväzku. Z jeho obsahu musí byť záväzok bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. Z obsahu z listu zo dňa 30.10.2011 je zrejmé, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. XX/XXXX a oznámil mu, že ním uplatnený nárok na finančné plnenie započítava oproti žalobcom spôsobenej škode zavinenej jeho nedbanlivosťou pri vykonávaní elektromontážnych prác. Ďalej žalovaný uviedol, že akékoľvek prípadné preukázateľné nároky žalobcu voči žalovanému, budú započítané až do výšky škody zavinenej žalobcom. Listom zo dňa 11.11.2011 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. XX/XXXX z dôvodu formálnej chyby. Z uvedených listov nevyplýva výslovnosť prejavu vôle žalovaného uznať záväzok vyplývajúci z predmetných faktúr. Ako je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 22.03.2016, zástupca žalovaného žiaden záväzok voči žalobcovi neuznal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, v ktorom uviedol, že nikdy neuznal svoj záväzok nielen písomne, ale ani ústne. Naopak, tak ako uvádzal počas konania na súde prvej inštancie, po celú dobu svojej znalosti o existencii sporných faktúr tvrdil žalobcovi a žiadal od neho, aby preukázal hodnoverne, že práce, ktorých cenu účtoval, vykonal. 22. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 23. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 24. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že v častiach nároku, predstavujúcich nároky z faktúr č. XX T. Č.. XX žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal vykonanie ani odovzdanie prác žalovanému. Konajúci súd postupoval dôsledne v súlade s vtedy platnou procesnou úpravou (OSP) a vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a následne vec správne právne posúdil. Vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán súd prvej inštancie správne stanovil úspech žalovaného vo výške 31 % a správne vyčíslil výšku trov konania priznaných žalovanému v celkovej sume 198,10 EUR. Odvolací súd v časti tretieho výroku o priznaných trovách konania musí prisvedčiť žalobcovi, že konajúci súd nesprávne právne posúdil náhradu trov konania, keď namiesto ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, ktorý sa aplikoval pri plnom úspechu účastníka, mal náhradu trov konania priznať žalovanému podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalovaný mal úspech v konaní len čiastočný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Nesprávne použitie uvedeného ustanovenia však nemalo vplyv na znenie tretieho výroku, ktorý je správny. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 29. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).