Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224596 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114224596.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Š. Š.H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.: Z. XXXX/X, XXX XX Y., Q. N., právne zast.: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom: Bavlnárska 312/9 (predtým Braneckého 161/12), 911 01 Trenčín, proti žalovanému: JUDr. Peter Vrábel, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, správca úpadcu: Aqua Mineral s. r. o., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 292 163, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I o nepriznaní náhrady trov konania, zo dňa 23.05.2016, č. k. 11Cbi/44/2014-79, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/44/2014-79, vydaný dňa 23.05.2016, m e n í tak, že: Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní č. k. 11Cbi/44/2014-79, vydal dňa 23.05.2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom žiadal priznať ním prihlásené pohľadávky do konkurzného konania na majetok žalovaného vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/52/2013, vo výške 2.090.307,65 Eur a vo výške 2.090.307,65 Eur s právom na uspokojenie zo všeobecnej podstaty. Dňa 01.06.2015 bola doručená súdu prvej inštancie oprava žalobného petitu. Súd prvej inštancie schválil zmenu žalobného návrhu a s poukazom na ust. § 32 ods. 1, ust. § 32 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ako aj na základe ust. § 9 ods. l, ust. § 95 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), mal za preukázané, že žalobca a súčasný spoločník úpadcu K. I. sú spriaznené osoby (vzťah otca a syna), a teda je zrejmé, že prihlásená pohľadávka nebola uplatnená ako podriadená pohľadávka v konaní. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 psím. b) ZKR je teda zrejmé, že žalobca a úpadca sú spriaznenými osobami. Naviac, pohľadávka uplatnená pod por. č. 2 bola žalobcom navrhnutá od Y. S., t. č. konateľa a spoločníka úpadcu, tzn. spriaznenosť bola založená už v čase vzniku právneho základu predmetnej pohľadávky. Vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej pod por. č. 1 do konkurzného konania, súd prvej inštancie zistil, že táto nadobudla štatút spriaznenej pohľadávky dňom, kedy sa syn žalobcu stal spoločníkom úpadcu, t. j. 10.08.2012. Z ust. § 9 a ust. § 95 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR mal súd prvej inštancie za preukázané, že v posudzovanej právnej veci uplatneného nároku v konaní ide o nárok uplatnený spriaznenými osobami a priznanie poradia žalobcovi tak, ako bolo uplatnené v žalobe, by preto mohlo zvýhodniť jeho postavenie na úkor ostatných veriteľov. Súd prvej inštancie k námietke žalobcu vo vzťahu k oznámeniu popretia a jej riadnemu odôvodneniu ustálil, že v konaní mal za preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu bola riadne a účinne popretá v lehote na popieranie pohľadávok, čo vyplýva zo záznamu v zozname pohľadávok, o čom bol žalobca riadne niekoľkokrát informovaný. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca neosvedčil právo na určenie uplatnených pohľadávok, preto žalobu rozsudkom zo dňa 23.05.2016 zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR a konštatoval, že v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a titulom ich vylúčenia z uspokojenia v konkurze, náhradu trov konania súd prvej inštancie žalovanému vo výroku rozsudku zo dňa 23.05.2016 nepriznal. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.05.216 podal odvolanie žalovaný, v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. Odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby podané nebolo. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný prevzal dňa 20.07.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 88. Odvolanie doručené do podateľne súdu prvej inštancie dňa 28.07.2016, pričom bolo zaslané na poštovú prepravu dňa 26.07.2016, je preto podané odvolateľom riadne a včas. V odvolaní žalovaného, podaného prostredníctvom advokáta, žalovaný uvádza, že napáda výrok II., ktorý mu nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok o zamietnutí žaloby ostal odvolaním nedotknutý. Nesprávnosť súdu prvej inštancie odvolateľ vidí v tom, že náhrada trov konania žalovaného bola riadne uplatnená, a preto nemožno argumentovať ust. § 100 ods. 2 ZKR, nakoľko náhrada trov by nebola uspokojovaná v konkurze, ak by išlo o plnenie žalobcu v prospech žalovaného. Má za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Účelom ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR nie je vylúčenie možnosti náhrady trov, ktoré vzniknú správcovi konkurznej podstaty (žalovanému) pri plnení povinností spojených s vedením konkurzného konania, ale vylúčiť zaťažovanie konkurznej podstaty trovami zo strany účastníkov konkurzného konania, najmä veriteľov, v súvislosti s konkurzným konaním. Základným princípom konkurzného konania je obmedzenie generovania akýchkoľvek ďalších výdavkov, ktoré by zaťažovali konkurznú podstatu úpadcu. Možnosť priznania náhrady trov v incidenčnom konaní potvrdzujú aj ust. § 32 ods. 11 ZKR, podľa ktorých je žalobca domáhajúci sa určenia pohľadávky, povinný zložiť preddavok na trovy konania. Je nesporné, že účelom zloženia daného preddavku, je jeho použitie na úhradu trov konania strán v incidenčnom spore. Poukazuje v odvolaní na to, že aj konštantná judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR priznáva úspešnej strane právo na náhradu trov právneho zastúpenia a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/262/2007 zo dňa 08.04.2008. Podľa tohto uznesenia, z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta, je treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Zároveň poukazuje v odvolaní aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 534/2011 zo dňa 13.12.2011, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 17/2006 zo dňa 01.09.2008, ako aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 390/2011 zo dňa 07.09.2011, z ktorých výrokových častí odvodzuje dôvodnosť podaného odvolania vo veci priznania nároku na náhradu trov konania žalovaného. V časti odvolania vo veci vyčíslenia trov právneho zastúpenia žalovaného v konaní poukazuje na úkony poskytnutej právnej služby podľa ust. § 11 ods. l písm. a) Vyhlášky o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak predstavujú v celkovej výške sumu 268,26 Eur. Má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky, ktoré zakladajú dôvod zmeny ním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 23.05.2016 a žiada, aby odvolací súd zmenil ním napadnutý rozsudok a priznal nárok na náhradu trov konania žalovaného v uplatnenej výške. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní trov konania na vyjadrenie žalobcovi, a to dňa 10.01.2017 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 102 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Žalobca nedoručil vyjadrenie k odvolaniu súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu ku dňu vydania tohto uznesenia. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je dôvodné. 6. Odvolací súd v kontexte podaného odvolania právneho zástupcu žalovaného uvádza, že otázka priznania náhrady trov konania sa posudzuje podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, pričom nemožno aplikovať ust. § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR v otázke rozhodovania o nároku na trovy konania v incidenčných sporoch. Z dôvodu, že žalovaný mal plný úspech v spore, v konaní o určenie popretej pohľadávky vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Cbi/44/2014, kedy súd žalobu zamietol, vznikla legitímna otázka a očakávanie, aby súd podľa výsledku sporu rozhodol aj o náhrade trov konania účastníkov konania. Odvolací súd preto s poukazom na podané odvolanie považuje výrok súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaného za vecne nesprávny v celom rozsahu a toto pochybenie súdu prvej inštancie odstraňuje v odvolacom konaní priznaním nároku na náhradu trov konania. 7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). 8. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 9. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd mení odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nesprávne vydané a konštatuje, že v posudzovanej právnej veci sú splnené zákonné podmienky zakladajúce priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaného v plnej výške, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní, smerujúcom voči výroku o trovách konania strán sporu, aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ust. § 255 ods. 1 a nasl. CSP. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodol len o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania žalovaného rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku vo výroku vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).