Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/279/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114223869 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114223869.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Židovská 19, IČO: 42 127 254, Bratislava, Židovská č. 19, zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, Bratislava, Krížna č. 14, proti žalovanému: T.. B. V. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., J. č. XX, zastúpený JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou, Bratislava, Krížna č. 38, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. novembra 2016, č.k. 15 C 151/2014-106, v znení opravného uznesenia zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 15 C 151/2014-122, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. novembra 2016, č.k. 15 C 151/2014-106, v znení opravného uznesenia zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 15 C 151/2014-122, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 24.11.2016, č.k. 15 C 151/2014-106, v znení opravného uznesenia zo dňa 20.4.2017, č.k. 15 C 151/2014-122 (opravené bolo záhlavie rozsudku v časti proti komu smeruje žaloba tak, že namiesto proti žalobcovi, je správne proti žalovanému), uložil žalovanému povinnosť žalobcovi vydať hnuteľné veci, s ktorými disponoval z titulu výkonu funkcie predsedu Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. XX, IČO: 42 127 254, K., J. č.XX, v období od 1.10.2007 do 10.7.2009: jednoduché účtovníctvo Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. č. XX za roky 2007 až 2009, a to prehľad delenia FPÚaO za rok 2005, prehľad FPÚaO za rok 2001-2006, prehľad FPÚaO za rok 2007, prehľad nákladov za rok 2007, prehľad platieb vlastníkov za rok 2007 a prehľad s rekapituláciou, vyúčtovanie FPÚaO - zostatok k 30.10.2007, prehľad platieb vlastníkov za rok 2007-2008, vyúčtovanie - zostatok k 4.1.2008; zmluvy s dodávateľmi na všetky práce súvisiace so správou domu J. XX, ktoré boli vykonané v roku 2007-2009 spolu s faktúrami od čísla 7/15001 po číslo X/XXXXX + ID XXXXXX a inými účtovnými dokladmi za tieto práce; revízne správy inštalácií, sietí a zariadení, ktoré boli urobené v období od 2007 do 2009, a ktoré súvisia so správou domu J. XX; rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o oprave strechy na dome J. XX a s ňou súvisiace povolenia dotknutých orgánov verejnej správy; všetky zmluvy, faktúry, účtovné a iné doklady súvisiace s opravou strechy na dome J. XX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 20.8.2014, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať špecifikované hnuteľné veci súvisiace s výkonom jeho funkcie ako predsedu spoločenstva v období od 1.10.2007 do 10.7.2009, ktoré mu po skončení funkčného obdobia riadne a včas neodovzdal. Podaním doručeným súdu dňa 4.5.2016 žalobca špecifikoval petit žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, s ktorými disponoval titulom výkonu funkcie predsedu Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. XX, IČO: 42 127 254, Bratislava, J. č. XX, v období od 1.10.2007 do 10.7.2009: preberací protokol súvisiaci s agendou správy domu J. XX medzi spoločnosťou AUREKA s.r.o., IČO: 31 394 078 , Bratislava, Homolova č. 4, a Spoločenstvom bytov a nebytových priestorov J. XX, ktorý bol urobený v súvislosti so zmenou formy správy domu; jednoduché účtovníctvo Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. XX za roky 2007 až 2009; zmluvy s dodávateľmi na všetky práce súvisiace so správou domu J. XX, ktoré boli vykonané v roku 2007-2009 spolu s faktúrami a inými účtovnými dokladmi za tieto práce; revízne správy inštalácií, sietí a zariadení, ktoré boli urobené v období od 2007 do 2009, a ktoré súvisia so správou domu J. XX; rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o oprave strechy na dome J. XX a s ňou súvisiace povolenia dotknutých orgánov verejnej správy; všetky zmluvy, faktúry, účtovné a iné doklady súvisiace s opravou strechy na dome J. XX. Prvoinštančný súd zmenu petitu pripustil podľa § 143 C.s.p. uznesením zo dňa 26.8.2016, č.k. 15 C 151/2014-86. Po otvorení pojednávania vo veci samej žalobca vzal žalobu v časti vydania preberacieho protokolu súvisiaci s agendou správy domu J. XX medzi spoločnosťou AUREKA s.r.o., IČO: 31 394 078, Bratislava, Homolova č. 4, a Spoločenstvom bytov a nebytových priestorov J. XX, ktorý bol urobený v súvislosti so zmenou formy správy domu, späť z dôvodu komunikácie so spoločnosťou AUREKA s.r.o., ktorá mu preberací protokol vydala. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, z dôvodu ktorého súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. uznesením v zápisnici dňa 25.10.2016. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu zistil, že bol Spoločenstvom bytov a nebytových priestorov J. XX zvolený za štatutára od 10.7.2009 a od prevzatia funkcie sa snaží od žalovaného ako bývalého štatutára Spoločenstva získať všetku technickú a účtovnú dokumentáciu Spoločenstva. Žalovaného vyzýval ústne aj písomne na odovzdanie dokumentácie Spoločenstva, avšak tento ju odmieta vydať. Ďalej žalobca poukázal na to, že Správu bytového domu J. XX v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. vykonáva od 1.10.2007 Spoločenstvo, pred tým ju vykonával správca - spoločnosť AUREKA s.r.o. Prvým predsedom Spoločenstva od 1.10.2007 do 10.7.2009 bol žalovaný, v poradí druhým predsedom Spoločenstva je T.. V. V. od 10.7.2009 doteraz. So žalovaným ako bývalým predsedom Spoločenstva vznikol spor pri odovzdávaní funkcie a súvisiacej dokumentácie, keď žalovaný neodovzdal novému predsedovi Spoločenstva dokumentáciu, ktorej vlastníkom je Spoločenstvo a je potrebná pre výkon Spoločenstva i jeho predsedu. Spoločenstvo, a tým ani súčasný predseda Spoločenstva, nemá vedomosť o označení a datovaní dokumentov súvisiacich so správou bytového domu J. XX, nie je možné úplne a presne špecifikovať dokumenty, ktoré žiada vydať. Spoločenstvo bytov a nebytových priestorov J. XX je právnickou osobou podľa zákona č. 182/1993 Z.z., je to samostatný subjekt, ktorý treba odlišovať od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Listiny, ktoré žiada vydať, sú vlastníctvom Spoločenstva, a preto má mandát na podanie takejto žaloby, pričom za Spoločenstvo koná štatutárny orgán, a to predseda Spoločenstva. Kedy štatutár môže konať samostatne a kedy potrebuje mandát vlastníkov bytov upravuje ustanovenie § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že táto dôvodná nie je, nakoľko ide o vydanie dokumentácie a listín, ktorých vlastníkom je Spoločenstvo, takže ide o vecné právo. Z výsluchu žalovaného zistil identické skutočnosti uvedené v jeho písomnom vyjadrení k žalobe a nad rámec toho poukázal, že vyúčtovanie nákladov domu za rok 2008 a technickú správu o stave domu a nedoplatkoch doručil každému vlastníkovi domu. Na podanie predmetnej žaloby žalobca nemá mandát, nakoľko nikto zo Spoločenstva neprejavil vôľu požadovať listiny súdnou cestou, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Súd mal z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov preukázané, že Spoločenstvo bytov a nebytových priestorov J. XX, IČO: 42 127 254, vzniklo dňa 1.10.2007, osobou oprávnenou v mene spoločenstva bol od 1.10.2007 do 10.7.2009 T.. B. V. (žalovaný) a od 10.7.2009 osobou oprávnenou konať v mene spoločenstva je T.. V. V.. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 2, § 7c ods. 2, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného v čase zmeny predsedu spoločenstva (ku dňu 10.7.2009), § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha súdnou cestou ochrany vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom vydania, pričom medzi stranami sporu zostalo sporné, či je žalobca oprávnený na podanie predmetnej žaloby bez rozhodnutia spoločenstva a či je vznesená námietka premlčania dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca tak ako je zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov je právnickou osobou a spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uzatvára zmluvy podľa zákona č. 182/1993 Z.z., zodpovedá za záväzky, ktoré vznikli pri výkone správy. Podľa § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. štatutárnym orgánom spoločenstva je predseda spoločenstva, ktorý riadi činnosť spoločenstva, koná v jeho mene, rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Keďže zákon č.182/1993 Z.z. osobitne neupravuje situáciu, za akých podmienok, v akých veciach, sa môže niektorý z ďalších orgánov spoločenstva, t.j. rada, zhromaždenie, obrátiť na súd, keď túto otázku nerieši ani Zmluva o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ani Stanovy spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. XX, prináleží vo veci žaloby o vydanie veci - listín, dokumentov, ktoré súvisia so správou domu, zaujať stanovisko predsedovi spoločenstva o ich vydanie, zvlášť, keď podľa § 7c ods. 4 citovaného zákona zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Ďalej sa zaoberal vlastníckym právom žalobcu k hnuteľným veciam, ktoré žiada vydať a konštatoval, že vlastnícke právo je právnym poriadkom upravená možnosť vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia, v medziach zákona. Vlastnícke právo je absolútne právo, pôsobí voči všetkým (erga omnes) a je chránené čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, aj § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré ako jednu z možností ochrany vlastníckeho práva upravuje žalobou na vydanie veci (rei vindicatio). Žalobca bezpečne s poukazom na činnosť spoločenstva upravenú v § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. preukázal, že je vlastníkom listín, ktoré žiada vydať (spoločenstvo v rozsahu svojej činnosti uzatvára zmluvy) a pretože žalovaný (ako bývalý predseda spoločenstva) ich bez právneho titulu zadržiava a odmieta vydať, resp. tvrdí, že ich doručil jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, považoval žalobu za dôvodnú. Konštatoval, že zákon č.182/1993 Z.z. pri inštitúte spoločenstva neukladá povinnosť predchádzajúcemu predsedovi spoločenstva odovzdať dokumentáciu novému predsedovi spoločenstva, avšak analogicky podľa jeho názoru možno vychádzať z ustanovení zákona v časti inštitútu správcu, ktorý podľa § 8a ods. 2 tretej vety uvedeného zákona, účinného ku dňu zmeny predsedu spoločenstva (dňa 10.7.2009), ak končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Má zato, že je absolútne legitímne, že ak má predseda spoločenstva zodpovedať za svoju činnosť, musí mať k dispozícii všetky listiny spoločenstva, teda aj z činnosti predchádzajúceho predsedu spoločenstva (listiny, ktorými disponuje spoločenstvo, lebo sú jeho vlastníctvom), aby mohla byť jednoznačne určená zodpovednosť predsedu spoločenstva za príslušné obdobie, ale aj preto, aby nový predseda spoločenstva vedel, aké zmluvy spoločenstvo (t.j. predchádzajúci predseda spoločenstva) uzavrelo, a na ktoré zmluvy činnosť a zodpovednosť nového predsedu spoločenstva prechádza. Spoločenstvo je právnická osoba, za ktorú fakticky musí jednotlivé úkony vykonať fyzická osoba ktorou je volený predseda spoločenstva, ktorý koná v mene spoločenstva. Žalovaný tvrdil, že dokumentáciu a listiny riadne doručil jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a preto ich neodovzdal spoločenstvu (ktoré je vlastníkom listín, dokumentov), v mene ktorého koná predseda spoločenstva, pričom iba preukázal, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov doručil vyúčtovanie nákladov domu za rok 2008 a technickú správu o stave domu a nedoplatkoch. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný všetku dokumentáciu za obdobie, keď vykonával činnosť predsedu spoločenstva, t.j. od 1.10.2007 do 10.7.2009, žalobcovi, v mene ktorého koná nový predseda spoločenstva, neodovzdal. K námietke premlčania uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pretože T.. V. V. sa stal predsedom spoločenstva dňa 10.7.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 20.8.2014 a stranou sporu je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. XX, ktoré je vlastníkom požadovaných listín (stranou sporu nie je T.. V. V.). Vlastnícke právo je právnym poriadkom upravená možnosť vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia, v medziach zákona. Vlastnícke právo je absolútne právo, pôsobí voči všetkým (erga omnes), je chránené čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, taktiež ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré ako jednu z možností ochrany vlastníckeho práva upravuje žalobou na vydanie veci (rei vindicatio). Vlastnícke práva, medzi ktoré nepochybne patrí i vyššie špecifikované právo žalobcu (vec držať, disponovať s ňou), sa nepremlčujú. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o tejto výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie, že do výroku napadnutého rozhodnutia prevzal žalobcom navrhovaný petit v celom rozsahu, v ktorom sú hnuteľné veci (listiny) označené nejednoznačne, neurčito, všeobecným popisom, z dôvodu ktorého je napadnuté rozhodnutie nevykonateľné. Výrok napadnutého rozsudku v rozsahu opisu hnuteľných vecí pripúšťa rôzne výklady a interpretácie, a to do ich obsahového významu i rozsahu, keď tento výklad je ponechaný výlučne na vôli strán. Prvoinštančný súd mu okrem iného uložil, aby vydal žalobcovi aj všetky zmluvy, faktúry, účtovné a iné doklady súvisiace s opravou strechy bez ich akejkoľvek identifikácie. Namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa vydania účtovníctva za roky 2007 až 2009, je zmätočný, nakoľko pri výpočte listín uviedol aj listiny za roky 2001-2006. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z čoho mal prvoinštančný súd za preukázané, že listiny, ktoré má vydať, boli vyhotovené niekedy v minulosti, t.j. že reálne existovali, že existujú v súčasnej dobe a že sa fakticky v jeho držbe nachádzajú. Navyše zostáva otázne aj to, že vlastníctvo konkrétne akých listín žalobca podľa súdu bezpečne preukázal, keď listiny, ktoré sú predmetom vydania, sú označené žalobcom všeobecne a nie je možné z nich identifikovať elementárne skutočnosti. Súd prvej inštancie nemohol dospieť k skutkovému zisteniu, že hnuteľné veci (listiny), ktoré sú predmetom vydania, aj reálne existujú, ako k takému zisteniu dospel, nie je jasné, z akých dôkazov tieto zistenia vyvodil. Počas konania opakovane uviedol, že časť listín, ktorých vydania sa žalobca domáha, už neexistuje, resp. neexistovali, pretože neboli vyhotovené, najmä zmluvy s dodávateľmi, na práce súvisiace so správou domu, revízne správy inštalácií, sietí a zariadení. Tieto skutkové tvrdenia vo vzťahu k existencii hnuteľných vecí žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil a napriek tomu mu súd prvej inštancie uložil vydať aj „neexistujúce“ hnuteľné veci bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní, ktorým by sa preukázalo, že tieto hnuteľné veci v minulosti existovali a existujú aj v čase rozhodovania súdu. Poukázal na skutočnosť, že listiny, ktoré má vydať v rámci jednoduchého účtovníctva, mal povinnosť uschovávať podľa § 35 písm. b/, c/ zákona č. 431/1002 Z.z. o účtovníctve počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, takže jeho povinnosť uschovávať tieto záznamy by tak skončila v roku 2013. Nedisponuje ani hnuteľnými vecami z titulu funkcie predsedu žalobcu v období od 1.10.2007 do 10.7.2009, z dôvodu ktorého nemôže žalobcovi listiny vydať, pretože žalobca nepreukázal, že by tieto listiny existovali a že sa nachádzajú v jeho držbe. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal jeho tvrdením, že predseda žalobcu T.. V. V. nie je oprávnený konať v mene žalobcu, keďže mu jeho funkcia predsedu spoločenstva zanikla uplynutím trojročného funkčného obdobia (zvolený bol dňa 10.7.2009, funkčné obdobie mu skončilo dňa 10.7.2012). T.. V. V. nebol žiadnou voľbou opätovne zvolený do funkcie predsedu spoločenstva na ďalšie funkčné obdobie, a preto nie je oprávnenou osobou konať v mene a na účet žalobcu. V konaní opakovane argumentoval aj tým, že spoločenstvo v zastúpení predsedu nie je oprávnené iniciovať súdne konanie podaním žaloby bez toho, aby bol takýto postup predsedu predtým schválený zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov s poukazom na § 7c ods. 2, ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z. Nestotožnil sa ani s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v bode 12 napadnutého rozsudku, keď jeho záver, že vec podania žaloby o vydanie vecí prináleží predsedovi preto, lebo to neupravuje zákon, zmluva ani stanovy, nepovažuje za dostatočné a právne konformné odôvodnenie aj z toho dôvodu, že nie je možné voči takémuto právnemu záveru zaujať akúkoľvek právnu protiargumentáciu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu, ak zákon, zmluva ani stanovy neupravujú a neriešia, za akých podmienok a v akých veciach sa môže niektorý z orgánov spoločenstva obrátiť na súd, prináleží rozhodnúť o podaní žaloby iba predsedovi a nie aj zhromaždeniu, ktoré rozhoduje o použití prostriedkov spoločenstva a aj o ďalších skutočnostiach, o ktorých nerozhoduje iný orgán. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal trovy odvolacieho konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný účinne nepoprel jeho skutkové tvrdenia v tom zmysle, že hnuteľné veci existujú, že ich vlastníkom je on a že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie sú v jeho držbe. Z uvedeného dôvodu ani nemal povinnosť preukazovať tieto skutočnosti v takom rozsahu, v akom to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní. Bolo by popretím sporového konania, ak by strany sporu museli preukazovať skutočnosti, ktoré nie sú medzi nimi sporné (§ 151 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Navyše žalovaný prejavil vôľu spor mimosúdne vyriešiť a protokolárne odovzdať predmetné veci priamo na pojednávaní za prítomnosti sudcu, následne ale svoj názor zmenil. K tvrdeniu žalovaného v jeho odvolaní o zmätočnosti výroku pri účtovníctve dôvodil, že ide o chybu v písaní, pretože návrh na zmenu žaloby zo dňa 25.10.2016 neobsahoval slová „a to“ a petit znel: jednoduché účtovníctvo Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. XX za roky 2007 až 2009, prehľad delenia FPÚaO za rok 2005, prehľad FPÚaO za rok 2001-2006. K neurčitosti výroku napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uviedol iba všetky zmluvy, faktúry, účtovné a iné doklady súvisiace s opravou strechy, a preto odvolací súd môže v tomto smere skúmať iba túto časť výroku, inak by nahrádzal aktivitu žalovaného a sám by vyhľadal tie časti výrokov (označenie hnuteľných vecí), na ktoré možno uplatniť všeobecné tvrdenia žalovaného. Ak žalovaný chcel spochybniť určitosť označenia hnuteľných vecí, bolo jeho povinnosťou označiť všetky hnuteľné veci, o ktorých nadobudol túto povinnosť. Navyše vo výroku je uvedených niekoľko hnuteľných vecí s rôznou úrovňou identifikácie, a preto sa domnieva, že všetky hnuteľné veci opísal dostatočným spôsobom. Poukázal na dôvod vzniku predmetného sporu, ktorý vznikol preto, že žalovaný ako bývalý predseda žalobcu neodovzdal všetku dokumentáciu súvisiacu so správou nehnuteľnosti J. XX novému predsedovi žalobcu. Je neprípustné, aby porušenie povinnosti zo strany žalovaného išlo na jeho ťarchu a musel by opísať hnuteľné veci na základe údajov a informácií, ktoré má k dispozícii len žalovaný. Nesúhlasil ani s odvolacou argumentáciou žalovaného týkajúcu sa archivácie účtovných dokladov, pretože je potrebné rozlišovať rovinu jeho vlastníctva účtovných záznamov a rovinu archivácie týchto záznamov pre účely príslušných správnych konaní. Povinná osoba je aj po uplynutí doby piatich rokov oprávnená ďalej vlastniť a ponechať si v archíve účtovné záznamy, napríklad pre interné potreby, keď žalovaný ani nemal povinnosť mať tieto veci u seba, ale mal ich odovzdať novému predsedovi. K odvolacej námietke žalovaného, že za neho nemôže konať T.. V. V., uviedol, že právna úprava v rozhodnom čase neriešila situáciu, čo v prípade uplynutia funkčného obdobia zvoleného predsedu spoločenstva, a preto bolo potrebné príslušnú právnu úpravu vykladať tak, že predseda spoločenstva, ktorému uplynulo volebné obdobie, je ďalej oprávnený vykonávať funkciu predsedu spoločenstva až do zvolenia nového predsedu, v opačnom prípade by chýbal spoločenstvu štatutárny orgán a bolo by ohrozené zabezpečenie jeho základných služieb. V tejto súvislosti poukázal na register Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v ktorom je uvedené v akom období a kto bol oprávnený konať v mene žalobcu. Zotrval na svojej argumentácii, že ak je predseda štatutárnym orgánom spoločenstva, koná v jeho mene a iniciovanie súdneho konania nie je uvedené v § 7c ods. 2 písm. a/ až i/ zákona č. 182/1993 Z.z., predseda spoločenstva má plnú právomoc rozhodnúť o iniciovaní súdneho konania, ktorého predmetom je uplatňovanie práv spoločenstva, z dôvodu ktorého potom predseda žalobcu bol oprávnený uplatňovať práva spoločenstva súdnou cestou. Poukazovanie na § 7c ods. 2 písm. e/, ods. 9 písm. e/ citovaného zákona nie je správne, keď fond prevádzky, údržby a opráv neslúži na finančné krytie prípadných súdnych konaní iniciovaných spoločenstvom (správcom), pretože slúži na iný účel vymedzený v § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania. 6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedené v jeho vyjadrení a zotrval na svojej námietke o neurčitosti, zmätočnosti a nevykonateľnosti žalobného petitu i skutočnosti, že rozsah dokumentácie správy domu požadovanej žalobcom je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. Poukázal na svoje písomné vyjadrenia zo dňa 25.10.2016 a dňa 24.11.2016 s tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v ním tvrdenom rozsahu. Opätovne zdôraznil, že žaloba o vydanie vecí musí vychádzať z toho, že ňou požadované veci aj reálne existujú a nachádzajú sa v jeho faktickej držbe, čo musí preukázať žalobca, keď nie je objektívne možné, aby on preukazoval negatívne skutočnosti. Pridŕžal sa svojej argumentácie v odvolaní, že T.. V. V. zanikla funkcia predsedu ako štatutárneho orgánu žalobcu uplynutím trojročného funkčného obdobia a opätovne do tejto funkcie zvolený nebol a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ak právna úprava výslovne neriešila situáciu, kto koná za spoločenstvo, ak uplynie funkčné obdobie predsedu spoločenstva a nie je zvolený nový predseda spoločenstva, tak pôvodný predseda je oprávnený vykonávať túto funkciu až do zvolenia nového predsedu. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii, že žalovaný nerozporoval jeho skutkové tvrdenia, a preto boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 151 C.s.p., ktorý určitým spôsobom nadväzuje na § 120 a § 153 O.s.p. Žalovaný si riadne nesplnil povinnosť tvrdenia, resp. neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k rozporovaniu jeho skutkových tvrdení, a preto je napadnutý rozsudok v súlade so skutkovým stavom, aký určili sporové strany svojou procesnou aktivitou. Pridŕžal sa svojich tvrdení uvedených vo svojom vyjadrení ohľadne dostatočného určenia hnuteľných vecí a že T.. V. V. bol oprávnený konať za žalobcu aj po uplynutí jeho funkčného obdobia. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nevykonateľnosti a zmätočnosti žalobného petitu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku a zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje medze toho, o čom a ako sa má rozhodnúť. V podstate ide o návrh súdneho výroku a zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pred súdom rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobca sa domáha vydania hnuteľných vecí - listín, ktoré nie sú všetky presne špecifikované. Napríklad rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o oprave strechy na dome J. XX a s ňou súvisiace povolenia dotknutých orgánov verejnej správy, nie je presne špecifikované dátumom alebo číslom, nie je uvedené o aké povolenia a akých orgánov ide. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 19.4.2016 (t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) síce uložil žalobcovi povinnosť, aby špecifikoval petit žaloby v časti prvej, tretej, štvrtej a piatej zarážky, písomne v dvoch vyhotoveniach v lehote do 15 dní pod následkom odmietnutia žaloby v tejto časti, avšak neuviedol, ako má presne žalobca opravu alebo doplnenie vykonať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. Prvoinštančný súd aj napriek tomu, že žalobca petit žaloby nešpecifikoval v zmysle jeho výzvy, žalobu v časti neodmietol, ale rozhodol o nej v celom rozsahu s prihliadnutím na jej zmenu, ktorú pripustil uznesením č.k. 15 C 151/2016-86, zo dňa 26.8.2016, ako aj jej rozšírenie a čiastočné späťvzatie, o čom rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016. 10. Bolo potrebné sa stotožniť aj s odvolacou argumentáciou žalovaného, že nebolo v konaní preukázané, že by hnuteľnými vecami - listinami špecifikovanými vo výroku napadnutého rozsudku, disponoval. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či žalovaný v čase, keď začal vykonávať funkciu predsedu žalobcu, prevzal hnuteľné veci - listiny, ktoré sú predmetom vydania, od spoločnosti AUREKA s.r.o., IČO: 31 394 078, Bratislava, Homolova č. 4, ktorá pred vznikom spoločenstva vykonávala správu bytového domu J. XX v K.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 8a ods. 3 zákona č. 181/1993 Z.z., podľa ktorého dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo spoločenstvo. Žalobca v predmetnom konaní žiada žalovaného o vydanie hnuteľných vecí - listín, ktoré sa týkajú aj obdobia, kedy žalovaný funkciu predsedu ešte vykonávať nemohol z dôvodu, že žalobca vznikol dňa 1.10.2007 a žalovaný až týmto dňom začal vykonávať funkciu predsedu spoločenstva, s čím sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a uložil žalovanému bez ďalšieho aj vydanie listín týkajúcich sa obdobia, kedy funkciu predsedu spoločenstva nevykonával (napríklad prehľad fondu prevádzky údržby a opráv za roky 2001 až 2006, prehľad delenia fondu prevádzky údržby a opráv za rok 2005), keď z odovzdávacích protokolov spoločnosti AUREKA s.r.o. zo dňa 6.12.2007 a dňa 8.1.2008 (prílohy k č.l. 91 spisu) nevyplýva, že by boli žalovanému odovzdané dokumenty špecifikované v týchto protokoloch, medzi ktorými sú aj listiny, ktorých vydania sa žalobca domáha v tomto konaní. 11. Odvolací súd však nesúhlasí s tvrdením žalovaného v jeho odvolaní, že T.. V. nemôže zastupovať žalobcu, keďže mu funkcia predsedu skončila, pretože podľa výpisu z Registra Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že T.. V. V. vykonával funkciu predsedu Spoločenstva bytov a nebytových priestorov J. XX nepretržite od 10.7.2009 do 17.10.2018. Podľa § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, takže T.. V. V. bol oprávnený v čase podania žaloby zastupovať spoločenstvo a konať v jeho mene. 12. K argumentácii žalovaného v odvolaní, že žalobca nemohol podať predmetnú žalobu bez schválenia a rozhodnutia zhromaždenia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 12., v ktorom vysvetlil, prečo mohol žalobca podať predmetnú žalobu bez toho, aby sa obrátil na zhromaždenie, pretože zákon č. 182/1993 Z.z., ani stanovy žalobcu, neupravujú, že v prípade podania takejto žaloby je potrebné, aby ju pred jej podaním schválilo zhromaždenie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v prvom rade vyzvať žalobcu v zmysle § 129 ods. 1, 2 C.s.p. na opravu žalobného petitu tak, aby bol presný, určitý a vykonateľný, za aktívnej účasti strán sporu zistiť, aké listiny prevzal žalovaný od predchádzajúceho správcu dňa 1.10.2007, t.j. odkedy začal vykonávať funkciu predsedu spoločenstva, či žalovaný skutočne listinami, ktorých vydania sa žalobca domáha, disponuje, kde presne sa nachádzajú, rozhodnúť vec v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s. p. 14. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).