Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234895 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: V. L., M. X, K., o zaplatenie 224,12 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/38/2014-101 zo dňa 23.7.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/38/2014-117, zo dňa 29.9.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 224,12 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 53,25 eura od 19.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 53,25 eura od 18.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 63,06 eura od 18.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,31 eura od 20.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,25 eura od 18.1.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 150,57 eura. Žalobca sa v danej veci žalobou zo 17.10.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia 224,12 eura s príslušenstvom za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná uzavrela 10.9.2009 s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorej mohla využívať služby Magio TV Komplet + neobmedzený internet s balíčkom filmový, Mix 1, Mix 2, športový, spravodajský a dokumentárny, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Faktúrou splatnou 17.1.2011, vystavenou na sumu 53,25 eura, faktúrou, splatnou 19.2.2011, vystavenou na sumu 300,31 eura (uplatňovaná suma 1,31 eura), faktúrou splatnou 17.10.2010, vystavenou na sumu 63,06 eura a faktúrou splatnou 17.11.2010, vystavenou na sumu 53,25 eura, právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutej služby pozostávajúcej z pravidelných mesačných poplatkov, ceny hlasových služieb, internetu, Magio TV Komplet, poplatku za oneskorenú platbu a zmluvnej pokuty (ktorú si v žalobe neuplatnil). Žalovaná uvedenú pohľadávku v lehote splatnosti neuhradila. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil tak, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu poskytovať žalovanej verejné elektronické služby prostredníctvom verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaná využívať uvedené služby za dohodnutú odmenu. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby. Žalobcovi tak vznikla voči žalovanej pohľadávka 224,12 eura. 3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovanej, spočívajúcou v tvrdení, že konanie právneho predchodcu žalobcu pri uzatváraní predmetného Dodatku k zmluve bolo nekalé. Nekalosť sa mala prejaviť v tom, že jej bola sľúbená nižšia cena za poskytnuté služby, ktorá však bola výhodná iba po určitý čas, že pri stretnutí so zástupcom Slovak Telekom, a.s., bola tma, že nevedela, že ide o zástupcu Slovak Telekom, a.s., a že jej nebola poskytnutá žiadna zmluva. Poukázal na to, že žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že Dodatok k zmluve o pripojení podpísala 9.9.2009, hoci spočiatku tvrdila, že išlo o nejaký „šmirák“, pričom z jeho obsahu vyplýva, že všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Magio TV sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalovaná svojim podpisom potvrdila prevzatie týchto podmienok (a teda aj zmluvy), ako aj cenového výmeru. Tvrdenie, že žiadnu zmluvu, resp. dodatok k zmluve neprevzala, žalovaná podľa súdu prvej inštancie ničím nepreukázala. Rovnako nepreukázala tvrdenie, že jej neboli poskytnuté informácie o cene za poskytnuté služby, nakoľko cena bola uvedená v cenovom výmere, ktorého prevzatie potvrdila podpisom; podľa cenového výmeru platného v čase poskytovania služieb mesačná cena služby pri 24-mesačnej viazanosti od 1.-12. mesiaca bola 19,28 eura a od 13.-30. mesiaca 37,77 eura, a žalovanej bola poskytnutá mesačná zľava 3,20 eura v zmysle cenového výmeru. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov prihliadol na povinnosť žalovanej ako účastníka zmluvy konať pri uzatváraní zmluvy s primeranou obozretnosťou (a to aj v pozícii spotrebiteľa), pričom za takéto nemožno považovať konanie deklarované žalovanou, ak údajne podpisovala „nejaký“ dokument s niekým, o kom nemala informácie, že je zástupcom Slovak Telekom, a.s., zvlášť v situácii, keď podľa predložených dôkazov nebola prvýkrát účastníkom takéhoto zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a uzatvárala s ním aj v minulosti zmluvu o pripojení a niekoľko dodatkov. 4. Na základe tohto vyhodnotenia obrany žalovanej vyhovel žalobe s poukazom na § 51 Občianskeho zákonníka a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, preto ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, určeného na 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, v celkovej výške 150,57 eura. 5. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že Dodatok k zmluve o pripojení, ktorú mala uzavrieť so spoločnosťou T - biznis, s.r.o., je v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Zopakovala, že ju telefonicky oslovil pán, ktorý jej povedal, že je z Telecomu a sľuboval jej cez telefón výhodné podmienky, potom večer 9.9.2009, keď bola tma, pod bránou pred jej domom jej dal podpísať nejaký „šmirák“, z ktorého jej nedal ani kópiu. Uviedla, že zmluva o pripojení jej nebola nikdy doručená, a nakoniec, až keď sa išla pozrieť do spisu na súde, získala kópiu zmluvy o pripojení. Z predmetnej zmluvy zistila, že zmluvu podpísala nie so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ale so spoločnosťou T - biznis, s.r.o. Zmluva bola uzavretá mimo prevádzkových priestorov obchodníka podľa ods. 21 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica“) a ona nedostala žiadne jasné a zrozumiteľné informácie predtým než bola viazaná zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov (ods. 34 smernice). S poukazom na čl. 6 bod 5, 6, čl. 7 a čl. 10 smernice, týkajúcich sa požiadaviek na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, formálnych požiadaviek na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov a o následkoch neposkytnutia informácie o práve na odstúpenie od zmluvy, uviedla, že totožnosť obchodníka sa dozvedela až na súde, keď si bola naštudovať spis a že bola uvedená do omylu, keď jej sľuboval 50 % zľavu, čo nakoniec nedodržal, táto zľava jej bola sľúbená len ústne, písomne nedostala od neho nič. 6. V súvislosti s náhradou trov konania žalovaná vyslovila presvedčenie, že je namieste postup podľa § 150 OSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Tie videla jednak v dôvode samotného uplatnenia nároku na súde, ako aj v jej sociálnej situácii, osobných, majetkových a zárobkových pomerov, pretože ju jej dlhodobo zhoršený zdravotný stav výrazne hendikepuje a ovplyvňuje jej príjmové možnosti. V konaní sa musela súdne brániť voči nekalým praktikám spoločnosti T - biznis, s.r.o., ktorá nekalo v mene spoločnosti Slovak Telekom, a.s., uzaviera spotrebiteľské zmluvy mimo prevádzkových priestorov, v tme, vonku pred bránou, bez toho, aby ako spotrebiteľka dostala pravdivé informácie a kópiu zmluvy. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP). 8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie úhrady za poskytnuté služby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP, platným do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery a dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu návrhu aj náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 10. Žalovaná v odvolaní v prvom rade spochybňovala záver súdu prvej inštancie, že konkrétny dodatok k zmluve o pripojení, uzavretý podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, platného do 31.10.2011, medzi ňou a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava dňa 10.9.2009 je neplatný, pretože zmluvu za druhú stranu uzatvorila spoločnosť T - biznis, s.r.o., Račianska 77, Bratislava a že jej neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie pred uzavretím zmluvy. 11. V prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáhal úhrady za poskytnuté služby, riešil súd prvej inštancie otázku platnosti zmluvy ako predbežnú a zaoberal sa všetkými námietkami žalovanej uplatnenými v konaní. Žalovaná v odvolaní k citáciám ustanovení § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka a vybraných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách") a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES uviedla, že jej neboli poskytnuté informácie uvedené v týchto predpisoch, že o obchodníkovi, s ktorým uzavrela zmluvu sa dozvedela až zo súdneho spisu a že tento nedodržal sľub, že z ceny služby dostane 50 % zľavu. Zároveň však nepripojila, ktoré z ustanovení predloženej zmluvy by mali byť neplatné. 12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V odseku 4 tohto ustanovenia sú demonštratívne vymenované neprípustné dojednania v spotrebiteľských zmluvách. 13. Žalovaná k tvrdeniam o tom ako podpísala dodatok k zmluve o pripojení a že zmluvu a cenový výmer k cene služby, ktorá jej mala byť poskytovaná nedostala, nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, a súd prvej inštancie k týmto vyvodil záver, že ich nepreukázala. Odvolací súd sa s týmto mohol len stotožniť, ak ani v odvolaní žalovaná svoju obranu v tomto smere nedoplnila. Stotožnil sa aj s tým, že súd prvej inštancie pri posudzovaní zisteného prihliadol na všeobecne platnú povinnosť účastníkov zmlúv, t.j. aj žalovanej, konať pri uzatváraní zmluvy s primeranou obozretnosťou (a to aj v pozícii spotrebiteľa), čomu konanie opisované žalovanou, že podpisovala „nejaký“ dokument s niekým, o kom nevedela, že je zástupcom Slovak Telekomu, a.s., ak neuzatvárala s touto spoločnosťou zmluvu po prvýkrát, nezodpovedá. 14. K námietke žalovanej, že za Slovak Telekom, a.s., s ňou uzavrela Dodatok k zmluve o pripojení iná osoba, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Právnická osoba sa môže dať zastúpiť pri právnom úkone fyzickou alebo právnickou osobou (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej veci návrh Dodatku zmluvy, ktorý so žalovanou dohodol predajca/zástupca poskytovateľa služieb spoločnosť T - biznis, s.r.o., poskytovateľ služby Slovak - Telekom, a.s., akceptoval, čo zodpovedá uvedenej právnej úprave o konaní a zastupovaní právnickej osoby. Samotná okolnosť, že žalovaná sa nezaujímala kto konkrétne s ňou pri uzatváraní zmluvy za spoločnosť Slovak Telekom, a.s., koná, nemôže následne spôsobiť neplatnosť zmluvy, ak nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zástupca konal v rámci dohody a zastupovaný (Slovak - Telekom, a.s.,) poskytoval žalovanej služby dojednané so žalovanou jeho zástupcom. Všeobecne uplatňovaná možnosť dať sa pri uzatváraní zmluvy zastupovať inou osobou nie je obmedzená ani v osobitných ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka prijatých na ochranou spotrebiteľa a nevyvoláva zjavnú nerovnováhu vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. 15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalovanej v časti náhrady trov konania, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 OSP. 16. Právne posúdenie veci je obecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktoré na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, poprípade ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 17. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 18. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 19. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporového konania, je zásada úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 OSP v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, teraz § 255 ods. 1 CSP). V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkov, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou civilného sporového konania, by mal súd vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 150 OSP, ktoré túto zásadu umožňovalo v konkrétnom výnimočnom prípade prelomiť. Ustanovenie § 150 OSP slúžilo k riešeniu situácie, v ktorej by bolo nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Najmä v procesnom práve je však nutné každú výnimku zo všeobecného pravidla (tu výnimku z pravidla obsiahnutého v ustanovení § 142 ods. 1 OSP formulovanú v ustanovení § 150 OSP) vykladať reštriktívne. 20. Ustanovenie § 150 OSP nemožno považovať za normu, ktorá by zakladala celkom voľnú úvahu (v zmysle ľubovôle), ale len za ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je treba pri stanovovaní povinnosti náhrady nákladov konania výnimočne prihliadať. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nebolo možné vykladať tak, že bolo možné kedykoľvek bez ohľadu na zásadné zásady rozhodovania o nákladoch konania nepriznať náhradu nákladov úspešnému účastníkovi konania. 21. Dôvodmi na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi uvádzanými žalovanou v odvolaní mal byť jej zhoršený zdravotný stav, ktorý výrazne hendikepuje jej príjmové možnosti, k čomu neuviedla žiadne konkrétne informácie. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie neupriamila pozornosť súdu na jej sociálne a majetkové pomery, a tak súdu prvej inštancie nemožno vytýkať, ak pri rozhodovaní nevyužil ustanovenie § 150 OSP, ak k tomu nemal žiadne podnety. Rovnako tvrdenia žalovanej, ktorými sa snažila brániť vo veci, že zmluvu uzavrela so zástupcom Slovak Telekomu, a.s. mimo jeho prevádzky bez poskytnutia potrebných informácii, po ich vyhodnotení súdom prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, neodôvodňovali možnosť súdu upustiť od zásahy úspechu uplatňovanej pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keďže nešlo v ničom o výnimočný prípad. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).