Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/288/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114218184 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114218184.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ Dpt. Z. G., F. X, F., 2/ Mgr. C. J., R. XX, L., proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o splnenie povinnosti, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/39/2016-87 zo dňa 3.7.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcom 1/ a 2/ vrátil spoločne a nerozdielne súdny poplatok 92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou súdu 20.6.2014 domáhali od žalovaného splnenia povinnosti (prideliť im náhradné pozemky). Podaním doručeným súdu 10.4.2017 zobrali žalobcovia 1/ a 2/ žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, konanie žiadali zastaviť a vrátiť im súdny poplatok zaplatený za žalobu. S poukazom na ustanovenia § 144, § 145, § 146 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil. Pretože žalobcovia 1/ a 2/ žalobu zobrali v celom rozsahu späť predtým než začalo predbežné prejednanie sporu, ako aj pred pojednávaním, nevyžadoval sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí na základe výzvy č.k. 8C/115/2014-28 zo dňa 17.2.2015 zaplatili spoločne a nerozdielne 23.9.2016 súdny poplatok 99,50 eura, tento poplatok vrátil s poukazom na § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov krátený o 6,70 eura, teda 92,80 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ v plnom rozsahu, pretože žalobcovia 1/ a 2/ procesne zavinili zastavenie konania. 3. Proti uzneseniu podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a pokračovať v konaní. Uviedli, že sa domnievali, že späťvzatie žaloby žalobcom skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, pred prvým pojednávaním a pred prvým vyvolaným právnym úkonom žalovaného nezakladá ich procesnú vinu za zastavenie konania a že dôvody späťvzatia sú z procesného hľadiska podstatné vtedy, ak sa má k zastaveniu konania právo vyjadriť aj žalovaný. V predmetnom prípade boli splnené podmienky, podľa ktorých sa súhlas žalovaného nevyžaduje (späťvzatie pred predbežným prejednaním) a preto boli presvedčení, že súd prvej inštancie mal v napadnutom uznesením rozhodnúť, že na trovy konania nemá nárok ani jedna strana. Záver súdu prvej inštancie o ich zavinení zastavenia konania, považovali za výsledok navršovania postoja súdu vo veci, ktoré pociťujú ako neprajné sudcovské „podnebie“ voči nim. Uviedli, že vzali žalobu späť, pretože mali pocit, že by sa nedočkali konania v súlade s čl. 6 ods. 1 CSP. Pokiaľ však dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o ich vinu a priznal trovy konania žalovanému ešte pred začiatkom konania z jeho strany, žiadali aby bolo uznesenie v časti zastavenia konania zrušené. 4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). 5. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 6. Podľa ustanovenia § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.9.2009). 7. Súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak pri zastavení konania, ktoré procesne zavinili žalobcovia 1/ a 2/ späťvzatím žaloby, priznal trovy konania protistrane t.j. žalovanému; podľa § 256 ods. 1 CSP totiž platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z obsahu spisu nevyplývalo, že žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť pre správanie sa žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a preto by v tomto zmysle procesne zavinil zastavenie konania. Žalobnou požiadavkou bolo, aby súd uložil žalovanému voči žalobcom splniť povinnosť a prideliť im v súlade s príslušnou legislatívou náhradné pozemky. Pre absenciu takejto skutočnosti (uvedeného správania sa žalovaného) nebol na mieste iný záver ako ten, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia 1/ a 2/ a preto sú povinní znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. Uvedené platí bez ohľadu na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, kedy sa súhlas žalovaného nevyžadoval; tieto skutočnosti, na ktoré v odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali sú vo vzťahu k posudzovaniu procesného zavinenia na zastavení konania bez akejkoľvek právnej relevancie. 8. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ podaným odvolaní žiadali zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti zastavenia konania a pokračovať v konaní, odvolací súd poukazuje na ich nesporný prejav vôle obsiahnutý v podaní zo 6.4.2017, doručenom súdu prvej inštancie 10.4.2017, v ktorom uvádzajú, že berú „pred prvým procesným úkonom vo veci samej menovitú žalobu späť“ a žiadajú, aby „súd titulom nášho späťvzatia vydal uznesenie, ktorým konanie zastavuje“. Postup súdu prvej inštancie, ktorý tento ich dispozičný úkon posúdil ako dôvod na zastavenie konania podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, bol správny. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ak bola žaloba vzatá späť, žalobca nemôže odvolať späťvzatie a žiadať pokračovať v konaní (R 95/1998) a preto ani podaným odvolaním nie je možné zvrátiť následky už raz uskutočneného späťvzatia žaloby. 9. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).