Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/403/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221513 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114221513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXX/XX, K., zastúpený Mgr. Tomáš Cuník, adresa na doručovanie: Štefan Cuník, 9. mája 252/19, Svit, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie X XXX,XX s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/218/2014-56 zo dňa 10.03.2015, a proti uzneseniu č.k. 17C/2018/2014-70 zo dňa 03.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/218/2014-56 zo dňa 10.03.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. II. Uznesenie č.k. 17C/2018/2014-70 zo dňa 03.07.2015 z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : K bodu I.: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 21.07.2014 podanou na súd dňa 24.07.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 10.05.2010 uzavrel zmluvu o úvere č. XXX XXX XXX. Dňa 10.05.2012 oznámil žalovaný (ako postupca) žalobcovi postúpenie svojej pohľadávky postupníkovi - spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., počnúc od 10.05.2012. Žalobca tak zo zákona prestal mať povinnosť plniť žalovanému, a namiesto toho bol povinný plniť postupníkovi - spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. Žalobca však i po oznámení postúpenia naďalej plnil žalovanému, teda osobe, ktorá nebola oprávnená prijímať žalobcom zasielané platby. Všetky platby, ktoré od 10.5.2012 žalobca zaslal žalovanému v súvislosti s plnením zmluvy (spolu X.XXX,XX Eur) žalobca považuje za plnenie z odpadnutého právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). 3. Žalovaný neuznal žalovaný nárok. Uviedol, že je pravdou, že aj po doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcovi posielal žalobca jednotlivé platby, ktoré mal uhrádzať spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., na jeho účet. Dňa 31.12.2012 došlo k spätnému postúpeniu pohľadávky z úveru poskytnutého žalobcovi, a to zo spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., na žalovaného. Pokiaľ ide o jednotlivé splátky, ktoré žalobca uhradil v časovom období od 15.05.2012 do 31.12.2012 (t.j. platby, ktoré mali byť uhradené na účet spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., avšak v skutočnosti boli uhradené na účet žalovaného), je pravdou, že žalobca ich v tomto časovom období uhradil na účet žalovaného, ale žalovaný ich vzápätí ihneď preúčtoval na bankový účet spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o.; teda si tieto platby neponechal. Pokiaľ ide ďalšie platby, ktoré boli uhradené zo strany žalobcu na účet žalovaného po 31.12.2012 (po spätnom postúpení pohľadávky), tieto platby žalobca už uhrádzal správne na účet žalovaného, ktorý je od 31.12.2012 opäť veriteľom vo vzťahu k žalobcovi. Navrhol preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Súd poukázal na ustanovenia § 488; 489; 491 ods. 1, 2 a 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na základe preložených listinných dôkazov konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby. V konaní tvrdil, že v časovom období po 10.05.2012 sa nedostalo do jeho vedomia oznámenie o postúpení pohľadávky spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o.. Ak žalovaný prijal jeho platby, konal v rozpore s § 450 ods. 2 OZ. Žalovaný však súdu preukázal, že platby prijaté od žalobcu v období od 10.05.2012 do 31.12.2012 si neponechal; naopak, všetky tieto platby boli následne preúčtované v tom čase oprávnenej osobe - spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o.. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., od neho vymáhala nedoplatok za časové obdobie od 10.05.2012 do 31.12.2012. Súd sa preto stotožnil s obranou žalovaného a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalovanému aj keď bol v spore úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, pretože si takýto nárok neuplatnil. 5. Rozsudok napadol odvolaním v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 20.05.2015. Podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok nezákonný a domáha sa, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že v rozsudku chýba akékoľvek vyhodnotenie toho, že zmluva, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému, je absolútne neplatným právnym úkonom. Z rozsudku nie je zrejmé ani to, aké normy aplikoval na nejasne zistený skutkový stav. Súd nesprávne vyhodnotil naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a došlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca súd prvej inštancie viackrát upozornil na to, že zmluva, na základe ktorej žalobca plnil žalovanému, spĺňa znaky absolútne neplatného právneho úkonu, a k tomu doložil aj výklad relevantných právnych ustanovení. Súd na to žiadnym spôsobom nereflektoval, len v ústnom odôvodnení rozsudku uviedol, že absolútnou neplatnosťou zmluvy sa nemieni zaoberať, nakoľko žalobca podal žalobu na plnenie, a nie určovaciu žalobu. Podľa názoru žalobcu však súd prvej inštancie mal povinnosť posudzovať platnosť právnych úkonov a prihliadať k prípadnej absolútnej neplatnosti týchto úkonov ex offo. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Určovacia žaloba je svojou povahou podriadená žalobe na plnenie, a súd platnosť zmluvy má skúmať v rámci predbežnej otázky. Pokiaľ bol súd prvej inštancie názoru, že je potrebné podať určovaciu žalobu, mal o tom povinnosť žalobcu poučiť, k čomu však počas pojednávania nedošlo. Pokiaľ je zmluva absolútne neplatná, vzájomné plnenia žalobcu a žalovaného sú plneniami z neplatného právneho úkonu, čím zákonite dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Sporná zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a dôkazné bremeno toho, že ide o zmluvu o poskytnutí úveru pre účely podnikateľské alebo zamestnania, nesie žalovaný, ktorý ho však neuniesol. Viaceré ustanovenia zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi a obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky na oslabenie pozície spotrebiteľa. Zmluva je teda v každom prípade absolútne neplatná a nezhojiteľná akýmkoľvek právnym úkonom. Podľa § 457 OZ malo dôjsť k tomu, že žalobca a žalovaný si vrátia vzájomné plnenia. Žalobca bol povinný vrátiť žalovanému XXX eur, k čomu už došlo pred začatím súdneho konania, a všetky žalobcom zaslané platby prevyšujúce túto sumu , teda spolu XXX,XX eur sú až do vydania žalobcovi bezdôvodným obohatením žalovaného. Navyše vzniká žalovanému aj povinnosť uhradiť úžitky získané v dôsledku bezdôvodného obohatenia. Napadnutý rozsudok by však bol nezákonný aj v prípade, ak by sporná zmluva bola platne uzavretá. Súd vychádzal z tvrdenia žalovaného, že v máji 2012 došlo vo vzťahu k žalobcovi k platnému postúpeniu pohľadávky na postupníka, čo žalobca považuje za nespornú skutočnosť. Nesporné je aj to, že žalobca aj po oznámení o postúpení pohľadávky naďalej zasielal platby na účet žalovaného. Žalobca je presvedčený, že od okamihu postúpenia pohľadávky na postupníka, žalovaný nedisponoval žiadnym právnym titulom k prijatiu ďalších plnení od žalobcu. Výlučným veriteľom žalobcu sa stal postupník. Tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Prípadná následná dispozícia žalovaného s predmetom bezdôvodného obohatenia nemá na existenciu záväzku z bezdôvodného obohatenia žiaden vplyv. K zbaveniu sa zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie dôjde len vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Súdom proklamovaný dôvod zamietnutia žaloby, že tretia osoba svoju pohľadávku voči žalobcovi neuplatnila, nie je pre posúdenie existencie záväzku z bezdôvodného obohatenia podľa § 491 ods. 1 OZ relevantná, a preto ako dôvod zamietnutia nemôže obstáť. Žalovaný počas konania tvrdil, že všetky platby zaslané žalobcom po postúpení pohľadávky boli preúčtované postupníkovi. Žalobca toto tvrdenie neuznal, pričom žalovaný svoje tvrdenie nepodoprel žiadnym dôkazom. Ide teda o skutočnosť spornú. Žalovaný ďalej tvrdil, že k 31.12.2012 došlo k spätnému postúpeniu pohľadávky z postupníka na žalovaného. Ani toto tvrdenie žalobca neuznal s tým, že mu spätné postúpenie nebolo platne oznámené a znovu poukázal na to, že žalovaný tvrdenie nepodoprel žiadnym dôkazom a ide teda o skutočnosť spornú. Súd pritom vychádzal z predpokladu, že platby prijaté od žalovaného v období od 10.05.2012 do 31.12.2012 si neponechal, naopak, všetky tieto platby preúčtoval v tom čase oprávnenej osobe, teda postupníkovi. Nie je pritom zrejmé, či ide o vlastné skutkové zistenie súdu prvej inštancie, alebo ide iba o rekapituláciu odpovede žalovaného. Poskytol tak tvrdeniam žalovaného prezumpciu pravdivosti a týmto postupom neospravedlniteľným spôsobom preniesol dôkazné bremeno tvrdení zo žalovaného na žalobcu. Súd prvej inštancie bol navyše počas pojednávania žalobcom oboznámený aj s tým, že jedným zo zabezpečovacích inštitútov spornej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj zabezpečovacia zmenka, ktorú žalovaný k 15.01.2013, teda k okamžiku, kedy žalobca žalovanému už pravidelne plnil, postúpil tretej osobe - spoločnosti CD Consulting. Táto spoločnosť si zabezpečovaciu zmenku voči žalobcovi uplatňuje v konaní pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Cb/46/2013. Osamostatnenie zabezpečovacej zmenky je v spotrebiteľskom vzťahu krajne nemravným a právo zneužívajúcim inštitútom. V dôsledku toho hrozí dlžníkovi nebezpečenstvo povinnosti dvojnásobnej úhrady tej istej pohľadávky dvom veriteľom. Zmenka je pritom abstraktným právnym vzťahom a tým je jej uplatnenie nezávislé od existencie či plnenia hlavného kauzálneho vzťahu. Skutočnosť, či postupník (spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o.) vymáhal nedoplatok za časové obdobie od 10.05.2012 do 31.12.2012, žalobca nikdy netvrdil a nie je dôvod, aby ju mal dokazovať. Rovnako mu nie je jasné, prečo neunesenie dôkazného bremena v tejto veci zakladá dôvod k zamietnutiu žaloby. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nebol oprávnený sa stotožniť s obranou žalovaného a rozsudok vychádza zo skutkových záverov, ktoré nezodpovedajú skutkovým zisteniam. 6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovanému na vedomie dňa 13.07.2015, ktorý voči nemu nepodal písomné vyjadrenie. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP. 8. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, jeho skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku, a odvolacích námietok žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vo vzťahu k skutkovo vymedzenému predmetu žaloby nie je spôsobilé privodiť zmenu rozsudku. 9. Z obsahu podanej žaloby odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Skutkový rámec vymedzil tak, že po postúpení spornej pohľadávky zo žalovaného ako postupcu na spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, ako postupníka dňa 10.05.2012, žalobca naďalej plnil žalovanému. Podľa názoru žalobcu všetky platby, ktoré takto žalobca zaslal žalovanému, sú plnením z odpadnutého právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto platby žalobca zastavil k 01. júlu 2013, a súčasne kontaktoval žalovaného so žiadosťou o zmier a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Na tento návrh žalovaný nereagoval. Nereagoval ani na druhý návrh, doručený mu 02.07.2014, a peňažné prostriedky nevydal. Žalobca v žalobe súčasne uviedol, že žalovaný má zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia nezávisle na tom, či je podľa súčasnej doktríny rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalovanej pohľadávke v prospech žalovaného, platný alebo nie. Preto sa k tejto otázke v žalobe nevyjadril. V priebehu konania žalobca nepožiadal o pripustenie zmeny žaloby, pokiaľ ide o vymedzenie skutkových okolností, ktorými je súd viazaný. 10. Na pojednávaní dňa 10.03.2015, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného, právny zástupca žalobcu trval na tom, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalobca mu plnil napriek tomu, že žalovaný už nebol oprávnený prijímať platby v dôsledku postúpenia žalovanej pohľadávky na tretí subjekt. Do pozornosti súdu dal to, že ak by súd dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, tak je jeho povinnosťou určiť, či sa nejedná o absolútne neplatnú zmluvu pre rozpor úrokov s dobrými mravmi alebo nie. Do pozornosti súdu dal aj to, že aj keď bol úver podľa úverovej zmluvy poskytnutý na účel zamestnania tým, že bolo vyškrtnuté príslušné políčko v predtlači na zmluve, nie je to postačujúce. Formulár zmluvy vyplňovala pracovníčka žalovaného a nie je tak určité, či toto políčko zaškrtol žalobca alebo nie. Je dôkazným bremenom žalovaného, aby ako veriteľ preukázal, že úver bol skutočne poskytnutý na účely zamestnania alebo nie. V rozhodnom čase bol žalobca stavebným robotníkom, a preto nebol dôvod, aby si bral úver na účely zamestnania. Žalobca taktiež nepreukázal pravdivosť tvrdenia o spätnom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., na neho. Na otázku súdu, či spoločnosť Platiť sa oplatí uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy, ktorú žalobca uhradil žalovanému po postúpení pohľadávky, zástupca žalobcu uviedol, že nie. 11. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe zo dňa 24.09.2014 ako dôkaz predložil výpis splátok k úverovej zmluve so žalobcom č. XXXXXXXXX k 24.09.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca platil splátky úveru na účet žalobcu nepretržite od 12.06.2010 do 24.06.2013. 12. Súd prvej inštancie bol viazaný skutkovým rozsahom podanej žaloby v zmysle § 79 ods. 1 OSP a tento mohol prekročiť len na základe dispozičného práva žalobcu, ak by bol požiadal o pripustenie zmeny podanej žaloby. K takejto zmene priebehu konania na súde prvej inštancie nedošlo. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Zákonnou podmienku pre vznik bezdôvodného obohatenia je jeho získanie na úkor iného. V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný sa prijímaní platieb po postúpení pohľadávky bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. K preukázaniu takéhoto následku však nedošlo. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., ako postupca, na ktorého bola postúpená žalovaná pohľadávka, si nikdy neuplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie splátok za rozhodné obdobie od júla 2012 do júla 2013, kedy žalobca pozastavil platenie splátok. Tieto platby boli podľa vyjadrenia žalovaného pripočítané v plnom rozsahu na účel platenia sporného úveru, teda bez ohľadu na to, či žalovaná pohľadávka bola platne postúpená alebo nie. Je pravdou, že žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie priamy dôkaz o spätnom odstúpení pohľadávky z úverovej zmluvy so žalobcom zo spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., k 31.12.2012. Vo veci však ani nenamietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie vo vzťahu vymedzenému predmetu žaloby z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý má rovnaký skutkový základ za celé žalované obdobie od 10.05.2012 do 01.07.2013, bez ohľadu na spätné odstúpenie pohľadávky. 13. Skutkový rámec žalobného petitu neumožňoval súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal tým, že zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva, je absolútne neplatným právnym úkonom. Predmetom konania bol žalobný petit o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný prijal platby na účel platenia úveru aj po tom, keď boli postúpené práva a záväzky z úverovej zmluvy na tretiu osobu. K bezdôvodnému obohateniu by za splnenia zákonných podmienok došlo bez ohľadu na to, či je táto zmluva platná alebo neplatná, a základom sporu bolo preukázať, že sa žalovaný takýmto spôsobom obohatil na úkor žalobcu. Aj podľa rozhodnutia súdu publikovaného pod č. R42/2002 sa dlžník môže zbaviť záväzku jeho splnením tým, keď plnil postupcovi, ak postupník dal postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas, v prípade, že ju sám nevymáha. O obdobnú situáciu išlo aj v tomto prípade, pretože tretia osoba, na ktorú bola žalovaná pohľadávka postúpená, si ju nevymáhala od dlžníka a bola započítaná riadne na plnenie z úverovej zmluvy. 14. Žalobca predložil k žalobe rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02240/11 zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť, a ktorým bola žalovanému priznaná pohľadávka v sume X.XXX,XX eur zo zabezpečovacej zmenky k poskytnutému úveru zo spornej úverovej zmluvy. Tento rozsudok žalobca nenapadol opravným prostriedkom a na jeho základe platil žalovanému splátky úveru. Rozsudok je tak platný a záväzný. Ak by žalobca podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku z pozície spotrebiteľa, súd by bol povinný ex offo sa zaoberať platnosťou úverovej zmluvy, a ak by ju vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, znamenalo by to, že aj rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Aj keď bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zabezpečovacej zmenky k poskytnutému úveru, žalobca by bol ako priamy dlžník zmenky oprávnený uplatniť voči prvému majiteľovi zmenky (žalobcovi) kauzálne námietky zo zabezpečeného záväzkového vzťahu. Teda aj námietky, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je neplatným právny úkonom. Treba zdôrazniť aj to, že žalobca má voči žalovanému len jeden záväzkový vzťah z poskytnutého úveru, zabezpečeného zmenkou, a plnením z jedného alebo druhého právneho titulu dochádza k postupnému zániku záväzku zmenkového aj kauzálneho. Neobstoja tak odvolacie námietky, že súd prvej inštancie bol povinný v prejednávanej veci zo zákona zaoberať sa platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o úvere, pretože bol viazaný skutkovým rozsahom podanej žaloby. Na to, aby sa mohol zaoberať, či plnil žalobca na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné podať v tomto smere príslušnú žalobu. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako úspešná strana sporu by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu takýto nárok nepriznal. K výroku pod bodom II.: 17. Po podaní odvolania súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie v sume XX,XX eur. Uznesenie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 13.07.2015. 18. V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie aj voči tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.07.2015. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že v žalobe aj v odvolaní uviedol, že v úverovej zmluve vystupoval žalobca v postavení spotrebiteľa a predmetom sporu je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písmena za) zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. (ďalej len ZoSP) sú spotrebitelia zo zákona oslobodení od povinnosti platiť súdny poplatok, pokiaľ sa domáhajú ochrany svojich práv. Spotrebitelia sú od súdnych poplatkov zo zákona oslobodení aj v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením zo spotrebiteľských zmlúv. Preto sa žalovaný domnieva, že je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov a uznesenie treba zrušiť. 19. V napadnutom uznesení o poplatkovej povinnosti žalobcu za podané odvolanie sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal s tvrdením žalobcu v priebehu konania a aj v podanom odvolaní, že sporná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa. Oslobodenie od poplatkovej povinnosti sa pritom vzťahuje aj na bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením zo spotrebiteľských zmlúv. Napadnuté uznesenie je tak minimálne predčasne vydané. 20. Odvolací súd uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. a) CSP zrušil, pretože neboli na jeho vydanie splnené procesné podmienky. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie riadne vyporiada s tým, či sa na žalobcu vzťahuje zákonné osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmena za) ZoSP a podľa výsledku rozhodne o jeho poplatkovej povinnosti. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).