Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232190 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114232190.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS, s.r.o., Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 917, zastúpený: LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 448,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. júla 2015, č. k. 7C 140/2014 - 30 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. júla 2015, č. k. 7C 140/2014 - 30 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 291,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 291,55 eur od 20.7.2013 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 7,92 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a sumu 28,40 eur titulom právneho zastúpenia. 2.Žalobca sa žalobou zo dňa 20.11.2014 domáhal zaplatenia sumy 448,86 eur s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 016056, v zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 250 eur za odplatu vo výške 41,55 eur. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátane odplaty, tzn. sumu 291,55 eur, vrátiť v lehote 15 dní od jej prijatia. Žalovaný si svoj dlh nesplnil v lehote splatnosti a to i napriek výzve žalobcu. Žalobca z dôvodu platobnej nedisciplinovanosti žalovaného eviduje voči nemu dlh v celkovej výške 448,86 eur, ktorý pozostáva z: istiny vo výške 250 eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 eur, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 53,73 eur, provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok výške 103,58 eur. 3.Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 200e a, ods. 1 OSP, keďže predmet konania posudzoval ako drobný spor, vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z obsahu súdneho spisu. Z výpisu obchodného registra navrhovateľa má súd za preukázané, že navrhovateľ s pôvodným obchodným menom River Euro, s.r.o., vystupuje od 27.3.2015 pod obchodným menom SMSCREDITS s.r.o.. Predmetom podnikania navrhovateľa je mimo iné poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. 4.Dňa 19.2.2013 uzavrel žalobca so žalovaným písomne "Prílohu č. 1 k zmluve o pôžičke/Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorenú v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka", ktorá podľa bodu č. 1 dohody tvorí neoddeliteľnú súčasť každej zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS). Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX zo dňa 4.7.2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančnú pôžičku vo výške 250 eur poukázaním finančných prostriedkov na bankový účet žalovaného, pričom žalovaný sa zaviazal pôžičku žalobcovi vrátiť v lehote 15 dní od poskytnutia pôžičky spolu s odplatou podľa bodu č. 4 zmluvných podmienok vo výške 41,55 eur. Celková dlžná čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť predstavuje sumu 291,55 eur. V zmysle bodu č. 5 zmluvy dlžník vyhlásil, že bol informovaný o práve veriteľa požadovať v prípade omeškania sa dlžníka s vrátením celkovej dlžnej čiastky, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu podľa bodu č. 7 zmluvných podmienok. 5.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 53 Občianskeho zákonníka,uviedol, že podľa bodu č. 7 zmluvných podmienok žalobcu, je veriteľ oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15% z celkovej dlžnej sumy. Podľa bodu č. 8 zmluvných podmienok žalobcu, je veriteľ oprávnený si sumu pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, najviac do výšky 30% z celkovej sumy pohľadávky. Mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne. Právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa právnych predpisov, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru, keď konštatoval, že špeciálna právna úprava, ktorou je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník. Mal za to, že strany sporu uzatvorili zmluvu pôžičke. 6.Súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť návrhu čo do zaplatenia odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 eur, zmluvnej pokuty vo výške 53,73 eur a provízie vo výške 103,58 eur. Z bankovej štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska na jej webovom sídle vyplýva, že RPMN pre spotrebiteľské úvery v období mesiaca 7/2013 bola 16,13%. Žalobcom nároková odplata vo výške 41,55 eur predstavuje 16,62% z poskytnutej pôžičky. S poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má súd za to, že žalobcom nárokovaná odplata podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 41,55 Eur titulom odplaty za poskytnutie pôžičky. 7.K zmluvnej pokute, ktorú si žalobca nárokuje podľa bodu č. 7 zmluvných podmienok, súd prvej inštancie konštatoval, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je v rozpore s podmienkou individuálneho dojednania zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Obchodné podmienky však nemôžu slúžiť tomu, aby do nich v často neprehľadnej a zložito formulovanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Dojednania zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako i rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách, zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). Pretože uvedená zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi konania dojednaná individuálne (nepostačuje vyhlásenie dlžníka, že bol informovaný o práve veriteľa požadovať zmluvnú pokutu podľa zmluvných podmienok), pričom jej úprava v obchodných podmienkach je neprípustná, súd návrh v tejto časti zamietol. 8.K žalobcom nárokovanej "provízii" podľa bodu č. 8 zmluvných podmienok súd prvej inštancie uviedol, že síce predmetná zmluva o pôžičke nie je s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je však spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahuje i § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu, spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd posúdil bod č. 8 zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že nakoľko toto ustanovenie nebolo medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané, netýka sa hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny a ukladá spotrebiteľovi , ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu (viac ako 40% z pôžičky) ako sankciu, spojenú s nesplnením jeho záväzku, ide v tomto konkrétnom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je pritom právne irelevantné, že v zmluvných podmienkach je toto ustanovenie pomenované ako "provízia za vymáhanie dlhu", keďže z obsahu uvedeného dojednania vyplýva, že ide o sankciu spojenú s neplnením záväzku namierenú proti spotrebiteľovi. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pretože súd bod č. 8 zmluvných podmienok vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, návrh v tejto časti zamietol. 9.V súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,5 % ročne od 20.7.2013, t. j. od nasledujúceho dňa, po tom čo sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. 10.O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi, ktorý bol čiastočne úspešný, keď mieru úspechu žalobou súd prvej inštancie vypočítal vo výške 23,9 % a podľa miery úspechu žalobcu v konaní, vypočítal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 7,92 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 28,40 eur, za úkony právnej pomoci. 11.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 448,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie a to v rozsahu zamietajúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania považuje za nesprávny. 12.Žalobca namietal, že súd prvej inštancie považoval dojednania zmluvnej pokuty v rozpore s podmienkou individuálneho dojednania zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že dojednania zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako i rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy; tiež že zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi konania dojednaná individuálne. Žalobca uviedol, že zmluvy o pôžičke sa uzatvárajú na diaľku, prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón na základe žiadosti dlžníka o pôžičku a to v elektronickej forme, prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa: www.smscredits.sk <http://www.smscredits.sk>, alebo prostredníctvom sms správy. Uviedol, že i keď v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, tak ako to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia, avšak podľa žalobcu výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (napr. zmluvy o preprave osôb a iné), a takým je i poskytovanie pôžičky na základe zmluvy uzatvorenej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Zdôraznil, že zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičky spolu s informáciami podľa § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa). Tieto boli žalovanému doručované do vlastných rúk, boli sprístupnené v osobnom účte žalovaného, a preto sa žalovaný mohol s dotknutými dojednaniami zmluvných podmienok riadne oboznámiť. Nevyžaduje sa, aby zmluvné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené, boli samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. Uviedol, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne, v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V danom prípade zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad zmluvnej povinnosti dlžníka riadne a včas vrátiť veriteľovi pôžičku. Bola dojednaná písomne a bol určený aj spôsob jej výpočtu (10 eur plus 15 % z celkovej dlžnej sumy). Žalovaný nevrátil poskytnutú pôžičku žalobcovi v lehote splatnosti, tým porušil svoju povinnosť splniť svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením svojho dlhu, zároveň žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 53,73 eur, ktorá pozostáva zo sumy 10 eur ako režijný paušál za administratívne poštovné a telekomunikačné výdavky a zo sumy 43,73 eur, ktorá predstavuje 15 % z celkovej dlžnej sumy. Žalobca mal za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, táto nie je neprimeraná vo vzťahu k výške poskytnutej pôžičke. 13.K posúdeniu bodu č. 8 zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie označil bod 8 zmluvných podmienok za neprijateľnú podmienku, žalobca uviedol, že poskytol žalovanému značné výhody v podobe možnosti požiadať o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky a ďalších výhod, a preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností strán zmluvného vzťahu a teda k vyváženiu nerovnováhy a v právach a povinnostiach v prospech žalovaného, čo sa dosiahlo tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá provízia pre prípad, že žalobca bude v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného prinútený pristúpiť k procese vymáhania dlžnej sumy. Žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutú pôžičku vrátane odplaty, a preto je žalobca oprávnený uplatňovať si voči žalovanému províziu, ktorá predstavuje náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu, ktorá zahŕňa cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením zročnej pohľadávky žalobcu, keďže tieto náklady možno uplatňovať v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok, odlišný od trov konania a tieto si žalobca uplatňuje v dohodnutej paušálnej výške. 14.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, súd prvej inštancie vyzval žalovaného listom zo dňa 16.10.2015 o vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaný si doporučenú listovú zásielku do vlastných rúk v odbernej lehote neprevzal. Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie späť dňa 19.11.2015. 15.Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 16.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17.Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 18.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19.S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. v jeho zamietajúcej časti. 20.Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti istiny vo výške 250 eur a v časti odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 eur, keď zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.7.2013 mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančnú pôžičku vo výške 250 eur na jeho bankový účet, pričom žalovaný sa zaviazal pôžičku žalobcovi vrátiť v lehote 15 dní spolu s odplatou podľa bodu č. 4 zmluvných podmienok vo výške 41,55 eur. Celková dlžná čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť, predstavovala sumu 291,55 eur. Túto sumu súd prvej inštancie žalobcovi priznal, vrátane úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 291,55 eur a to za obdobie od 20.7.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 21.Žalobca podal odvolanie, do zamietajúcej časti, vrátane trov prvostupňového konania. Zamietajúca časť predstavuje nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty podľa bodu č. 7 zmluvných podmienok, v zmysle ktorých je žalobca oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi pokutu vo výške 10 eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15 % z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie zamietol i časť nároku žalobcu podľa bodu č. 8 zmluvných podmienok, v zmysle ktorých si žalobca bol oprávnený sumu pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky. 22.K odvolacím dôvodom žalobcu k jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu č. 7 zmluvných podmienok, odvolací súd poukazuje na dostatočné zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Správne totiž súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že dojednanie zmluvnej pokuty je v rozpore s podmienkou individuálneho dojednania zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď obchodné podmienky nemajú slúžiť k tomu, aby sa do nich neprehľadne a v zložito formulovanej forme skryli dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Navyše dojednania, ktoré zakladajú právo na zmluvnú pokutu, nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že môžu byť súčasťou len samotnej spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to judikoval napr. i nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013. Navyše zmluvná pokuta nebola medzi stranami sporu dojednaná individuálne. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade ide o výnimku, ktorá predstavuje špecifické prípady, keď ide o uzatvorenie zmluvy uzatvorenej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Táto odvolacia námietka neobstojí ani v prípade, ak ide o zmluvu o pôžičke, ktorá sa uzatvára na diaľku prostredníctvom textovej správy odosielanej na mobilný telefón. Nič nebránilo žalobcovi, aby dojednania, ktoré zakladajú zmluvnú pokutu, boli súčasťou priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, t. j. listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis, navyše by zmluvná pokuta, ktorá sa musí dojednať len písomne, v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je totiž jedným zo zabezpečovacích prostriedkov - sankciou majetkovej povahy, ktorú Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní. Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi. Práve v prípadoch, ak ide o zmluvu o pôžičke, ktorá sa uzatvára na diaľku, je dôležité, aby zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná. V danom prípade však nešlo o individuálne dojednanie, teda o dohodu účastníkov, žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť text obchodných podmienok, v ktorých bola zmluvná pokuta zo strany žalobcu zakomponovaná. 23.Navyše podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu je určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Túto podstatnú náležitosť dohody o zmluvnej pokute však odvolací súd ďalej neskúmal z dôvodu, že dojednanie zmluvnej pokuty bolo jednoznačne v rozpore s podmienkou individuálneho dojednania pokuty podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak, ako to bolo v tomto prípade. 24.Navyše v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, v danom prípade nestačí, aby žalovaný bol o práve veriteľa požadovať zmluvnú pokutu „len“ informovaný, sám žalobca v odvolaní uvádza, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (viď str. 3 odvolania - str. 37 súdneho spisu). Ak teda žalobca tvrdí, že musí byť zmluvná pokuta dojednaná, tak toto tvrdenie žalobcu o dojednaní neobstojí, ak bolo len konštatované v bode č. 7 zmluvných podmienok žalobcu. Žalovaný tieto zmluvné podmienky nemal možnosť ovplyvniť a teda v konečnom dôsledku nešlo o dohodu účastníkov, v ktorej by došlo k určeniu peňažnej sumy, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. 25.Neobstojí ani ďalší odvolací dôvod žalobcu, pokiaľ sa týka čl. 8 zmluvných podmienok žalobcu, keď žalobca v odvolaní uvádza, že poskytol výhodu žalobcovi v podobe možnosti požiadať o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky a ďalších výhod, pričom na druhej strane bolo potrebné vyvažiť práva a povinnosti strán zmluvného vzťahu a to o dohodnutú províziu pre prípad, že žalobca bude prinútený vymáhať dlžnú sumu od žalovaného. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní neuviedol ďalšie výhody, ktoré mal poskytnúť žalovanému, odvolací súd má za to, že možnosť požiadať o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky nepovažuje za značnú výhodu. Možnosť požiadať veriteľa o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky je bežnou súčasťou pri uzatváraní zmlúv o pôžičke, nielen pri zmluvách o pôžičke uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom na diaľku, prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu o tzv. vyvážení nerovnováhy v prospech žalovaného a to tak, že v zmluvných podmienkach žalobca zakomponoval „dohodnutú províziu“ pre prípad, že žalobca bude musieť dlžnú sumu vymáhať. Opätovne odvolací súd poukazuje na to, že ani bod 8 nebol dojednaný individuálne, keď v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Keďže toto ustanovenie o provízii za vymáhanie dlhu nebolo stranami individuálne dojednané, netýka sa hlavného predmetu plnenia, ani primeranosti ceny a ukladá žalovanému, ktorý je v danom právnom vzťahu spotrebiteľ, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ktorá predstavuje viac ako 40 % z pôžičky, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26.Pokiaľ sa týka trov prvostupňového konania žalobca v odvolaní nenapadal vyčíslenú výšku trov prvostupňového konania, dožadoval sa zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, keď mal za to, že jeho uplatnený nárok je dôvodný v celom rozsahu, a preto uplatňoval si zároveň trovy prvostupňového konania v plnej výšky. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto nepristúpil k preskúmaniu priznanej výšky náhrady trov prvostupňového konania. 27.Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli preto odvolací súd o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 29.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Zb. zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).