Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/347/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219990 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114219990.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdaléne Florekovej v právnej veci žalobcu: O. W., G.. XX.X.XXXX, K. K., Y. Č.. X, zastúpeného JUDr. Bohumilom Vašičkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Odeská č. 25, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorá koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č.13, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. februára 2016 č.k. 18C 130/14-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy a trov trestného konania spolu vo výške 11.803,60 € s príslušenstvom podľa § 8 ods. 5 písmeno b/ zák. č. 514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď dospel k záveru, že žalobca si väzbu nezapríčinil a len konštatovanie nezákonnosti väzby, resp. oslobodenia žalobcu spod obžaloby nemožno považovať za postačujúce. Výšku nemajetkovej ujmy priznal v rozsahu, vyplývajúcom z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 (väzba odo dňa 8. 2.2012 do vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku dňa 21.2.2013, OS BA II pod sp.zn. 3T 76/12) na spodnej hranici, teda v rozsahu 1/30-iny priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za deň po zbavenia osobnej slobody. Trovy trestného konania považoval za preukázané z pripojeného vyšetrovacieho spisu, uplatnené v nižšom rozsahu 2.000 €, než prislúchajúcom podľa advokátskej tarify. Úrok z omeškania priznal odo dňa podania žaloby, v uplatnenom rozsahu, nižšom, než zákonná úroková miera platná v čase vzniku nároku. Žalovanú zaviazal tiež na náhradu žalobcových trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastávala názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým i právnym záverom a konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Predovšetkým vyčítala súdu, že použil nesprávny právny predpis, resp. ustanovenie, keďže zmätočne uvádzal, že nárok je uplatnený v dôsledku nezákonnej väzby, na druhej strane cituje ustanovenia zákona č. 514/03 Z. z. ktoré sa na väzbu nevzťahujú ( §5 a §6). Vytkla tiež súdu, že v otázke zavinenia väzby samotným žalobcom sa pustil do polemiky so závermi trestných súdov; záver súdu o tom, že si žalobca väzbu nezavinil považovala za priečiace sa princípu riadneho chodu spravodlivosti. domnieval sa , že súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy nesprávne aplikoval ustanovenie § 17 ods. 4 v znení do 1.1.2013, keď novela uskutočnená zákonom č. 412/12 Z. z. nemá prechodné ustanovenia. Bolo preto potrebné použiť uvedený právny predpis, účinný v čase rozhodovania súdu a posudzovať primeranosť uplatnenej nemajetkovej ujmy okolnosťami, ktorými sa súd nijakým spôsobom nevyporiadal (osoba poškodeného, závažnosť ujmy a závažnosť následku v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení). I s poukazom na možné maximálne plnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi považoval priznanú náhradu nemajetkovej ujmy za neprimerane vysokú u osoby ktorá bola 9 krát súdne trestanú za úmyselné trestné činy. Svedkyňu Olympiu Grácovú, matku žalobcu, ktorá potvrdzovala vrátenie ňou zaplatených trov obhajoby žalobcom, považovala za nehodnovernú a závery súdu o preukázaní nákladov v súvislosti s trovami obhajoby za nesprávne. Zastávala názor, že súd pri ustálení rozsahu trov obhajoby iniciatívne vykonal nenavrhnutý dôkaz oboznámením vyšetrovacieho spisu. 3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 5. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobu ako vecne opodstatnenú, keď z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin vydierania a zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu a pre zločin znásilnenia, trestné stíhanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu pre zásadné rozpory medzi výpoveďami poškodenej, svedkov a obžalovaného žalobcu a na závery znaleckého posudku. V súvislosti s trestným stíhaním bol žalobca obmedzený na osobnej slobode odo dňa 8.2.2012 do vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku dňa 21.2.2013. 6. Za tohto stavu súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcovi prislúcha nárok na náhradu škody v súvislosti s rozhodnutím o väzbe, keď podľa § 8 ods. 5 písmeno b/ zák. č. 514/03 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby. 7. V zmysle uvedeného ustanovenia teda i v prípade zákonne vykonanej nezavinenej väzby (v súlade s trestným poriadkom) prislúcha právo na náhradu škody. Dôvody, z ktorých možno vyvodiť, že uväznený si sám zavinil väzbu (§ 8 ods. 6 písmeno a/ zákona) však nie sú totožné s dôvodmi, za ktorých v zmysle trestnoprávnych predpisov možno zákonne vziať osobu do väzby. Ako už ústavný súd judikoval, za dôvod zavinenia väzby nemožno považovať skutočnosť, že ide o osobu opakovane súdne trestanú, ktorá je v skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, resp. prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z hľadiska posudzovania liberácie štátu dôvody zavinenia väzby podľa ustálenej judikatúry spočívajú v aktívnom konaní obvineného (to jest preukázané ovplyvňovanie osoby, svedkov, znalcov, pokus o útek pri zadržaní policajnými orgánmi a pod.), ktoré v prejedávanej veci neboli žalovanou tvrdené a preukazované. 8. Pokiaľ odvolateľka namietala primeranosť nemajetkovej ujmy, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v takto uplatnenom rozsahu ide o primeranú náhradu za väzbu, ktorá presahovala obdobie jedného roka. V súvislosti s otázkou primeranosti náhrady je potrebné akcentovať, že žalobca vychádzal zo znenia zákonného ustanovenia v čase vykonania väzby a uplatňoval náhradu len na spodnej hranici, ktorá vyplývala z ustanovenia § 17 ods. 4 v znení účinnom v čase začatia väzby. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto spôsobom bolo v primeranej miere zohľadnené, o akú osobu sa jednalo (opakovane trestanú, nezamestnanú) a aké následky v súkromnom i spoločenskom živote väzba na žalobcovi zanechala. 9. Za nenáležitú treba považovať tiež námietku odvolateľky ohľadom nepreukázania trov obhajoby. Z pokladničného lístka obhajcu ako aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu je celkom zrejmé, že žalobca uplatňoval náhradu trov účelne vynaložených, ktorých výška nedosahovala ani výšku podľa advokátskej tarify. Na danosti nároku na náhradu trov obhajoby nič nemení, že za žalobcu v čase jeho pozbavenia osobnej slobody tieto náklady vynaložila matka žalobcu. Žalobcovi nárok na náhradu trov prislúcha bez ohľadu na to, ako sa poškodený vyrovnal so svojimi príbuznými. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 11. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli žiadne (§396 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).