Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/227/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114211707 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114211707.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 887 v zast.: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: HERIX, s.r.o., Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 35 691 379 v zast.: Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská 305, 905 01 Senica o zaplatenie 1.168,62 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/77/2014-143 zo dňa 27.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/77/2014-143 zo dňa 27.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.168,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 1.168,62 EUR od 17.04.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 17.04.2014, domáhal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného na zaplatenie odmeny v sume 1.168,62 EUR s príslušenstvom za riadne poskytnuté právne služby žalovanému, ktoré si uplatnil na základe faktúry č. 09/03/2010 vystavenej dňa 01.04.2010, splatnej dňa 16.04.2010. 3. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.04.2003 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005, a zároveň dňa 01.03.2008 účastníci uzatvorili ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej aj ako „Zmluvy"), na základe ktorých sa navrhovateľ v právnom postavení poskytovateľa právnych služieb zaviazal pre odporcu ako klienta poskytovať právne služby a právne ho zastupovať. Účastníci sa v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005 dohodli na odmene za poskytovanie právnych služby podľa požiadaviek klienta kombináciou hodinovej odmeny v sume 66,39 EUR bez DPH (2.000,00 Sk) a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR S. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V Zmluve o poskytovaní. právnych služieb zo dňa 01.03.2008 sa účastníci dohodli na odmene za poskytovanie právnych služieb na základe pokynov klienta voči spoločnosti Starý kaštieľ, s.r.o. kombináciou hodinovej odmeny v sume 165,97 EUR bez DPH (5.000,00 Sk), podielovej odmeny v rozsahu 20% za podmienok uvedených v zmluve a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifne; odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivostí SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V dôsledku narušenia dôvery žalobca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 prvá veta zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a Doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odstúpil od predmetných zmlúv o poskytovaní právnych služieb a odporcovi vypovedal udelené plnomocenstvá ku dňu 30.04.2010. 4. Dňa 01.04.2010 vystavil navrhovateľ žalovanému faktúru odmien a výdavkov za právnu pomoc č. 9/03/2010 na sumu 1.168,62 EUR s DPH, s dátumom splatnosti do 16.04.2010. Prevzatie predmetnej faktúry potvrdil štatutárny orgán žalovaného p. K. W. až dňa 26.04.2010, odtlačkom pečiatky odporcu ako aj vlastnoručným podpisom napriek skutočnosti, že faktúra bola riadne a včas po jej vystavení doručená odporcovi do miesta jeho sídla. Žalovaný uvedenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, a to aj napriek tomu, že ho žalobca na túto skutočnosť upozornil pri osobnom stretnutí, ako aj písomne. Žalovaný opakovane prisľúbil uhradenie dlžnej sumy, no k úhrade nedošlo. 5. Súd platobným rozkazom sp. zn. 26Cb/77/2014-57 zo dňa 05.01.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.168,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.168,62 EUR od 17.04.2010 do zaplatenia, a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,00 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 208,90 EU. V zákonnej lehote podal žalovaný odpor 6. V podanom odpore vzniesol námietku premlčania z dôvodu že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 17.04.2014, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 16.04.2014. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 27.09.2016 uviedol, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 387 ods. (1) Obchodného zákonníka. Všeobecná premlčacia doba ustanovená v zákone pre obchodno- záväzkové vzťahy je v dĺžke štyroch rokov, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Teda možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Z hľadiska splnenia záväzku majú význam dva termíny, a to časový moment, v ktorom dlžník môže najskôr plniť a časový moment, v ktorom dlžník musí najneskoršie plniť. Nakoľko splatnosť záväzku nastala v tomto prípade dňa 16.04.2010, veriteľ mal možnosť prvýkrát uplatniť právo na súde dôvodne dňa 17.04.2010. 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003, 01.03.2008, dodatkom č. 1 zo dňa 01.06.2005, odstúpením od zmlúv zo dňa 21.04.2010, faktúrou č.9/03/2010, mailovou komunikáciou, zápisnicou z pojednávania zo dňa 09.03.2010 k sp. zn. 9Cb/76/2007, návrhom na vykonanie dokazovania k sp. zn. 9Cb/76/2007, rozsudkom č. k. 33Cb/42/2007, vyjadrením k č. k. 22C/96/2004, daňovými priznaniami, súvahou, výkazom ziskov a strát, výzvami na úhradu a ostatným spisovým materiálom. 9. Poukázal na § 397 Obchodného zákonníka, § 391 ods. (1) Obchodného zákonníka. 10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že bol uzavretý riadny zmluvný vzťah. Z mailovej komunikácie z obdobia r. 2013 (príloha podania žalobcu zo dňa 20.01.2017 vyplýva, že žalovaný prisľuboval žalobcovi, že vykoná úhradu dlžnej sumy. Taktiež v podanom odpore nikdy nespochybnil nárok žalobcu ako taký, vzniesol len námietku premlčania. 11. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v súlade s § 397 je v tomto prípade všeobecná premlčacia doba štvorročná, pričom plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz teda, akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba. Týmto dňom je 17.04.2010, kedy uplynula splatnosť záväzku žalovaného. Z toho dôvodu súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú. 12. Na pojednávaní dňa 14.11.2016 žalovaný napriek už preloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu namietol rozsah právnych úkonov a uviedol, že podľa neho fakturované úkony neboli vykonané. Súd má zato, že žalobca preukázal riadne vykonanie právnych úkonov, ktoré boli predmetom fakturácie, o čom svedčí zápisnica z pojednávania zo dňa 9.3.2010, písomné podanie zo dňa 15.3.2010, rozsudok č. k. 33Cb/42/2007 zo dňa 15.3.2010, písomné podanie zo dňa 15.3.2010. Sporný zostal len úkon zo dňa 10.03.2010 -štúdium spisu. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, v tom čase kancelária preberala sporovú vec, pričom išlo o 3 veľké spisy označenej ako kaštieľ. Ako dôkaz navrhla vypočuť zamestnanca kancelárie a ďalších svedkov z kancelárie, avšak z dôvodu hospodárnosti konania na vykonaní dôkazov netrvala. 13. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia o neexistencii vykonania právnych úkonov nepodložil žiadnymi dôkazmi, ani ich bližšie nekonkretizoval. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil tieto tvrdenia za účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. 14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. Plne procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 255 CSP. 16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm. 1) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 18. Predmetnou žalobou doručenou na súd dňa 17.04.2014 si žalobca uplatnil pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 09/03/2010 vystavenej dňa 01.04.2010 a splatnej dňa 16.04.2010 na sumu 1 168,62 EUR za údajne poskytnuté právne služby. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005 a ďalšej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.03.2008. 19. Podľa článku II. bod 4/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005: Faktúra bude vystavená poskytovateľom právnych služieb za každý mesiac poskytovania právnych služieb a bude obsahovať označenie jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých formou zastupovania v súdnom alebo exekučnom konaní alebo počet hodín poskytnutých právnych služieb. Tarifnú odmenu za každý úkon právnej služby v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní možno fakturovať za každý úkon samostatne po jeho uskutočnení, alebo za viac úkonov naraz po ich uskutočnení. 20. Súčasne podľa článku II. bod 3/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005 sa zmluvné strany dohodli, že odmenu za poskytovanie právnych služieb bude klient platiť na základe faktúry vystavenej poskytovateľom právnych služieb do 15 dní od jej vystavenia. 21. Podľa článku II. bod 4/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.03.2008: Faktúra bude vystavená poskytovateľom právnych služieb za každý mesiac poskytovania právnych služieb a bude obsahovať označenie jednotlivých úkonov. 22. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepreskúmateľný. 23. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP chápe aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou účasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. 24. Porovnávajúc odôvodnenie napádaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napádaného rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napádaný rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd prvej inštancie k záveru, že napriek tomu, že obe zmluvy jednoznačne stanovujú mesačnú fakturáciu, tak majú umožňovať aj fakturáciu za dlhšiu dobu, hoci aj za viac úkonov právnych služieb, a teda že vystavením faktúry s neskorším dátumom splatnosti v rozpore so zmluvou tak možno posúvať aj termín uplynutia premlčacej doby. 25. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že žalobca vôbec nepreukázal skutočné poskytnutie viacerých úkonov právnych služieb, najmä uskutočnenie osobného stretnutia so žalobcom a štúdium spisu. Faktúra tak mala byť vystavená v súlade so zmluvami dňa 31.03.2010, a splatnosť mala nadobudnúť dňa 15.04.2010, pričom žaloba bola na súd podaná až 17.04.2014, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Na túto skutočnosť právny zástupca žalovaného výslovne poukázal na pojednávaní uskutočnenom dňa 01.02.2017. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s touto argumentáciou žalovaného žiadnym spôsobom nevyrovnal, úplne ju odignoroval a v tomto rozsudku o tom nie je ani j zmienka. 26. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na čl. II. bod 3/ a čl. II. bod 4/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb kedy uvádza, že podľa oboch zmlúv o poskytovaní právnych služieb mal žalobca pri skončení tohto mesiaca vystaviť faktúru, pričom splatnosť odmeny za právne služby poskytnuté v priebehu jedného mesiaca nastáva v súlade s oboma zmluvami v 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 28. Faktúra tak mala byť vystavená v súlade so zmluvami dňa 31.03.2010 a splatnosť mala nadobudnúť dňa 15.04.2010, pričom žaloba bola na súd podaná až 17.04.2014, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. 29. Tarifnú odmenu za každý úkon právnej služby v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom alebo exekučnom konaní možno fakturovať za každý úkon samostatne po jeho uskutočnení alebo za viac úkonov naraz po ich uskutočnení. 30. Z vyššie uvedeného je evidentne zrejmé, že žalobca síce môže, ale nemusí vystaviť žalovanému za poskytnuté právne služby faktúru za každý úkon samostatne po jeho uskutočnení. Je teda na žalobcovi zvoliť spôsob fakturácie, kedy žalobca zvolil spôsob fakturácie po uskutočnení viacerých úkonov naraz. Žalobca nepochybne postupoval v súlade so Zmluvou I. Zároveň zdôraznil, že žalovaný až do okamihu začatia konania nikdy nerozporoval spôsob vystavovania faktúr. 31. K tvrdeniu žalovaného, že splatnosť faktúr nastáva v 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca je nutné uviesť, že toto tvrdenie tak isto odporuje skutočnému zneniu a významu oboch zmlúv o poskytovaní právnych služieb, nakoľko v týchto sa uvádza, že Zmluvné strany sa dohodli, že odmenu za poskytovanie právnych služieb bude klient platiť na účet poskytovateľa právnych služieb na základe faktúry vystavenej poskytovateľom právnych služieb do 15 dní od jej vystavenia, (t. j. v danom prípade nastáva splatnosť faktúry dňa 16.04.2010), a nie ako tvrdí žalovaný, že splatnosť nastáva v 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 32. Vyjadrenia žalovaného sú účelové a evidentne zavádzajúce, cieľom ktorých je vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi odmenu za riadne poskytnuté právne služby. Je nutné poukázať na fakt, že prevažná väčšina poskytnutých právnych služieb bola fakturovaná na základe Zmluvy I, podľa ktorej v prípade zastupovania žalovaného v súdnom konaní je žalobca oprávnený fakturovať odmenu za poskytnuté právne služby aj za viac úkonov naraz. V každom jednom fakturovanom prípade išlo o úkony právnych služieb, za ktoré žalobcovi prináleží tarifná odmena v zmysle Vyhlášky, a teda nárok žalobcu nemôže byť v žiadnom prípade premlčaný. 33. V súvislosti s poskytnutím právnych služieb na základe Zmluvy II v právnej veci HERIX s.r.o. c/a Starý kaštieľ s.r.o. o zaplatenie 315.553,23 € vedenej Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 9Cb 76/2007 žalobca uvádza, že so žalovaným sa nedohodol na zmene obsahu Zmluvy II výlučne písomnou formou, kedy v zmysle dohody medzi žalobcom a žalovaným sa strany sporu dohodli na rovnakom spôsobe fakturácie, ako bol tento zaužívaný počas celej vzájomnej spolupráce, ktorá trvala od roku 2003. 34. Žalovaný ďalej uvádza že, podľa prílohy predmetnej faktúry č, 9/03/2010 vystavenej dňa 01.04.2010 a splatnej dňa 16.04.2010 na sumu 1.168,62 € mali fakturované poskytnuté právne služby predstavovať úkony vykonané v mesiaci marec 2010, kde v súlade so zmluvami nastala splatnosť dňa 15.04.2010, štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula 15.04.2014. Žaloba v tejto veci však bola na súd podaná až dňa 17.04.2014, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. 35. V ustanovení § 397 Obchodného zákonníka je upravená všeobecná premlčacia doba, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba ustanovená v zákone pre obchodno-záväzkové vzťahy je v dĺžke štyroch rokov, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Teda možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Nakoľko splatnosť záväzku nastala v tomto prípade dňa 16.04.2010, veriteľ mal možnosť prvýkrát uplatniť právo na súde dôvodne dňa 17.04.2010. V prípade, ak by žalobca podal žalobu skôr, t.j. pred uplynutím splatnosti záväzku žalovaného, nebola by actio nata, ale žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. 36. Nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok žalobou podanou na súde dňa 17.04.2010, tento nemôže byť a nie je premlčaný. 37. Žalovaný v ďalšom namieta fakturované služby, okrem iného osobné stretnutie žalobcu so žalovaným (dňa 15.03.2010) a štúdium spisu (dňa 10.03.2010). Sám žalobca navrhoval za účelom preukázania tohto nároku vo vzťahu ku skutočnému vykonaniu týchto úkonov vypočuť zamestnanca kancelárie a ďalších svedkov z kancelárie, avšak z dôvodu hospodárnosti konania na vykonaní dôkazov netrval. Žalobca uviedol, že všetky vyššie citované úkony boli kanceláriou žalobcu riadne uskutočnené, o čom svedčí samotná chronológia jednotlivých úkonov. Žalobca vždy konal a postupoval v súlade a na základe pokynu žalovaného, kedy z obsahu samotných listinných podaní v rozhodujúcich sporoch jednoznačne vyplýva, že tento musel byť predmetom rokovania so žalovaným, nakoľko žalobca v písomných vyjadreniach musel a aj vychádzal z informácii mu poskytnutých žalovaným na osobných stretnutiach. 38. Žalobca ďalej uvádza, že k upusteniu od navrhovaného dôkazu pristúpil okrem hospodárnosti konania, najmä z dôvodu na strane žalovaného, nakoľko v prípade vykonania navrhovaného dôkazu výsluchu svedka, ktorý už toho času u žalobcu nepracuje, a ktorý predmetný úkon vykonal, by musel byť tento svedok zbavený mlčanlivosti zo strany žalovaného, čo vzhľadom na správanie, skúsenosť a komunikáciu so žalovaným by žalovaný nesporne namietal, žalovaný by s predmetným úkonom neudelil súhlas. Tvrdenie žalovaného, že rozsudok konajúceho súdu je nedostatočne odôvodnený, považuje výlučne za účelovú obranu žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil všetky žalobcom a žalovaným uvádzané tvrdenia, dostatočne sa vyporiadal a posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vec správne právne posúdil vzhľadom na všetky vykonané dôkazy. 39. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. 40. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. A dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 41. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 42. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 43. Medzi účastníkmi sporu nebolo sporné, že bol uzavretý riadny zmluvný vzťah. Z mailovej komunikácie z obdobia r. 2013 (príloha podania žalobcu zo dňa 20.01.2017) vyplýva, že žalovaný prisľuboval žalobcovi, že vykoná úhradu dlžnej sumy. Taktiež v podanom odpore nikdy nespochybnil nárok žalobcu ako taký, vzniesol len námietku premlčania. Je nesporné, že dňa 01.04.2003 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005, a zároveň dňa 01.03.2008 účastníci uzatvorili ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej aj ako „Zmluvy"), na základe ktorých sa navrhovateľ v právnom postavení poskytovateľa právnych služieb zaviazal pre odporcu ako klienta poskytovať právne služby a právne ho zastupovať. Účastníci sa v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.04.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2005 dohodli na odmene za poskytovanie právnych služby podľa požiadaviek klienta kombináciou hodinovej odmeny v sume 66,39 EUR bez DPH (2.000,00 Sk) a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR S. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V Zmluve o poskytovaní. právnych služieb zo dňa 01.03.2008 sa účastníci dohodli na odmene za poskytovanie právnych služieb na základe pokynov klienta voči spoločnosti Starý kaštieľ, s.r.o. kombináciou hodinovej odmeny v sume 165,97 EUR bez DPH (5.000,00 Sk), podielovej odmeny v rozsahu 20% za podmienok uvedených v zmluve a tarifnej odmeny tak, že navrhovateľovi prináleží tarifná odmena za každý úkon právnej služby vo výške základnej sadzby tarifne; odmeny v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivostí SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní. V dôsledku narušenia dôvery žalobca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 prvá veta zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a Doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odstúpil od predmetných zmlúv o poskytovaní právnych služieb a odporcovi vypovedal udelené plnomocenstvá ku dňu 30.04.2010. 44. Dňa 01.04.2010 vystavil navrhovateľ žalovanému faktúru odmien a výdavkov za právnu pomoc č. 9/03/2010 na sumu 1.168,62 EUR s DPH, s dátumom splatnosti do 16.04.2010. Prevzatie predmetnej faktúry potvrdil štatutárny orgán žalovaného p. K. W. až dňa 26.04.2010, odtlačkom pečiatky odporcu ako aj vlastnoručným podpisom napriek skutočnosti, že faktúra bola riadne a včas po jej vystavení doručená odporcovi do miesta jeho sídla. Žalovaný uvedenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, a to aj napriek tomu, že ho žalobca na túto skutočnosť upozornil pri osobnom stretnutí, ako aj písomne. Žalovaný opakovane prisľúbil uhradenie dlžnej sumy, no k úhrade nedošlo. 45. Je nesporné, že z čl. II. bod 3/ a čl. II. bod 4/ Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že odmenu za poskytovanie právnych služieb bude klient platiť na účet poskytovateľa právnych služieb na základe faktúry vystavenej poskytovateľom právnych služieb do 15 dní od jej vystavenia. Faktúra bude vystavená poskytovateľom právnych služieb za každý mesiac poskytovania právnych služieb a bude obsahovať označenie jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých formou zastupovania v súdnom alebo exekučnom konaní alebo počet hodín poskytnutých právnych služieb. Tarifnú odmenu za každý úkon právnej služby v prípade poskytovania právnych služieb formou právneho zastupovania v súdnom konaní možno fakturovať za každý úkon samostatne po jeho uskutočnení, alebo za viac úkonov naraz po ich uskutočnení. 46. Z citovaných ustanovení Zmluvy o poskytovaní právnych služieb vyplýva, že klient mal za poskytovanie služieb platiť na účet poskytovateľa právnych služieb tj. žalobcu do 15 dní od vystavenia faktúry. Z citovaného ustanovenia zmluvy však nevyplýva, že žalobca musí vystaviť žalovanému za poskytnuté právne služby faktúru za každý úkon samostatne po jeho uskutočnení ale je možné vystaviť faktúru aj za viac úkonov naraz po ich ukončení. Navyše žalobca bol povinný vystaviť faktúru za každý mesiac tzn. nasledujúci deň posledného dňa v mesiaci keďže úkony právnej služby bolo možné realizovať ešte aj dňa 31.3.2010. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný vystavil faktúru až po ukončení celého mesiaca tj. 1.4.2010. Lehota na zaplatenie faktúry nastala prvý nasledujúci deň po vystavení faktúry. Uplynula dňa 16.4.2010. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný mohol teoreticky zaplatiť predmetnú faktúru ešte aj dňa 16.4.2010 žalobca mohol po prvýkrát uplatniť svoje práva na súde až dňa 17.4.2010. V ust. § 397 Obch. zák. je upravená všeobecná premlčacia lehota, ktorá platí vo všetkých prípadoch pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu. Predmetná lehota je štvorročná. Potom premlčacia lehota plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba. Teda možno vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej lehoty nastáva v momente keď je právo žalovateľné. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný mohol teoreticky zaplatiť faktúru, ktorú ešte 16.4.2010 právo na zaplatenie faktúry bolo žalovateľné až dňa 17.4.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca podal uplatnený nárok v zákonnom stanovenej lehote a uvedený nárok žalobcu nie je premlčaný. 47. Podľa ust. § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 48. Podľa ust. § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 49. Vzhľadom k tej skutočnosti, že splatnosť faktúry nastala 16.4.2010 nemožno tento deň započítať ako začiatok plynutia lehoty. Rozhodujúci deň na začiatok plynutia lehoty je deň 17.4.2010 aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. 50. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v súvislosti s jednotlivými úkonmi, ktoré boli predmetnou faktúrou fakturované hlavne pokiaľ ide o stretnutie žalobcu so žalovaným a štúdiom spisov, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a má za to, že týmto sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal a sporným zostal iba úkon zo dňa 10.3.2010 a to štúdium spisu za účelom prípravy vyjadrenia výzvy č.k. 20C/96/2004-164 zo dňa 12.1.2010 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne v tom čase kancelária preberala sporovú vec pričom išlo o tri veľké spisy označené ako Kaštieľ. Ako dôkaz navrhla vypočutie zamestnanca kancelárie a ďalších svedkov z kancelárie avšak z dôvodu hospodárnosti a povinnosti zbavenia mlčanlivosti zo strany žalovaného v prípade týchto svedkov súd od vypočutia týchto svedkov aj na návrh žalobcu upustil, pričom žalovaný v rámci vykonaného dokazovania na vypočutí týchto svedkov prípadne ďalších svedkov netrval. 51. Je nesporné, že fakturované úkony boli zrealizované tak, ako to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.3.2010. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, vysporiadal sa so všetkými skutkovými náležitosťami ako aj s námietkou premlčania zo strany žalovaného, správne odôvodnil plynutie premlčacej lehoty podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. zák. ako aj započítanie lehôt keď uviedol, že nakoľko splatnosť záväzkov nastala dňa 16.4.2010 veriteľ mal možnosť prvý krát uplatniť svoje právo na súde dôvodne dňa 17.4.2010. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že v prípade, že by žalobca podal žalobu skôr tj. pred uplynutím splatnosti záväzku a nebola by aktio nata ale žaloba by bola predčasná, pretože by ňou bol uplatnený existujúci nárok a preto považoval námietku za nedôvodnú. 52. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a jej náhradu priznal v plnom rozsahu žalobcovi lebo mal v spore plný úspech s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 54. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).