Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/149/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221394 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114221394.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Indigo Park Slovakia s.r.o., Pri trati 25, 821 06 Bratislava, IČO: 31 393 152, zast. Advokátska kancelária ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanému: AGORIA PROJEKT, s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 35 784 351, zast. Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s.r.o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 3.352,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/30/2014-89 zo dňa 9.3.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/30/2014-89 zo dňa 9.3.2017 p o t v r d z u j e Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca podaním zo dňa 1.4.2016 zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda mal za to, že ide o procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. Súd preto s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP konštatoval, že žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. 3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že dňa 21.3.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, kde právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný je nemajetný a na jeho majetok bude vyhlásený konkurz. Súd následne na tomto pojednávaní odporučil žalobcovi, aby prehodnotil späťvzatie žaloby z dôvodu nemajetnosti žalovaného a tiež z dôvodu hospodárnosti konania, keďže pre žalobcu by bolo výhodnejšie prihlásenie pohľadávky do konkurzu. Dňa 31.3.2016 uzatvoril žalobca ako postupca a Raiffaisen Bank International AG ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 3.188,- eur. Na základe týchto skutočnosti žalobca zobral žalobu späť, keďže pohľadávku postúpil na tretiu osobu, ktorá vzhľadom na nemajetnosť žalovaného nemala záujem pokračovať v konaní. 4. Žalobca má teda za to, že zastavenie konania nezavinil, toto bolo zastavené v dôsledku nemajetnosti žalovaného, t.j. zastavenie konania procesne zavinil žalovaný a súd by mal priznať náhradu trov konania žalobcovi. V prípade, že súd sa s uvedeným názorom nestotožní, žalobca sa domnieva, že popísané dôvody odvolania je potrebné považovať za dôvodné hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. 5. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania, alebo tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, hoci mu bolo doručené dňa 15.6.2017. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 1.4.2016 zobral žalobu v zmysle ust. § 96 ods. 1 OSP v celom rozsahu späť a navrhol. aby súd konanie vo veci zastavil. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku za podanie žaloby v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 72/1991 Zb. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 37Cb/30/2014-87 zo dňa 4.4.2016 konanie zastavil, vrátil žalobcovi sumu 194,30 eur za súdny poplatok za návrh a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Dňa 9.3.2017 súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o nároku na náhradu trov konania, ktoré odvolací súd považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k podstatným odvolacím dôvodom žalobcu uvádza odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2,3 CSP nasledovné: 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (pôvodne § 146 ods. 2 OSP). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým ani zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Zavinenie zastavenia konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie na začatie konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil až po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa teda posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aby by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. 12. Z obsahu späťvzatia žaloby zo dňa 1.4.2016 vyplýva, že žalobca v ňom vôbec nenavrhoval ako má súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania, navrhol len zastaviť konanie a vrátiť súdny poplatok za návrh . Taktiež je nepochybné, že žalobca žiaden dôvod, pre ktorý zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť, v späťvzatí žaloby neuviedol. S poukazom aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom v prípade, že žalobca zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodov, bolo potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť. 13. Žalobca v konaní nepreukázal, že zastavenie konania zavinil žalovaný, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.3.2016 nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti, (ktoré ani nie sú podstatné), a za zavinenie žalovaného na zastavení konania nemožno považovať ani jeho nemajetnosť a prebiehajúce konkurzné konanie. Rovnako na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca ešte predtým, ako žalobu zobral späť, postúpil pohľadávku na tretiu osobu, ktorá nemala záujem na pokračovaní tohto konania. Rozhodujúca je len skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, teda jednoznačne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. 14. V danej veci nebol daný dôvod ani k tomu, aby súd v zmysle § 257 CSP, t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Žalobca v späťvzatí žaloby vôbec nenavrhol, ako má súd o trovách konania rozhodnúť a nenavrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, teda nepriznať stranám sporu nárok na náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody uviedol až v odvolaní. Nemajetnosť žalovaného a prebiehajúce konkurzné konanie však nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Zo znenia § 257 vyplýva, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri posúdení všetkých okolností, ktoré viedli k zastaveniu konania (späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu) a priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, ako ustanovenia výnimočného, splnené neboli. 15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).