Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115204081 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115204081.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: O. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I., F. Z. I., adresa pre doručovanie P. XXX/XX-X, Z. I., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 333,61 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. januára 2017, č.k. 15C 47/2015-148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody vo výške 333,61 eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora O.. O. A. pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní č. EX 1075/2006. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podanie žaloby odôvodnil konaním súdneho exekútora O.. O. A., ktorý mal pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní č. EX 1075/2006 úmyselne porušiť jeho právo (žalobcu) vlastniť finančné prostriedky vo výške 333,61 eur tým, že vykonal exekúciu bez právneho titulu takým spôsobom, že nútil dve fyzické osoby vypratať rodinný dom v obci I. Č.. XX aj napriek tomu, že vedel, že povinnosť vypratať dom bola povinná uložiť sudkyňa vo výroku rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 4C 717/98. Keďže povinnosť vypratať rodinný dom v obci I. Č.. XX nebola vo výroku rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uložená, mal za to, že súdny exekútor bol povinný predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie. Nakoľko však súdny exekútor vykonal nezákonný zásah do práv a majetku fyzických osôb a nepostupoval ani podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, domáhal sa žalobou náhrady škody vo výške 333,61 eur, ktorá zodpovedá výške ním uhradených trov nezákonne vedeného exekučného konania, pričom uviedol, že o vzniknutej škode sa subjektívne dozvedel dňa 25.04.2012, kedy na základe nahliadnutia do súdneho spisu týkajúceho sa konania vedeného pod sp. zn. 8C 83/2005 pred Okresným súdom Považská Bystrica zistil, že O. B., nar. XX.XX.XXXX, ako žalobca, nezaplatil súdny poplatok pred vyhlásením rozsudku č.k. 8C 83/2005-30 zo dňa 21.09.2005, čiže až v tomto čase prvýkrát zistil, že exekúcia bola vedená nezákonne. Zároveň potvrdil, že všetky listiny, ktoré sú súčasťou exekučného spisu č. EX 1075/2006, mu boli riadne doručené. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, keď mal za to, že žalobca sa o skončení exekučného konania č. EX 1075/06, v ktorom malo podľa jeho vyjadrenia dôjsť zo strany súdneho exekútora k nesprávnemu úradnému postupu, ako aj o škode, ktorá mu mala v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu vzniknúť, dozvedel preukázateľne listom súdneho exekútora zo dňa 01.12.2006, teda na začiatku decembra 2006, odkedy mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá mu však uplynula ešte pred podaním žaloby na súd dňa 10.02.2015. V záujme zásady hospodárnosti konania a s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR č. Sc 2/83 zo dňa 26.04.1983, R 29/1983, a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 145/2004 zo dňa 01.01.2005 žiadal, aby sa súd prvej inštancie prednostne vysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania. Pre premlčanie žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú, čo odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že mu boli v exekučnom konaní doručené všetky listiny, v tom čase sa o škode nedozvedel, pretože jeho vedomie bolo iné ako v roku 2012, kedy po nahliadnutí do súdneho spisu v konaní sp. zn. 8C 83/2005 vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica zistil, že exekúcia je nezákonná, a z toho dôvodu sa začal vecou zaoberať. 3. Vykonaným dokazovaním, okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení strán sporu zistil, že žalobca požiadal na základe podania zo dňa 20.11.2013, doručeného žalovanému dňa 22.11.2013, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorému žalovaný nevyhovel, čo mu oznámil písomne dňa 12.05.2014. Zo spisu súdneho exekútora O.. O. A. č. EX 1075/2006 mal preukázané, že dňa 08.08.2006 podal O. B.I., E.. XX.XX.XXXX ako oprávnený na exekútorský úrad O.. O. A. proti povinným - F. B., E.. XX.XX.XXXX W. O. B., E.. XX.XX.XXXX (žalobcovi), návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C 83/2005-30 zo dňa 21.09.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co 334/2005-88 zo dňa 11.04.2006, právoplatného a vykonateľného dňa 31.05.2006, za účelom vypratania rodinného domu s. č. XX, garáže a hospodárskej budovy pri dome v I., nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX a LV č. XXXX, kat. úz. I.. Dňa 09.08.2006 podal súdny exekútor na Okresný súd Považská Bystrica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C 83/2005-30 zo dňa 21.09.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co 334/2005-88 zo dňa 11.04.2006 a dňa 06.09.2006 mu tento súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného O. B., E.. XX.XX.XXXX, proti povinným - OĽ. B., E.. XX.XX.XXXX W. O. B., E.. XX.XX.XXXX (žalobcovi), na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu, ktorým bola uložená povinnosť vypratať rodinný dom s. č. XX, garáž a hospodársku budovu pri dome v I., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX a LV č. XXXX, kat. úz. I.. Listom zo dňa 18.09.2006 súdny exekútor upovedomil povinných o začatí exekúcie č. EX 1075/06 a prípisom zo dňa 03.10.2006 zaslal Okresnému súdu Považská Bystrica na rozhodnutie námietky povinných, ktoré Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 5Er 61/2006-44 zo dňa 11.10.2006 zamietol. Zistil tiež, že dňa 21.11.2006 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti a na základe úradného záznamu zo dňa 30.11.2006 odovzdal oprávnenému vypratanú nehnuteľnosť. Listom zo dňa 01.12.2006 urobil súdny exekútor vyúčtovanie exekúcie na sumu 10.050,30 Sk (t.j. žalovaná suma 333,61 eur), nakoľko mu však bolo uhradených 12.000 Sk, rozdiel vo výške 1.949,70 Sk sa zaviazal povinným vrátiť a zároveň im oznámil, že exekučné konanie č. EX 1075/2006 je ukončené. Riadne doručenie vyúčtovania exekúcie zo dňa 01.12.2006 žalobca potvrdil osobne na pojednávaní. Z exekučného spisu mal ďalej preukázané, že súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica poverenie na vykonanie tejto exekúcie. Z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C 83/2005-30 zo dňa 21.09.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co 334/2005-88 zo dňa 11.04.2006, ktorými bola uložená povinnosť vypratať rodinný dom s. č. XX, garáž a hospodársku budovu pri dome v I., zistil, že O. B., E.. XX.XX.XXXX, bol ako žalobca (oprávnený v exekučnom konaní) v tomto civilnom sporovom konaní proti žalovaným - F. B., E.. XX.XX.XXXX W. O. B., E.. XX.XX.XXXX (povinným v exekučnom konaní), úspešný, a vychádzajúc z tohto zistenia potom konštatoval, že tieto rozhodnutia boli nepochybnými exekučnými titulmi v exekučnom konaní č. EX 1075/2006, na základe čoho udelil exekučný súd súdnemu exekútorovi dňa 06.09.2006 poverenie na vykonanie exekúcie na podklade týchto exekučných titulov. Z výpisu z bankového účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s., vystaveného k 31.12.2006 mal preukázané, že súdny exekútor vykonal v súvislosti s exekučnou vecou č. EX 1075/2006 na účet žalobcu dňa 12.12.2006 bezhotovostný vklad vo výške 1.949,70 Sk. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná a žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom premlčaný. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, v prvom rade sa zaoberal dobou, ktorú zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje pre uplatnenie nároku podľa tohto zákona vo svojom ust. § 19. Premlčanie charakterizoval ako plynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatnenia práva námietkou premlčania. Zdôraznil, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške). Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. preto „dozvedieť sa o škode“ znamená, že poškodený sa dozvie o škode dňom, kedy nadobudne vedomosť o relevantných skutočnostiach bez ohľadu na to či má, alebo nemá subjektívnu vedomosť o škode. Rozhodujúcim je, kedy sa poškodený a skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie, či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti za škodu. Začiatok plynutia lehoty nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, alebo vytvorí pre neho priaznivejšiu situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Vychádzajúc zo zistenia, že súdny exekútor listom zo dňa 01.12.2006 urobil vyúčtovanie exekučného konania č. EX 1075/2006 a povinným zároveň oznámil, že toto exekučné konanie je ukončené, čo potvrdil na pojednávaní dňa 12.01.2017 aj sám žalobca, a vzhľadom na skutočnosť (jednoznačne vyplývajúcu z výpisu z účtu žalobcu ku dňu 31.12.2006), že súdny exekútor poukázal dňa 12.12.2006 na účet žalobcu preplatok trov exekúcie presne tak, ako je to uvedené v jeho liste zo dňa 01.12.2006, vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, nakoľko mal za to, že trojročná premlčacia doba začala objektívne plynúť najskôr dňa 12.12.2006 (kedy súdny exekútor poukázal na účet žalobcu sumu 1.949,70 Sk) a najneskôr výpisom z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s., dňa 31.12.2006, a márne uplynula najskôr dňa 12.12.2009 a najneskôr dňa 31.12.2009, a keďže žaloba o náhradu škody bola podaná na súd až dňa 10.02.2015, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že pri právach na náhradu škody môže subjektívna premlčacia doba, na ktorú žalobca poukázal, plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť, čo sa však v danom prípade nestalo, pretože žalobcova subjektívna premlčacia doba (keď žalobca uviedol, že o škode sa subjektívne dozvedel dňa 25.04.2012) do plynutia vyššie špecifikovanej (objektívnej premlčacej) doby nespadá, resp. ju prekračuje. Zároveň ustálil, že pokiaľ žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. až dňa 22.11.2013, premlčacia doba podľa ust. § 19 ods. 3 tohto zákona nemohla spočívať. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že o vzniku škody sa dozvedel až nahliadnutím do súdneho spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8C 83/2005 dňa 25.04.2012, kedy sa prvýkrát subjektívne dozvedel, že exekúcia, ktorá prebehla, bola nezákonná, a že v čase, kedy mu boli doručené všetky písomnosti od súdneho exekútora, bolo jeho vedomie iné ako v roku 2012, tieto považoval za účelové a bez právneho a vecného základu, pretože rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je podľa súdu prvej inštancie to, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o skutkových okolnostiach, a nie, či a kedy sa na základe novovytvoreného právneho vedomia mohol so skutočnosťami, ktoré majú vplyv na vznik škody, zaoberať a následne po ich vyhodnotení si uplatňovať náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 10.02.2015, vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov vyslovil záver, že nárok bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, preto námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa potom už vecnou stránkou žaloby nezaoberal a návrhy na dokazovanie nevykonal. 5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému, aj keď bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si trovy konania neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, teda žalovaného zaviazať k povinnosti zaplatiť mu náhradu škody vo výške 333,61 eur. V úvode svojho rozsiahleho (12 stranového) odvolania najskôr podrobne vyhodnotil, že ako oprávnená osoba, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odvolanie proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné. Následne s poukazom na príslušné ustanovenia C.s.p. konštatoval, že jeho odvolanie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. a) a f) C.s.p.). V rámci odvolacieho dôvodu týkajúceho sa nesplnenia procesných podmienok namietal, že zákonná sudkyňa sa v období od 10.02.2015 do 12.01.2017 v rámci hospodárnosti konania nezaoberala vznesenou námietkou premlčania dôsledne a zodpovedne. V tejto súvislosti uviedol, že každý duševne zdravý človek používajúci zdravý rozum pochopí, že ak je námietka premlčania „nedôvodná“, súd je povinný ďalej vykonávať dokazovanie o merite veci a následne aj meritórne vo veci samej rozhodnúť. Namietal tiež, že zákonná sudkyňa úmyselne neskúmala procesné podmienky sporového konania v zmysle ust. § 161 ods. 1 C.s.p., čím podľa jeho názoru úmyselne prekročila svoju právomoc. V súvislosti s odvolacím dôvodom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, uviedol, že zákonná sudkyňa dokazovaniu nevenovala dostatočnú pozornosť, o čom svedčí informačný obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2017, v ktorom je ústny prejav žalobcu buď úmyselne pozmenený alebo nezapísaný. Ďalej namietal, že zákonná sudkyňa vôbec nevenovala pozornosť rozporuplným skutkovým tvrdeniam zástupcu žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu, a ani k vzniku škody, nedošlo, a neskôr uviedol, že žalobca sa jednoznačne dozvedel o vzniku škody doručením vyúčtovania súdneho exekútora. Považuje za nelogické, že zástupca žalovaného žiadal, aby sa súd najskôr vysporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku na náhradu škody, keď samotnú existenciu tejto škody už skôr poprel. Nebolo mu preto zrejmé, či môže byť právo na náhradu škody premlčané, ak škoda nevznikla. Pokiaľ ide o postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, tento považoval za nesprávny, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosti, ktoré ako žalobca nepochybne preukázal (nesprávne ich vyhodnotil), ale bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Za nesprávne považoval tiež skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8C 83/2005-30 a rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co 334/2005-88, ktoré považoval za nezákonné a vecne nesprávne, boli exekučnými titulmi v konaní č. EX 1075/2006, neuviedol však z akých dôvodov. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvej inštancie, v ktorom konštatoval dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania a premlčanie ním uplatneného práva na náhradu škody. Z týchto dôvodov považoval napadnutý rozsudok, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá, za nezákonný a vecne nesprávny. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody vo výške 333,61 eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní, uhradením trov tohto exekučného konania, zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver o premlčaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 13. Z odvolania žalobcu odvolací súd zistil, že žalobca len vo všeobecnosti uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie o premlčaní ním uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko má za to, že jeho nárok premlčaný nie je a na súde bol uplatnený včas. V odvolaní však žalobca vôbec nekonkretizoval v čom vidí nesprávnosť tohto záveru, resp. na základe akých skutočností považuje právny záver o premlčaní ním uplatneného nároku za nesprávny, čiže neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku. V odvolaní tiež nešpecifikoval, na základe čoho dospel k názoru o včasnom uplatnení svojho nároku na náhradu škody žalobou na súde. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku na náhradu škody a s vyčerpávajúcim a vysvetľujúcim odôvodnením tohto záveru v napadnutom rozsudku stotožňuje, a konštatuje, že nekonkrétny nesúhlas žalobcu s riadne odôvodneným záverom o premlčaní nemohol spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, na odôvodnenie ktorého odvolací súd poukazuje. Rovnako pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v ktorej opäť len všeobecne vytýka, že zákonná sudkyňa sa nezaoberala vznesenou námietkou premlčania dôsledne a zodpovedne, žalobca neuviedol, v čom konkrétne bola zákonná sudkyňa nedôsledná a nezodpovedná pri posudzovaní námietky premlčania, prípadne ako „dôsledne a zodpovedne“ sa námietkou premlčania mala zaoberať, a k akým iným právnym záverom mala dôjsť, keby sa vznesenou námietkou premlčania zaoberala „dôsledne a zodpovedne“. Odvolací súd preto tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozhodnutia, a zároveň konštatuje, že preskúmaním súdneho spisu a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, v danom prípade nezistil žiaden nedostatok (nesplnenie) procesných podmienok, ktorých nesplnenie v odvolaní žalobca (aj keď len všeobecne) namietal, a na ktorých splnenie je odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. povinný prihliadať ex offo. Je preto zrejmé, že v danom prípade nie je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.. Rovnako ako predošlé odvolacie námietky žalobcu, považoval odvolací súd za nedôvodné tiež námietky žalobcu, v rámci ktorých namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, správnosť jeho skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, ako aj to, že zákonná sudkyňa nevenovala dokazovaniu dostatočnú pozornosť (o čom podľa jeho názoru svedčí informačný obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2017, v ktorom je jeho ústny prejav buď úmyselne pozmenený alebo nezapísaný), nakoľko boli len všeobecné a žalobca v nich konkrétne a jednoznačne neuviedol v čom vidí nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré skutkové zistenia považuje za nesprávne a neuviedol ani to, ako bol jeho ústny prejav v zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.01.2017 pozmenený, resp. čo z jeho ústneho prejavu nebolo zaznamenané. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o ústny prejav (výpoveď) žalobcu zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.01.2017, z tejto zápisnice je zrejmé, že žalobca v dvoch prípadoch (na ktoré v odvolaní však ani nepoukázal) síce so zaprotokolovaním svojho ústneho prejavu nesúhlasil, avšak tento nesúhlas, ako aj zaprotokolovanie jeho nového „správneho“ ústneho prejavu je v zápisnici zo dňa 12.01.2017 zreteľne zaznamenané a vzhľadom na celé dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť o nedôslednom resp. nedostatočnom vykonaní dokazovania, alebo nedostatočnej pozornosti pri vykonaní dokazovania. 14. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namietal, že zákonná sudkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť rozporuplným skutkovým tvrdeniam zástupcu žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu, a teda ani k vzniku škody nedošlo, a neskôr uviedol, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože žalobca sa jednoznačne dozvedel o vzniku škody doručením vyúčtovania súdneho exekútora. V tejto súvislosti odvolací súd na vysvetlenie uvádza, že žalovaný síce najskôr poprel existenciu žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, neskôr však pre prípad preukázania existencie žalobcom uplatneného nároku využil svoju právnu možnosť a vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku, ktorou sa súd prvej inštancie musel zaoberať, a ktorou sa aj z dôvodu hospodárnosti konania ako prvou, pred skúmaním dôvodnosti uplatneného nároku, zaoberal. Po tom, ako súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodne vznesenej námietke premlčania, teda o premlčaní žalobcom uplatneného nároku, žalobu z tohto dôvodu zamietol, a preto sa už nezaoberal vecnou stránkou žaloby a nevykonal ani ďalšie dokazovanie. Odvolací súd vyhodnotil tento postup súdu prvej inštancie za správny. S poukazom na stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR č. Sc 2/83 zo dňa 26.04.1983, R 29/1983, a na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku zo dňa 29.10.2008, sp. zn. 4 Cdo 237/2007 (podľa ktorých: v prípade, ak je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne, a to aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody, pretože preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody, závislej napr. od toho či vec existuje, by bolo za týchto okolností z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne) zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu na základe dôvodne uplatnenej námietky premlčania pre premlčanie uplatneného nároku zamietol bez toho, aby sa následne zaoberal aj preukázaním splnenia jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu, teda dôvodnosťou uplatneného nároku. Ak je totiž uplatnený nárok premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania, je súd povinný na premlčanie prihliadnuť a premlčaný nárok, i keby bol preukázaný, nemôže priznať. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).