Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229677 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114229677.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanému WinFin, a.s. so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 44 975 619 o zaplatenie 6.535,08 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/7/2015- 63 zo dňa 26.9.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/7/2015- 63 zo dňa 26.9.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.535,08 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.535,08 EUR od 07.4.2012 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 6.535,08 EUR s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 30.11.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „zmluva o SP“), v zmysle zákona 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Z jeho činnosť mu prináleží provízia/ provízie, ktorých výška, forma, doba a splatnosť boli dohodnuté v Prílohe č. 1 k zmluve o SP. Podľa ustanovení uvedenej Zmluvy o SP vznikol žalobcovi nárok na vrátenie storna provízii pri neživotnom poistení, v dôsledku zániku poistnej zmluvy pred uplynutím poistného obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia. Podľa výpočtu žalobcu je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi rozdiel zodpovedajúci dobe trvania poistnej zmluvy v rámci poistného obdobia. Na základe výpočtu žalobcu, žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi storno provízie vo výške 6.535,08 EUR. 3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 24.6.2015 v ktorom namietal, že žaloba obsahuje nepresnosti a duplicitné údaje a taktiež, že žalobca nepreukázal vznik jednotlivých nárokov. V závere uviedol, že napriek uvedenému z hľadiska predpokladanej náročnosti dokazovania je prístupný na dohodu o postupnom splácaní dlhu s mesačnými splátkami 100,- EUR. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako i § 7 a § 9 zákona č.186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. 5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalobcu ako objednávateľa finančného sprostredkovania vyplatiť žalovanému províziu za sprostredkovanie poistenie, a povinnosti žalovaného vrátiť províziu za storno poistenia zo strany žalovaného. Súd mal za preukázané žalovaným nenamietané, že za sprostredkovanie poistenia bola vyplatená provízia a zároveň nebolo relevantne zo strany žalovaného preukázané nepravdivosť tvrdenia žalobcu o zániku - ukončení alebo neplatení poistného sprostredkovaného žalovaným. Vo výpočte výšky nároku žalobcu súd vychádzal z obsahu zmluvných dojednaní a z výpočtu predloženého žalobcom. Žalovaný nepreukázal, že by došlo k inej dohode o výške nároku alebo nepravdivosti tvrdenia žalobcu. Svojím vyjadrením neuznal nárok žalobcu avšak priznal nároku právnu váhu v tom, že bol ochotný splácať predmetný záväzok v celom rozsahu v splátkach, s čím však žalobca nesúhlasil v časti výšky splátok. Podľa čl. 5 poistnej zmluvy je výška provízie žalovaného závislá od doby trvania poistného ním sprostredkovaného. Zároveň bolo dohodnuté, že zvyšnú časť vyplatenej provízie je finančný agent povinný vrátiť. V citovanom článku zmluvy je exaktne dohodnutý postup výpočtu zúčtovania storno provízií vyplatených pri životnom poistení. Keďže žalovaný bol v omeškaní s vyplatením zúčtovacej sumy provízií, v dôsledku uvedeného žalobcovi vznikol nárok na sankciu za nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania nedohodli, preto súd prvej inštancie vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaného priznal. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obch. Z, ktoré súd prvej inštancie v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný sa odvolaním domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Uviedol, že už vo vyjadrení k žalobe požadoval, aby žalobca preukázal vznik jednotlivých nárokov. Žalobca však svoje nároky ani v jednom prípade nepreukázal a súd prvej inštancie ani dokazovanie o ich dôvodnosti nevykonal. Ďalej uviedol, že v rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 19.03.2014, výzvou doručenou 24.3.2014 a uplynutím lehoty dvoch týždňov sa žalovaný dostal do omeškania. Napriek tomu zaviazal žalovaného platiť úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6.535,08 EUR od 7.4.2012 do zaplatenia. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov do spisu bol zrejmý a aj riadne odôvodnený nárok žalobcu na úhradu predmetnej pohľadávky a upozorňuje na to, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v podanom odvolaní neuviedol už počas prvostupňového súdneho konania, ale až v podanom odvolaní, a to napriek tomu, že tak mal po celý čas možnosť až do rozhodnutia vo veci samej. V nadväznosti na uvedené tak má za to, že odvolanie žalovaného je účelové s cieľom predlžovať súdne konanie a odďaľovať tak vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolania podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 12. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že celková výška storno provízií bola vyčíslená žalobcom na 6.535,08 EUR. Žalobca však predložil súdu prvej inštancie len provízne listy preukazujúce spôsob výpočtu storno provízie, ale nepredložil dôkazy o tom, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na vrátenie vyplatených provízií (t.j. nárok na storno provízie) a to buď z dôvodu neplatenia poistného alebo z dôvodu výpovede poistnej zmluvy poistníkom. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadosť žalovaného o to, aby žalobca preukázal vznik jednotlivých nárokov nebola účelová či neodôvodnená, a preto neboli splnené podmienky na to, aby súd túto žiadosť neakceptoval a konal a rozhodol bez vykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodných skutočností. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia lehoty pre priznanie úroku z omeškania. 14. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalobcu a žalovaného, ktoré im ako stranám sporu prislúchajú , vec znovu preskúma, doplní dokazovanie a následne rozhodne, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je dôvodný. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 16. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).