Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Tos/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010741 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115010741.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci odsúdeného Q. M., vo veci návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/23/2015 zo dňa 10.05.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.03.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX v C. nad C., t.č. v ÚVTOS Leopoldov na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/23/2015 zo dňa 10.05.2016 bola podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolená obnova konania v trestnej veci Q. M., t.č. v UVTOS Leopoldov, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2013 v prospech odsúdeného v časti výroku o uloženom treste. Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. okresný súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, právoplatný dňa 25.06.2013 v časti výroku o treste ako aj ďalšie rozhodnutia na časť zrušeného rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. zo dňa 28.11.2012. Uviedol ďalej, že odsúdenému M. bol v pôvodnom konaní ukladaný asperovaný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pričom asperačná zásada, podľa ktorej bol odsúdenému trest ukladaný, bola hore uvedeným nálezom zrušená. Použitie asperačnej zásady, teda ukladanie trestu páchateľovi povinne nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby, ktorou zásadou sa riadil konajúci súd rozhodujúci o treste obžalovaného v konaní sp. zn. 6T/9/2006 po zverejnení nálezu pléna Ústavného súdu neprichádza do úvahy a bez ďalšieho je dôvodom na povolenie obnovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal v neprospech odsúdeného sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že aplikácia Nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. zo dňa 28.11.2012 na posudzovaný prípad nie je namieste a vychádza z jeho nesprávnej interpretácie. V posudzovanom prípade nejde o ukladanie asperovaného trestu na základe trestania viacčinného súbehu, ale výmera uloženého trestu bola dôsledkom toho, že Q. M. sa trest ukladal ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 a § 42 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ako to vyplýva nie len z výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, ale aj z jeho odôvodnenia. Prokurátor ďalej poukázal na to, že podstatou výhrad ústavného súdu v horeuvedenom náleze nebola samotná skutočnosť vo všeobecnosti, že dochádza k úprave trestnej sadzby, iba zvolenie takej obligatórnej úpravy vo vzťahu k trestaniu viacčinného súbehu, ktoré nesplnilo podľa ústavného súdu ako zákonodarcom zvolené riešenie test proporcionality z hľadiska úpravy trestnej sadzby v porovnaní s inými situáciami, ktoré sú svojou povahou závažnejšie. u odsúdeného bola síce použitá zostrujúca zásada, avšak nie postihujúca viacčinný súbeh, ale postihujúca recidívu. Prokurátor záverom uviedol, že vo veci odsúdeného Q. M. neboli splnené dôvody na povolenie obnovy konania konštatované súdom prvého stupňa a neboli dané ani iné žiadne dôvody na povolenie obnovy konania. Navrhol preto krajskému súdu, aby na podklade podanej sťažnosti podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a následne sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného Q. M. na povolenie obnovy konania zamieta. Krajský súd Bratislava v uvedenej trestnej veci rozhodol uznesením zo dňa 31.08.2016 pod sp. zn. 2Tos/58/2016. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa 01.08.2017 sp. zn. III. ÚS 188/2017 konštatoval, že základné právo Q. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tos/58/2016 a jeho uznesením sp. zn. 2Tos/58/2016 zo dňa 31.08.2016 boli porušené, uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd konštatoval, že ani okresný ani krajský súd pred svojím rozhodnutím nedoručili strane obhajoby písomné odôvodnenie sťažnosti, ktorú uplatnil prokurátor proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení obnovy konania, pričom krajský súd ani nijako inak neumožnil sťažovateľovi, aby sa k tomuto stanovisku vyjadril, keďže rozhodol na neverejnom zasadnutí bez vypočutia sťažovateľa. Krajský súd po vrátení veci konštatované pochybenie napravil a doručil tak odsúdenému ako aj jeho obhajcovi písomné dôvody sťažnosti prokuratúry. Obhajca odsúdeného vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že sťažnosťou napadnutým uznesením súd I. stupňa povolil obnovu konania v trestnej veci ods. Q. M. na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2013 v prospech odsúdeného v časti výroku o uloženom treste odsúdenému. Zároveň výrokom č. II. daného uznesenia zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2013, v časti výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na časť zrušeného rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Odsúdený Q. M. považuje napadnuté uznesenie súdu I. stupňa za vecne správne a námietky prokurátora v podanej sťažnosti za nedôvodné, pričom s názorom prokurátora vyjadreným v podanej v sťažnosti sa vôbec nestotožňuje. Odsúdený Q. M. bol v neprítomnosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I Č. k. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013 na trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Uvedené odsúdenie sa týkalo skutkov, ktoré mali byť odsúdeným spáchané v období od 11. mája 2005 do 9. augusta 2005, teda pred 12 rokmi. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov je však v rozpore s Ústavou SR a z rozhodnutiami Ústavného súdu SR (napr. PU ÚS 106/2011), ktoré skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú dôvod na povolenie obnovy daného trestného konania ex lege. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.04.2013 jasne vyplýva, že súd pri ukladaní trestu odsúdenému Q. M. v pôvodnom konaní 6T/9/2006 postupoval podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom zároveň zreteľne uviedol, že hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o tretinu a trest musí byť uložený v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby. Je tak úplne evidentné, že postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 6T/9/2006 pri ukladaní trestu odsúdenému Q. M. bol v priamom rozpore s právnymi závermi prijatými Ústavným súdom SR v jeho náleze sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012. Na základe toho bolo plne v súlade so zákonom, a najmä Ústavou SR, pokiaľ Okresný súd Bratislava I v konaní o povolenie obnovy konania vedenej pod sp. zn. 2Nt 23/2015 na základe návrhu odsúdeného Q. M. na obnovu konania svojím uznesením č. k. 2Nt/23/2015 zo dňa 10.05.2016 z tohto dôvodu obnovu konania čo do výroku o treste povolil. Svoje rozhodnutie o povolení obnovy konania Okresný súd Bratislava I logicky, presvedčivo a právne správne (ústavne konformne) zdôvodnil. Odsúdený Q. M. je jednoznačne toho názoru, že v právnom štáte nie je možné, aby právny systém štátu dovoľoval u dvoch rôznych ľudí nachádzajúcich sa v rovnakých situáciách odlišné rozhodnutie a aby sa občania právneho štátu trestali podľa princípu, ktorý bol už raz vyhlásený za v rozpore s Ústavou SR. Takýto odlišný právny režim tej istej životnej situácie je jasným porušením právnej istoty a zásadným zásahom do práv garantovaných v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v fil. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež v či. 1 ods. I a v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odsúdený Q. M. nemôže súhlasiť s názorom prokurátora okresnej prokuratúry, vyjadrený v podanej sťažnosti v tom, že jednou z ťažiskových úvah, ktoré viedli ústavný súd k vysloveniu nesúladu časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona bola neprimeraná tvrdosť trestania viacčinného súbehu oproti recidíve. Podľa odsúdeného Q. M. jednou z ťažiskových úvah, ktoré viedli ústavný súd k vysloveniu nesúladu časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona bol zákonom určený príkaz všetkým sudcom ukladať konkrétne paušálne tresty bez praktickej možnosti posudzovania jedinečností daného konkrétneho prípadu a uplatňovania sudcovskej úvahy, čo je evidentne v rozpore s princípmi a zásadami praného Štátu. Vyhovením podanej sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I o povolení obnovy konania by sa teda založil taký právny stav, kedy by sa voči odsúdenému Q. M. postupovalo nielen v rozpore s právnymi princípmi právneho štátu, jasne formulovanými Ústavným súdom SR v jeho náleze sp. zn. PL, ÚS 106/2011, ale zároveň by sa pristupovalo rôzne k riešeniu tej istej otázky iných odsúdených v konaniach o obnovu konania podaných z rovnakého dôvodu. V danom prípade nie je rozhodujúce to, k čomu smeruje vo svojej sťažnosti prokurátor okresnej prokuratúry, teda či k aplikácii daného ustanovenia Trestného zákona došlo priamo alebo odkazom cez ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zákona. Rozhodujúce je to, že Okresný súd Bratislava I sa v pôvodnom konaní sp. zn. 6T/9/2006 riadil úpravou ukladania trestu, ktorá sa vo svetle nálezu ÚS SR ukázala ako neústavná. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie súdu I. stupňa je vecne správne, zákonné a nepochybne v súlade s princípmi právneho štátu a právnej istoty. Na základe toho odsúdený prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu navrhuje, aby odvolací súd sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu súdu I. stupňa ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol. Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a) písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Krajský súd v Bratislave zistil z predloženého spisového materiálu nasledovné: Rozsudkom Okresného súd Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 25.06.2013 bol obžalovaný Q. M. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu lúpeže ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, v časti podľa § 234 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších prepisov a z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, čo mu bol uložený podľa § 234 ods. 2, 35 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súhrnný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov do III. nápravnovýchovne skupiny. Podľa § 57a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd obžalovanému uložil trest zákazu pobytu na území mesta Bratislava na dobu päť rokov. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2007 sp. zn. 46T/119/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 448/2002 Z.z. o ochrannom dohľade uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu tri roky. Okresný súd zároveň rozhodol o uplatnených nárokoch na náhradu škody v zmysle § 287 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. Odsúdený Q. M. požiadal o obnovu konania, nakoľko bol odsúdený v neprítomnosti, viackrát bol u neho porušený trestný zákon ako aj trestný poriadok. Krajský súd pripomína, že obnova konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. V konaní o povolení obnova konania súd skúma správnosť právoplatného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní či súdu, a to či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti vydaného rozhodnutia. Novú skutočnosť možno definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto nové skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom dokazovania. Skutočnosť v trestnom konaní (t. j. aj v konaní o obnove) je vždy predmetom hodnotenia právom a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za nové skutočnosti alebo nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisu. Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené nasledovné: 1. V § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e. 3. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. Tpj 44/2013 dňa 26.11.2013 prijal k prejednávanej problematike nasledujúce stanovisko: I. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije. Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade nebola splnená vyššie uvedená podmienka na povolenie obnovy konania. Z rozsudku Okresného súd Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 25.06.2013, jednak z jeho výrokovej časti ako i odôvodnenia týkajúceho sa časti rozhodnutia o druhu a výmere trestu vyplýva, že súd trest ukladal obžalovanému v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, a teda pri určení výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby upravenej v zmysle tohto ustanovenia, podľa ktorej sa pri uvedenej recidíve (nie viacčinného súbehu) horná hranica trestnej sadzby zvyšovala o jednu tretinu a trest sa ukladal v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby. V uvedenom ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov nejde o totožné ustanovenie s § 41 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., ktoré bolo predmetom vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu. Aj napriek tomu, že ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. používa určité zostrujúce prvky, ktoré sú obsahovo podobné, ako tie, ktoré boli v rámci asperačnej zásady vyhlásené za nesúladné, nie je možné v tomto prípade použiť analógiu, resp. extenzívnu interpretáciu v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 09.12.2014, sp. zn. Tpj/36/2014. V prospech tejto argumentácie svedčí aj fakt, že, k uvedenému nálezu ústavného súdu boli pripojené odlišné stanoviská niektorých jeho sudcov zastávajúcich názor, že sa nesúladné s ústavou malo byť označené celé napadnuté ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., nie len časť za bodkočiarkou, čo by však mohlo mylne vyvolať dojem, že akékoľvek určovanie dolnej hranice trestnej sadzby podobné spornej časti vety za bodkočiarkou musí mať nevyhnutne za následok jeho nesúlad s ústavou. Krajský súd poukazujúc na vyššie uvedené dôvody dodáva, že uloženie trestu, ktorý zohľadňuje nebezpečnosť páchateľa vyplývajúcu z jeho recidívneho správania, je otázkou súvisiacou s funkciou trestu, konkrétne s funkciou trestnej represie, ktorá zabezpečuje ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou zabránením páchateľa v páchaní ďalších trestných činov jeho izoláciou vo výkone trestu odňatia slobody, čím zároveň zabraňuje odsúdenému recidivovať. Uloženie trestu páchateľovi ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi v zmysle § 41 a § 42 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., nepochybne prísneho, nenarušuje predstavy o primeranosti potrestania, za okolností, keď sa páchateľ dopustí obzvlášť závažného trestného činu, hoci už bol za obzvlášť závažný trestný čin v minulosti potrestaný, čo svedčí o vysokej miere rizika ďalšej recidívy. Krajský súd teda musí v závere konštatovať, že nesprávne postupoval súd prvého stupňa, keď povolil obnovu konania na základe návrhu odsúdeného a zrušil uložený trest z dôvodu, že tento bol ukladaný ako trest asperovaný podľa ustanovenia Trestného zákona, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za nesúladné z ústavou. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, ktoré uvádzal odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, krajský súd nezistil v konaní a rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006 dôvody na povolenie obnovy konania, neboli zistené žiadne nové okolnosti súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.