Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/273/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229320 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114229320.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: V.. V. Č., I.. XX.X.XXXX, Z. K., G. Č.. X, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. apríla 2017 č. k. 12C/190/14-128, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa z dôvodu nesprávneho úradného postupu notára, spočívajúceho v neuvedení čísla občianskeho preukazu dlžníka v notárskej zápisnici o uznaní záväzku a o súhlase s exekúciou na jej základe, podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatňovala škodu vo výške nesplatenej pôžičky (50.610 €). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené predpoklady pre zodpovednosť štátu (škoda, protiprávne konanie - nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nimi). Tvrdená škoda podľa záverov súdu nebola preukázaná, keď žalobkyňa nepreukázala nevymožiteľnosť pohľadávky, ktorá naďalej existuje a žalobkyňa dlžníka zo zmluvy o pôžičke (ani spoludlžníka) na splnenie uznaného záväzku nežalovala; žalobkyňa nemôže prenášať zodpovednosť za nesplnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke na štát. Tvrdená škoda podľa záverov súdu nie je v príčinnej súvislosti s postupom notára, ale s nesplnením záväzku dlžníkom. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Domnievala sa, že súd nemôže nútiť oprávneného, akým spôsobom si má nárokovať splnenie uznaného záväzku. Ona si vybrala najjednoduchší a najrýchlejší spôsob uspokojenia svojej pohľadávky. Neprenáša tým zodpovednosť za nesplnenie záväzku fyzickou osobou na štát, ale nárokuje si náhradu škody, pretože notársku zápisnicu nebolo možné považovať za formálne a materiálne vykonateľnú a exekučný súd exekúciu zastavil. Zdôraznila, že dlžník zo zmluvy o pôžičke je nemajetný, čo preukázala i jeho čestným prehlásením. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom sporovými stranami, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vyvodil z nich zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzuje právne závery o vecnej neopodstatnenosti žaloby. 7. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa (advokátka) uzatvorila zmluvu o pôžičke s osobou, ktorá ju vyhľadala z dôvodu poskytnutia právnej služby. Po uzavretí písomnej zmluvy dňa 28.9.2011, na sumu 53.110 € so splatnosťou dňa 25.10.2012, žalobkyňa požiadala dlžníka (živnostníka), aby došlo aj k uznaniu záväzku formou notárskej zápisnice a súhlase s exekúciou na jej základe a s pristúpením k záväzku dlžníka aj ako fyzickej osoby. 8. Notár JUDr. Ladislav Vojtka dňa 19.10.2011 vyhotovil notársku zápisnicu, v ktorej v rozpore s ustanovením § 47 písm. e) Notárskeho poriadku neuviedol identifikačné údaje preukazu totožnosti dlžníka. V exekúcii, vedenej proti dlžníkovi došlo k zastaveniu exekučného konania, keď podľa záverov odvolacieho súdu práve uvedená okolnosť spôsobila materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.12.2013 č. k. 4CoE/81/13-238). Bezprostredne po zastavení exekučného konania žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu nesplatenej pôžičky a po zaslaní negatívnej odpovede (august 2014) v októbri 2014 bola podaná žaloba v predmetnej veci. V súdnom konaní vrátenie pôžičky od obligačného dlžníka neuplatnila. 9. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup predpokladá, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (§ 9 ods. 1, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Štát zodpovedá i za nesprávny úradný postup notára (§ 4 ods. 1 písm. a) 2.). 10. Škodu ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, vyjadriteľnú v peniazoch, nezakladá samotný nesprávny úradný postup, nemožno ju bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, lebo je daná až vtedy, keď je vylúčené, aby ju bolo možné uspokojiť inak (R 89/2004). Ide o zodpovednosť štátu za iného, súd si v takomto konaní teda musí vyriešiť otázku prípadnej konkurencie právnych nárokov (plnenie zo zmluvy, bezdôvodné obohatenie, náhrada škody, excindančná žaloba a pod.). Náhrada škody nepatrí poškodenému, ak k reparácii došlo z iných dôvodov (dávky sociálneho poistenia, poistné plnenie, dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia). Podľa judikatúry právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým má poškodený možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby na jeho vydanie, pritom splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej (NS SR sp. zn. 4 Cz 110/84, sp. zn. 4 Cdo 199/05, sp. zn. 7 MCdo 16/11). Niet dôvodu, aby sa uvedené závery nevzťahovali aj na možnosť poškodeného žiadať najprv plnenie zo zmluvy samotnej. 11. Žalobkyňa sa preto nesprávne domnieva, že bolo na jej uvážení, či pred uplynutím všeobecnej premlčacej trojročnej doby bude uplatňovať dlh zo zmluvy o pôžičke od obligačného dlžníka alebo pre nevymoženie dlhu v exekúcii z dôvodu nesprávneho úradného postupu notára, škodu, rovnajúcu sa dlhu zo zmluvy o pôžičke, od štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. 12. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v pochybení notára, ktoré sa dalo veľmi jednoducho odstrániť vyhotovením opravnej doložky s uvedením čísla občianskeho preukazu dlžníka skôr, ako rozhodol odvolací exekučný súd o odvolaní žalobkyne (na uvedené pochybenie zápisnice poukázal už súd prvej inštancie v januári 2013). Žalobkyni ako osobe znalej práva nič nebránilo požiadať notára (kancelária notárskeho úradu v susedstve advokátskej kancelárie žalobkyne) o jej vyhotovenie. Žalobkyňa tak pred rozhodnutím odvolacieho súdu neurobila (december 2013), nepodala nový návrh na vykonanie exekúcie ani po oprave notárskej zápisnice (dňa 3.9.2014), nepodala žalobu voči dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke (spôsobilá zabezpečiť jeho vyhlásenie o insolventnosti), postupovala preto v rozpore so zásadou práva patria bdelým. 13. Nenáležitá je tiež argumentácia žalobkyne o insolventnosti obligačného dlžníka pre zbavovanie sa majetku po zastavení exekúcie. Dlžník zo zmluvy o pôžičke je fyzická osoba, narodená v roku XXXX, z obsahu spisu nevyplýva, že ide o invalidnú osobu, resp. o osobu, z iných než zdravotných dôvodov neschopnú pracovať, preto poukaz na aktuálny majetkový stav dlžníka je nenáležitý. Vo veci jednoduchého práva, akým je dlh zo zmluvy o pôžičke, mohla vec skončiť i vydaním platobného rozkazu s desaťročnou dobou vykonateľnosti. 14. Z uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nepreukázaní predpokladov pre zodpovednosť štátu za tvrdenú škodu. Za škodu, ktorá žalobkyni vznikla pre postup notára, by bolo možné považovať len žalobkyňou vynaložené trovy exekúcie, tieto však neboli predmetom konania. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 16. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže jej nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).