Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231303 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114231303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: N. S., nar. X.XX.XXXX, H. XX, C. H., adresa pre doručovanie W. XXX/XX-X, C. H., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody 3.937,99 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3C/55/2014-110, zo dňa 3.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby zo dňa 25.11.2016 spočívajúcu v jej rozšírení o 298,74 eura. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody 3.937,99 eura podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky Ing. B. R. pri výkone exekučnej činnosti v konaní J. XXX/XXXX na základe poverenia Okresného súdu Považská Bystrica č. XXXX-XXXXXX z 10.7.2006. Žalobca odôvodnil žalobu zlomyseľným konaním súdnej exekútorky Ing. B. R. pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod č. J. XXX/XXXX a zlomyseľnosťou neznámeho sudcu alebo úradníka, ktorí vydali poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX-XXXXXX. Uviedol, že súdna exekútorka začala konanie o vypratanie rodinného domu na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 8C/83/05-30 z 21.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/334/2005-88 z 11.4.2006, hoci podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku bola povinná bezodkladne po tom, ako zistila, resp. nadobudla pochybnosti o tom, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, vec predložiť súdu. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že 30.6.2006 bol na exekútorský úrad Ing. B. R. doručený návrh na vykonanie exekúcie rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici z 21.9.2005 č.k. 8C/83/05-30 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11.4.2006 č.k. 4Co/334/2005-88 (právoplatného a vykonateľného 31.5.2006) oprávneného N. S., nar. XX.X.XXXX proti povinným B. S., nar. X.X.XXXX a N. S., nar. X.XX.XXXX, v časti, ktorou boli navrhovateľovi priznané trovy konania. Týmto rozsudkom bola povinným uložená povinnosť vypratať rodinný dom č. XX v H., garáž a hospodársku budovu ako aj nehnuteľnosti parcely KN č. XXX, XXX, XXX zapísané na LV kat. úz. H. Č.. XX, pivnicu na parcele KN č. XXX a nahradiť žalobcovi trovy konania 58.965,- Sk a trovy právneho zastúpenia 45.200,- Sk. Návrhom na vykonanie exekúcie žiadal oprávnený vymôcť od povinných zaplatenie trov konania 58.965,- Sk, trov právneho zastúpenia 45.200,-Sk, poplatku za overenie rozsudkov 450,-Sk a súdneho poplatku za exekúciu 500,-Sk. Z výpisu z bankového účtu žalobcu vo VÚB, a.s., súd prvej inštancie zistil, že žalobca dal 26.7.2006 banke pokyn previesť na účet exekútorky finančné prostriedky vo výške 106.010,- Sk a dňa 28.7.2006 vo výške 12.626,-Sk. 3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil žalobou nárok zo zodpovednosti za škodu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup exekútorky, ktorý spočíval v tom, že súdna exekútorka Ing. B. R.Ň. pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod J. XXX/XXXX, ktorého exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici z 21.9.2005 č.k. 8C/83/05-30 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11.4.2006 č.k. 4Co/334/2005-88, po tom ako zistila, resp. nadobudla pochybnosti, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, vec podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nepredložila súdu (dôvody, resp. pochybnosti mali byť v tom, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom Okresným súdom v Považskej Bystrici pod 4C/717/98 nebolo rozhodnuté aj o povinnostiach ). Poukázal na to, že exekučné konanie sa vedie vždy podľa Exekučného poriadku platného a účinného v čase prebiehajúceho exekučného konania a že v čase, keď prebiehalo predmetné exekučné konanie (začaté podaním návrhu na vykonanie exekúcie 30.6.2006 a skončené upovedomením o upustení od vykonania exekúcie 4.8.2006, resp. vrátením poverenia na vykonanie exekúcie 7.8.2006), Exekučný poriadok ustanovenie § 57 ods. 4 neobsahoval, takže súdna exekútorka v tom čase takúto povinnosť nemala. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania žaloby, o ktoré žalobca oprel svoje tvrdenie, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 4. Súd prvej inštancie sa na základe námietky vznesenej žalovaným zaoberal v prvom rade premlčaním nároku. Vychádzal z toho, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje premlčaciu lehotu, „dozvedieť sa o škode“ znamená, že poškodený sa dozvie o škode dňom kedy nadobudne vedomosť o relevantných skutočnostiach, bez ohľadu na to, či poškodený má alebo nemá subjektívnu vedomosť o škode. Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie, či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti za škodu. Začiatok plynutia lehoty nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo si vytvorí pre neho priaznivejšiu situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. 5. Žalobca škodu vyčíslil na 3.937,99 eura (106.010,-Sk uhradených 26.7.2006 a 12.626,-Sk uhradených 28.7.2006 exekútorke), ako úhrady pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Ing. B. R. pod J. XXX/XXXX, ktorej postup pri výkone exekučnej činnosti žalobca namietal. Súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako dôvodnú s tým, že začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty celej sumy je 28.7.2006 (úhrada druhej splátky) a táto uplynula 28.7.2009; najneskôr možno počítať začiatok plynutia trojročnej lehoty od 8.8.2006, kedy žalobca prevzal písomné upovedomenie o upustení od vykonania exekúcie zo 4.8.2006, a lehota počítaná od tohto dňa márne uplynula 8.8.2009, keďže žaloba na náhradu škody bol podaná na súd až 11.11.2014. Prihliadol aj na to, že premlčacia lehota podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nemohla spočívať počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože aj o toto požiadal žalobca až po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej v § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., a to 21.8.2013. 6. Nesúhlas žalobcu s námietkou premlčania s poukazom na znenie § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého „keď sa poškodený dozvedel o škode“ znamená, že jeho ľudské vedomie by muselo vedieť, že mu 26.7.2006, resp. 28.7.2006 vznikla škoda, čo však nevedel, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelový, bez vecného základu. Zdôraznil, že rozhodujúcim v tejto súvislosti je, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o podstatných skutkových okolnostiach a nie, či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti za škodu. Keďže žaloba bola podaná na súd 11.11.2014, nárok bol s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uplatnený po zákonnej lehote, súd prvej inštancie námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú, čo bol podstatný dôvod zamietnutia žaloby, a preto sa z dôvodu hospodárnosti konania vecnou stránkou žaloby nezaoberal a nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, resp. návrhy na vykonanie ďalších dôkazov zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila. 7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. Nesprávnosť rozhodnutia je podľa neho v tom, že žalovaná (štát) neuniesla „dôkazné bremeno“, a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcu. Súd prvej inštancie, konkrétne konajúca sudkyňa, podľa neho svojím konaním úmyselne porušila jeho právo na súdnu ochranu garantované Ústavou SR. Žalobca ďalej v podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že sa príliš dlho zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti (od 9.1.2015 do 3.5.2016), teda tejto skutočnosti nevenoval zvýšenú pozornosť v záujme zachovanie právnej istoty. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 3.5.2016 je podľa neho zrejmé, že nedošlo k výsluchu strán sporu v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 OSP, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku, ide o úmyselné procesné pochybenie konajúceho súdu, a navyše v tejto zápisnici nie sú uvedené ani všetky jeho ústne prejavy, čo je v rozpore s ustanoveniami § 6, § 115 ods. 1 a § 117 ods. 1 OSP. 8. Podaním zo 23.11.2016, doručeným odvolaciemu súd 25.11.2016, žiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v jej rozšírení o 298,74 eura, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 4Co/334/2005, ktoré zaplatil advokátovi Mgr. Z. Y.. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. apríla 2018 (§ 219 ods. 3 CSP). 10. Podľa ustanovenia § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolací súd preto nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o 298,74 eura, o ktorú žiadal žalobca v odvolacom konaní. 11. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie náhrady škody. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s čl. 15 a § 191 ods. 1 CSP podľa odvolacieho súdu dospel aj k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery a dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP vysvetlil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 12. V danej veci sa súd prvej inštancie na základe námietky premlčania nároku na náhradu škody uplatňovaného žalobcom podľa osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. ako prvým zaoberal tým, či žaloba bola podaná v lehote stanovenej týmto zákonom v § 19 ods. 1 a rozhodol vo veci na základe dostatočných zistení o tejto podstatnej skutočnosti. 13. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 14. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 15. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva oprávnenej strany, lebo premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže však byť súdom priznaný, ak sa povinný pred súdom bráni uplatnenému právu námietkou premlčania. Účelom premlčanie je stimulovať oprávnených k včasnému výkonu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok) a tiež čeliť tomu, aby povinní neboli vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti zo strany súdov). Tým inštitút premlčania čelí v súlade s požiadavkou právnej istoty existencii dlhotrvajúcich občianskoprávnych subjektívnych práv a im zodpovedajúcim právnym povinnostiam. 16. Ak sa strana sporu dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; žalobu v takomto prípade zamietne. Ak bola v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v § 6 OSP platnom do 30.6.2016 (teraz v čl. 17 CSP), prednostne zaoberal otázkou premlčania práva, pokiaľ to vedie k rýchlejšie a účinnejšie k vydania rozhodnutia vo veci samej, a nie o nároku samotnom. 17. Žalovaný vo veci hneď v prvom podaní vo veci adresovanom súdu z 30.12.2014 namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. a konkrétny skutkový stav. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, najmä oboznámením sa s obsahom spisu exekútorského úradu Ing. B. R. vedeným pod sp. zn. J. XXX/XXXX a zistení o úhradách pohľadávky vymáhanej voči žalobcovi v tomto konaní vyvodil, že subjektívna trojročná lehota na uplatnenie predmetného nároku začala plynúť 28.7.2006, kedy žalobca uhradil v exekučnom konaní druhú splátku pohľadávky, prípadne 8.8.2006, kedy prevzal písomné upovedomenie o upustení od vykonávania exekúcie z 4.8.2006, že tri roky stanovené na uplatnenie práva uplynuli 8.8.2009 a keďže žaloba bola na súd žalobcom podaná až 11.11.2014, bol jeho nárok v deň podania žaloby na súd už premlčaný. Skutočnosti rozhodné podľa uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o premlčaní v konaní ani neboli sporné. Súd prvej inštancie sa pritom zaoberal aj prípadným prerušením behu premlčacej lehoty po dobu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody (§ 19 ods. 3) a dospel k zisteniu, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. až 21.8.2013, po uplynutí lehoty stanovenej na uplatnenie nároku, a teda k predĺženiu premlčacej lehoty o dobu počas predbežného prerokovania návrhu (najviac šesť mesiacov) z dôvodu stanoveného § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nedošlo. Tieto zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú obsahu súdneho spisu a rovnako aj jeho právne posúdenie vychádza z prislúchajúcich ustanovení § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Z obsahu žaloby je zrejmé, že škoda mala byť žalobcovi spôsobená následkom nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky Ing. R. s tým, že o škode sa dozvedel 25.4.2012, keď nahliadol na Okresnom súde v Považskej Bystrici do súdneho spisu sp. zn. 8C/83/05 a zistil, že v spise sa nenachádzajú pravdivé dôkazy o zaplatení súdneho poplatku 58.965,- Sk. Z tohto tvrdenia však nie je zrejmé, ako sa dané zistenie žalobcu dotýkalo škody vzniknutej zaplatením sumy vo výške 106.010,- Sk a 12.626,- Sk, predstavujúce uloženú povinnosť vykonateľným exekučným titulom, rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 8C/83/05-30 zo dňa 21.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/334/2005-88 zo dňa 11.4.2006. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje aj na konštatovanie súdu prvej inštancie, že konanie exekútorky, ktoré žalobca považoval za jej nesprávny úradný postup, nebolo zistené, pretože povinnosť, ktorú podľa žalobcu exekútorka v konaní porušila, nebola v čase daného exekučného konania, exekútorovi zákonom vôbec uložená. 18. Ďalšie dôvody žalobcu uvádzané v odvolaní, najmä že súd prvej inštancie sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným zaoberal príliš dlho a že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré však nijako nekonkretizoval, podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť uvedené závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).