Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/399/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222084 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114222084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: L. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXXX/X, Z., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom Vazovova 9/ A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. mája 2016 č.k. 19C 142/2014-132 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 786 eur do troch dní od jeho právoplatnosti titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo zvyšku žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 20 eur. 2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa pôvodne proti žalovanému označenému ako SR, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou SR domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 786 eur spolu s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo voči nemu vedené až do štádia podania obžaloby pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 46T 124/2006, s tým, že v označenom trestnom konaní bol spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III oslobodený. Trestné stíhanie žalobcu začalo dňa 2.9.2005 uznesením o vznesení obvinenia pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 TZ účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 TZ, ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.-XXXX. Sťažnosť žalobcu voči uzneseniu bola Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4Pv 989/05 zo dňa 16.09.2005 zamietnutá. Podľa žalobcu následne dňa 04.10.2006 bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd Bratislava III ho odsúdil trestným rozkazom sp. zn. 46T 124/2006 pre spáchanie v obžalobe uvedeného trestného činu. Na základe podaného odporu a po vykonanom dokazovaní bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2008 odsúdený. Písomné vyhotovenie rozsudku mu bolo doručené dňa 03.11.2009. Na základe ním podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.10.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Po doplnení dokazovania v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu ho Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 22.05.2012 oslobodil spod obžaloby, keďže skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Bratislave na základe prokurátorom podaného odvolania vo veci rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III a oslobodil ho spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. 3. Podľa odôvodnenia žaloby trestné stíhanie vážnym spôsobom zasiahlo do života žalobcu ako obvineného, pretože po celú dobu konania bol vystavený hrozbe obmedzenia základných slobôd v prípade dôvodov väzby, zo vznesenia obvinenia mu vyplývali administratívnoprávne obmedzenia, bol diskriminovaný na trhu práce, čím bolo zasiahnuté do ústavnej rovnosti. Podľa žalobcu orgány činné v trestnom konaní nepostupovali podľa zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Rozhodnutiami a postupom orgánov činných v trestnom konaní bol poškodený na svojich ústavných právach. Žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených trovách právneho zastúpenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. 4. Nárok na náhradu škody v podobe vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške 786 eur si žalobca uplatnil podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Za nezákonné rozhodnutie označil Uznesenie ORPZ Bratislava III, ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.-XXXX. 5. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil v dôsledku ujmy spôsobenej mu nezákonným zásahom do jeho práv v podobe trestného stíhania v dôsledku nesprávneho úradného postupu na strane justície, prokuratúry a polície s odkazom na § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup považoval : vznesenie obvinenia, nesprávny úradný postup na strane prokuratúry spočívajúci v zamietnutí jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia a v podaní obžaloby, nesprávny postup Okresného súdu Bratislava III v podobe obsahu Trestného rozkazu, v podobe prieťahov pri vypracovávaní písomného vyhotovenia rozsudku, ako aj v pochybeniach konštatovaných Krajským súdom v Bratislave s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003. Samotné konštatovanie porušenia práva žalobca nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie. Mal za to, že vo veci náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu MS SR, a GP SR, avšak z dôvodu, že škoda mu bola spôsobená v dôsledku konania viacerých štátnych orgánov, je podľa neho orgánom konajúcim v mene štátu v prejednávanej veci MS SR, na ktorý podal dňa 20.01.2014 žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. MS SR však predmetnú žiadosť postúpilo na GP SR, následne GP SR listom zo dňa 20.02.2014 vrátila žiadosť MS SR, listom zo dňa 14.03.2014 MS SR opätovne vrátilo postúpenú žiadosť na GP SR. Dňa 17.03.2014 GP SR opäť vrátila žiadosť aj s prílohami na MS SR. Z obsahu odpovede MS SR zo dňa 23.04.2014 síce vyplýva, že sa naďalej nepovažuje za príslušný orgán, avšak si ponechalo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj s prílohami. Vzhľadom na nejednotný a zmätočný postup štátnych orgánov preto žalobca označil v žalobe oba orgány konajúce za štát. 6. Žalovaný zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR v rámci vyjadrenia k žalobe namietal svoju príslušnosť za žalovaného konať s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 149/2010, v ktorom dovolací súd riešil otázku zásadného právneho významu týkajúcu sa označenia orgánu oprávneného konať v mene štátu v prípadoch zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. 7. GP SR sa k žalobe nevyjadrila. 8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 6 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 9 ods. 1 až 4 uvedeného zákona, § 15 ods. 2 uvedeného zákona, § 17 ods. 1 až 3 uvedeného zákona a § 18 ods. 1 až 3 uvedeného zákona a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.-XXXX a súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T 124/2006 zistil, že uznesením OR PZ v Bratislave III zo dňa 02.09.2005 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu a L. B. ako obvinených z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 235 ods. 1 a § 9 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.08.2005 v čase okolo 14,15 hod. v Bratislave na ulici T. Č.. X v priestoroch bufetu J. po tom, čo obvinili z krádeže poškodenú T. Z., ju následne pod hrozbou použitia násilia voči jej rodine nútili k podpisu zmluvy, v ktorej sa poškodená zaväzuje vyplatiť obvineným sumu 300.000,- Sk a z peňaženky, ktorú mala poškodená v kabelke a ktorú im dobrovoľne vydala, jej odcudzili sumu vo výške 400,- Sk. Trestné stíhanie bolo začaté na podklade oznámenia T. Z. zo dňa 2.9.2005 o 9,00 hod. Tiež zistil, že uznesením zo dňa 16.09.2005 bola Okresnou prokuratúrou Bratislava III zamietnutá sťažnosť obvineného žalobcu voči predmetnému uzneseniu pre jej nedôvodnosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia prokurátor vyslovil dôvody svojho rozhodnutia a vyjadril sa aj k samotnej skutkovej verzii uvádzanej obvineným žalobcom v sťažnosti, ako aj k objektívnej stránke trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 TZ. V rámci prípravného konania došlo dňa 02.09.2005 o 14,10 hod. k zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody žalobcu v medziach ustanovení Trestného poriadku. V trestnej veci bol žalobca v prípravnom konaní vypočutý dňa 24.10.2005. Vypovedal, že prevádzkuje ako SZČO bufet J. O. Z., I.. T. Č.. X na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou STARZ, a.s. Dňa 08.04.2005 do bufetu nastúpila pracovať ako predavačka p. Z.. V mesiaci august 2005 zistil spolu so svojim spoločníkom L. B., že im p. Z. z pokladničnej kasy kradne peniaze. Do bufetu nainštalovali kameru, o čom jej nepovedali. Kamerové záznamy im túto skutočnosť potvrdili. Dňa 31.08.2005 videozáznamy p. Z. prehrali, ku krádežiam sa im priznala. P. Z. sama uviedla, že im vráti sumu 300.000,- Sk. Menovanej navrhli, že s ňou spíšu zmluvu o pôžičke, s čím súhlasila. Zmluvu menovaná podpísala za prítomnosti notárskej pracovníčky. Akýkoľvek nátlak na menovanú žalobca vo výpovedi poprel. Poškodená Z. v prípravnom konaní dňa 27.02.2006 vypovedala, že V. a B. od nej chceli, aby im zaplatila a podpísala škodu spôsobenú jej údajnými krádežami, jednalo sa o sumu 300.000,- Sk. K podpisu došlo pod nátlakom. Poukázal na svedeckú výpoveď svedka p. W. zo dňa 13.10.2005 v trestnom konaní, že mu mal žalobca po jeho zadržaní vysvetľovať, že videozáznam nemôžu dať na políciu preto, lebo by im následne bola urobená kontrola hárkov a účtovníctva, kde by sa zistilo, že v bufete sa len niečo blokuje do registračnej pokladnice a niečo nie, preto by hodnoverne nevedeli preukázať výšku škody. Preto vymysleli plán, že dajú poškodenej podpísať zmluvu o pôžičke vo výške 300.000,- Sk, ktorú antidatovali. Túto sumu vykalkulovali ako stratu za obdobie, kedy u nich menovaná pracovala. Priznali sa ku skutočnosti, že poškodenú následne k podpisu donútili. 9. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalobca dňa 03.10.2005 udelil plnomocenstvo na obhajobu v trestnej veci advokátovi JUDr. Petrovi Vačokovi. Dňa 09.08.2006 bol ORPZ Bratislava III daný na Okresnú prokuratúru Bratislava III návrh na zastavenie veci vedenej pod ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.- XXXX pre rozpory medzi tvrdeniami poškodenej a obvinených. Okresná prokuratúra Bratislava III podala dňa 04.10.2006 na Okresný súd Bratislava III obžalobu. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 09.10.2006 trestný rozkaz, voči ktorému podal žalobca odpor. Vo veci bol následne dňa 15.04.2008 vyhlásený Okresným súdom Bratislava III rozsudok, ktorým bol žalobca uznaný vinným z trestného činu vydierania. Predmetný rozsudok bol písomne vypracovaný na odoslanie dňa 2.11.2009. Uznesením KS v Bratislave č.k. 1To 140/2010 zo dňa 20.10.2010 bol predmetný rozsudok zrušený, súdu prvej inštancie bolo uložené náležite sa vysporiadať s obhajobou oboch obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III dňa 22.05.2012 poškodená Z. zmenila svoju výpoveď, vypovedala, že obž. L. V. na ňu nevyvíjal žiaden psychický ani fyzický nátlak, nenadával jej, ani jej nepísal SMS. Rozsudkom OS Bratislava III zo dňa 22.05.2012 bol obžalovaný žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože za vinu mu kladený skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.04.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III a žalobcu oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obaja obžalovaní stíhaní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2013. 10. Ustálil, že žalobcovi bola dňa 28.05.2013 vystavená faktúra advokátom JUDr. Vačokom za obhajobu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. 46T 124/2006 na sumu 786 eur, ktorú dňa 5.6.2013 žalobca zaplatil vkladom na účet advokáta. Dňa 20.01.2014 bola na MS SR podaná žiadosť žalobcu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. 11. Vychádzal i z výsluchu žalobcu, že má stredoškolské vzdelanie, SOU Spoločného stravovania, od 1.3.2004 vykonával živnosť na pohostinskú činnosť, predaj nápojov, jedál a tovaru. V čase začatia trestného stíhania ku dňu 2.9.2005 prevádzkoval bufet v priestoroch E. Š. na U.. T. O. Z. na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom objektu firmou STARZ, a.s. Tento nájom trval počas doby dojednanej v zmluve do 31.12.2006. Nová nájomná zmluva nebola medzi stranami opätovne dojednaná. Následne začal prevádzkovať bufetové zariadenie v priestoroch J. J. O. Z.. Prevádzka bola zrušená dňom 1.1.2012. 12. Tiež vychádzal i zo svedeckej výpovede L. B., ktorý popísal, ako prebehlo zadržanie žalobcu, v trestnom konaní bol s ním spoluobvinený a spoluobžalovaný. V súvislosti s týmto trestným konaním tiež podal žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. 13. Súd prvej inštancie v zmysle § 21 ods. 4, 5 OSP v spojení s § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj s odkazom na právny názor vyslovený v Uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 149/2011, ustálil, že v prejednávanej veci v časti nároku uplatneného titulom vydania nezákonného rozhodnutia, je žalovaným Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, a to z dôvodu, že trestná vec žalobcu dospela na základe obžaloby prokurátora do štádia súdneho konania, ktoré skončilo jeho oslobodením spod obžaloby. Keďže nedošlo k právoplatnému odsúdeniu žalobcu v konaní pred súdom a k následnému zrušeniu právoplatného rozsudku, mal za vylúčené, aby v prejednávanej veci za štát konalo MS SR, a že v prípravnom trestnom konaní nedošlo k pochybeniu vyšetrovateľa, resp. iného povereného orgánu Policajného zboru, ktoré orgány nevydali rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť. Prihliadol na to, že sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia boli prokuratúrou zamietnuté a vo veci bola podaná obžaloba príslušnou okresnou prokuratúrou. 14. Vyhodnotil, že v prejednávanej veci nemôže za štát konať Ministerstvo spravodlivosti SR taktiež z dôvodu, že žalobcom namietaný nesprávny úradný postup okresného súdu spočívajúci v dátume vydania v poradí prvého rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 15.04.2008, odoslaný dňa 02.11.2009, nebol v konaní preukázaný, keďže nebol vybavený spôsobom predpokladaným v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Žalobcom charakterizované prieťahy neboli konštatované Ústavným súdom SR, ani predsedom Okresného súdu Bratislava III, pretože v tomto smere žalobca žiadne úkony nevykonal. Obdobne tak za nesprávny úradný postup podľa súdu prvej inštancie nemožno považovať ani vydanie Trestného rozkazu a samotné dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zrušeniu oboch rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III, keďže tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, postupovali pri svojej činnosti z dikcie ustanovení Trestného poriadku. 15. Z vyššie popísaného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že žaloba bola v časti podaná dôvodne. Vzhľadom na konečný úspech žalobcu v trestnom konaní, spočívajúci v jeho právoplatnom oslobodení spod obžaloby, zohľadniac skutočnosť, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že žalobca zadal príčinu na začatie trestného stíhania svojej osoby, mal za nepochybné, že mu vznikol nárok na náhradu škody podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide teda o nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, za ktoré sa považuje Uznesenie ORPZ Bratislava III o začatí trestného stíhania zo dňa 02.09.2005 ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.-XXXX. 16. Ustálil, že žalobca zaplatil celkom na nákladoch obhajoby v trestnom konaní dňa 05.06.2013 žalovanú sumu 786 eur, a to na základe plnomocenstva udeleného advokátovi v trestnom konaní a faktúry č. 3313 splatnej dňa 11.06.2013. Z rozpisu úkonov právnej pomoci advokáta zistil, že všetky boli účtované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb ako tarifná odmena advokáta v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Vyhodnotil, že realizácia všetkých 15 úkonov právnej pomoci vyplýva z obsahu pripojeného vyšetrovacieho, resp. trestného spisu. Z vykonaného dokazovania mal preto za nepochybné, že o čiastku 786 eur sa majetkový stav na strane žalobcu zmenšil a že tieto náklady vznikli v dôsledku začatia trestného stíhania. Uvedená čiastka teda podľa súdu prvej inštancie spĺňa znaky skutočnej škody v zmysle § 442 OZ a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. 17. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval nenaplnenie predpokladov definovaných v § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže žalobca okrem svojich tvrdení o zásahu trestného konania do jeho osobnostnej sféry neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť jeho tvrdenia o negatívnom dopade trestného konania. Mal za to, že žalobca nepreukázal žiadnym konkrétnym dôkazným prostriedkom vznik akýchkoľvek následkov v jeho súkromnom a pracovnom živote, resp. v jeho spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s trestným konaním. V konaní nebol podľa súdu prvej inštancie preukázaný žiadny negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalobcu, keď nájomný vzťah so STARZ, a.s. skončil z dôvodu uplynutia doby dojednanej v nájomnej zmluve a nie z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, pričom súd prvej inštancie vyhodnotil, že na obnovenie nájmu nemal žalobca právny nárok /v opačnom prípade by pripadal do úvahy len nárok na prípadný ušlý zisk/. Ustálil, že žalobca pokračoval v podnikateľskej činnosti ďalej aj počas trestného stíhania jeho osoby a v tomto smere nebol ničím a nikým obmedzovaný. Vyjadril názor, že v prípade žalobcu je postačujúce samotné konštatovanie porušenia práva spočívajúce v jeho právoplatnom oslobodení spod obžaloby a priznanie nemajetkovej satisfakcie v podobe peňazí nemal za dôvodné. 18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, keď však plne procesne úspešný žalobca v časti uplatnenej skutočnej škody si trovy právneho zastúpenia za túto časť nároku neuplatnil, preto mu priznal len náhradu sumy 20 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP. 19. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal riadne a včas odvolanie žalovaný a rozsudok súdu prvej inštancie žiadal v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu i v tejto časti zamietnuť a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade nebola naplnená prvotná podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia, keď nie každé uznesenie o vznesení obvinenia po oslobodení obvineného spod obžaloby je nezákonné. Uviedol, že pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia sa vyžaduje nižší stupeň dôkazov než pre vydanie odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní. Vyjadril názor, že na vznesenie obvinenia voči žalobcovi v danom procesnom štádiu a za danej procesnej situácie boli splnené zákonné podmienky. Poukázal na to, že k oslobodeniu žalobcu v trestnom konaní pred súdom došlo len v dôsledku zmeny dôkaznej situácie, keď poškodená zmenila výpoveď na hlavnom pojednávaní, pričom jej výpoveď bola východiskom pre vznesenie obvinenia voči žalobcovi. 20. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril. 21. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), a preto sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací súd sa preto vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovaného. 24. Podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená, ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť právoplatné. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/1993 z 28.6.2003 ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má, pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, ak bolo vydané vyšetrovateľom. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa na to, či bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám. Podľa názoru odvolacieho súdu i so zreteľom na ustálenú súdnu prax sa uvedené vzťahuje aj na nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 25. Žalobca sa v predmetnom konaní (okrem nepriznanej náhrady nemajetkovej ujmy) domáhal od žalovaného zaplatenia škody vo výške 786 eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., z titulu nezákonného rozhodnutia, keď za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, ČVS: T.-XXXX/X-T.-Z.-XXXX zo dňa 2.9.2005, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T 124/2006 však bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, ktorý mu bola za vinu kladený, nie je trestným činom. Definitívne a právoplatne bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.4.2013 sp. zn. 4To 25/2013 z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Oslobodenie spod obžaloby má za následok aj zrušenie obvinenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Zakladá tak nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Je pravdou, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013, nie každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vyústilo do oslobodenia, je nezákonné, keď legálnym prostriedkom obvineného, ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých bolo obvinenie postavené, je podanie sťažnosti proti nemu. V danom prípade žalobca sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal, ale táto bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.09.2005 č.k. 4Pv 989/05 - 6 ako nedôvodná zamietnutá. Oslobodenie žalobcu spod obžaloby prokurátorom preto znamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a žalobca má nárok na náhradu škody. Na základe uvedeného je potom splnenie zákonnej podmienky na priznanie nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je vydanie nezákonného rozhodnutia, preukázané. Rovnako sú preukázané dve ďalšie podmienky pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a týmto nezákonným rozhodnutím, keď žalobca ako škodu vzniknutú mu z titulu nezákonného rozhodnutia označil tarifné trovy právneho zastúpenia, ktoré zvolenému advokátovi v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený, zaplatil. Zaplatenie trov obhajoby žalobcom právnemu zástupcovi, ich výšku a účelnosť žalovaný v rámci odvolacích argumentov nenamietal, a teda tieto skutočnosti nepovažoval za sporné. 26. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania (§ 379 písm. a/ CSP) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorému však ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).