Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205940 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115205940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Hungaro Via Kft. József körút 36.fszt.5, 1085 Budapest, IČO: 01-09-905246 právne zast.: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 47 252 871 proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 o náhradu škody vo výške 14.258,00 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/56/2015-71 zo dňa 18.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/56/2015-71 zo dňa 18.04.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 37Cb/56/2015-71 zo dňa 18.04.2016 zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 03.06.2011 došlo k dopravnej nehode na komunikácii medzi Trnovcom nad Váhom a Jatovom, medzi poisteným - MASTERPLACE, s.r.o., Bratislava, EČ poisteného vozidla: D. XXX O. a medzi poškodeným - žalobcom Hungaria Via k.f.t, EČ poškodeného vozidla: Q. XXX. Škodová udalosť bola zaevidovaná pod číslom 6400942617. Poistený mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného, v poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorá mala na základe poistnej zmluvy poskytnúť poistné plnenie poškodenému - žalobcovi. Žalobca dňa 11.07.2011 v pobočke žalovaného v Nových Zámkoch si uplatnil svoj nárok vo výške 14 258,- EUR. 3. Žalovaný oznámil, že po kontrole a preštudovaní dokumentácie tvoriacej spisový materiál škodovej udalosti zistil, že jej šetrenie nemôže ukončiť a nároky žalobcu vysporiadať z dôvodov, že vo veci prebieha trestné konanie, preto do jeho ukončenia nie je možné poskytnúť poistné plnenie. 4. Súd prvej inštancie uviedol v uznesení, že Tlačivo o vyplnenie, ktorého listom zo dňa 11.05.2012 žiadal žalovaný - prevzal žalovaný dňa 11.07.2011 v pobočke v Nových Zámkoch. 5. Dňa 10.12.2012 bola žalobcom mailovou komunikáciou zaslaná prosba žalovanému o informáciu v akom štádiu je poistná udalosť č. 6400942617 a informáciu o ďalšom postupe. Taktiež tu bolo uvedené, že podľa vedomostí žalobcu bolo trestné stíhanie na príslušnom policajnom úrade zastavené, pričom dňa 18.12.2012 zaslal upovedomenie opätovne. Dňa 04.04.2013 prebehla vzájomná komunikácia s p. I., pričom bola poskytnutá informácia, že zatiaľ neobdržali rozhodnutie o prerušení trestného konania a teda žalovaný žiada o jeho zaslanie a listom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch zo dňa 16.05.2013 bol žalobca informovaný o tom, že vo veci nebolo začaté trestné stíhanie. 6. Dňa 05.08.2013 žalobca žiadal o urgentné vyjadrenie k poistnej udalosti a najbližší možný termín stretnutia. Dňa 06.08.2013 žalobca obdržal Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400942617 bez poskytnutia poistného plnenia v zmysle ust. § 106 OZ. 7. Žalobca je toho názoru, že došlo k vzniku škody žalobcovi vo výške 14 258,- EUR, ktorú predstavovali náklady na opravu, ktoré mal znášať žalovaný. Porušením konkrétnej povinnosti žalovaného uvedenej v zákone bolo, že žalovaný nevykonal šetrenie v zákonom stanovenej lehote, pričom existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a išlo teda o zavinené konanie. 8. Žalovaný - poisťovňa podmieňoval ďalšie vyšetrovanie dokladaním tlačív, ktoré boli už doložené a taktiež zisťovaním o tom, či vo veci prebieha trestné konania alebo nie. Žalovaný nakoniec poskytol písomné stanovisko listom zo dňa 06.08.2013. 9. Konanie žalovaného sa javí podľa žalobcu ako účelové, so snahou oddialiť výplatu poistného plnenia tak, aby bola škodová udalosť odložená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu premlčania nároku na náhradu škody. Žalobca má za to, že týmto konaním bola porušená povinnosť vyplývajúca zo zákona č. 381/2001 Z.z. 10. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 23.04.2015 vyzval žalovaného, aby sa k návrhu žalobcu vyjadril a predložil alebo označil dôkazy, na ktoré sa odvoláva. K uvedenej výzve sa žalovaný nevyjadril. 11. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 18.04.2016. Žalovaný na predmetnom pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, čo je nesporné z predložených listinných dôkazov, keď ku škodovej udalosti došlo dňa 03.06.2011, faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu bola vystavená dňa 11.07.2011, pričom na premlčanie nároku sa vzťahuje § 106 OZ. 12. V rámci vykonávania dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 03.06.2011 došlo k dopravnej nehode na komunikácii medzi Trnovcom nad Váhom a Jatovom, medzi poisteným - MASTERPLACE, s.r.o., Bratislava, EČ poisteného vozidla: D. XXX O. a medzi poškodeným - žalobcom Hungaria Via k.f.t. Poistený mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného, v poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s.. Žalobca si dňa 11.07.2011 v pobočke žalovaného v Nových Zámkoch uplatnil svoj nárok na tlačive - Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Náklady na opravu podľa predloženej faktúry č. 2011/009 predstavovali sumu vo výške 14 258,- EUR. Žalovaný odložil škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia vzhľadom na skutočnosť, že je nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný. 13. Súd prvej inštancie poukázal v uznesení na § 120 ods.1, § 132, § 133 O.s.p., § 1 zákona č. 513/1991 Zb., § 1, ods.1, ods.2, § 261, ods.1, ods.9 Obchodného zákonníka, § 1 ods.2, § 442, § 100 ods.1, § 102, § 106 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 15 ods.1, § 4 ods.2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. 14. Súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby od vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený o škode skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch. Vznik škodnej udalosti je významný iba pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby. 15. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, nakoľko nárok bol premlčaný uplynutím 2 rokov odo dňa 11.07.2011, t.j. odo dňa kedy žalobca uhradil sumu vo výške 14.258,00 EUR, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 2011/009, teda odo dňa kedy žalobca bez akýchkoľvek pochybností nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vzniknutej mu v súvislosti so škodovou udalosťou. V prípade rozporu uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, súd zastával názor, že každý, aj žalobca v tomto prípade, zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Vzhľadom na uvedené v danom prípade konanie žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale len ako využitie inštitútu premlčania, ktoré bolo urobené v súlade s právnymi predpismi. Súd preto žalobu zamietol. 16. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že dňa 06.08.2013 obdržal Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400942617 bez poskytnutia poistného plnenia, v ktorom žalovaný oznámil, že na základe doložených dokladov vykonal šetrenie a škodovú udalosť odkladá bez poistného plnenia a to z dôvodu premlčania podľa ust. § 106 OZ. 17. Žalobca poukázal na ust. § 420 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa žalobca domnieva, že konanie žalovaného bolo účelové a jeho cieľom bolo poškodiť žalobcu, keďže riešenie škodovej udalosti bolo v štádiu riešenia a nakoniec bolo ukončené oznámením premlčania nároku žalobcu. 18. Žalobca tiež v odvolaní poukázal na ust. § 11 ods.6, ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. a na skutočnosť, že doba, odkedy sa mala počítať plynutie premlčacej lehoty je podľa názoru žalobcu dátum 06.08.2013 a to z dôvodu, že sa žalobca dozvedel, že tým, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť, došlo ku vzniku škody. Návrh bol podľa žalobcu podaný pred uplynutím premlčacej lehoty a má zato, že žalovaný mal konať s odbornou starostlivosťou a postupovať podľa zákona č. 381/2001 Z.z. 19. Žalobca je toho názoru, že aj v prípade počítania premlčacej lehoty tak ako to uviedol žalovaný a súd, teda od vzniku škodovej udalosti, resp. od uhradenia sumy za opravu t.j. odo dňa 03.06.2011, resp. odo dňa 11.07.2011 keď bola uhradená faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla, má za to, že nedošlo k premlčaniu práva žalobcu. Pri právach na plnenie začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti, to znamená od 11.07.2012, pričom žalobca so svoj nárok uplatnil žalobou zo dňa 02.12.2013 a konanie trvalo do 17.12.2014. Počas obdobia však neplynula premlčacia lehota . Druhý návrh, o ktorom sa rozhodovalo v tomto konaní bol podaný 27.02.2015, teda ešte v období kedy neuplynula premlčacia lehota. 20. Žalobca poukázal na ust. § 112, § 104, § §106 ods.1 Občianskeho zákonníka. 21. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 37Cb/56/2015-71 zo dňa 18.04.2016 zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania alebo aby predmetné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Žalovaný zaslal k odvolaniu žalobcu vyjadrenie. V prvom rade poukázal na to, že odvolanie podal žalobca v odvolaní označený ako „Hungaria Via Kft, so sídlom Kôrosi Csoma Sándor út. 13, 11 02 Budapešť, žalobu však podala a žalobcom v konaní bola spoločnosť „Hungaro Via Kft, so sídlom Józsefkôrút 36, fszt. 5, 1085 Budapešť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolacie konanie podľa § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") zastavil z dôvodu, že odvolateľ nemá procesnú subjektivitu, ak odvolateľom je neexistujúci subjekt alebo aby odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba. 23. Z odvolania, podľa žalovaného, však možno vyvodiť, že súdu prvého stupňa vytýka, že nárok žalobcu v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za premlčaný uplynutím 2 rokov odo dňa 11.7.2011, keď uhradil sumu vo výške 14.258,- EUR za opravu motorového vozidla, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. 2011/009, t.j. odo dňa kedy žalobca nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislostí so škodovou udalosťou. Odvolateľ má za to, že plynutie premlčacej doby sa malo počítať od 6.8.2013, pretože vtedy sa žalobca dozvedel, že tým, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť došlo k vzniku škody. V tejto súvislosti je toho názoru, že súd nevidel príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ktorá vznikla žalobcovi. 24. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Za potrebné považoval uviesť, že samotný návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáha náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť porušením zákonnej povinností pri likvidácii škodovej udalosti zo dňa 3.6.2011, považuje za nedôvodný. Žalobcovi postupom žalovaného žiadna škoda nevznikla a nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobcu, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. BMW 300, ECV: D.-XXXAD. Zodpovednosť žalovaného preto nie je daná. Je nesporné, že žalobca sa v konaní proti žalovanému domáha náhrady škody. Pri posudzovaní, či nárok žalobcu bol v čase podania návrhu na súd premlčaný, je preto potrebné vychádzať z ust. § 106 Občianskeho zákonníka. 25. Ak by sa pripustilo, že postupom žalovanému bola žalobcovi spôsobená škoda, čo však žalovaný popiera, tak v prejednávanej veci sa žalobca o tom, kto za škodu zodpovedá, ako sám uvádza, dozvedel dňa 6.8.2013, a to z oznámenia žalovaného o tom, že mu plnenie neposkytne, nakoľko jeho nárok na náhradu škody je premlčaný. V tom čase mu už výška škody bola známa. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba tak podľa žalovaného uplynula dňa 6.8.2015. Objektívna lehota (3-ročná) uplynula najneskôr dňa 3.6.2014, resp. 11.7.2014. S názorom žalobcu, že premlčacia doba neplynula v období od 2.12.2013, kedy podal na súd prvý návrh na náhradu škody voči žalovanému, do 17.12.2014, kedy bolo konanie zastavené, žalovaný nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný a účelový a to s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastník konania v začatom konaní riadne nepokračuje, premlčacia doba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené, tzn. že premlčacia doba plynie aj počas konania, v takomto prípade teda nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. V konaní riadne nepokračuje taký účastník, ktorý napríklad zoberie podanú žalobu späť, nepodá návrh na pokračovanie prerušeného konania, neopraví alebo nedoplní podanie a pod. Z listín, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu je zrejmé, že dňa 2.12.2013 podal na Okresný súd Bratislava I žalobu, ktorou sa z tých istých dôvodov ako v žalobe podanej na súd dňa 27 2 2015 proti žalovanému domáhal zaplatenia 14.258,- EUR titulom náhrady škody. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 30Cb/224/2013-32 zo dňa 6.8.2014, podanie žalobcu odmietol z dôvodu, že žalobca v lehote stanovenej súdom svoj neúplný návrh nedoplnil. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného sudu Bratislava I č.k. 30Cb/224/2013-32 zo dňa 6.8.2014, uznesením č.k. 2Cob/202/2014-37 zo dňa 28.10.2014, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Z uvedeného jednoznačne podľa žalovaného vyplýva, že žalobca síce podal dňa 2.12.2013 na Okresný súd Bratislava I proti žalovanému žalobu o náhradu škody, v konaní však riadne nepokračoval, keďže súd jeho podanie odmietol. Z toho možno vyvodiť záver, že dňa 2.12.2013, kedy si žalobca ním tvrdené právo na súde uplatnil spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka nenastalo, nakoľko v dôsledku správania sa žalobcu, ktorý neúplný návrh v súdom stanovenej lehote nedoplnil, súd jeho podanie odmietol. 26. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s námietkou premlčania jeho nároku, poukázal na to, že pri právach z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti, v danom prípade, ako uvádza, od 11.7.2012. S týmto názorom žalobcu žalovaný nesúhlasí a poukázal na ust. § 15 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. 27. Žalovaný uviedol, že len využil svoje právo vzniesť námietku premlčania. Žalobcovi nič nebránilo, aby v zákonnej 2-ročnej subjektívnej lehote sa náhrady škody domáhal cestou súdu. To, že tak právny zástupca žalobcu neurobil, je jeho chybou, a pokiaľ žalobcovi bola spôsobená škoda, tak mu ju v danom prípade spôsobil jeho právny zástupca. 28. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že nárok žalobcu je premlčaný a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Preto požiadal odvolací súd, ak odvolacie konanie nezastaví alebo odvolanie neodmietne, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 10.04.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 30. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 33. V konaní nebolo sporné, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 27.2.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 14.258,- Eur, ktorú predstavovali náklady na opravu vozidla, uplatnené žalobcom u žalovaného dňa 11.7.2011 ako nárok poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 3.6.2011. 34. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 35. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 36. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 37. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 38. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, už dňa 11.7.2011. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba. 39. V predmetnej veci škodu na aute nespôsobil žalovaný, ale poistenec žalovaného, o čom mal žalobca vedomosť dňa 3.6.2011. Rovnako tak žalobca už dňa 11.7.2011 uhradil náklady na opravu vozidla, poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 3.6.2011. Táto vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou od uvedeného dňa (11.7.2011) žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie premlčacej doby práva na náhradu škody začala odvíjať až od oznámenia poisťovateľa, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia poisteného plnenia. Škoda nevznikla zavineným konaním žalovaného, neexistuje žalobcom tvrdená príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcovi, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. BMW 300, EČV: D.-XXXAD. Zodpovednosť žalovaného za škodu, preto nie je daná. 40. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že premlčacia doba neplynula od 2.12.2013, kedy podal prvú žalobu o náhradu škody, do 17.12.2014, kedy bolo konanie ukončené odmietnutím žaloby. 41. Podľa § 112 Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 42. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, premlčacia doba počas konania neplynie, a to za predpokladu, že veriteľ riadne v konaní pokračuje. Účastník v konaní riadne pokračuje ak svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania, takže toto konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej, t.j. tzv. meritórnym skončením konania. Ak však veriteľ v začatom konaní riadne nepokračuje, premlčacia doba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené. 43. V prípade podanej žaloby o náhradu škody zo dňa 2.12.2013, toto podanie bolo Okresným súdom Bratislava I (v konaní č.k. 30Cb/224/2013) uznesením zo dňa 6.8.2014 odmietnuté, čo potvrdil i Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 2Cob/202/2014-37 zo dňa 28.10.2014. Je teda nepochybné, že v uvedenom prvom konaní žalobca riadne nepokračoval. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Námietka žalobcu v odvolaní je teda nedôvodná. 44. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní, že ak by aj bola počítaná premlčacia lehota od 11.7.2011, kedy bola uhradená faktúra za v spore poškodeného vozidla, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti, t.j. od 11.7.2012. 45. Podľa § 104 Obč. zák., pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 46. V predmetnej veci je predmetom konania nárok žalobu na náhradu škody, nie nárok na plnenie z poistenia, preto ustanovenie § 104 Obč. zák. na danú vec nemožno aplikovať. 47. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď námietku premlčania, vznesenú žalovaným, posúdil ako dôvodnú a správnu, konštatoval, že nárok žalobcu bol premlčaný uplynutím 2 rokov odo dňa 11.7.2011. Žaloba bola podaná na súd až dňa 27.2.2015, t.j. po uplynutí premlčacej doby. 48. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a však nakoľko nebol zastúpený advokátskou kanceláriou trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a z toho dôvodu mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 50. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).