Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/148/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231378 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114231378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Z. R., L. L. XXX, XXX XX X. L., zast. advokátom JUDr. Jozefom Bičanom, Gen. M.R. Štefánika 120, Trenčín, proti žalovanému: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, o určenie neplatnosti výkazu nedoplatkov a o zaplatenie 54 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. novembra 2016, č.k. 12C 203/2014-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný Dôverou zdravotnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „poisťovňa“) za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2010 je neplatný, a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 54 eur. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že bola poistená v Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., pričom dňa 26.10.2008 sa jej narodila dcéra, a od tohto dňa poberala rodičovský príspevok až do 30.11.2013. Dňa 01.04.2013 vydala poisťovňa vyššie uvedený výkaz nedoplatkov, na základe ktorého bola povinná zaplatiť dlžné poistné z neodvedeného preddavku na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2010 v sume 667,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov 10 eur. Keďže jej tento výkaz nedoplatkov nebol doručený, o výške nedoplatku sa dozvedela až 03.03.2014, a v ten istý deň podala voči tomuto výkazu námietky, nakoľko je presťahovaná a v období od 26.10.2008 do 30.11.2013 poberala rodičovský príspevok, avšak jej námietky neboli akceptované z dôvodu ich oneskoreného podania, čo jej poisťovňa oznámila dňa 05.03.2014. Argumentovala, že na základe § 11 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení je platiteľom poistného za osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok, štát. Ďalej uviedla, že poisťovňa jej listom zo dňa 24.04.2014 oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2013/DZP zo dňa 19.12.2013, pohľadávku voči nej vo výške 639,92 eur postúpila žalovanému, a zároveň jej oznámila, že táto pohľadávka je vymáhaná súdnym exekútorom E.. L. R. pod sp. zn. EX 36639/2013. Uviedla, že exekútor jej zablokoval účet, a preto sa s ním dohodla na splátkach a uhradila mu prvú splátku vo výške 50 eur, a to napriek tomu, že exekúciu považovala za nedôvodnú. Za vyžiadanie dokladu o úhrade tejto platby zaplatila Tatra banke, a.s. 4 eur. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe videla v tom, aby sa jej vrátili uhradené finančné prostriedky, a aby o ďalšie neprišla v exekučnom konaní. Žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú. Potvrdil, že mu poisťovňa postúpila pohľadávku voči žalobkyni vo výške 639,92 eur s príslušenstvom, avšak poukázal na to, že túto pohľadávku ešte vo výške 667,92 eur vymáhala poisťovňa ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. EX 36639/2013 na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.06.2013, pričom on podal dňa 23.05.2013 návrh na zmenu oprávneného v exekučnom konaní, o ktorom ešte nebolo súdom rozhodnuté. Zdôraznil, že žiadna úhrada pohľadávky nebola na jeho účet pripísaná. Ďalej uviedol, že poistenec štátu je povinný splniť si oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni, pričom jej nesplnením nesie zodpovednosť, a ak poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov vzťahujúci sa na obdobie, kedy mal byť platiteľom poistného štát a dlžník voči nemu nepodal námietky v lehote 8 dní od doručenia, je tento výkaz právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Počas konania namietal, že žalobkyňa nepodala určovaciu žalobu voči poisťovni, ale voči nemu, hoci on nemá právomoc vydávať výkazy nedoplatkov a ani ich zrušovať, keďže táto kompetencia patrí podľa zákona o zdravotnom poistení výlučne poisťovni. Aj v konaní o zaplatenie 54 eur žaluje žalobkyňa jeho, i keď jemu žiadna suma nebola poukázaná. Argumentoval tiež tým, že vydávanie výkazov nedoplatkov zdravotnými poisťovňami je v zmysle § 17a zák. č. 580/2004 Z.z. vykonávaním verejného zdravotného poistenia, a teda činnosťou vo verejnom záujme. Mal za to, že nakoľko vydanie výkazu nedoplatkov zdravotnou poisťovňou je upravené predpismi verejného práva, nie je možné na určenie jeho neplatnosti aplikovať právo súkromné a určovať neplatnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide o žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci v zmysle správneho súdnictva, a táto by mala smerovať voči poisťovni, ktorá výkaz nedoplatkov vydala, a nie voči nemu. Zdôraznil, že po nadobudnutí právoplatnosti výkazu nedoplatkov už nie je možné opätovne posudzovať správnosť jeho vydania v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, pretože by to odporovalo právnej istote účastníkov právnych vzťahov. Mal za to, že žalobkyňa podaním tejto žaloby obchádza zákon (správne súdnictvo). 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vydala dňa 01.04.2013 výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, právoplatný dňa 10.05.2013 (s doručenkou), ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od januára 2009 do decembra 2010 v sume 667,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur, spolu v celkovej výške 677,92 eur. Výkaz nedoplatkov doručovala poisťovňa žalobkyni doporučene v zmysle § 17b ods. 3 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinnom v rozhodnom čase, do vlastných rúk na adresu Z. R., XXX, XXX XX X. L., teda na poslednú adresu, ktorú poisťovni pri plnení svojich oznamovacích povinností v zmysle § 23 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení oznámila. Žalobkyňa nepreukázala, že by zmenu adresy nahlásila poisťovni do 8 dní odo dňa jej zmeny. Z doručenky o doručovaní predmetného výkazu nedoplatkov mal za preukázané, že žalobkyňa predmetný výkaz nedoplatkov neprevzala, zásielka bola vrátená zdravotnej poisťovni dňa 22.04.2013 a tá ju prevzala dňa 24.04.2013. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX tak v zmysle § 17b ods. 5 zák. č. 580/2004 Z.z. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.5.2013. Žalobkyňa žalobu na preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 nepodala, ale určovacou žalobou sa v tomto konaní domáhala určenia jeho neplatnosti. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., § 17a ods. 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11, § 17b ods. 1, 2, 3 a 5, § 23 ods. 1, § 11 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na žalobkyňou podanej určovacej žalobe. V tejto súvislosti podrobne vysvetlil zákonom stanovenú podmienku prípustnosti určovacej žaloby, a to preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rovnako vyčerpávajúco a s poukazom na závery platnej judikatúry vysvetlil, akým spôsobom sa existencia naliehavého právneho záujmu preukazuje a posudzuje, a v akých prípadoch a situáciách je naliehavý právny záujem na určení daný a kedy absentuje. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaného Dôverou zdravotná poisťovňa a.s. dňa 01.04.2013, čo je základný predpoklad určovacej žaloby. Vyhodnotil, že žalobkyňa sa žalobou o určenie neplatnosti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX snažila obísť zákon, a to správny súdny poriadok, podľa ktorého (§ 6 a § 27) v správnom súdnictve správne súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom vydanie výkazu nedoplatkov zdravotnou poisťovňou v zmysle § 17a zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, je rozhodnutím orgánu verejnej správy, pretože v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, je vykonávanie zdravotného poistenia činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. V tejto súvislosti poukázal na to, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.11.2016 uviedol, že žalobu na preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 žalobkyňa v správnom konaní nepodala a on vec prevzal v štádiu, kedy už takáto žaloba prípustná nebola. Žalobu v časti o určenie neplatnosti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, keď vyhodnotil, že určovacou žalobou nemôže byť určená neplatnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. 5. Zamietol aj druhý žalobný petit, o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni 54 eur. Vykonaným dokazovaním, a to výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 právoplatným dňa 10.05.2013, mal za preukázané, že Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vydala predmetný výkaz nedoplatkov, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od januára 2009 do decembra 2010 v sume 667,92 eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur, spolu 677,92 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2013/DZP zo dňa 19.12.2013 s dodatkom zo dňa 19.12.2013 a prílohou č. 1, mal za preukázané, že Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. postúpila pohľadávku voči žalobkyni žalovanému, v nižšej hodnote 639,92 eur (istinu 629,92 eur a poplatok 10 eur). Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 24.04.2014 poisťovňa a žalovaný žalobkyni oznámili, že pohľadávka vyplývajúca z výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX za obdobie od januára 2009 do decembra 2010 v sume 639,92 eur, vymáhaná súdnym exekútorom E.. L. R. pod sp. zn. EX 36639/2013, bola postúpená žalovanému. Výpisom z účtu žalobkyne zo dňa 12.03.2014 mal preukázané, že žalobkyňa uhradila dňa 12.03.2014 sumu 50 eur súdnemu exekútorovi E.. L. R. k exekučnému konaniu sp. zn. EX 36639/13, vedenému na návrh Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.. Keďže táto suma nebola uhradená žalovanému, dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní o jej vrátenie pasívne legitimovaný. Vyhodnotil tiež, že naviac ani právny titul na vrátenie tejto sumy neexistuje, keďže právoplatný výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2013 je v zmysle § 17a ods. 10 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení exekučným titulom. Preto žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a jej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a skutkový stav veci a preto aj nesprávne rozhodol. Opätovne zhrnula svoju argumentáciu uvedenú už v žalobe a zdôraznila, že nakoľko poberanie rodičovského príspevku v období od 26.10.2008 do 30.11.2013 žiadnym spôsobom, a teda ani v období od 1.1.2009 do 31.12.2010, neprerušila a poberala ho nepretržite, je zrejmé, že výkaz nedoplatkov za uvedené obdobie nie je dôvodný. Uviedla, že oznamovaciu povinnosť si splnila, pretože rodičovský príspevok poberala neprerušene, pričom výkaz nedoplatkov sa vzťahuje len k určitému obdobiu neprerušeného poberania rodičovského príspevku. Keďže nebolo sporné, že poisťovňa pohľadávku postúpila žalovanému, argumentovala, že žalovaný, sa stal veriteľom namiesto poisťovne a pohľadávku nadobudol aj s námietkami, ktoré proti nej možno uplatniť. Za pasívne legitimovanú v tomto spore nepovažovala Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., ale žalovaného, pretože pasívna legitimácia je daná postúpením pohľadávky na postupníka. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávne vyhodnotil dôkazy a skutkový stav, keďže nie je možné, aby za čas neprerušeného poberania rodičovského príspevku (od 26.10.2008 do 30.11.2013) platil za ňu poistenie štát (a to od 26.10.2008 do 31.12.2008 a od 1.1.2013 do 30.11.2013) a za určité obdobie neprerušeného poberania rodičovského príspevku by mala platiť poistenie sama (a to od 1.1.2009 do 31.12.2010), a považovala to za v rozpore s dobrými mravmi ako i so zákonom. 7. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti predmetného výkazu nedoplatkov, čo je základný predpoklad určovacej žaloby. Naviac, určovacou žalobou nemôže byť určená neplatnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, akým je aj predmetný výkaz nedoplatkov. Zotrval na názore, že žalobkyňa podaním žaloby obchádza zákon a usiluje sa docieliť určenie neplatnosti výkazu nedoplatkov civilnou žalobou na nepríslušnom súde. Ohľadom požadovanej sumy 54 eur uviedol, že táto nebola poukázaná na jeho účet, ale 50 eur na účet súdneho exekútora a 4 eur na účet Tatra banky, a.s., pričom doposiaľ nebola v jeho prospech od žalobkyne vymožená žiadna suma. V tejto súvislosti poukázal na to, že na vrátenie sumy 54 eur neexistuje ani právny titul, nakoľko predmetný výkaz nedoplatkov je právoplatný. Záverom zdôraznil, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. 8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu nevyjadrila. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (keď žiadne procesné vady v odvolaní ani tvrdené neboli), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku ako aj ohľadom obrany žalovaného, a teda riadne zistil skutkový stav veci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatňovaných nárokov. Všeobecné tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a skutkový stav, preto nemôže obstáť. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 137 písm. c) C.s.p., § 17a ods. 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11, § 17b ods. 1, 2, 3 a 5, § 23 ods. 1, § 11 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobkyne aj náležitým spôsobom a podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetného výkazu nedoplatkov, keďže určovacou žalobou v civilnom spore nemôže byť určená neplatnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, v tomto prípade výkazu nedoplatkov, vydaného zdravotnou poisťovňou. Tento svoj záver aj zrozumiteľne odôvodnil, keď vysvetlil, že zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým je bez akýchkoľvek pochybností aj výkaz nedoplatkov vydaný zdravotnou poisťovňou v zmysle § 17a zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, preskúmavajú správne súdy v správnom súdnictve na základe žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, a nie všeobecné súdy v civilných sporoch. Je potom zrejmé, že žalobkyňa nemohla byť s určovacou žalobou úspešná. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sumu 54 eur, ktorú požadovala od žalovaného vrátiť, neuhradila žalovanému, ktorý potom nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, keď naviac na vrátenie tejto sumy ani neexistuje právny titul, pretože predmetný právoplatný výkaz nedoplatkov je v zmysle § 17a ods. 10 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení exekučným titulom. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, rozhodol správne. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé, vyčerpávajúce, zrozumiteľné a pochopiteľné aj pre laika. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobkyne, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami žalobkyne, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie. 15. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ak žalobkyňa v odvolaní zopakovala svoje tvrdenia uvedené už v jej žalobe a opätovne poukazovala na to, že vyššie špecifikovaný výkaz nedoplatkov nie je dôvodný, a za v rozpore s dobrými mravmi ako i so zákonom považovala situáciu, keď za čas, kedy neprerušene poberala rodičovský príspevok, platil za ňu v určitom období poistenie štát, a za určité obdobie by mala platiť poistenie sama, odvolací uvádza, že táto jej argumentácia nemôže obstáť, pričom je z nej tiež zrejmé, že závery súdu prvej inštancie nepochopila, hoci ich uviedol zrozumiteľne. Odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie námietky žalobkyne vôbec nereflektujú (a teda ani nespochybňujú) dôvody zamietnutia jej určovacej žaloby, a to jej zamietnutie pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Napriek tomu považuje odvolací súd za potrebné žalobkyni vysvetliť, že súd prvej inštancie jej určovaciu žalobu nezamietol preto, že by považoval predmetný výkaz nedoplatkov za dôvodný a správny, ale z dôvodu, že na určení jeho neplatnosti neexistuje naliehavý právny záujem (ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby), pretože civilná žaloba, ktorú žalobkyňa zvolila, nie vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany jej práva, keďže všeobecný súd nemôže určiť neplatnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci (sporného výkazu nedoplatkov). Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (v tomto prípade výkazu nedoplatkov) preskúmavajú správne súdy v správnom súdnictve, preto, ak by si žalobkyňa riadne chránila svoje práva v zmysle zásady „právo patrí bdelým“, mohla sa preskúmania a prípadného rozhodnutia o nezákonnosti (teda nie neplatnosti) výkazu nedoplatkov domôcť včasným podaním žaloby o preskúmanie jeho zákonnosti na správny súd (a v takomto konaní by mohla využiť všetky svoje tvrdenia a argumentáciu, ktorá bola v posudzovanom spore irelevantná), čo však neurobila, a svoje opomenutie sa snažila obísť podaním žaloby na civilný súd, ktorý ale nemôže preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej moci a určovať ich neplatnosť. Preto ani nemohla byť v spore úspešná. Ak totiž na požadovanom určení neexistuje naliehavý právny záujem, jeho absencia predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovaný je v spore (zrejme v časti o zaplatenie 54 eur, čo sa odvolací súd pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť jej argumentácie len domnieva) pasívne legitimovaný, nie je dôvodná. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, na vrátenie žalovanej sumy neexistuje žiadny právny titul, nakoľko výkaz nedoplatkov, na základe ktorého je vedená exekúcia, je právoplatný, pričom naviac žalobkyňa nezaplatila žalovanému žiadne finančné prostriedky (tieto poukázala exekútorovi a banke), preto žalovaný nie je v spore o ich vrátenie pasívne legitimovaný. Odvolací súd potom vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne za neopodstatnené. 16. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov zamietol žalobu žalobkyne, ktorá v odvolaní neuviedla žiadnu relevantnú argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených už súdom prvej inštancie. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).