Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/303/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227357 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114227357.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: E. K., G. Y. XXXX/XX, J. J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o, IČO: 47 234 466, Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 184 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2016, č.k.19C/180/2014-67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.02.2014, postúpenou konajúcemu súdu, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 184 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaná uzatvorila so žalovaným dňa 06.09.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky v sume 200 eur, ktoré sa zaviazala splatiť v celkovej sume 384 eur, v mesačných splátkach po á 32 eur. Keďže zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), úver sa stal bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na vrátenie sumy 184 eur. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka vstúpila dňa 06.09.2011 so žalovaným ako veriteľom do záväzkovo - právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Predmetná zmluva mala charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, s potrebou doplnenia údajov ako je označenie dlžníka, výšky poskytovanej sumy, výšky poplatku za úver, počtu mesačných splátok úveru, RPMN, počiatku splácania úveru, jeho účelu a formy zabezpečenia. Žalovaný v súlade so zmluvou o úvere poskytol žalobkyni čiastku 200 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť navýšenú o sumu 184 eur, ako „poplatku“, v 12 mesačných splátkach po á 32 eur, splatných počnúc dňom 22.09.2011, na účet žalovaného. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa poskytnutý úver riadne vyčerpala a dňa 13.07.2012 splatila v celej dohodnutej výške. V zmluve o úvere, v ktorej nebola určená výška RPMN, ani dojednané zabezpečenie úveru, pritom prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania. 4. Na tomto skutkovom základe, posúdiac záväzkovo - právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah obchodnoprávny, majúci charakter modifikovanej zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa voči žalobkyni nedopustil bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keď v zmluve dojednal so žalobkyňou odplatu za poskytnutý úver vo výške 184 eur, a nie úroky z úveru. Podľa mienky súdu prvej inštancie sa žalobkyni nepodarilo uniesť dôkazné bremeno jej tvrdenia, že pri uzatváraní zmluvy o úvere jej svedčil právny status spotrebiteľa, a tak jej prináležala právna ochrana poskytovaná právnym poriadkom. Žalobkyňa totiž v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že si nebola vedomá následkov označenia v zmluve, že úver potrebuje na výkon svojho povolania, že toto bolo do úverovej zmluvy poňaté bez jej vedomia a súhlasu, pričom neobjasnila ani za akých okolností vstúpila do záväzkového vzťahu so žalovaným a aký bol skutočný účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobkyňa tak nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že čerpaný úver mal charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 5. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eura titulom súdneho poplatku. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala, že posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu majúcu nespotrebiteľský charakter, nakoľko nepreukázala skutočný účel použitia finančných prostriedkov. Zmluva o úvere mala pritom charakter formulárovej zmluvy, určenej širokému okruhu spotrebiteľov, bez možnosti zásahu do jej dojednaní, vrátane zaškrtnutia predtlačených políčok týkajúcich sa účelu úveru na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. V tomto smere poukázala na bežnú prax žalovaného označovať predtlačené kolónky týkajúce sa účelu použitia úveru, bez možnosti spotrebiteľov do toho zasiahnuť, s cieľom vyhnúť sa aplikácii zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nebral do úvahy ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, aby sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a posúdil zmluvný vzťah strán nesprávne podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v prípade pochybností o charaktere zmluvy o úvere zaťažuje preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania tú stranu, ktorá tvrdí takúto výnimku. Z tohto dôvodu mala za to, že dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru zmluvy zaťažovalo v konaní žalovaného; v tomto smere podľa nej nepostačoval len odkaz na všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, bez toho, aby bolo zrejmé, aké je povolanie alebo zamestnanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis s povolaním uzavretie zmluvy o úvere sleduje. Žalobkyňa zdôraznila, že pokiaľ mala čerpať úver za účelom povolania, zo zmluvy o úvere nebolo zrejmé, na čo konkrétne potrebovala finančné prostriedky pri svojom povolaní, ktorý konkrétny účel sa bežne v obdobných zmluvách uvádza. Zaškrtnutím políčka zmluvy o úvere majúceho svedčiť o jeho poskytnutí na výkon zamestnania, či povolania žalobkyne, bez reálneho stotožnenia zamestnania žalobkyne a zistenia súvisu úveru s jej povolaním, žalovaný nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery, uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Vzhľadom na to, že v dôsledku námietky žalovaného vznikli v konaní pochybnosti o charaktere zmluvy o úvere, bol to žalovaný, ktorý mal preukazovať účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalobkyne. Záverom žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by sa predmetný vzťah mal posudzovať v intenciách ustanovení Obchodného zákonníka (z dôvodu preukázania účelu poskytnutia úveru na výkon povolania), odplata za poskytnutie úveru sa pohybovala na úrovni 90 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov, ktorú okolnosť považovala za rozpornú s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu žalobkyne na zaplatenie sumy 184 eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalobkyňa uzatvorila dňa 06.09.2011 so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej od žalovaného obdržala peňažný úver v sume 200 eur, ktorý sa zaviazala splatiť navýšený o sumu 184 eur, v mesačných splátkach po á 32 eur, v počte splátok 12. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v predmetnej zmluve prehlásila, že finančné prostriedky jej budú poskytnuté na výkon povolania, pričom nepredložila dôkazy o tom, že kolónka účelu poskytnutia úveru na výkon povolania bola do úverovej zmluvy poňatá bez jej vedomia a súhlasu a súčasne neobjasnila okolnosti uzavretia zmluvy so žalovaným, ani skutočný účel použitia peňažných prostriedkov z úveru, konajúci súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a nie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Mal za to, že dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalobkyňu a jeho neunesenie malo za následok kvalifikovanie zmluvy o úvere ako zmluvy nespotrebiteľského charakteru, podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento skutkový a právny záver súdu prvej inštancie treba považovať zatiaľ za predčasný. 10. V prvom rade treba uviesť, že v civilnom súdnom konaní (rovnako tak v občianskom súdnom konaní podľa O.s.p.) sa uplatňuje zásada prejednacia, v zmysle ktorej sú strany sporu povinné tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia). Zaťažuje ich i povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. dôkazná povinnosť alebo tzv. dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť o veci rozhodnuté v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva, nebola alebo nemohla byť preukázaná a výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.08.2007, sp. zn. 30Cdo 2675/2006). 11. V sporovom konaní, kde strany sporu stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, zaťažuje dôkazná povinnosť, t.j. dôkazné bremeno každú zo strán iným smerom. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť rozhodnutie tak v prospech žalobcu, ako aj v prospech žalovaného. Preto dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu sa týka iných tvrdení než dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalovaného (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.12.2003, sp. zn. 21Cdo 1241/2003). Pritom platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé alebo priaznivejšie právne dôsledky; ide zároveň o tú stranu, ktorá existenciu takých skutočností tvrdí. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej dôkazné bremeno ohľadne charakteru zmluvy o úvere ako zmluvy nespotrebiteľskej, zaťažovalo v konaní žalovaného. Bol to totiž žalovaný, ktorý v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.05.2014, č.k. 10C/37/2014-15 (ktorý procesný úkon možno považovať aj za vyjadrenie žalovaného k žalobkyňou opísaným skutočnostiam - pozn. odvolacieho súdu), namietal nielen postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, ale i charakter zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej tvrdiac, že peňažný úver žalobkyni poskytol na účel povolania, a preto mala byť zmluva o úvere vyňatá z právneho režimu zákona č. 129/2010 Z.z. Za danej situácie, keď vznikli pochybnosti ohľadne charakteru zmluvy o úvere (žalobkyňa tvrdila, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, kým žalovaný jej tvrdenia popieral), zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania žalobkyne toho, kto tvrdil takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný nespotrebiteľský úver, spadajúci pod právnu úpravu Obchodného zákonníka, t.j. žalovaného, a nie žalobkyňu, ako nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Napokon predmetný záver možno vyvodiť i z charakteru konania o nároku žalobkyne, ako nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala vrátenia sumy 184 eur, tvrdiac, že túto čiastku mu zaplatila bez právneho dôvodu; zaťažovalo ju preto dôkazné bremeno preukázať skutočné zaplatenie tejto sumy žalovanému. Následne bolo na žalovanom, ktorý nárok žalobkyne popieral, preukázať existenciu takého právneho úkonu, t.j. v danom prípade zmluvy, podľa ktorej bol oprávnený plnenie v predmetnej výške prijať. Pokiaľ sa totiž žalovaný v konaní procesne bránil tvrdením určitých skutočností, zabraňujúcich vzniku práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, nadobudol ohľadom svojich tvrdení postavenie subjektu, ktorého zaťažuje bremeno tvrdenia a tým aj dôkazné bremeno. 13. Odvolací súd sa stotožnil i s tou časťou argumentácie žalobkyne, podľa ktorej na odstránenie pochybností o tom, či išlo o spotrebiteľskú zmluvu nepostačuje len údaj zmluvy o úvere, týkajúci sa zaškrtnutej kolónky o účele poskytnutia úveru na výkon povolania, a to bez ohľadu na to, či podľa zmluvy malo ísť o prehlásenie samotnej žalobkyne, ktorého pravdivosť mala potvrdiť svojim podpisom. Tento údaj totiž neposkytuje odpoveď na to, aké bolo povolanie žalobkyne a najmä, aký malo poskytnutie peňažných prostriedkov súvis s týmto povolaním, ktoré okolnosti bolo, resp. je možné zistiť v procese dokazovania. 14. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie pochybil, keď vychádzajúc z nesprávneho posúdenia otázky, ktorú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno, vyhodnotil záväzkovo - právny vzťah strán, od ktorého si žalobkyňa odvíjala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Obchodného zákonníka a následne zamietol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú; jeho právny záver, za daného skutkového stavu, treba považovať za predčasný. Bude vecou ďalšieho dokazovania, či sa potvrdia tvrdenia žalobkyne alebo žalovaného o charaktere zmluvy o úvere, ktorá okolnosť má význam z hľadiska ďalšieho posúdenia dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v otázke subjektu, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Následne sa bude súd prvej inštancie dôsledne zaoberať opodstatnenosťou žalobkyňou uplatňovaného nároku v intenciách jej tvrdení a ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci samej odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).