Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/89/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200331 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114200331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Y. R., G.. XX.XX.XXXX, K. L. R. XXX/XXX, XXX XX I.-Č., zast. advokátska kancelária Kotvan, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: B.. B. O., G.. XX.XX.XXXX, K. F.. XX. Q. XXXX/XX, K., o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. júna 2015, č.k. 8C 151/2014-40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.500 eur od 23.10.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.500 eur od 06.11.2013 až do zaplatenia, ako i náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 906,92 eur a z iných trov v sume 300 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.10.2013 Dohodu o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach (ďalej len „dohoda“), ktorej predmetom bolo vysporiadanie ich vzájomných vzťahov. Žalovaný v dohode uznal, že prevzal zálohu na kúpnu cenu vo výške 1.600 eur na predmet kúpy špecifikovaný v dohode a uznal, že porušil záväzok uzatvoriť riadne kúpnu zmluvu na uvedený predmet kúpy na základe zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi nimi dňa 10.07.2013. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.000 eur, z ktorej 1.600 eur predstavuje zálohu, ktorú mu bol žalovaný povinný vrátiť podľa ust. bodu 2.2.1 dohody do 22.10.2013, a suma 3.400 eur predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú mu bol žalovaný podľa ust. bodu 2.2.2 dohody povinný v časti 900 eur zaplatiť do 22.10.2013 a v časti 2.500 eur do 05.11.2013. Keďže mu žalovaný žalovanú sumu v dohodnutých lehotách nezaplatil, uplatnil si žalobou aj zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalovaný (v odpore proti platobnému rozkazu) vyjadril názor, že je potrebné vzhľadom na predchádzajúci zmluvný vzťah strán preskúmať oprávnenosť a výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola v písomnej dohode určená vo výške 3.400 eur, a jej primeranosť vo vzťahu k porušeným povinnostiam účastníkov zmluvného vzťahu. Ďalej považoval za potrebné preskúmať platnosť dohody zo dňa 14.10.2013. Uviedol, že časť nároku žalobcu nepopiera a jeho výšku má záujem upresniť na pojednávaní a eventuálne nárok uznať a navrhnúť žalobcovi splátkový kalendár uznaného záväzku. 3. Vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 09.06.2015 v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a svoju neúčasť neospravedlnil. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14.10.2013 Dohodu o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach, predmetom ktorej bolo vysporiadanie ich vzájomných vzťahov. Žalovaný v dohode uznal, že prevzal zálohu na kúpnu cenu vo výške 1.600 eur na predmet kúpy špecifikovaný v dohode a uznal, že porušil záväzok uzatvoriť riadne kúpnu zmluvu na uvedený predmet kúpy (nehnuteľnosti) na základe zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 10.07.2013. Žalovaný sa ako "budúci predávajúci" zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu sumu 5.000 eur, ktorá predstavuje zálohu vo výške 1.600 eur, ktorú bol povinný vrátiť podľa ustanovenia bodu 2.2.1 dohody najneskôr do 22.10.2013. Ďalej táto suma pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške spolu 3.400 eur, ktorú bol žalovaný podľa ustanovenia bodu 2.2.2 dohody povinný žalobcovi zaplatiť najneskôr do 22.10.2013 jej časť vo výške 900 eur a zvyšok vo výške 2.500 najneskôr do 05.11.2013. Žalovaný uvedené sumy v stanovených lehotách nezaplatil. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 14.10.2013 vyššie uvedenú Dohodu o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach, ktorej predmetom bolo vysporiadanie ich vzájomných vzťahov. Vyhodnotil, že v konaní táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, keď zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že časť nároku žalobcu ani nepopiera a presnú výšku má záujem upresniť na pojednávaní, na ktoré sa však osobne nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Ak žalovaný považoval za potrebné preskúmať platnosť predmetnej dohody, skonštatoval, že žalovaný neoznačil a ani nepredložil súdu žiadny dôkaz preukazujúci neplatnosť dohody. Po vysvetlení, že existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti sporovej strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, dospel k záveru, že žalovaný si dôkaznú povinnosť nesplnil. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi proti žalovanému popri istine aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.500 eur od 23.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.500 eur od 06.11.2013 do zaplatenia. 4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a po vyhodnotení, že v spore plne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému, zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 300 eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 10.12.2013, podanie žaloby zo dňa 27.12.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 28.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2015) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 180,93 eur za úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s režijným paušálom 2 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, a 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia priznal vo výške 906,92 eur, keď uviedol, že tarifná odmena a náhrady advokáta boli s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 151,15 eur. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa rozsudku sa malo dňa 09.06.2015 konať pojednávanie. Vyjadril názor, že predvolanie na uvedené pojednávanie mu nebolo riadne doručené, čím mu súd prvej inštancie znemožnil relevantne sa vyjadriť a predložiť skutočnosti rozhodujúce pre predmet veci. Mal potom za to, že mu bolo odňaté právo vyjadriť svoje stanovisko k veci, keďže na nariadenom pojednávaní mal v úmysle prezentovať svoje návrhy a skutočnosti uvedené v odpore. Opätovne, ako už v odpore, vyjadril názor, že je potrebné vzhľadom na predchádzajúci zmluvný vzťah strán preskúmať oprávnenosť a výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola v písomnej dohode určená vo výške 3.400 eur, a jej primeranosť vo vzťahu k porušeným povinnostiam účastníkov zmluvného vzťahu. Ďalej považoval za potrebné preskúmať platnosť dohody zo dňa 14.10.2013. Považoval tiež za potrebné preveriť, či mu bol platobný rozkaz riadne doručený, pretože ho za neho pravdepodobne prebral zástupca. 6. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.07.2013, a to záväzok k predaju mu nehnuteľností za kúpnu cenu 101.600 eur. Poukázal na to, že pôvodne v čl. II bod 2.2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola dojednaná výška zmluvnej pokuty 5.000 eur, ktorá bola Dohodou o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach znížená na 3.400 eur. Mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 3.400 eur za nesplnenie povinnosti žalovaným predať mu nehnuteľnosti je s prihliadnutím na všetky okolnosti primeraná, keďže je potrebné prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Naviac, žalovaný ani neoznačil a nepredložil konkrétny dôkaz alebo dôvod, prečo by výška zmluvnej pokuty nemala byť primeraná. Nie je mu tiež známa žiadna skutočnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť Dohody o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach, pretože všetky zákonné podmienky vyžadované pre platnosť právneho úkonu boli splnené. S platnosťou dohody sa súd prvej inštancie vysporiadal, keď mu nárok priznal. Zdôraznil, že žalovaný opätovne neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci neplatnosť dohody, a to napriek tomu, že tento argument uvádzal v odpore a mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, keďže predvolanie mal riadne a včas doručené. Odvolanie považoval za účelové, zneužívajúce právo a predlžujúce súdne konanie. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na plnenie žalovanej sumy s príslušenstvom v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jeho výsledky aj zhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne ustálil skutkový stav, a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal s okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. S rozhodnutím a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na odvolacie námietky žalovaného uvádza odvolací súd nasledovné. 12. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, teda, že strany sporu uzatvorili dňa 14.10.2013 Dohodu o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach, predmetom ktorej bolo vysporiadanie ich vzájomných vzťahov, považuje odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, za nesporný, keďže je preukázaný samotnou dohodou, predloženou žalobcom, a žalovaným nespochybnený žiadnym tvrdením. Zo samotnej dohody tiež vyplývajú zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný uznal, že od žalobcu prevzal zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosť vo výške 1.600 eur a tiež uznal, že porušil záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 10.07.2013, uzatvoriť so žalobcom riadne kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť. V dohode sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi zálohu vo výške 1.600 eur (ust. bodu 2.2.1 dohody) najneskôr do 22.10.2013, a zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 3.400 eur, a to jej časť 900 eur najneskôr do 22.10.2013 a zvyšok 2.500 eur najneskôr do 05.11.2013 (ust. bodu 2.2.2 dohody). Rovnako nesporný je záver, že žalovaný žalobcovi uvedené sumy v dohodnutých lehotách nezaplatil. Ak potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnené právo a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, keď platnosť dohody a primeranosť zmluvnej pokuty nebola žalovaným ani tvrdená ani spochybnená a sám žiadny dôvod neplatnosti dohody a neprimeranosti stranami v nej dohodnutej zmluvnej pokuty nezistil, rozhodol správne. V prípade stranami uzatvorenej Dohody o zrušení zmluvy a vzájomných právach a povinnostiach ide o úplne štandardnú dohodu (§ 585 a nasl. Obč. zák.), obsahujúcu všetky zákonom vyžadované náležitosti, písomne vyhotovenú a stranami podpísanú, a teda platnú, a naviac žalovaným ani ničím nespochybnenú, upravujúcu vysporiadanie vzájomných vzťahov sporových strán založených zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, pričom v rámci usporiadania sa strany v rámci ich zmluvnej voľnosti dohodli aj na výške a splatnosti zmluvnej pokuty, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Ani voči primeranosti stranami, a teda aj ním samým (v rámci zmluvnej voľnosti) dohodnutej zmluvnej pokuty, žalovaný ničím neargumentoval a dohodu o zmluvnej pokute v žalovanej výške ani nepopieral. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu ani počas konania pred súdom prvej inštancie a napokon ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia alebo argumentáciu ohľadom (ne)platnosti dohody a (ne)primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorými by bol súd prvej inštancie resp. odvolací súd povinný sa zaoberať, keď nekonkrétne a všeobecne len vyslovil názor, že „je potrebné“ preskúmať platnosť dohody a oprávnenosť a výšku dohodnutej zmluvnej pokuty bez toho, aby platnosť dohody a primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty akokoľvek spochybnil. Naopak, žalovaný v odpore sám uviedol, že časť nároku žalobcu (ktorú bližšie nešpecifikoval) nepopiera a presnú výšku má záujem upresniť na pojednávaní (na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil) a eventuálne nárok uznať a navrhnúť žalobcovi splátkový kalendár uznaného záväzku. Nakoľko ani v odvolaní neargumentoval konkrétnymi námietkami ohľadom rozhodnutia o predmete sporu napadnutým rozsudkom, ale len zopakoval svoj (vyššie uvedený) názor o tom, čo „je potrebné“, odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie v tejto časti ako ničím neodôvodnené a teda nedôvodné. 13. Odvolaciu námietku žalovaného, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09.06.2015, čím mu súd prvej inštancie znemožnil relevantne sa vyjadriť a odňal mu právo vyjadriť svoje stanovisko k veci, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Pri skúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie ustálil, že v čase konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie bol platný a účinný Občiansky súdny poriadok, a preto v zmysle vyššie uvedeného ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. skúmal, či bolo konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu v súlade s procesnými ustanoveniami O.s.p. účinného do 30.06.2016. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.06.2015 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď skonštatoval, že žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia svojej neúčasti nedostavil, hoci mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 09.06.2015 už dňa 27.04.2015 a žalovaného riadne a včas predvolal, čo je zrejmé z doručenky založenej v spise na č. l. 31. Z predmetnej doručenky vyplýva, že predvolanie bolo žalovanému zaslané doporučene na adresu XX. Q. XX, XXX XX K. X, a že písomnosť adresovanú žalovanému prevzal jeho splnomocnenec dňa 06.05.2015, teda v dostatočnom predstihu pred termínom nariadeného pojednávania. 14. Podľa ust. § 46 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 15. Podľa ust. § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. 16. Podľa ust. § 51 ods. 1 O.s.p. predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný. 17. Podľa ust. § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. 18. Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 19. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a zároveň nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. V posudzovanej veci boli podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného splnené, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, o odročenie pojednávania nežiadal, ale na pojednávanie sa nedostavil. Z doručenky založenej na č.l. 31 v spise je nepochybné, že súd zaslal žalovanému predvolanie doporučene (doručovanie do vlastných rúk nenariadil), a že zásielku určenú žalovanému prevzal dňa 06.05.2015 splnomocnenec žalovaného. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje, aby za adresáta prijala písomnosti osoba, ktorá na to bola adresátom splnomocnená. Zo súdneho spisu, konkrétne zo Žiadosti žalovaného o doplnkové a dispozičné služby č. XXXX/XXXX (č.l. 74) je nepochybné, že žalovaný splnomocnil na preberanie zásielok, jemu určených a doručovaných na adresu XX. Q. XX/F, XXX XX K., a to aj zásielok určených mu do vlastných rúk, T.. Q.G. O. Q. T.. B. O., pričom platnosť splnomocnenia je na neobmedzenú dobu. Z vyjadrenia Slovenskej pošty (č.l. 73) je zas nepochybné, že zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie, adresovanú žalovanému, prevzala dňa 06.05.2015 splnomocnená osoba adresáta (podľa XXXX/XXXX/BA X). Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov ako i najvyšších súdnych autorít vyplýva, že ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca. Splnomocnením Ing. Q. O. Q. T.. B. O. na preberanie zásielok jemu určených (aj do vlastných rúk) prejavil žalovaný svoju vôľu nechať sa pri preberaní týchto zásielok zastúpiť menovanými zvolenými splnomocnenými zástupcami. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve neakceptovaním vôle žalovaného a nerešpektovaním doručovania písomností mu určených jeho splnomocnencovi, by súd odňal žalovanému možnosť zabezpečiť si efektívne oboznamovanie sa s obsahom jemu určených zásielok v prípade, ak si zásielky nemôže alebo nechce preberať sám. Je pritom irelevantné, či písomnosti prevzaté jeho splnomocnencom boli aj reálne odovzdané žalovanému. Úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je postavená na princípe priameho zastúpenia, a preto prevzatím písomností splnomocnencom vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, pričom písomnosti je namieste považovať za riadne doručené. Ak teda na základe riadneho splnomocnenia doručujúca pošta odovzdala zásielku s predvolaním na pojednávanie, určenú žalovanému, ním splnomocnenému zástupcovi na preberanie zásielok, nastali rovnaké právne účinky, ako keby zastúpený žalovaný predmetné zásielky osobne prevzal. V súvislosti s týmito závermi považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na právne závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 363/2011 zo dňa sp. zn. II. ÚS 363/2011 jednoznačne konštatoval, že pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia tak, ako keby si bol tieto prevzal osobne. 20. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že ak žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09.06.2015, nie sú jeho námietky dôvodné, pretože zásielku s predvolaním určenú žalobcovi riadne prevzal jeho splnomocnenec na preberanie jemu určených zásielok. Ak potom súd prvej inštancie konštatujúc, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, vec podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, bol jeho procesný postup správny a v súlade so zákonom. 21. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 906,92 eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 300 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu žalobcu v spore, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže žalovaný v odvolaní ohľadom rozhodnutia o trovách konania ničím neargumentoval, a nenamietal nesprávnosť výpočtu ani výšku žalobcovi priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia je v súlade s výškou žalobcom účelne vynaložených trov na jeho právne zastúpenie, s počtom vykonaných úkonov právnej služby, a tiež v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a výška súdneho poplatku (300 eur), ktorý žalobca zaplatil za žalobu, vyplýva zo súdneho spisu. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).