Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/73/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010406 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115010406.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného G. I. a spol., pre trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaniach obžalovaných G. I., C. R., S. D., prokurátora, poškodenej I.. W. X. a G. C. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 21.02.2018 sp. zn. 4Tk/1/2015, na verejnom zasadnutí konanom 11. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných G. I., nar. XX.XX.XXXX, C. R., nar. XX.XX.XXXX, S. D., nar. XX.XX.XXXX, prokurátora, poškodenej I.. W. X., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 21.02.2018 sp. zn. 4Tk/1/2015 v jeho odsudzujúcej časti bol obžalovaný G. I. uznaný za vinného pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 1/) a pre trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 2/), obžalovaný C. R. bol uznaný za vinného pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 1/) a pre trestný čin vraždy spáchaný formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 2/) a obžalovaný S. D. bol uznaný za vinného pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (v bode 1/) na tom skutkovom základe, že 1/ obv. G. I. a obv. C. R., spoločne s osobou vydávajúcou sa na území Slovenskej republiky za V. U., nar. XX.XX.XXXX v S. W. (X. republika), naposledy bytom H. V. - T. I., ul. G. D. č. XXXXX/XXA, vlastným menom C. G., nar. XX.XX.XXXX v J., okres K., zomretým XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe v roku 1999, na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ neustálených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, z pomsty zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu poškodeného C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX, pričom o pomoc na spáchanie tohto skutku požiadali V. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému dali za úlohu odsledovať zvyky, správanie a miesta najčastejšieho zdržiavania sa pošk. C. Q., na ktorý účel mu poskytli byt v H. - M., osobné motorové vozidlo zn. LADA, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA FAVORIT, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, finančnú hotovosť na živobytie v H., mobilný telefón so SIM kartou a mapu H., za vopred dohodnutú finančnú odmenu najali za strelca obv. M. N. a za vodiča motocykla obv. S. D., ktorým na spáchanie skutku poskytli nezisteným spôsobom zadovážené dve strelné zbrane - pištole značky ČZ model 75 a model 75 B, kal. 9 mm, strelivo do uvedených zbraní, motocykel zn. HONDA, žltej farby, s číslom XXXXXXX, bez evidenčného čísla, dve parochne, nepriestrelnú vestu a mobilný telefón so SIM kartou, následne po dostatočnom zmonitorovaní pohybu pošk. C. Q. V. H., podľa vopred pripraveného a dohodnutého plánu dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase vo večerných hodinách V. H. spolu s obv. M. N., vyzbrojeným pištoľou, maskovaným parochňou a šiltovou čiapkou a chráneným nepriestrelnou vestou oblečenou pod odevom striehli na pošk. C. Q. v H. na ulici v blízkosti baru „G.“ nachádzajúcom sa na R. námestí č. XXX/X, obv. S. D. čakal s motocyklom zn. Honda, žltej farby na parkovisku na F. námestí, pričom po príchode pošk. C. Q. k baru „G.“ na osobnom motorovom vozidle zn. MERCEDES kabriolet, bledomodrej farby, nezisteného evidenčného čísla ho V. H. označil pripravenému strelcovi obv. M. N., po čom V. H. odišiel na vozidle zn. ŠKODA FAVORIT, bielej farby, nezisteného evidenčného čísla smerom na Y. D., kde na málo frekventovanej ceste, paralelnej s hlavnou cestou vedúcou pri C. čakal na krajnici na vopred dohodnutom mieste na obv. M. N. a obv. S. D., úlohou obv. M. N. bolo zastreliť pištoľou pošk. C. Q. pri jeho odchode z baru „G.“, po čom mal následne obv. M. N. utiecť na parkovisko na F. námestí, nasadnúť na motocykel k obv. S. D. a spoločne mali odísť smerom na Y. D. na dohodnuté miesto za V. H., kde mali zapáliť použitý motocykel, následne nasadnúť do vozidla zn. ŠKODA FAVORIT k V. H. a odísť na byt v M., ale takto naplánovaný a pripravený skutok nedokonali, nakoľko obv. M. N. pri striehnutí na pošk. C. Q. v blízkosti baru „G.“ bezprostredne pred spáchaním skutku vraždy upustil od svojho konania z dôvodu že sa mu niečo nepozdávalo a mal z toho divný pocit, po čom odišiel za obv. S. D., ku ktorému nasadol na motocykel, pričom po odchode z miesta pripravovaného činu vodič motocykla zn. HONDA bez evidenčného čísla obv. S. D. v čase o 21:30 hod. v H. na H. ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom na C. most z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu motocykla narazil do pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. RENAULT MEGANE, červenej farby, evidenčného čísla C. -XXXZ., v dôsledku čoho obv. S. D. a obv. M. N. spadli na zem, pričom obv. S. D. utrpel ťažké zranenie a to opuch mozgu, zranenie ľavého ramenného pletenca, trieštivú zlomeninu lopatky a neskoršiu amputáciu ľavej hornej končatiny a jeho spolujazdec obv. M. N. utrpel ťažké zranenie otras mozgu a zlomeninu tretieho krčného stavca, povrchové odreniny kože tela, ktoré si vyžiadali liečenie od 30.07.1999 do 26.11.1999, za čo bol vinník dopravnej nehody obv. S. D. dňa 02.06.2003 uznaný vinný trestným rozkazom sudcu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 5T 81/03, právoplatným dňom 21.06.2003, pričom pri dokumentovaní na mieste dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX boli políciou pri zranených, na zemi ležiacich motocyklistoch obv. S. D. a obv. M. N. nájdené a zaistené strelné zbrane pištoľ značky ČZ model 75, kal. 9 mm Luger, výrobného čísla G1346 a pištoľ zn. ČZ model 75 B, kal. 9 mm Luger bez výrobného čísla, 30 ks nábojov do uvedených zbraní, 2 ks parochní a obv. M. N. mal na sebe oblečenú nepriestrelnú vestu bielej farby, 2/ na základe objednávky obv. G. I. a osoby vydávajúcej sa na území Slovenskej republiky za V. U., nar. XX.XX.XXXX v S. W. (X. republika), naposledy bytom H. V. - T. I., ul. G. D. č. XXXXX/XXA, vlastným menom C. G., narodeným XX.XX.XXXX v J., okres K., zomretým XX.XX.XXXX, zadanej v presne nezistenej dobe v roku 2004 na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ nezistených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na zavraždenie poškodeného C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., N. ul. č. XX a tiež prípadného spoločníka (ochrankára) sprevádzajúceho C. Q., po spolčení členov organizovanej skupiny I.. V. Beňa, C. Y., D. G. a C. H., obv. C. R. a obv. D. D. vedome a umýselne poskytli páchateľom organizovanej skupiny pomoc na spáchanie pripravovaného trestného činu vraždy zadovážením potrebného osobného motorového vozidla a to tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode vozením sa po meste F. obv. C. R. spolu s obv. D. D. a ods. D. G. hľadali motorové vozidlo vhodné na spáchanie trestného činu vraždy, pričom v dobe od 16:30 hod. dňa 25.04.2004 do 10:00 hod. dňa 27.04.2004 v F. na ul. K. č. X na parkovisku nachádzajúcom sa pred obytným panelovým domom v blízkosti OD N. na tento účel našli a odcudzili osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA PICK UP LXI, bielej farby, s evidenčným číslom F.-XXXH., výrobné číslo karosérie VIN: U výrobné číslo motora XXXXXXX, rok výroby 1998 a to takým spôsobom, že po príchode na uvedené miesto činu (odcudzenia vozidla) obv. D. D. zostal v presne neustálenom vozidle zn. Ford Escort, bielej farby, na ktorom prišli páchatelia, ods. D. G. dával pozor, aby neboli niekým vyrušení a obv. C. R. vystúpil z vozidla Ford Escort, podišiel k uvedenému vytypovanému vozidlu zn. ŠKODA PICK UP LXI a za pomoci krkolamu otvoril dvere na vozidle, následne vozidlo nezisteným spôsobom naštartoval, po čom si k nemu prisadol ods. D. G. a s vozidlom odišli do ubytovni M. v F., na ulici U. č.1, kde vozidlo ukryli do garáže, odmontovali z neho evidenčné čísla, ktoré následne zahodili do kontajnera v C. X. a na vozidlo ŠKODA PICK UP namontovali odcudzené české evidenčné čísla H. XX-XX, odcudzené vozidlo za niekoľko dní previezli do H., kde ho ukryli v neustálenej garáži a C. H. v spoločnosti ods. D. G., ods. I.. V. H. a ods. C. Y. na zadné okná vozidla nalepil zrkadlovú autofóliu a takto pripravené vozidlo o niekoľko dní ods. I.. V. H. spolu s C. H. premiestnili do C., pričom dňa 09.09.2004 v doobedňajších hodinách v uvedenom osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA PICK UP, bielej farby s evidenčnými číslami H. XX-XX (ČR), odparkovanom v blízkosti nakladacej rampy pred vchodom do pizzérie C. M. I. striehli ods. D. G., ods. C. Y. a C. H. na pošk. C. Q. a v čase okolo 10:23 hod. po príjazde pošk. C. Q. na C. ulicu č. XX, po telefonickom pokyne ods. I.. V. H. na zahájenie akcie, sledujúceho príchod Q. pri príjazdovej ceste cca 100 m od pizzérie, pri vystupovaní C. Q. z osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, čiernej farby, EČ:H.-XXXN., zaparkovanom na nakladacej rampe pred C. M. M.K.M. ods. C. Y. s ods. D. G. zamaskovaní čiernymi kuklami na hlavách vystúpili z vozidla zn. ŠKODA PICK UP, bielej farby a za použitia strelných zbraní útočnej pušky československej výroby vzor 58 V, výr. č. 16034e a útočnej pušky juhoslovanskej výroby, zn. CZ model 70 AB2, výr. č. 181073 zaútočili streľbou na poškodeného C. Q. a jeho spolujazdca I. V., pričom pošk. C. Q. zasiahli 24 strelnými ranami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, v dôsledku čoho utrpel závažné strelné zranenia, na následky ktorých na mieste činu podľahol a zároveň pri pokuse usmrtiť spolujazdca pošk. I. V., nar. XX.XX.XXXX, menovanému pri úteku z miesta činu spôsobili priestrel ľavého stehna, následne C. Y. s D. G. nasadli do osobného motorového vozidla značky ŠKODA PICK UP, bielej farby, evidenčného čísla H. XX-XX (ČR), na ktorom ich čakal vodič C. H. a všetci traja na uvedenom vozidle z miesta činu ušli, vozidlo ŠKODA PICK UP odstavili v H. - C. na trávnato - krovinatej ploche v blízkosti ulíc Y. a H. a podpálili spolu so zbraňami použitými pri skutku a následne C. Y. s D. G. a C. H. nasadli do neustáleného osobného motorového vozidla, na ktorom ich čakal ods. V. H. a z miesta ušli. Obžalovanému G. I. za uvedenú trestnú činnosť bol podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložený výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému C. R. bol podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a § 35 ods. 3 Tr. zák. uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to pištoľ zn. ČZ vzor 75 B, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla so zásobníkom. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Tk/2/2015 zo dňa 13.03.2015 a právoplatný dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému S. D. bol podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku s použitím § 35 ods. 3, § 40 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/421/2000 zo dňa 08.03.2001 a právoplatný dňa 07.08.2001 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/81/2003 zo dňa 02.06.2003 a právoplatný dňa 21.06.2003, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodenú I.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. cesta X, XXX XX H., odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Naproti tomu tým istým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 21.02.2018 sp. zn. 4Tk/1/2015 v jeho oslobodzujúcej časti podľa § 285 písm. f/ Tr. por. bol obžalovaný M. N., nar. XX.XX.XXXX v H. D., oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 99/12/1000 zo dňa 19.06.2015, pre skutok v bode 1/ právne posúdený ako trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že obv. G. I. a obv. C. R., spoločne s osobou vydávajúcou sa na území Slovenskej republiky za V. U., nar. XX.XX.XXXX v S. W. (X. republika), naposledy bytom H. V. - T. I., ul. G. D. č. XXXXX/XXA, vlastným menom C. G., nar. XX.XX.XXXX v J., okres K., zomretým XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe v roku 1999, na nezistenom mieste v Bratislave a iných doposiaľ neustálených miestach z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, z pomsty zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu poškodeného C. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomretého dňa XX.XX.XXXX, pričom o pomoc na spáchanie tohto skutku požiadali V. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému dali za úlohu odsledovať zvyky, správanie a miesta najčastejšieho zdržiavania sa pošk. C. Q., na ktorý účel mu poskytli byt v H. - M., osobné motorové vozidlo zn. LADA, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA FAVORIT, nezisteného evidenčného čísla, bielej farby, finančnú hotovosť na živobytie v H., mobilný telefón so SIM kartou a mapu H., za vopred dohodnutú finančnú odmenu najali za strelca obv. M. N. a za vodiča motocykla obv. S. D., ktorým na spáchanie skutku poskytli nezisteným spôsobom zadovážené dve strelné zbrane - pištole značky ČZ model 75 a model 75 B, kal. 9 mm, strelivo do uvedených zbraní, motocykel zn. HONDA, žltej farby, s číslom XXXXXXX, bez evidenčného čísla, dve parochne, nepriestrelnú vestu a mobilný telefón so SIM kartou, následne po dostatočnom zmonitorovaní pohybu pošk. C. Q. V. H., podľa vopred pripraveného a dohodnutého plánu dňa 29.07.1999 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách V. H. spolu s obv. M. N., vyzbrojeným pištoľou, maskovaným parochňou a šiltovou čiapkou a chráneným nepriestrelnou vestou oblečenou pod odevom striehli na pošk. C. Q. v H. na ulici v blízkosti baru „G.“ nachádzajúcom sa na R. námestí č. XXX/X, obv. S. D. čakal s motocyklom zn. Honda, žltej farby na parkovisku na F. námestí, pričom po príchode pošk. C. Q. k baru „G.“ na osobnom motorovom vozidle zn. MERCEDES kabriolet, bledomodrej farby, nezisteného evidenčného čísla ho V. H. označil pripravenému strelcovi obv. M. N., po čom V. H. odišiel na vozidle zn. ŠKODA FAVORIT, bielej farby, nezisteného evidenčného čísla smerom na Y. D., kde na málo frekventovanej ceste, paralelnej s hlavnou cestou vedúcou pri C. čakal na krajnici na vopred dohodnutom mieste na obv. M. N. a obv. S. D., úlohou obv. M. N. bolo zastreliť pištoľou pošk. C. Q. pri jeho odchode z baru „G.“, po čom mal následne obv. M. N. utiecť na parkovisko na F. námestí, nasadnúť na motocykel k obv. S. D. a spoločne mali odísť smerom na Y. D. na dohodnuté miesto za V. H., kde mali zapáliť použitý motocykel, následne nasadnúť do vozidla zn. ŠKODA FAVORIT k V. H. a odísť na byt v M., ale takto naplánovaný a pripravený skutok nedokonali, nakoľko obv. M. N. pri striehnutí na pošk. C. Q. v blízkosti baru „G.“ bezprostredne pred spáchaním skutku vraždy upustil od svojho konania z dôvodu že sa mu niečo nepozdávalo a mal z toho divný pocit, po čom odišiel za obv. S. D., ku ktorému nasadol na motocykel, pričom po odchode z miesta pripravovaného činu vodič motocykla zn. HONDA bez evidenčného čísla obv. S. D. v čase o 21:30 hod. v H. na H. ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom na C. most z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu motocykla narazil do pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. RENAULT MEGANE, červenej farby, evidenčného čísla C. -XXXZ., v dôsledku čoho obv. S. D. a obv. M. N. spadli na zem, pričom obv. S. D. utrpel ťažké zranenie a to opuch mozgu, zranenie ľavého ramenného pletenca, trieštivú zlomeninu lopatky a neskoršiu amputáciu ľavej hornej končatiny a jeho spolujazdec obv. M. N. utrpel ťažké zranenie otras mozgu a zlomeninu tretieho krčného stavca, povrchové odreniny kože tela, ktoré si vyžiadali liečenie od 30.07.1999 do 26.11.1999, za čo bol vinník dopravnej nehody obv. S. D. dňa 02.06.2003 uznaný vinný trestným rozkazom sudcu Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 5T 81/03, právoplatným dňom 21.06.2003, pričom pri dokumentovaní na mieste dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX boli políciou pri zranených, na zemi ležiacich motocyklistoch obv. S. D. a obv. M. N. nájdené a zaistené strelné zbrane pištoľ značky ČZ model 75, kal. 9 mm Luger, výrobného čísla G1346 a pištoľ zn. ČZ model 75 B, kal. 9 mm Luger bez výrobného čísla, 30 ks nábojov do uvedených zbraní, 2 ks parochní a obv. M. N. mal na sebe oblečenú nepriestrelnú vestu bielej farby, pretože trestnosť činu zanikla. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaní G. I., C. R., S. D., prokurátor, poškodená I.. W. X. a G. C. - sestra obžalovaného G. I.. Obžalovaný G. I. podané odvolanie odôvodnil tak sám, ako aj prostredníctvom zvolených obhajcov. Obžalovaný G. I. prostredníctvom zvoleného obhajcu Mgr. Jozefa Oberta v dôvodoch podaného odvolania v prvom rade namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov zo strany okresného súdu, teda výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní na základe žiadosti zo dňa 14.07.2018 (Z. Y., N. Y., I. H., D. H., Y. R. a U. D.). Podľa názoru odvolateľa, navrhovanými svedkami by sa odstránili rozpory a ozrejmil skutkový stav veci. Ďalej vytýkal okresnému súdu, že neakceptoval jeho žiadosť, aby sa vyžiadala správa od oddelenia cudzineckej polície SR na osobu Z. U.. Rovnako vytýkal nevykonanie prekladu zápisníc z hlavného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27.02.2017, dňa 03.04.2017, dňa 18.04.2017, dňa 12.06.2017, dňa 19.06.2017, dňa 07.08.2017, dňa 09.10.2017 a dňa 10.10.2017 do jazyka ruského. Pochybením súdu I. stupňa bolo aj to, že nevyhovel jeho žiadosti o prepis zvukových nahrávok z hlavného pojednávania zo dňa 07.08.2017, dňa 09.10.2017, dňa 10.10.2017a dňa18.12.2017. Nakoľko nebolo vyhovené jeho žiadostiam a návrhom, má za to, že došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného konania, pričom odkazuje na čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 a 3 Európskeho dohovoru pre ľudské práva a slobody. Ďalej obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu upriamil pozornosť na rozpory medzi výpoveďami svedkov, ktorí boli právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 z 30.09.2014 a spolupracujúcou osobou C. H.. Obžalovaný má za to, že svedkovia vypovedali iba skutočnosti, ktoré mali svedkovia „z počutia“, pričom samotní spolupáchatelia, právoplatne odsúdení, ktorí sa zúčastnili na skutku opísanom v bode 2/ obžaloby (svedok Y. a G.) výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou C. H. mali všetky pokyny od V. H., ktorý mal celú akciu naplánovať a organizovať, teda od osoby, o ktorej výpoveď sa má opierať rozsudok súdu I. stupňa. Súčasne odvolateľ poukazuje na nezrovnalosti v napadnutom rozsudku, kde súd I. stupňa v odôvodnení uvádza, že v rámci oboznámenia rekognície svedka C. G., na ktorej svedok opoznal, okrem iného, aj G. I.. Podľa názoru odvolateľa, počas rekognície C. G. z 08.07.2014, tento na predložených fotografiách nepoznal osobu G. I.. Obžalovaný sa nestotožňuje ani s motívom (z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky - z pomsty) skutku trestného činu vraždy poškodeného Q., tak ako je citované v obžalobe, nakoľko z výpovede svedka W. H. má byť zrejmé, že od incidentu poškodeného Q. a obžalovaného I. v hoteli S., do doby spáchania I1/ skutku (príprava vraždy P. Q.) ubehla dostatočne dlhá doba. Odvolateľ považuje verziu o pripravenom atentáte na S. I. zo strany P. Q. za účelovo vykonštruovanú svedkom V. H., a túto nemajú podporovať ani výpovede kamarátov poškodeného - napr. I. V.. Vo vzťahu k bytom č. 1 a č. 2, ktoré mali slúžiť na sledovanie zvykov poškodeného, obžalovaný rozporuje ich existenciu, nakoľko tieto neboli orgánmi činnými v trestnom konaní nikdy identifikované a preto aj výpovede týkajúce sa prinesenia zbraní do týchto bytov konkrétnymi osobami nie sú verifikovateľné. Za významné pochybenie súdu I. stupňa, ktoré malo mať vplyv na svedecké výpovede považuje odvolateľ prítomnosť V. H. (ešte pred jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2017 v pozícií svedka) v pojednávacej miestnosti pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby. Súčasne s V. H. boli pri rozhodovaní o prepustení obžalovaného z väzby v pojednávacej miestnosti prítomní svedkovia C. Y., C. H. a I. V.. Súd pri odôvodňovaní rozhodnutia o väzbe obžalovaného mal významným spôsobom ozrejmiť skutkové okolnosti prípadu, ktoré mohli mať vplyv na výpovede svedkov. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v odvolaní dáva krajskému súdu do pozornosti, že celú logistiku priebehu skutkov mal na starosti svedok V. H., pričom C. H. ani v jednej so svojich výpovedí ho neusvedčoval ako organizátora uvedených skutkov a má za to, že organizátorom bol V. H., nakoľko C. H. mal všetky informácie iba sprostredkované. Za procesne nepoužiteľný dôkaz obžalovaný označuje výpovede svedka D. G., ktoré sa na hlavnom pojednávaní vedenom predsedom senátu JUDr. Valentom nečítali a de facto sú tak nepoužiteľné. Obhajoba sa nestotožňuje ani s čítaním výpovede svedka C. I. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, nakoľko sa svedok nevedel vyjadriť k žiadnym skutočnostiam. Podľa názoru obhajoby, z výpovede svedka C. Y. (šoféra V. U.) nie je jasné, akým spôsobom má táto usvedčovať G. I., ak na túto súd I. stupňa poukazuje v rozsudku. K výpovedi svedkyne I. U. obhajoba v odvolaní upriamuje pozornosť na jej výpoveď konanú dňa 29/06/2017, kedy svedkyňa uviedla, že bola celý mesiac pod tlakom vyšetrovateľov, ktorý za ňou mali neustále chodiť a vytvárať psychický nátlak a vkladať do úst slová, ktoré chceli počuť, pričom uviedla, že nič nevie, nič nevidela, nepočula a vôbec nevie o veciach, čo sa diali vonku, poukazujúc najmä na výpoveď svedkyne z hlavného pojednávania (po prečítaní jej výpovede z prípravného konania), kedy uviedla, že nič z toho, čo mala uviesť na výsluchu pred orgánmi prípravného konania nie je pravda a nespomína si, že by tak vypovedala, bola pod tlakom a v psychickom strese. K hodnovernosti výpovede svedka V. H., ktorý bol predtým v pozícií obvineného, poukazuje obhajoba na skutočnosť, že viaceré trestné stíhania boli voči jeho osobe zastavené a až následne začal vypovedať v neprospech obžalovaného. K osobe V. H. obhajoba poukazuje na závery zo znaleckých posudkov PhDr. Róberta Máthé, ktorý mal uviesť, že ak sú vo výpovediach svedka I. H. nezrovnalosti ide pravdepodobne o vedomú činnosť, pričom svedok nemá problém klamať v hraničnej situácií. Charakter osobnosti I. H. možno hodnotiť ako menej dôveryhodný. Obhajoba v odvolaní vyníma zo znaleckého posudku svedka C. H., že tento má anomálne štrukturovanú osobnosť s disociálnou poruchou, ide o morálny kaz osobnosti. V oboch prípadoch obhajoba poukazuje na fakt, že ide o svedkov „kajúcnikov“ u ktorých je potrebné osobitne skúmať hodnovernosť ich tvrdení. K výpovedi svedka M. N. odvolateľ v odvolaní uvádza, že z tejto je zrejmé, že celý skutok zosnoval a zorganizoval V. H., pričom tento G. I. nepozná a neoznačil ho za spoluúčastníka na skutku. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, namieta aj výrok o treste napadnutého rozsudku. Svedeckými výpoveďami nebola preukázaná jeho účasť v organizovanej skupine, on sám nemá záznam v registri trestov, ani priestupkov, bol Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, Farnosťou sv. Mikuláša pozitívne hodnotený a mal viesť usporiadaný život. Súčasne bola pri rozhodovaní o jeho väzbe poskytnutá záruka zo strany Pravoslávnej cirkevnej obce v Bratislave. Navyše znalec PhDr. Róbert Máthé, PhD., mal v znaleckom posudku uviesť, že prognóza jeho resocializácie je skôr priaznivá. Podľa tvrdení obhajoby v odvolaní, nemožno pri ukladaní trestu obžalovanému aplikovať výnimky pri ukladaní výnimočného trestu podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu namietal aj výrok o náhrade škody. Nakoľko podľa obžalovaného nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou, má za to, že s daným skutkom nemá nič spoločné a preto nesúhlasí s výrokom súdu o náhrade škody. Jeho odvolanie smeruje aj do procesného postupu súdu I. stupňa, ako aj do postupu orgánov prípravného konania. Obžalovaný predovšetkým zvýrazňuje, že v šiestich prípadoch bola z jeho strany podaná námietka zaujatosti na predsedu senátu, ktorý mal tieto námietky vyhodnotiť ako námietky smerujúce proti procesnému postupu súdu. Namieta absenciu tlmočníka pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia (nebolo mu pretlmočené). Rovnako namieta absenciu pretlmočenia uznesenia o vzatí do väzby sp. zn. 0Tp/595/2013. Vo vyššie uvedených bodoch vidí obžalovaný porušenie ustanovenia § 2 ods. 20 Tr. por. Dňa 08.12.2015 (deň jeho vzatia do väzby) nebol mu doručený návrh prokurátora na vzatie do väzby, čo má vyplývať aj zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 08.12.2015, čím malo prísť k porušeniu jeho procesných práv podľa § 72 ods. 2 Tr. por. Za procesné pochybenie súdu I. stupňa považuje aj neverejné zasadnutie zo dňa 31.03.2015 o predĺžení lehoty väzby, na ktorom ho zastupoval JUDr. Buček, ktorému však vypovedal plnomocenstvo a to listom zo dňa 28.03.2015 a túto skutočnosť mal potvrdiť aj na neverejnom zasadnutí dňa 31.03.2015, teda súd I. stupňa mal rozhodovať o jeho väzbe za absencie povinnej obhajoby. Za procesne neprípustné označuje obžalovaný postup súdu I. stupňa, kedy pri rozhodovaní o jeho väzbe dňa 03.04.2017 boli v pojednávacej miestnosti prítomní aj V. H., C. Y., C. H., C. I. a I. V. a ktorí si tak mali vypočuť skutkové okolnosti trvania materiálnych dôvodov väzby, pričom toto mohlo ovplyvniť ich nasledujúce výpovede v procesnom postavení svedkov. Taktiež obžalovaný namieta, že pred uzavretím dohody o vine a treste sa V. H., C. Y. a D. G. mali možnosť oboznámiť s celým spisovým materiálom (výpovediach všetkých svedkov a obvinených). Rozsudkom o schválení dohody o vine a treste osôb V. H., C. Y. a D. G. bola prejudikovaná jeho vina, nakoľko došlo k uvedeniu celého mena G. I., vrátane dátumu narodenia (v skutkových vetách). Odvolateľ vytýka aj absenciu čítania znaleckých posudkov na svedka C. Y. a D. G., ktoré sa navrhovalo. Napokon nevykonanie verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby pred zmeneným senátom považuje za krátenie práv obhajoby. Taktiež pokiaľ ide o úkon preštudovania spisu, mala byť zo strany orgánov prípravného konania porušená jeho obhajoba, nakoľko k preštudovaniu spisu malo prísť v čase, kedy držal hladovku. Odvolateľ zvýraznil, že nebolo zo strany predsedu senátu vyhovené jeho žiadostiam o prepis zvukových záznamov, formou zápisníc z hlavného pojednávania a taktiež tieto neboli preložené do ruského jazyka tak, ako to žiadal. Porušenie jeho práva záverečnej reči zo strany okresného súdu, spočívalo vo vyjadrení predsedu senátu, aby došlo k jej ukončeniu, čo on pokladá za výrazné porušenie jeho práv. Rovnako tak došlo k porušeniu jeho práva posledného slova. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný G. I. prostredníctvom zvolených obhajcov JUDr. Jána Gerega a JUDr. Diany Messinngerovej v dôvodoch podaného odvolania uviedol, že v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané to, čo mu bolo kladené za vinu a v tomto smere poukázal na jednu zo základných zásad trestného konania a to v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Poukázal aj na ním nižšie uvádzané procesné nedostatky konania, na základe ktorých došlo nielen ku kráteniu práv, ale došlo aj k rozporu so základnými zásadami spravodlivého procesu, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. Odvolateľ vyslovil názor, že súd prvého stupňa dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v rozpore s platným slovenským Trestným poriadkom a súčasne namietal aj spôsob vykonania, resp. nevykonania dôkazov vypočutím tých svedkov, ktorí boli vo veci prv v inom procesnom postavení - v postavení obvinených, pričom teraz vystupujú na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedkov. Domáhal sa, aby odvolací súd vyhodnotil zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ale aj celého postupu dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj konania, ktoré predchádzalo hlavnému pojednávaniu. Obžalovaný prostredníctvom zvolených obhajcov namietal: - neprimerane dlhú dobu trvania trestného konania, - dal do pozornosti odvolacieho súdu list svedka H. manželke, v ktorom píše „snáď prokuratúra a polícia dodrží svoje slovo, že mám dostať 15 rokov“, - dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že informácie, ktoré svedkovia poskytli sú sprostredkované a ide o tzv. svedkov z počutia, - zdôraznil, že svedkyňa Z. Y., ktorá bola priateľkou svedka H. v rokoch 1996-2000, v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného I. nepozná, pričom sám H. ho doma nikdy nespomínal, - spochybnil hodnovernosť výpovede svedka H., - spochybnil výpoveď svedka H. v časti, ktorej opisuje príčinu možného motívu vykonania činu, - namietal, že nedošlo na hlavnom pojednávaní k prečítaniu svedeckej výpovede D. G. z prípravného konania, - poukázal na nedostatočné skutkové zistenia (v presne nezistenom čase, mieste v roku 1999 a 2004), - namietal absenciu konkrétnej vety v napadnutom rozsudku o protiprávnom konaní (zosnovali, naplánovali a pripravili), avšak kto sa na čom presne podieľal, nebolo možné vyčítať z tohto rozsudku, - vytýkal procesné pochybenia okresného súdu, ktoré videl v nariadení hlavného pojednávania bez predbežného prejednania obžaloby novým predsedom senátu. Záverom sa odvolateľ prostredníctvom obhajcov domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol tak, aby boli odstránené procesné vady vytýkané týmito dôvodmi odvolania, ako aj vady, ktoré konaniu predchádzali. Obžalovaný G. I. sám v písomných dôvodoch odvolania (išlo o rukou písané podanie na 156. stranách) rozsiahlym spôsobom reprodukoval zistený skutkový stav a priebeh vykonaného dokazovania. Nestotožnil sa s prepisom zápisníc z hlavného pojednávania, pričom namietal aj nesúlad medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením. Nestotožnil ani s odôvodnením napadnutého rozsudku, argumenty v ňom uvedené považoval za sporné a nepresvedčivé. On predmetné skutky nespáchal a cíti sa byť nevinným. Obžalovaný v tomto podaní zhodne ako v podaniach koncipovaných jeho obhajcami zdôraznil, že nebol členom žiadnej organizovanej skupiny, rovnako namietal súdom ustálený motív, spočívajúci v obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke - z pomsty. Obžalovaný v dôvodoch vlastného odvolania rozsiahlym spôsobom opakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní svojich obhajcov, túto ešte viac rozviedol a rozšíril. Rovnako namietal právnu kvalifikáciu skutku. Vyslovil presvedčenie, že v súdnom konaní došlo k viacerým procesným chybám, bolo opakovane porušované jeho právo na obhajobu, resp. došlo ku kráteniu jeho procesných práv. Znovu a opakovane vytýkal spôsob odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže v ňom sa poukazovalo iba vybratú časť jednotlivých svedeckých výpovedí, čím sa podľa jeho názoru tieto výpovede účelovo deformovali. Rozsiahlym spôsobom citoval viaceré svedecké výpovede, obsah zápisníc z hlavného pojednávania a ďalších listín zo súdneho spisu, tieto navzájom konfrontoval, resp. komparoval a uvádzal svoje závery o ich hodnovernosti alebo nehodnovernosti. Zvlášť poukázal na to, že svedok C. Y. naproti svedkom V. H. a C. H. nemenil svoje výpovede. Spochybňoval výpovede tzv. spolupracujúcich svedkov, podľa jeho názoru boli tieto svedecké výpovede procesne nepoužiteľné a nemohli byť podkladom pre odsudzujúci výrok súdu. Opakovane rozporoval právne úvahy a tvrdenia súdu I. inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže podľa jeho názoru, tieto závery súdu nekorešpondovali s reálne vykonaným dokazovaním. Poukázal na viaceré judikáty (R 64/1973, R 36/1980, R 56/1994) a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Tdo 46/2007). Namietal aj výrok o treste, keďže mal za to, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie výnimočného trestu. Poukázal na svoj doterajší bezúhonný život, nakoľko nebol súdne trestaný, dokonca ani nebol postihnutý za priestupok. V neposlednom rade namietal aj výrok o náhrade škody. Obžalovaný napokon žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a z dôvodov uvedených v § 316 ods. 3 písm. b/ Tr. por. a sám ho spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný C. R. v dôvodoch podaného odvolania koncipovaného prostredníctvom svojho obhajcu v prvom rade namietal, že zo skutku uvedeného v bode 1/ napadnutého rozsudku ho usvedčuje iba svedecká výpoveď V. H.. Tento svedok mal vo vzťahu k jeho osobe uviesť, že bol oslovený obžalovaným (C. R.) s tým, že má ísť do H. pomôcť G. I., že ho C. Q. chce zlikvidovať. Odvolateľ uviedol, že svedok V. H. vo vzťahu ku skutku v bode 1/ opísal prípravu vraždy, spôsob prepravy, samotné vykonanie, a následné udalosti, ktoré sa odohrali, avšak v zásade vo vzťahu k jeho osobe (C. R.) neuvádzal jeho účasť, resp. angažovanosť na tomto skutku, okrem informácie, že strelca M. N. mal zabezpečiť on (C. R.). Odvolateľ ďalej rozporoval tvrdenia svedka D. G. ohľadom odcudzenia vozidla v mesiaci apríl 2004, ak ku skutku malo dôjsť až v septembri, pričom nemalo byť zrejmé, akým spôsobom, akými páchateľmi a s akými prostriedkami má byt skutok spáchaný. Poukázal na výpoveď svedka C. Y., ktorý ako priamy aktér skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku vypovedal, že sa osobne s ním (C. R.) o skutku nerozprával, navyše on (C. R.) mu nedával žiadne pokyny, celé to riadil a zabezpečoval svedok H., navyše svedok C. Y. nemal vedomosť o tom, že by sa nejakým aktívnym spôsobom na skutku, resp. jeho príprave a zabezpečovaní veci zúčastnil aj on (C. R.). Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal aj na výpoveď svedka C. H., ako priameho účastníka na skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, ktorý na otázku, či mal vedomosť o tom, že sa na skutku mal podieľať aj C. R., uviedol, že nie, on komunikoval iba s V. H., C. Y. a D. G.. Obhajoba má za to, že nie je daná taká dôkazná situácia, ktorá by preukazovala jeho vinu bez akýchkoľvek pochybností a to za stavu, kedy podľa obhajoby si výpovede svedkov v zásadných bodoch protirečia. Napokon odvolateľ navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu I. stupňa v zmysle § 321 Tr. por. vo vzťahu k jeho osobe zrušil a podľa § 322 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. c) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný S. D. v dôvodoch podaného odvolania koncipovaného prostredníctvom svojho obhajcu úvodom poukázal na tú okolnosť, že orgány činné v trestnom konaní ovplyvňovali viacerých svedkov a odmietli vykonať relevantné dôkazy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o svedka V. I., ktorý mal uviesť, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody sa mal stretnúť so svedkom V. H., ktorý sa mu mal zdôveriť s tým, že H. bol políciou donútený svedčiť proti obžalovanému D., inak by dostal doživotný trest v ostatných trestných veciach, ktoré sú na neho vedené. Ďalej odvolateľ poukázal na list V. H. jeho bývalej manželke, ktorý má preukazovať jeho motív svedčiť proti obžalovanému D.. Bolo zdôraznené aj to, že s ohľadom na výpoveď svedkyne U. a svedka H. obhajoba dospela k presvedčeniu, že došlo k ovplyvňovaniu svedkov. Ak teda súd I. stupňa nevykonal výsluch navrhovaného svedka V. I., mal podľa obhajoby obžalovaný právo dozvedieť sa v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Tr. por., prípadne z odôvodnenia rozsudku, prečo tento procesný návrh súd odmietol. Za jediný priamy dôkaz svedčiaci proti obžalovanému D. pokladá obhajoba výpoveď svedka V. H.. Výpoveď uvedeného svedka považuje obhajoba za nepoužiteľnú s poukazom na skutočnosť, že v rozsudku sp. zn. 3Tk/2/2014 bol tento svedok odsúdený, pričom v skutkových vetách tohto rozsudku bolo prejudiciálne definované konanie obžalovaného D.. Skutočnosť, že súd v konaní sp. zn. 3Tk/2/2014 mal v skutkových vetách rozsudku označiť obžalovaného, predstavuje prejudikovanie viny, a preto súd I. stupňa nemohol ani rozhodnúť inak, než uznať obžalovaných vinnými, aby tak nepoprel rozsudok v konaní sp. zn. 3Tk/2/2014. Ďalej obhajoba poukazuje na protichodnosť a tým spôsobenú nehodnovernosť tvrdení kľúčového svedka V. H. a motív jeho výpovede proti obžalovaným, ktorý vidí v tom, že sa vyhne svedok V. H. iným trestným stíhaniam, prípadne dosiahne miernejšie tresty. Súčasne poukazuje na závery zo znaleckého posudku PhDr. Róberta Mathé, PhD. k osobe V. H., dáva do pozornosti, že dôkaz vyplývajúci zo svedeckého výsluchu osoby, ktorá vystupuje ako spolupracujúci obvinený, nesmie byť jediným dôkazom, ktorý svedčí o vine obžalovaného. Obhajoba namieta nesprávne určenú právnu kvalifikáciu ohľadom skutku v bode 1/ obžaloby (podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), a túto považuje za násilne definovanú orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa tvrdení obhajoby je skutok z bodu 1/ obžaloby potrebné právne kvalifikovať podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebola preukázaná obzvlášť zavrhnutiahodná pohnútka ako predpoklad pre subsumovanie skutku pod odsek 2 k § 219 Tr. zák., pričom spáchanie skutku obžalovaným kategoricky odmieta. Obhajoba vedie polemiku o premlčaní trestného stíhania ohľadom skutku v bode 1/ obžaloby z dôvodu uplynutia času (10 rokov) od spáchania skutku za predpokladu, že k tomuto malo prísť v roku 1999 a pri zohľadnení relevancie jej ďalšej argumentácie. Obhajoba poukazuje na slovnú formuláciu Krajského súdu v Bratislave v uznesení sp. zn. 4Tos/141/2017 z 21.12.2017, týkajúcej sa väzby obžalovaného, kde polemizuje o spoločnom konaní obžalovaných, resp. spoločnom upustení od vykonania činu. Obhajoba poukazuje aj na absencia subjektívnej stránky trestného činu, kladeného obžalovanému D. za vinu a tým na existenciu dôvodu na jeho oslobodenie spod obžaloby. Obhajoba poukazuje na absenciu motívu pre ktorý mal byť skutok v bode 1/ obžaloby spáchaný v roku 1999, nakoľko k tomuto malo prísť podľa svedka N. H. v roku 2002 a 2003 (facka, resp. bitka poškodeného Q. s obžalovaným I.). Obhajoba vytýka súdu I. stupňa aj to, že na hlavnom pojednávaní neprečítal výpoveď svedka D. G. z prípravného konania, ktorý medzičasom zomrel, hoci sa poukazuje na jeho výpoveď v odôvodnení napadnutého rozsudku. Záverom obhajoba navrhuje, aby krajský súd rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. b/ Tr. por. a obžalovaného S. D. oslobodil spod obžaloby. Ak by krajský súd neprijal záver o oslobodení obžalovaného S. D. spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por., obhajoba navrhuje rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. f) Tr. por., nakoľko trestnosť činu zanikla z dôvodu premlčania. Pre prípad, že by krajský súd považoval za relevantné vypočuť svedka V. I. obhajoba navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátora, ktoré smerovalo v neprospech obžalovaného S. D. (do výroku o treste), v prvom rade bolo konštatované, že zodpovednosť za prípravu trestného činu je rovnaká ako za dokonaný trestný čin. Prokurátor v ďalšom poukázal na skutočnosť, že k nedokonaniu vraždy C. Q. nedošlo z iniciatívy obžalovaného S. D.. Ak by sa aj pristúpilo na variant, že k dokonaniu trestného činu vraždy nedošlo len vďaka dobrovoľnému upusteniu obžalovaného M. N. od ďalšieho konania, tak túto okolnosť obžalovaný S. D. nemohol vôbec predpokladať, nakoľko sám bol plne uzrozumený s tým, že k dokonaniu vraždy dôjde. On sa na nej mal podieľať významnou mierou, pretože jeho jedinou úlohou bolo odviesť obžalovaného M. N. na miesto činu na motocykli a následne ho po skutku z miesta činu odviesť na vopred dohodnuté miesto. Obžalovaný S. D. žiadnym spôsobom nevplýval na obžalovaného M. N. tým smerom, aby k činu nedošlo a ani nijakým iným spôsobom sa nepodieľal na zamedzení dokonania činu. Práve naopak vražda C. Q. bola hlavným dôvodom, prečo mal obžalovaný S. D. zabezpečiť transport obžalovaného M. N. na miesto činu a späť. Prokurátor poukázal na závery zo znaleckého posudku na osobu obžalovaného S. D., s nepriaznivou resocializačnou prognózou, ako aj na skutočnosť, že v prípade tohto obžalovaného nemožno vzhľadom na jeho odpis registra trestov konštatovať, že by viedol riadny život a preto má prokurátor za to, že nebola uložená dostatočná výška trestu, tak ako bola stanovená v napadnutom rozsudku okresného súdu. Prokurátor tiež uviedol, že vzhľadom na generálnu a individuálnu prevenciu nie je dané dostatočné preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe môže odrádzať verejnosť od páchania trestnej činnosti, ak existuje vedomie verejnosti, že aj za tak závažný trestný čin, akým je vražda inej ľudskej bytosti, môže dôjsť k neprimeranému výraznému zníženiu trestu odňatia slobody oproti zákonom stanovenej trestnej sadzbe, tak ako to bolo v danom prípade. Záverom prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste ohľadom obžalovaného S. D. postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a uložiť mu trest odňatia slobody v spodnej časti trestnej sadzby stanovenej zákonom účinným v čase spáchania skutku a zaradiť obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátora, ktoré smerovalo v neprospech obžalovaného M. N. proti výroku o vine, bolo zvýraznené predovšetkým to, že verziu, o ktorej hovoril obžalovaný M. N., nikto z ostatných svedkov nepotvrdil. Prokurátor považuje výpoveď obžalovaného M. N. za účelovú a nepotvrdenú inými vykonanými dôkazmi. Výpoveď obžalovaného M. N. bolo potrebné vyhodnocovať ako celok. Jeho výpoveď bola aj v rozpore s výpoveďou svedka V. H., že S. D. nepoznal cestu a tak ho navigoval. Prokurátor poukázal aj na rozpor medzi výpoveďou svedka D. G. a obžalovaného M. N. o tom, či sa navzájom poznali. Podľa výpovede obžalovaného M. N., on sám D. G. nepoznal, resp. poznal ho iba z videnia, pričom sa nemali nikdy stretnúť. Naproti tomu svedok D. G. uviedol, že obžalovaný M. N. mu povedal, že mal zabiť C. Q.. K tvrdeniam obžalovaného M. N., ktorý uviedol, že on o ničom nevedel a bol na neho vyvíjaný nátlak, aby skutok spáchal, prokurátor vyslovil, že tieto tvrdenia sú v rozpore s výpoveďou svedka V. H., ktorý uviedol, že on zabezpečoval M. N., pričom mu vysvetlil okolnosti vykonania činu a spolu s S. D. a M. N. si boli obzrieť miesto vykonania činu. Svedkyňa I. U. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že asi dva dni pred dopravnou nehodou bolo u nich v Y. W. viacero mužov, pričom opoznala M. N. ako jedného z nich. Súčasne uviedla, že sa rozprávalo o likvidácii muža s maďarským menom, jeden z mužov mal byť Ukrajinec a boli tam aj C. R. a V. H.. Prokurátor v tejto súvislosti vyslovil, že tu nekorešpondujú skutočnosti uvádzané obžalovaným M. N. a svedkyňou I. U.. Taktiež má za to, že dôvodná obava obžalovaného M. N. o svoj život, na ktorý by mu mal siahnuť V. H. vyznieva nepravdepodobne, pokiaľ obžalovaný M. N. mal byť príslušníkom 5. pluku špeciálneho určenia v F. a tam mal absolvovať výcvik. Prokurátor súčasne poukázal na tú časť výpovede V. H., kde uviedol, že na spáchanie skutku si vybral obžalovaného M. N. z dôvodu, že tento bol zaradený vo funkcii ostreľovača. Prokurátor tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že prihliadol na skoršiu výpoveď obžalovaného M. N. z hlavného pojednávania, ktorá bola realizovaná ešte pred iným predsedom senátu (JUDr. Jánom Jamrichom). Prokurátor vyslovil presvedčenie, že k zániku trestnosti obžalovaného M. N. na účasti na skutku, by tento musel upustiť nielen od svojho konania, ale aj vykonať ďalšie opatrenia smerujúce k odstráneniu nebezpečenstva ktoré vzniklo (mal totiž možnosť oznámiť prípravu vraždy C. Q. polícii). Záverom prokurátor navrhol, aby krajský súd v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil a z dôvodu účelnosti konania postupom podľa § 21 Tr. por. trestnú vec obžalovaného M. N. vylúčil zo spoločného konania a napokon podľa § 322 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Alternatívne navrhol, pokiaľ by odvolací súd uznal výpoveď obžalovaného M. N. za pravdivú, tak žiada druhostupňový súd, aby vyslovil právny názor, že na zánik trestnosti obžalovaného M. N. nepostačuje samotné upustenie od ďalšieho konania. Čo sa týka odvolaní obžalovaných G. I. a S. D., tieto navrhol prokurátor ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por. Z písomného odvolania G. C., sestry obžalovaného G. I., vyplynulo iba to, že podáva odvolanie do všetkých výrokov napadnutého rozsudku (výroku o vine, treste a náhrade škody), a podaným odvolaním namieta aj celé konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Z písomného odvolania poškodenej I.. W. X. vyplynulo, že táto odvolateľka napáda prvostupňový rozsudok v časti výroku o náhrade škody, pričom bližšie dôvody podaného odôvodnenia zašle až po prevzatí napadnutého rozsudku. Z vyjadrenia prokurátora k odôvodnenému odvolaniu obžalovaného G. I. vyhotoveného prostredníctvom zvolených obhajcov, vyplynulo to, že prokurátor zotrváva na svojom stanovisku, že práva tohto obžalovaného neboli v žiadnom štádiu trestného konania porušené. Vo vzťahu k namietanému nepreloženiu uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor uviedol, že obžalovaný po zákonnom poučení nežiadal o preklad tohto uznesenia, či pribratie tlmočníka. K námietke zlého zdravotného stavu obžalovaného pri preštudovaní spisu prokurátor uviedol, že k otázke spôsobilosti obžalovaného na štúdium spisu sa už vyjadroval lekár. K námietke obžalovaného, že nedošlo k opätovnému predbežnému prejednaniu obžaloby novým predsedom senátu, prokurátor sa vyslovil, že toto nebolo potrebné pre zákonnosť procesu. K námietke obhajoby spočívajúcej v prítomnosti svedkov pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného G. I., prokurátor dodal, že okresný súd rozhodoval o väzbe tohto obžalovaného a nie o vine i treste a tomu malo zodpovedať aj odôvodnenie dôvodov väzby, pričom prokurátor dodal, že prítomnosť verejnosti pri rozhodovaní o väzbe má zaručiť garanciu dodržania práv obžalovaného. K námietke porušenia práva záverečnej reči je toho názoru, že obžalovaný G. I. iba opakoval, resp. reprodukoval už známe skutočnosti, prípadne poukazoval na dôkazy, ktoré neboli podľa jeho názoru procesne použiteľné, pričom v danom prípade boli splnené podmienky uvedené v § 274 ods. 4 Tr. por. na prerušenie jeho záverečnej reči. K otázke porušenia práva posledného slova má za to, že k tomuto nedošlo. Prokurátor dôvodí, že v kontexte ustanovenia týkajúceho sa práva posledného slova, nemožno prijať záver o jeho neohraničenosti, nakoľko takýto záver by zapríčiňoval neprimerané predĺženie trestného konania. Prečítanie svedeckej výpovede C. I. na hlavnom pojednávaní považuje za postup, ktorý bol vykonaný zákonným spôsobom. Výpoveď svedka V. H. považuje prokurátor za vierohodnú a túto má podporovať aj séria nepriamych dôkazov. Svedok V. H. bol v štruktúre skupiny v postavení pod obžalovaným G. I. a tzv. R., a preto bolo logické, že bez ich vedomia by nemohol nič vykonať. K svedkyni I. U. prokurátor poukázal na jej výpoveď z prípravného konania. Taktiež poukázal na fakt, že svedkyňa okrem iného potvrdila, že všetko, čo v prípravnom konaní uviedla, bola pravda, a preto bola pravdivá aj tá časť jej výpovede, kde opisuje stretnutie viacerých mužov v Y. W. a rozprávanie sa o likvidáciu muža s maďarským menom. Prokurátor v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby odvolanie obžalovaného G. I. bolo podľa § 319 Tr. por. zamietnuté ako nedôvodné. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že svedecká výpoveď D. G. nebola vykonaná zákonným spôsobom, navrhuje postup podľa ustanovenia § 263 ods. 3 Tr. por., nakoľko sú splnené podmienky ustanovenia § 322 ods. 1 Tr. por. Z vyjadrenia prokurátora k odôvodnenému odvolaniu obžalovaného C. R. vyhotoveného prostredníctvom zvoleného obhajcu vyplynulo, že s tvrdeniami obhajoby o absencii iných priamych a nepriamych dôkazov, okrem výpovede svedka V. H. sa nemohol nestotožniť. Obžalovaný C. R. mal byť vyššie postaveným členom skupiny, ktorý mal na starosti celú organizáciu skutku - vraždy C. Q.. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že ostatní nižšie postavení členovia skupiny komunikovali s V. H., ktorý bol pod obžalovanými C. R. a G. I.. Prokurátor ďalej konštatoval, že svedeckú výpoveď V. H. podporili aj výpovede svedkov C. H. a I. U. Záverom navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného C. R. postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Z vyjadrenia prokurátora k odôvodnenému odvolaniu obžalovaného S. D. vyhotoveného prostredníctvom zvoleného obhajcu bolo zrejmé, že sa stotožnil s postupom okresného súdu ohľadom nevykonania výsluchu svedka V. I.. K spochybňovaniu výpovedí V. H., či rozporov medzi svedeckými výpoveďami I. U. a iných svedkov uvádza totožné argumenty, ako vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaných G. I. a C. R.. Vo vzťahu k právnej kvalifikácií skutku sa plne stotožňuje s kvalifikáciou, ako ju kvalifikoval súd I. stupňa. Nestotožňuje sa s tvrdením obhajoby o nevedomosti obžalovaného S. D., nakoľko sa na mieste našli dva parochne, čo korešponduje aj s výpoveďou svedka V. H.. Prokurátor sa nestotožnil s návrhom obhajoby vo vzťahu k zastaveniu trestného stíhania S. D. na základe zániku trestnosti z dôvodu premlčania trestného stíhania, upustenia od dokonania skutku, alebo absencie subjektívnej stránky trestného činu. Súčasne má za to, že výpoveď už nebohého svedka D. G. na hlavnom pojednávaní bola vykonaná procesným spôsobom a pre prípad, že by sa s tým odvolací súd nestotožnil, navrhuje postup podľa § 263 ods. 3 Tr. por., nakoľko sú splnené podmienky § 322 ods. 1 Tr. por. Záverom navrhuje, aby odvolanie obžalovaného S. D. bolo zamietnuté postupom podľa § 319 Tr. por. Z vyjadrenia obžalovaného G. I. vyhotoveného prostredníctvom zvolených obhajcov k vyjadreniu prokurátora bolo zrejmé, že zotrváva na doposiaľ vykonaných ústnych prednesoch, ďalej na písomných podaniach vyhotovených ním, alebo prostredníctvom jeho obhajcov, pričom poukazuje na rozsiahle dôvody odvolania, na ktorých zotrváva. Z vyjadrenia obžalovaného S. D. vyhotoveného prostredníctvom zvoleného obhajcu k vyjadreniu prokurátora vyplynulo, že sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora ohľadne nevykonania navrhovaného výsluchu svedka V. I., ktorý sa mal objaviť až počas konania pred súdom. Opätovne reprodukoval argumentáciu z odôvodnenia svojho odvolania, týkajúcu sa nevykonania navrhovaných dôkazov. Poukázal na indície ovplyvňovania svedkov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Poukázal na viaceré svedecké výpovede tzv. spolupracujúcich svedkov a tieto vzájomne konfrontoval a poukázal na ich vzájomné rozpory, ktoré považoval za zásadné. Opätovne poukázal na procesnú nepoužiteľnosť dôkazu - výpoveď nebohého svedka D. G. z prípravného konania, nakoľko táto nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Z vyjadrenia obžalovaného M. N. k odvolaniu prokurátora vyplynulo, že právna argumentácia rozsudku Okresného súdu Bratislava I bola logická, zákonná, rozumná, s ktorou sa v plnej miere stotožnil. Nad rámec uviedol, že tvrdenie prokurátora o účelovosti a nehodnovernosti jeho výpovede, či o údajných rozporoch medzi jeho výpoveďou a svedeckými výpoveďami D. G. a I. U., bolo skôr výsledkom dôkaznej núdze, ktorá bola evidentná počas celého trestného konania. Poukázal na fakt, že súd I. stupňa ho oslobodil nie na základe jeho výpovede, ale preto, že nikto nedokázal jeho obhajobné tvrdenia vyvrátiť. Vyslovil názor, že výpoveď svedka V. H. bola podstatným spôsobom spochybnená a tvrdenie prokurátora vo vzťahu k jeho osobe sa zakladá výlučne na tvrdeniach svedka V. H., ktorý bol vypočúvaný viackrát. Poukazuje a cituje časť výpovede tohto svedka z hlavného pojednávania (zo dňa 06.03.2014 a zo dňa 03.04.2014). V ostatnom poukazuje na záverečnú reč zvoleného obhajcu, ktorá tvorí prílohu tohto vyjadrenia. Záverom navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora v jeho neprospech zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Z vyjadrenia obžalovaného S. D. k vyjadreniu prokurátora k jeho odvolaniu vyplynulo, že sa nestotožňuje s argumentáciou prokurátora ohľadne nevykonania navrhovaného výsluchu svedka V. I., ktorý sa mal objaviť až počas konanie pred súdom. Opätovne reprodukuje argumentáciu z odôvodnenia svojho odvolania týkajúcu sa nevykonania dôkazov. Poukazuje na indície ovplyvňovania svedkov zo strany orgánov prípravného konania. Upriamuje pozornosť na viaceré svedecké výpovede, tieto vzájomne konfrontuje a poukazuje na ich zásadné rozpory. Znovu poukazuje na procesnú nepoužiteľnosť dôkazu - výpoveď nebohého svedka D. G. z prípravného konania. Podľa jeho názoru, nie je prípustné vykonať tento dôkaz jeho prečítaním v rámci odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaniach obžalovaných G. I., C. R., S. D., prokurátora, poškodenej I.. W. X. a G. C. nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaní G. I. a C. R., ich obhajcovia, obhajcovia obžalovaných S. D. a M. N., prokurátor, splnomocnenkyňa poškodenej I.. W. X. a G. C. - sestra obvineného G. I. a napokon tlmočníčka z jazyka ruského do jazyka slovenského. Odvolací súd podľa § 293 ods. 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obžalovaných S. D. a M. N., nakoľko obaja obžalovaní svojimi písomnými podaniami, ktoré boli doručené na krajský súd dňa 11.09.2018 (predložené ich obhajcami na verejnom zasadnutí) požiadali, aby sa odvolacie konanie vykonalo v ich neprítomnosti. Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané aj v neprítomnosti poškodenej W. C., zástupcov poškodených spoločností Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Generali Slovensko - poisťovňa, a.s. Bratislava, Komunálna poisťovňa, a.s. Bratislava, Sociálna poisťovňa, a.s. Bratislava a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Na verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 263 ods. 3 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu svedka D. G. zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. 7822-7834, zv. 35 vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Rovnako podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. prečítal aj lekárske správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, ktoré predložil obhajca obžalovaného G. I.. Prokurátor na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. Pokiaľ ide o samotné odvolanie obžalovaného G. I., prokurátor dodal, že s poukazom na vzniknutú dôkaznú situáciu sa stotožňuje s dostatočne odôvodneným rozsudkom okresného súdu. Argumenty súdu zodpovedajú aj vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka svedeckých výpovedí, na ktoré poukazuje obžalovaný G. I. vo svojom odvolaní, prokurátor vyslovil, že tento obžalovaný iba vytrháva veci z kontextu, dôkazy nehodnotí objektívne, čo na strane druhej treba pochopiť, keďže obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom. Prokurátor tiež konštatoval, že všetky procesné práva obžalovaného G. I. boli dodržané, vždy sa mal možnosť vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré mu boli predkladané, resp. vykonávané. Vo vzťahu k ostatným obžalovaným prokurátor uviedol, že poukazuje na svoje písomné odôvodnenie odvolania a zotrváva na podanom návrhu. Obhajca JUDr. Jozef Obert na verejnom zasadnutí uviedol, že na základe písomných podaní, ako aj ústnych prednesov obžalovaného G. I., neostáva mu nič iné, iba akceptovať žiadosť jeho klienta, aby sa neprihliadalo v tomto odvolacom konaní na tie odôvodnené odvolania obžalovaného, ktoré koncipovali jeho obhajcovia. Obhajca JUDr. Alexander Filo na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých písomných podaní, ako aj ústnych prednesov obhajcu JUDr. Pavla Kurica. Obhajca Mgr. Viliam Parák na verejnom zasadnutí vo vzťahu k obžalovanému M. N. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora v tomto smere zamietnuté ako nedôvodné. Vo vzťahu k obžalovanému S. D. obhajca uviedol, že sa pridržiava písomne odôvodneného odvolania tohto obžalovaného, ktoré koncipoval obhajca JUDr. Martin Burian. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného S. D. obhajca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že tohto obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku, vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora ohľadom obžalovaného S. D., toto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenkyňa poškodenej W. X. - JUDr. Denisa Hostačná na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa domáhala, aby krajský súd sám rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody. Podľa jej názoru, v súdnom spise je dostatok dôkazov, aby bolo vyhovené návrhu poškodenej W. X. na náhradu škody. Odvolateľka G. C. na verejnom zasadnutí vyslovila názor, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli porušené viaceré procesné práva jej brata G. I., čím boli porušené aj jeho práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že skutočný priebeh hlavného pojednávania nezodpovedal vyhotoveným prepisom zápisníc o hlavnom pojednávaní. Spochybnila aj hodnovernosť vypočutých tzv. spolupracujúcich svedkov, ktorí menili svoje predchádzajúce výpovede a navyše ich výpovede navzájom boli v rozpore. Okresný súd postupoval nesprávne, keď nevyhovel návrhom obhajoby, aby boli vypočutí ďalší svedkovia, prípadne, aby bolo dokazovanie doplnené o znalecké posudky. Ostalo veľa nezodpovedaných otázok. Napriek tomu okresný súd rozhodol bez toho, aby zistil všetky rozhodné skutočnosti. Vina jej brata bola ustálená na základe výpovedí svedkov, ktorí ho vôbec nepoznali, prípadne mali informácie iba sprostredkované. Išlo tu o sfalšované dôkazy, nie o priame dôkazy. Jej brat nespáchal žiadny trestný čin. Ide o osobu, ktorá dodržiava všetky právne normy a žije riadnym životom. Obžalovaný C. R. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodneného odvolania, ktoré vypracoval jeho obhajca JUDr. Pavol Kuric. Obžalovaný ďalej zdôraznil, že on osobu C. Q. vôbec nepoznal, nikdy sa s ním nestretol, čo svedčí o tom, že nemohol mať s ním žiadny osobný spor. V posudzovanom prípade nebol preukázaný žiadny jeho motív, aby sa žalovanej trestnej činnosti dopustil. On sa nestretal ani so svedkami V. H. a D. G.. Záverom sa domáhal, aby bol oslobodený spod obžaloby vo všetkých bodoch. Obžalovaný G. I. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom znovu zopakoval tú istú argumentáciu, ktorú uviedol už v rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ako aj v písomne podanom odôvodnení odvolania, ktoré koncipoval jednak sám, jednak prostredníctvom svojich zvolených obhajcov. Obžalovaný zdôraznil, že všetci kľúčoví svedkovia vypovedali, že jeho osobne nepoznali, okrem svedka W. H.. Podľa jeho názoru, nebolo vôbec preukázané, že by on pôsobil v zločineckej skupine. Rovnako nebolo preukázané, že jeho osoba mala spojenie s ďalšími obžalovanými, ktorí boli postavení pred súd. Korunný svedok V. H. menil svoju výpoveď, vznikli tu zásadné rozpory medzi jeho skoršou a neskoršou výpoveďou. Pokiaľ odvolací súd prečítal iba jednu výpoveď svedka D. G., nechápe, prečo neprečítal aj jeho druhú výpoveď z prípravného konania. Práve táto druhá svedecká výpoveď D. G. spochybňuje hodnovernosť svedka V. H.. Obžalovaný zopakoval, že žiadny svedok nepotvrdil jeho vinu, právna kvalifikácia ustálená v rozsudku súdu prvého stupňa bola nesprávna, nakoľko nezodpovedala vykonanému dokazovaniu. V súdnom konaní sa totiž nepreukázalo, že by trestnú činnosť spáchal ako organizátor a dokonca jeho konanie by pramenilo z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. Aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, trpí viacerými procesnými nedostatkami a chybami, hlavne bolo porušené právo na jeho obhajobu, bolo porušené právo na jeho záverečnú reč, ktorú predseda senátu nedôvodne prerušoval a nakoniec jeho prejav zastavil. Vytýkal okresnému súdu aj to, že nemal možnosť navrhovať dôkazy pred skončením dokazovania, ďalej k vykonaným dôkazom sa nemohol dostatočným spôsobom vyjadriť a zaujať k nim postoj. Poukázal aj na to, že prvostupňový súd odmietol opraviť zápisnice o hlavnom pojednávaní. Podľa jeho názoru tieto zápisnice nezodpovedajú reálnemu priebehu hlavného pojednávania. Má dôvodné podozrenie, že došlo k pozmeňovaniu zvukovej nahrávky z hlavného pojednávania. V tomto smere predložil aj znalecký posudok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, nakoľko nebola preukázaná jeho vina. Krajský súd na podklade odvolaní obžalovaných G. I., C. R., S. D., prokurátora, poškodenej I.. W. X. a G. C. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. konanie doplnil dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaniach rozhodnúť a dospel k záveru, že ani jedno z odvolaní vyššie uvedených oprávnených osôb ako odvolateľov nie je dôvodné. K odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku Čo sa týka výroku o vine ohľadom skutkov v bode 1/ až 2/ vo vzťahu k obžalovaným G. I., C. R. a S. D., v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva na obhajobu. Pred okresným súdom bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom, ako aj v potrebnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. (pokiaľ súd I. stupňa nedopatrením opomenul prečítať svedeckú výpoveď D. G. z prípravného konania, ktorý medzičasom zomrel, toto pochybenie konvalidoval odvolací súd v rámci svojho postupu). Súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Druhostupňový súd preto nemá pochybnosti a správnosti skutkových zistení uvedených ohľadom skutkov v bode 1/ a v bode 2/ napadnutého rozsudku pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaní G. I., C. R. a S. D. v kritických dňoch a za okolností ustálených v rozsudku súdu prvého stupňa, sa dopustili konania v bodoch 1/ až 2/, ktoré je opísané vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu ohľadom oboch skutkov sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí svedkov I.. V. H., C. Y., D. G. a C. H., hoci obžalovaní týchto kľúčových svedkov spochybňovali nielen pred súdom I. stupňa, ale aj v odvolacom konaní. Aj odvolací súd je si vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto svedkov (tzv. kajúcnikov) je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. Nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať páchateľov, predovšetkým tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí takýchto svedkov je potrebné osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Senát krajského súdu rovnako ako súd I. stupňa výpovede svedkov I.. V. H., C. Y., D. G. a C. H. vyhodnotil ako svedecké výpovede vnútorne logické, konzistentné, v dobrom logickom súlade medzi sebou, ako aj s inými vykonanými dôkazmi, pričom menovaní svedkovia od momentu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní ku skutkom vypovedali v podstatných bodoch zhodne a to nielen v rámci opakovaných výpovedí, ale aj v rámci výpovedí medzi sebou navzájom. Pokiaľ sa vyskytli určité rozpory, nešlo o zásadné rozpory, ale o menej podstatné fakty, ktoré si nemuseli pamätať aj z dôvodu účasti na spáchaní viacerých trestných činov rovnakej alebo obdobnej povahy. Pokiaľ sa týka viny obžalovaných G. I., C. R. a S. D. za trestný čin vraždy v štádiu prípravy, spáchaný formou spolupáchateľstva, t. j. skutku v bode 1/, senát odvolacieho súdu poukazuje najmä na výpoveď svedka I.. V. H., ktorý opísal motív konania, ako aj spôsob spáchania trestného činu. Skutočnosti uvádzané I.. V. H. boli preukázané výpoveďou svedka D. G., ktorý mal z počutia od obžalovaného C. R. vedieť o príprave vraždy C. Q. z roku 1999. Svedecká výpoveď I.. V. H. bola potvrdená aj svedkom Q. M.. Z jeho výpovede vyplynulo, že na mieste dopravnej nehody sa mali nachádzať zbrane, náboje, parochne a jeden z motocyklistov mal byť v nepriestrelnej veste. Napokon výpoveď svedka I.. V. H. potvrdzuje aj výpoveď ďalšej svedkyne I. U., bývalej priateľky obžalovaného S. D., ktorá uviedla, že pred skutkom sa u nej mali stretnúť nejakí muži a v tom čase si ona všimla v spálni dve parochne s rovnými vlasmi. Svedok I.. V. H. popísal osoby, ktoré zosnovali, naplánovali a pripravili vraždu, zabezpečili zbrane, strelivo, motocykel, motorové vozidlá, nepriestrelnú vestu, parochne, mobilné telefóny so SIM kartami na dorozumenie páchateľov a iné prostriedky. Označil páchateľov, ktorí mali priamo vykonať skutok a ktorí sa podieľali na spáchaní trestného činu vraždy v štádiu prípravy. Podrobne popísal prípravu páchateľov na spáchanie skutku, ich vzájomnú koordinovanosť a deľbu úloh od samotného spolčenia páchateľov za účelom zavraždenia poškodeného C. Q. až po prípravu na trestný čin pozostávajúcu zo sledovania poškodeného Q., vytypovania vhodného miesta na jeho odstránenie, zaobstarania potrebných prostriedkov a nástrojov, naplánovania taktiky samotného útoku na poškodeného, ako aj únikovej trasy z miesta činu, resp. zničenia stôp. Pokiaľ išlo o vinu obžalovaných G. I. a C. R. za dokonaný trestný čin vraždy spáchaný viacerými členmi organizovanej skupiny, kde obžalovaný I. bol organizátorom a obžalovaný R. bol pomocníkom, t. j. išlo o skutok v bode 2/, tak tento bol preukázaný výpoveďami svedkov I.. V. H., D. G., C. Y. a C. H., ktorí sa priamo zúčastnili na trestnom čine vraždy poškodeného C. Q. a detailne popísali spôsob spáchania skutku, ako aj dôvody, pre ktoré tento skutok spáchali. Ich výpovede boli potvrdené výpoveďami svedkov N. H., C. G., M. R. a W. H., ktorí popísali vzťahy v kriminálnej skupine s názvom G. a potvrdili aj konflikt, ktorý vznikol medzi poškodeným Q. a obžalovaným I.. Okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, boli preukázané výpoveďami svedkov C. I., I. V., U. V. a Z. H.. Súd I. stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie ohľadom všetkých troch obžalovaných. V tomto smere krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa. Čo sa týka skutku v bode 1/, obžalovaní G. I., C. R. a S. D. spoločným konaním, s vedomosťou, že sa jedná o pomstu obžalovaného G. I. voči poškodenému C. Q. za to, že obžalovaného G. I. ponížil a prinútil ho pôsobiť, resp. páchať trestnú činnosť mimo mesta Bratislava, spoločným konaním zosnovali a naplánovali usmrtenie poškodeného C. Q., pričom aj zorganizovali takúto prípravu a zadovážili si prostriedky a nástroje na jeho zavraždenie a takýmto svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a takýto trestný čin spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka skutku v bode 2/, obžalovaný G. I. zosnoval ako člen organizovanej skupiny spolu s V. U. plán na zavraždenie poškodeného C. Q. a jeho ochrankára I. V. za to, že ho poškodený C. Q. prinútil páchať trestnú činnosť mimo mesta Bratislava a obžalovaný C. R. poskytol pomoc ostatným páchateľom organizovanej skupiny na zavraždenie poškodeného C. Q. a jeho ochrankára, pričom mal vedomosť o dôvode jeho zavraždenia a takto svojim konaním obžalovaný G. I. (ako organizátor) a obžalovaný C. R. (ako pomocník) naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy spáchaného formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. K tomu je nutné dodať, že podľa § 89 ods. 26 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou. Táto skupina nemusí mať trvalejší charakter a môže sa dopustiť, čo i len jediného trestného činu. Znak „organizovaná skupina“ je len okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby vyjadrujúcou organizačnú formu páchateľov. V rámci organizovanej skupiny sa môžu jednotliví jej členovia dopúšťať trestnej činnosti ako samostatní páchatelia, účastníci v užšom slova zmysle alebo aj ako spolupáchatelia. Pri organizovanej skupine niektorí z jej členov ani nemusia byť informovaní o tom, že iný jej člen alebo iní jej členovia spáchajú určitý skutok, ktorý je trestným činom. K právnej kvalifikácii tohto skutku je nutné zvýrazniť aj to, že za obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku v zmysle § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, treba považovať aj pohnútku z pomsty, ktorá je v príkrom rozpore s morálkou a svedčí o morálnej zvrhlosti, bezcitnosti, bezohľadnom sebectve a absolútnej neúcte páchateľov k ľudskému životu, ako to bolo v tomto posudzovanom prípade, čo napokon vyplynulo z vykonaných dôkazov. Ohľadom odvolacích námietok všetkých troch obžalovaných, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaných, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaných za účelové, odvracajúce pozornosť od podstaty veci. Ani krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod na to, aby spochybnil všetky priame, resp. nepriame dôkazy, ktoré boli zabezpečené počas vyšetrovania v rámci prípravného konania a ktoré napokon boli aj v súdnom konaní, vrátane odvolacieho konania, zákonným spôsobom vykonané, prípadne oboznámené. Tieto dôkazy totiž vytvorili priestor pre jednoznačné vyslovenie viny obžalovaných G. I., C. R. a S. D. ohľadom oboch skutkov napadnutého rozsudku v jeho odsudzujúcej časti. Pokiaľ obžalovaný G. I., prípadne ďalší obžalovaní v konaní pred prvostupňovým alebo druhostupňovým súdom navrhovali vykonať ďalšie nové dôkazy, tak odvolací súd vyslovuje, že išlo o nadbytočné dôkazy, ktoré by už nedokázali relevantným spôsobom spochybniť alebo vyvrátiť zabezpečené dôkazy v ich neprospech, resp. zvrátiť už ustálenú dôkaznú situáciu. Vzhľadom na uvedené, nie je možné považovať za porušenie práva na obhajobu situáciu, keď súd odmietne ďalej vykonávať dokazovanie, resp. ďalej overovať určitú skutkovú okolnosť, ktorú už považuje za dokázanú. Povinnosťou súdu je zaoberať sa dôkaznými návrhmi obhajoby, avšak povinnosť súdu vykonať všetky obhajobou navrhované dôkazy neexistuje. Zásada rovnosti strán v konaní pred súdom teda neznamená, že by súd bol povinný vyhovieť všetkým návrhom strán, prípadne dbať na to, aby dôkazy vykonané z ich podnetu boli v určitom úmernom pomere. Rovnako tak článok 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje absolútne právo na výsluch každého svedka, ktorého menovite uviedla obhajoba. Senát krajského súdu poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, pretože podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods. 11 Tr. por. má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Odvolací súd preto uzatvára a opakuje, že v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol zistený v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti. Druhostupňový súd nezistil ani zásadné procesné chyby orgánov prípravného konania a súdu I. stupňa v tomto trestnom konaní. V danej prípade sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom, nedochádzalo k porušeniu práv obžalovaných na obhajobu, ani ku kráteniu ich ďalších procesných práv a preto takéto odvolacie námietky obžalovaných nemohol odvolací súd akceptovať, tieto považoval za účelové, s cieľom spochybniť zákonnosť konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Napokon krajský súd sa nestotožnil ani s argumentáciou obžalovaného G. I., že okresný súd porušil jeho právo na záverečnú reč a právo posledného slova. Prvostupňový súd postupoval súlade s ustanoveniami § 274 Tr. por. a § 275 Tr. por., o čom svedčí nielen zápisnica o hlavnom pojednávaní, ale aj zvukový záznam z hlavného pojednávania. Obžalovaný G. I. si musí uvedomiť, že nemôže bezhranične zneužívať svoje procesné práva a správať sa voči súdnym orgánom tzv. šikanóznym spôsobom. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis, dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaných G. I., C. R. a S. D. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja alebo iné osoby páchateľov, než ktoré boli na základe týchto dôkazov ustálené. V tomto smere spochybňovanie dôkazov zo strany obžalovaných nemohlo obstáť. Pre úplnosť treba dodať a zopakovať, že odvolací súd v rámci svojho postupu doplnil dokazovanie a prečítal výpoveď svedka D. G. zo dňa 19.03.2014 na č. l. 7822-7834, zv. 35 vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou súdneho spisu, nakoľko prvostupňový súd nedopatrením opomenul prečítať výpoveď tohto svedka z prípravného konania, ktorý medzičasom zomrel. Nadriadený súd tiež dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa. Pri preskúmaní výrokov o trestoch napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovaným G. I., C. R. a S. D., krajský súd nezistil žiadny podstatný dôvod na zrušenie alebo zmenu týchto výrokov. Úvahy o vymeranom treste odňatia slobody boli vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v napadnutom rozsudku. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému G. I. uložil výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a obžalovanému C. R. uložil výnimočný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov. Za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, umožňuje zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trest výnimočný. Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje. K otázke postihu krajský súd v zhode so súdom I. stupňa je toho názoru, že u obžalovaných G. I. a C. R. bolo potrebné uložiť výnimočné tresty podľa ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. Bolo nevyhnutné zohľadniť nebezpečnosť ich konania pre spoločnosť, ktorá je veľmi vysoká, ako aj možnosť nápravy, ktorá je u oboch obžalovaných obzvlášť sťažená. K jednotlivým podmienkam uloženia tohto výnimočného trestu krajský súd v podstate uvádza, že obžalovaní G. I. a C. R. spáchali trestné činy s extrémne vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný G. I. v rámci etablovania svojich mocenských pozícií v podsvetí, neváhal opakovane organizovať ten najdrastickejší spôsob uchopenia, resp. udržania si teritoriálneho postavenia v rámci zločinnosti na území Slovenska, keď si objednal vraždu iného, čo spôsobilo nenapraviteľný následok a obžalovaný C. R. mu v tom poskytol opakovanú pomoc. Pokiaľ ide o možnosť ich nápravy, táto je obzvlášť sťažená tým, že obaja obžalovaní dlhší čas pôsobili v kriminálnej skupine, pri ktorej si plne osvojili extrémne negatívne vzorce správania, vrátane schopnosti obetovať ľudský život svojho konkurenta. Tento záver vyplynul nielen z retrospektívneho zhodnotenia ich kriminálneho vývinu, ale aj zo znaleckého dokazovania (znalecké posudky z odboru psychológie) a na základe komplexného zhodnotenia osobností oboch páchateľov. V neposlednom rade treba poukázať aj na postoj oboch obžalovaných k posudzovanému prípadu, z ktorého nie je zistiteľná ani minimálna ľútosť, či uvedomenie si svojho konania. Aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v predmetnej veci neboli splnené všetky podmienky na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie (§ 29 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku), keďže tu existuje nádej, že obžalovaných G. I. a C. R. bude možné napraviť aj trestom odňatia slobody v trestnej sadzbe nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov (§ 29 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku). Tu treba poukázať aj na znalecké dokazovanie - znalecké posudky z odboru psychológie, ktoré boli vypracované znalcom PhDr. Róbertom Máthé, PhD. Zo záverov týchto znaleckých posudkov vyplýva, že prognóza resocializácie u obžalovaného G. I. je skôr priaznivá a prognóza resocializácie u obžalovaného C. R. je menej priaznivá. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd obžalovanému C. R. ukladal súhrnný trest, bolo nevyhnutné u tohto obžalovaného zrušiť aj výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina z 13.03.2015 sp. zn. 1Tk/2/2015 tak, ako je to zakotvené v ustanovení § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. Do tohto výroku o súhrnnom treste prvostupňový súd správne prevzal z predchádzajúceho skoršieho rozsudku aj trest prepadnutia veci. Okresný súd tiež nepochybil, keď obžalovaných G. I. a C. R. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do III. najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, čo zodpovedá ustanoveniu § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. V zmysle prechodného ustanovenia § 438 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa spomínanou najprísnejšou nápravnovýchovnou skupinou v súčasnosti rozumie ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o postih obžalovaného S. D., odvolací súd sa stotožnil aj s týmto uloženým druhom trestu a jeho výmerou. V tomto prípade išlo o súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženým jednak rozsudkom Okresného súdu Čadca z 08.03.2001 sp. zn. 3T/421/2000, jednak trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 02.06.2003 sp. zn. 5T/81/2003. Okresný súd nepochybil, keď aplikoval pri ukladaní tohto trestu ustanovenie § 40 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, t. j. ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd bral zreteľ predovšetkým na to, do akej miery sa jeho konanie priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti i dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo. Vzhľadom k povahe a závažnosti prípravy tohto činu, by použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom účinným v čase spáchania skutku, bolo pre tohto obžalovaného neprimerane prísne, pričom účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V tomto smere odvolací súd neakceptoval odvolacie argumenty prokurátora, ale priklonil sa k záverom súdu prvého stupňa. Čo sa týka výrokov o náhrade škody prvostupňového rozsudku, tak tieto zodpovedali stavu veci a zákonu. Odvolacie námietky poškodenej I.. W. X. odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. K oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku Čo sa týka výroku o vine ohľadom skutku v bode 1/ vo vzťahu k obžalovanému M. N. v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti, krajský súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci. Pred okresným súdom bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel ku správnym záverom. Druhostupňový súd má za to, že okresný súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti postupoval v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., pričom vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané (resp. nedokázané), o ktoré dôkazy (resp. absenciu usvedčujúcich dôkazov) svoje závery oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojuje právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti, bez potreby ho opakovať, prípadne bližšie rozvádzať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, obžalovaný M. N. dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy, čím tak zanikla trestnosť činu. Odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa musel prisvedčiť obhajobným argumentom obžalovaného M. N., že ak by chcel dokonať pripravovanú vraždu poškodeného C. Q., nič mu v tom nebránilo, nakoľko miesto aj podmienky vyhovovali a všetko záviselo len od jeho vôle s tým, že nemožno prehliadnuť, že obžalovaný M. N. vôbec nekontaktoval svedka I.. V. H. o tom, že odchádza z miesta plánovaného na vykonanie žalovaného skutku a odišiel opačným smerom, ako mu nariadil tento menovaný svedok. Ako vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka I.. V. H., obžalovaný M. N. mu ani nevysvetlil dôvody, pre ktoré od svojho konania upustil, navyše dodal, že mal taký dojem, že asi to robiť ani nechcel. Napokon obžalovaný M. N. už v súvislosti s dokonanou vraždou poškodeného C. Q. (skutok v bode 2/) oslovený nebol. Napokon obhajobné tvrdenia obžalovaného M. N. o jeho dobrovoľnom upustení, nikto nevyvrátil. Žiadny svedok nebol na mieste činu a preto nikto nevedel potvrdiť, ale ani vyvrátiť verziu obžalovaného M. N.. Konanie tohto obžalovaného po skutku napovedalo o pravdivosti jeho verzie, keďže po skutku nešiel na dohodnuté miesto za svedkom I.. V. H., ale odišiel opačným smerom ako bolo dohodnuté, teda nešiel na cestu k C., ale išiel po C. moste smerom na H. ulicu a po skutku žiadnym spôsobom nekontaktoval svedka I.. V. H. a tohto nechal v neistote, ktorý sa sám išiel napokon presvedčiť na miesto činu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora je zrejmé, že prokurátor presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než aké urobil prvostupňový súd. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že samotnému hodnoteniu vykonaných dôkazov v odôvodnení prvostupňového rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti, nemožno vytknúť žiadnu nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. Výrok o vine nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Nie je dôvodom na zrušenie oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, ak prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol práve štát zastúpený prokurátorom, ktorý nesie dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. K argumentom prokurátora treba zdôrazniť aj to, že v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jeho obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Skutočnosť, že počas súdneho konania došlo k zmene v zložení senátu ešte neznamená, že na dôkazy vykonané pred pôvodným senátom, ktorý bol v zložení z jeho predsedu JUDr. Jána Jamricha a prísediacich Ing. Edity Soboličovej a Mariána Drexlera nemožno vôbec prihliadať (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.09.2015 sp. zn. 5To 4/2015). Pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozsudku sa poukazuje aj na skoršiu výpoveď obžalovaného M. N. z hlavného pojednávania zo dňa 02.10.2015 pred iným (pôvodným) senátom okresného súdu, tak to možno plne akceptovať. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že bolo nevyhnutné obžalovaného M. N. podľa § 285 písm. f/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora oslobodiť, nakoľko trestnosť činu zanikla, Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaniach obžalovaných G. I., C. R., S. D., prokurátora, poškodenej I.. W. X. a G. C.o spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.