Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208394 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114208394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: C. K., C. XX, J.P., zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, Košice, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/56/2014-53, zo dňa 23.9.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 1/, žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že po písomnom vyjadrení žalovaného 1/ o nedostatku jeho pasívnej legitimácie žalobkyňa požiadala o pripustenie vstupu žalovaného 2/ do konania, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie uznesením č.k. 12C/56/2014-41, zo dňa 26.2.2016, v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup žalovaného 2/ do konania. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 16.565,78 eura s 9 % úrokom z omeškania od 8.6.2013 do zaplatenia na tom skutkovom a právnom základe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30Ro/961/2009 si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnila nárok na zaplatenie 11.617,87 eura s prísl. titulom vrátenia pôžičky. Následne požiadala o nariadenie predbežného opatrenia tak, aby dlžník nenakladal s bytom bližšie špecifikovaným v návrhu (ďalej len „nehnuteľnosť“) dôvodiac, že táto nehnuteľnosť bola jediným majetkom dlžníka, ktorá mohla byť postihnutá exekúciou a ktorú sa dlžník snažil predať. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 23.11.2009, sp. zn. 30Ro/961/2009, návrh na nariadenie predbežného opatrenie zamietol s tým, že nariadením predbežného opatrenia by došlo k zásahu do práv dlžníka, ktorý je neprimeraný. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.1.2010, sp. zn. 5Co/429/2009, prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čím žalobkyňa stratila možnosť vymôcť svoju pohľadávku uplatnenú žalobou zo dňa 27.4.2009. Žalobkyňa predmetné rozhodnutia označila za nezákonné a uviedla, že jej bola spôsobená škoda aj z titulu nesprávneho úradného postupu, pretože súd nerozhodol o nariadení predbežného opatrenia nenakladania s majetkom dlžníka, ktorý bol jeho jediným majetkom, z ktorého sa ona mohla uspokojiť. Nesprávny úradný postup videla aj v prieťahoch, ktoré boli konštatované v náleze Ústavného súdu SR (IV. ÚS 397/2012), za čo jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 1.500 eur. Dlžník v priebehu konania zomrel, nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie bolo zastavené a jej pohľadávka zostala nevymožiteľná. V konaní sa domáhala zaplatenia škody predstavujúcej nevymožený dlh v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (sp. zn. 30Ro/961/2009), t.j. 11.617,87 eura spolu s 10,5 % úrokom z omeškania 3.268,60 eura od 1.11.2008 do 7.7.2011 a trovami právneho zastúpenia 1.679,58 eura. S ohľadom na to, že žalobkyňa vzala späť žalobu voči žalovanému 1/ bez udania dôvodu ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, podľa súdu prvej inštancie súhlas žalovaného 1/ k späťvzatiu žaloby nebol potrebný; a preto v zmysle § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. konanie voči žalovanému 1/ zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 C.s.p.; skonštatoval, že z procesného hľadiska to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené, avšak nakoľko žalovanému 1/ žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania mu nepriznal. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobkyňa podaním doručeným 13.11.2009 Okresnému súdu Bratislava IV žiadala navrhovaným predbežným opatrením zakázať I. D. nakladať s nehnuteľnosťou; v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáhala od I. D. zaplatenia 11.617,87 eura s prísl. titulom nevrátenej pôžičky. Uviedol, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označila uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 30Ro/961/2009-38, zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/09-50, zo dňa 29.1.2010 (právoplatný 16.2.2010), ktorým bol zamietnutý jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že nebolo preukázané zrušenie žiadneho z týchto uznesení pre nezákonnosť. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, že poškodenému vznikla škoda, že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím. Mal za nepochybné, že podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená, ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené musí byť právoplatné. Na uvedenom základe žalobu o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol a ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím potom už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože vychádzal z toho, že všetky tri podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva splnené súčasne. 3. Súd prvej inštancie následne skúmal opodstatnenosť nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu; poznamenal, že podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa za nesprávny úradný postup označila nenariadenie predbežného opatrenia v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30Ro/961/2009, čím bola ukrátená o možnosť vymôcť si svoju pohľadávku uplatnenú vo veci samej, nakoľko táto nehnuteľnosť bola jediným majetkom dlžníka, ktorá mohla byť postihnutá exekúciou a ktorú sa dlžník snažil predať. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 30Ro/961/09-38, zo dňa 23.11.2009, súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz nakladania s nehnuteľnosťou proti I. D. s odôvodnením, že žalobkyňa v návrhu nekonkretizovala, aké konkrétne čiastkové opatrenia I. D. so svojím majetkom nemôže vykonávať; konkretizovanie čiastkových opatrení bolo nevyhnutné pre posúdenie, či nakladanie s nehnuteľnosťou neprekračuje nevyhnutnú mieru. Žalobkyňa žiadala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia uloženie povinnosti nenakladania s nehnuteľnosťou v akomkoľvek smere, či už formou právnych alebo faktických úkonov, pričom ale Okresný súd Bratislava IV bol toho názoru, že nariadením takéhoto predbežného opatrenia by došlo k takému zásahu do práv, ktorý je neprimeraný, nakoľko všetky úkony (či už právne alebo faktické) môžu mať za následok ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co/429/09-50, zo dňa 29.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.2.2010, predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správne potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na doplnenie uviedol, že predbežným opatrením by sa nemal navodiť nezvratný stav, ktorý by nemal obmedzovať nad nevyhnutne potrebnú mieru; mal za to, že nariadením navrhovaného predbežného opatrenia by bol I. D. obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. 4. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie ozrejmil, že zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 upravuje, čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom demonštratívnym spôsobom, pričom uvádza najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, s tým, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práva, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Pod pojem nesprávny úradný postup tak možno zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom. Zdôraznil však, že podľa súdnej praxe musí ísť o iné konanie orgánu verejnej moci, ako je konanie spojené s rozhodovacou činnosťou, pretože činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Z uvedeného vyvodil, že postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 30R/961/2009 spočívajúci v nevyhovení návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa atribúty nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď žiaden právny predpis neukladá súdu povinnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť; v nadväznosti na tento záver, súd prvej inštancie už ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnymi úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné skúmať, pretože všetky tri podmienky pre úspešné uplatnenie práva považoval za nevyhnutné, aby boli splnené súčasne. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nenariadení žalobkyňou navrhovaného predbežného opatrenia v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol. 5. K uplatňovanej náhrade škody za tvrdené prieťahy v konaní mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že podľa nálezu Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012-28, zo dňa 25.10.2012, bolo základné právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/17/2012 porušené, za čo jej priznal finančné zadosťučinenie 1.500 eur; Ústavný súd SR konštatoval nečinnosť Okresného súdu Bratislava IV v predmetnom konaní v trvaní 2 roky, ktoré vyhodnotil ako zbytočný prieťah. Súd prvej inštancie tak mal v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. preukázaný neprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 7C/17/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 30Ro/961/2009) za prieťahy v konaní od 23.2.2010 do 24.2.2012, ako jednej z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Pri následnom skúmaní splnenia ďalších podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, súd prvej inštancie objasnil, že žalobkyňa za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom označila nevymožený dlh v predmetnom konaní, t.j. 11.617,87 eura spolu s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.11.2008 do 7.7.2011, s tým, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa v konaní o náhradu škody uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Poukázal na platnú judikatúru, v zmysle ktorej sa škodou chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné, v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodene očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. 6. Na margo vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa nedomáhala ani skutočnej škody ani ušlého zisku definovaného judikatúrou, ale škody potenciálnej, ktorá jej ale nebola nikdy v konaní na Okresnom súde Bratislava IV (vedenom pod sp. zn. 30Ro/961/2009, neskôr pod sp. zn. 7C/17/2012) proti dlžníkovi I. D. priznaná, keď samotný dlžník v konaní poprel uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou a čestné prehlásenie svedka I.. L. V. označil za klamstvo. Konanie na Okresnom súde Bratislava IV bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby; zo skutočnosti, že v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno prejudikovať výsledok predmetného konania, súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody. Z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná podmienka vzniku škody, nemal za danú ani podmienku príčinnej súvislosti medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. Zastával názor, že žalobkyňou označená škoda, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa nedomohla v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava IV, nie je v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným postupom, ale je v príčinnej súvislosti s nesplnením záväzku I. D. zo zmluvy o pôžičke, ktorej existencia v pôvodnom konaní o zaplatenie dlhu z pôžičky nebola preukázaná. Súd prvej inštancie považoval za neprípustné, aby žalobkyňa takýmto spôsobom žalobou o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z prenášala zodpovednosť za nesplnenie záväzku fyzickou osobou na štát. 7. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30Ro/961/2009, neskôr pod sp. zn. 7C/17/2012, súd prvej inštancie s poukazom na § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol žalobu aj v tejto časti uplatňovaného nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 8. Proti rozsudku v časti zamietnutia žaloby proti žalovanému 2/ podala žalobkyňa odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci; napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vyčítala jeho nepreskúmateľnosť; uviedla, že na pojednávaní konanom 23.9.2016 predložila doklad - výpis z jej účtu, kde I. D. vložil dve splátky po 100 eur v dňoch 21.1.2011 a 22.2.2011 na jej účet v hotovosti, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nebral pri svojom rozhodovaní vôbec do úvahy. Mala za to, že uvedené je možné považovať za uznanie jeho zmluvy o pôžičke, čím uniesla dôkazné bremeno v tej časti, že dlžník začal sám plniť a začal splácať pôžičku po začatí súdneho konania. Ozrejmila, že žalobu vzala späť po tom, čo v priebehu konania žalovaný 7.7.2011 zomrel a prihlásila si svoju pohľadávku do dedičského konania, ktoré bolo zastavené s tým, že sa vydáva majetok nepatrnej hodnoty. Poukázala na to, že prieťahy v konaní sú typickým príkladom nesprávneho úradného postupu a napriek tomu, že Ústavný súd SR priznal v danej veci odškodnenie, súd pokračoval v prieťahoch v konaní; tým mala za splnené ďalšie dve podmienky na priznanie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Zastávala názor, že existujú výnimky, kedy právoplatné rozhodnutie nemusí byť zrušené alebo zmenené, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa a vyjadrila presvedčenie, že v danej veci sa jedná o taký prípad hodný osobitného zreteľa. Pozornosť upriamila na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.8.2010, sp. zn. 4 M Cdo/15/2009, podľa ktorého zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Na ďalšiu podporu svojich tvrdení uvádzaných v podanom odvolaní citovala zo záverov rozsudkov Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.9.2013, sp. zn. 11Co/2/2013, Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2008, sp. zn. 5 Cdo/219/2007 a z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 21.4.1999, sp. zn. II. ÚS 33/1999, ktoré sa týkali všeobecných predpokladov priznania škody spôsobenej orgánmi verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.3.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, titulom nesprávneho úradného postupu a nesprávneho úradného postupu za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (vedenom pod sp. zn. 30Ro/961/2009, neskôr pod sp. zn. 7C/17/2012) založeného na tom, že 1/ v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo preukázané zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 30Ro/961/2009-38, zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/09-50, zo dňa 29.1.2010, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, 2/ postup Okresného súdu Bratislava IV spočívajúci v nevyhovení návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa atribúty nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď žiaden právny predpis neukladá súdu povinnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, 3/ žalobkyňa sa nedomáhala skutočnej škody ani ušlého zisku vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody za tvrdené prieťahy v konaní, ale škody potenciálnej, ktorá jej ale nebola nikdy v konaní na Okresnom súde Bratislava IV priznaná, pretože nebola preukázaná podmienka vzniku škody, nebola daná ani podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV; nebola argumentácia žalobkyne v odvolaní spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. 11. Na ozrejmenie právnej stránky veci a na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd pripomína, že podstatou základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). 12. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci orgán verejnej moci aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 6 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia (bez zrušenia) a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti dochádzalo k rozdielnemu posúdeniu tej istej otázky; vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6 Cdo 115/2010). Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 6 ods.1 veta druhá cit. zákona), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Nesprávnym úradným postupom je taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy). Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu ani obnovu pôvodného stavu, ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv. zadosťučinenie, satisfakciu). 13. Z obsahu spisu je zrejmé, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 30Ro/961/2009-38, zo dňa 23.11.2009, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nenakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. 12 na 2. poschodí bytového domu na Veternicovej ul. 5 v Bratislave, zapísanom na LV č. 3064 k.ú. Bratislava - Karlova Ves na parc. č. 3651/66 súp. č. 3115. Z výsledkov vykonaného dokazovania je evidentné, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV nebolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti zrušené, a preto nemožno hovoriť o jeho nezákonnosti, ktorá by odôvodňovala právo domáhať sa náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ako ani o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe. Naopak, správnosť posúdenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia veci vedenej pod sp. zn. 30Ro/961/2009 na odvolanie žalobkyne potvrdil Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co/429/09-50, zo dňa 29.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.2.2010, ktorým predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správne potvrdil. 14. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že v súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí nie je súd v konaní o zodpovednosti za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená iba vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Podmienka zakotvená v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. bráni tomu, aby odškodňovacie konanie plnilo funkciu, ktorá prináleží opravným prostriedkom a preto po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností bol správny záver aj o tom, že zo strany Okresného súdu Bratislava IV nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu, lebo ako výstižne poznamenal súd prvej inštancie, v prípade nesprávneho úradného postupu musí ísť o iné konanie orgánu verejnej moci, ako je konanie spojené s rozhodovacou činnosťou, pretože činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie dospel tiež k adekvátnemu záveru, že postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 30R/961/2009 spočívajúci v nevyhovení návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa atribúty nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď žiaden právny predpis súdu neukladá, aby bez ďalšieho vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia; v nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd uzatvára, že nenariadením predbežného opatrenia nedošlo k vzniku majetkovej škody, v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú jednak nezákonným rozhodnutím štátu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nezákonné rozhodnutie a rovnako nebol preukázaný ani základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu (okrem zbytočných prieťahov v konaní, viď ods. 15). A keďže na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, nepreukázanie nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu bolo dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. 15. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení svojho rozhodnutia jasnú a presvedčivú argumentáciu aj o neexistencii žalobkyňou uplatňovaného nároku na náhradu škody za tvrdené prieťahy v konaní, aj napriek čiastočnému naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu, keď Ústavný súd SR v náleze č.k. IV. ÚS 397/2012-28, zo dňa 25.10.2012, konštatoval nečinnosť Okresného súdu Bratislava IV v predmetnom konaní v trvaní 2 roky, ktoré vyhodnotil ako zbytočný prieťah; tento možno síce v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. hodnotiť ako nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy v konaní, ako jednej z podmienok na priznanie nároku na náhradu škody, avšak pri následnom skúmaní splnenia ďalších podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody t.j. vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa si ako škodu uplatnila nevymožený dlh v predmetnom konaní, t.j. 11.617,87 eura spolu s príslušenstvom, ktorý nezodpovedá ani skutočnej škode ani ušlému zisku definovaného ustálenou judikatúrou, ale škode potenciálnej, ktorá žalobkyni nebola nikdy v konaní na Okresnom súde Bratislava IV proti žalovanému dlžníkovi I. D. priznaná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vyložil, že konanie na Okresnom súde Bratislava IV bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, v súvislosti s čím bolo namieste jeho konštatovanie, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala nielen vznik majetkovej škody, ale ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej škody. 16. S poukazom na súdom prvej inštancie správne vyhodnotenie nesplnenia kumulatívne stanovených podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a s ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu (odseky 10 až 15), nemali odvolacie námietky žalobkyne z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam a ako také neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).