Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/370/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212348 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115212348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: X.. C. P., R.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX D., v 2. rade: K.. H. P., R.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX D., proti žalovanému: S.. K.W. D., I..W..V.., K. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zast.: Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/100/2015-152 zo dňa 9.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/100/2015-152 zo dňa 9.5.2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 331,50 Eur z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri CAPITOL LEGAL ARBITRATION s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava, vedený pod sp.zn. 1Rci 1011/14-19 zo dňa 23.3.2015 v celom rozsahu. Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 331,50 Eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovi v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 4.5.2015 domáhali zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý im bol doručený dňa 30.4.2015 a ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 40.000,-- Eur, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 2.880,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.835,88 Eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. 3. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. - teda popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy a v zmysle § 40 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. - teda namietajú porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. 4. Žalobcovia v žalobe uviedli, že na výzvu rozhodcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, aby sa vyjadrili k pripojenej žalobe, zaslali rozhodcovskému súdu „Návrh na zastavenie rozhodcovského konania pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a námietku právoplatnosti rozhodcovského súdu/žalobná odpoveď“, v ktorom účinne namietali právomoc rozhodcovského súdu, ako i nulitnosť Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 3.5.2011, a teda následne aj samotnej pohľadávky postupníka S.. K. D. I..W..V.. 5. Jediný rozhodca rozhodcovského súdu sa v predmetnom rozsudku vysporiadal s námietkami právomoci rozhodcovského súdu žalobcov v1. a 2. rade tak, že posúdením platnosti Dohody o pristúpení k záväzku vyhodnotil, že táto Dohoda bola uzatvorená v súlade so zákonom a vôľou žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, a to s ohľadom na ich faktické konanie, t. j. úhrady na istinu v zmysle Zmluvy o úvere v spojení s Dohodou o pristúpení k záväzku a Žiadosti o pokračovanie v splácaní úveru zo dňa 03.08.2011. Konštatoval, že zo strany žalobcov v 1. a 2. rade boli spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o. (pôvodnému veriteľovi) uhradené platby na istinu: dňa 29.09.2011 vo výške 10.000 EUR, dňa 10.11.2011 vo výške 30.000 EUR, dňa 18.11.2011 vo výške 10.000 EUR, dňa 23.11.2011 vo výške 5.000 EUR. Rozhodca sa tak bez ďalšieho hlbšieho skúmania plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného, bez ohľadu na predložené listinné dôkazy - výpisy z účtu spoločnosti AGROSPRA spol. s. r. o., čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní a rovnako k preukázanej predpojatosti rozhodcu K.. X.. N. J. v prospech S.. D., I.. W.. V... Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobnom návrhu upriamili pozornosť súdu na skutočnosť, že z výpisov z účtu spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o. je nepochybne preukázané, že žalobkyňa v 2. rade neuhradila ani jednu splátku za úver poskytnutý obchodnej spoločnosti HVV, s.r.o. (dlžník pôvodného veriteľa spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o.) a rovnako nikdy nežiadala o pokračovanie v splácaní úveru. Žalobca v 1. rade zaplatil iba jednu splátku, a to splátku dňa 10.11.2011 vo výške 30.000 Eur, teda neuhradil šesť splátok ako je to uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku ale iba jednu splátku. K Žiadosti o pokračovanie v splácaní úveru zo dňa 03.08.2011 pristúpil žalobca v 1. rade pod nátlakom X.. I., štatutárneho zástupcu spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o. 6. Žalobcovia ďalej uviedli, že k Dohode o pristúpení k záväzku boli donútení pod hrozbou hrubého nátlaku, a to vtedy keď štatutárny zástupca spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o. X.. I. postúpil svoju pohľadávku pánovi K. W., ktorý sa žalobcom začal vyhrážať telefonicky ale aj na ulici. V prípade Dohody o pristúpení k záväzku ide o zmluvu úžernícku. Žalobcovia v 1. a 2. rade „prevzali„ dlh krachujúcej spoločnosti HVV, s.r.o. aj so splatnou zmluvnou pokutou vo výške 30% zo sumy poskytnutého úveru 150.000 Eur ako aj so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania. Už táto skutočnosť je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, naviac žalobcovia uzatvárali Dohodu ako fyzické osoby, mimo rámca podnikateľskej činnosti spoločnosti HVV, s.r.o., kedy spoločnosť HVV, s.r.o. ručila za záväzky spoločníka len do výšky 6.639 Eur, pričom štatutárny zástupca spoločnosti AGROSPRA spol. s r.o. preniesol ťarchu na osoby fyzické a tým prakticky negoval podnikateľské riziko. 7. Čo sa týka rozhodcovskej doložky táto nebola individuálne dohodnutá, bola inkorporovaná v texte Dohody, vylučuje akúkoľvek právomoc civilného súdu, neobsahuje žiadne dojednania o spôsobe výberu rozhodcovského súdu, rozhodcu, vylučuje tiež právomoc konania pred Rozhodcovským súdom. Žalobcovia upriamili pozornosť na to, že rozhodcovské konanie sa má konať pred Rozhodcovským súdom, pričom v Bratislave sú tri Rozhodcovské súdy, a to na Žilinskej ulici 14, Ventúrskej ulici 14 a Panenskej ulici 14 (podľa aktuálnej internetovej stránky bola uvedená adresa Pri Suchom mlyne 9, Bratislava). Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo amorálna a spôsobila, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodla fyzická osoba, ktorej moc nebola delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou ale viac menej založená na takých aspektoch, akými je zisk rozhodcu. Tieto skutočnosti namietali žalobcovia v 1. a 2. rade aj vo svojom Návrhu na zastavenie rozhodcovského konania pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a námietku právomoci rozhodcovského súdu. 8. Súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi a výpoveďami žalobcov mal za nesporné, že žalobca v 1. rade ako konateľ spoločnosti HVV s.r.o. so sídlom Zámocká 36, IČO: 35 968 311 uzatvoril s pôvodným veriteľom spoločnosťou AGROSPRA spol. s r.o. dňa 13.10.2010 Zmluvu o úvere. Tak ako to vyplýva z Čl. I. Zmluvy o úvere „ predmetom tejto Zmluvy je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi v jeho prospech na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 150.000 Eur (úver) a záväzok Dlžníka poskytnutý úver Veriteľovi vrátiť a zaplatiť Veriteľovi Úroky (článok 3.4 tejto Zmluvy). Túto skutočnosť účastníci konania počas konania pred všeobecným súdom nerozporovali. Žalobca v 1. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 25.04.2015 namietal predovšetkým Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 03.06.2011 jeho ako aj jeho manželky (žalobcovia v 1. a 2. rade v tomto konaní) a namietal predovšetkým spôsob akým k Dohode o pristúpení k záväzku došlo. Uviedol, že on a ani jeho manželka nemali žiadnu vôľu, nemali ani dôvod dobrovoľne pristúpiť k vyššie uvedenej Dohode. 9. Súd poukázal v rozsudku na ust. § 41 a § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ako prvou sa zaoberal obranou žalovaného, ktorú predniesol na pojednávaní dňa 25.04.2016, keď uviedol, že žalobcovia podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodňujú ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žaloba však bola spísaná dňa 04.05.2015, súdu bola doručená dňa 05.05.2015, pričom takéto ustanovenie zákona sa v čase podania žaloby v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nenachádza. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade odôvodňujú podanie žaloby znením zákona, ktorý v tom čase už nebol platný a účinný, a preto nie je zrejmé, na základe akých dôvodov sa domáhajú zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. 10. Súd s poukazom na § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. a § 1, § 41 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že petit žaloby je formulovaný jasne, zrozumiteľne a presne s poukazom na jeho materiálnu vykonateľnosť. Z obsahu žaloby je jednoznačne zrejmé žalobcami namietaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorý bol žalobcami namietaný aj v samotnom rozhodcovskom konaní, ako aj namietanie porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Na základe uvedeného mal súd za to, že pri posudzovaní žaloby po obsahovej stránke je táto podaná, napriek odkazu na neúčinné zákonné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z., aj v súlade s novelizovaným ustanovením 40 ods. 1 písmeno a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinným v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd. 11. V súvislosti s namietaným porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania súd poukázal na § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. a § 18 O.s.p. 12. Vykonaným dokazovaním súd jednoznačne zistil, že v rámci rozhodcovského konania bola žalobcom riadne doručená na vyjadrenie žaloba podaná na rozhodcovský súd, teda že žalobcovia mali možnosť sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd vyjadriť. Rozhodcovský súd na predmetné vyjadrenie prihliadol a skutočnosti uvedené vo vyjadrení vyhodnotil ako nepreukázané. V súvislosti s uvedeným súd konštatoval, že pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v konaniach vedených podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať spôsob akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Samotné právne posúdenie a zhodnotenie skutkového stavu bolo plne v kompetencii samotného rozhodcovského súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie skutkového stavu rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní, a tak samozrejme nemôže byť ani dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uvedenie tohto dôvodu býva v praxi často využívané k pokusom o prenesenie veci pred všeobecný súd. Súd to vníma ako snahu účastníka o otvorenie vecného prejednania sporu. Nakoľko však žalobcovia mali možnosť v rozhodcovskom konaní sa k veci vyjadriť, dospel k súd k záveru, že v danom prípade nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a teda že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej porušenia, nie je dôvodné. 13. V súvislosti s namietaním nedostatku právomoci Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri CAPITOL LEGAL ARBITRATION s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava, súd z rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou predloženej Zmluvy o úvere uzavretej dňa 13.10.2010, ako aj z Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 3.5.2011, zistil, že všetky spory, ktoré mali vzniknúť medzi zmluvnými stranami z ich vzájomných právnych vzťahov sa mali predložiť na rozhodnutie „výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu so sídlom v Bratislave, v rozhodcovskom konaní vedenom podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a iných predpisov tohto rozhodcovského súdu platných v čase začatia sporového konania, subsidiárne podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov“. 14. Súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z., § 7 ods. 1, 3, § 12 ods. 5 zák. č. 244/2002 Z.z. a vykonaným dokazovaním mal za to, že určenie stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere ako aj dohody o pristúpení k záväzku, v znení „Bratislavský rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave“ nie je dostatočne určité na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že zmluvné strany jasne, určite a zrozumiteľne prejavili vôľu, aby ich prípadné spory boli prejednané práve pred Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri CAPITOL LEGAL ARBITRATION s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava, ktorý namietaný rozhodcovský rozsudok vydal. Z uvedeného znenia doložky nie je jednoznačne zrejmé, ktorý Bratislavský súd so sídlom v Bratislave mal podľa dohody zmluvných strán prípadné spory prejednať. 15. Na základe uvedeného, s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zák., súd dospel k záveru, že dohoda zmluvných strán o prejednaní prípadných sporov pre Bratislavským rozhodcovským súdom, ktoré je súčasťou Zmluvy o úvere ako aj Dohody o pristúpení k záväzku, je z dôvodu neurčitého určenia stáleho rozhodcovského súdu absolútne neplatným právnym úkonom. Tunajší súd tak nemal preukázanú právomoc Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri CAPITOL LEGAL ARBITRATION s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava na prejednanie namietaného sporu, o ktorom bolo rozhodnuté namietaným rozhodcovským rozsudkom, a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov - to je, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcov vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 17. Nakoľko v danej veci nebol zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 Eur z dôvodu oslobodenia žalobcov od súdnych poplatkov uznesením súdu č.k. 32Cb/100/2015 zo dňa 17.07.2015, platil vzniknuté trovy konania štát. Vzhľadom na úspech žalobcov v konaní zaviazal súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia na náhradu trov konania štátu vo výške 331,50 Eur žalovaného. 18. Proti rozsudku ako celku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p. 19. Žalovaný nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, keď súd argumentoval § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 3 a § 12 ods. 5 zák. č. 244/2002 Z.z., avšak v znení účinnom v čase vydania rozsudku a nie v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku, t.j. do 3.5.2011. Súd tak nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. 20. Žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 12 ods. 6 ZoRK v znení účinnom v čase uzavretia Dohody, ako aj na § 12a) ods. 1, 2 a 3 ZoRK. Zo znenia rozhodcovskej doložky v Dohode o pristúpení k záväzku je podľa názoru žalovaného nepochybné, že uvedením veľkého písmena v slove Bratislavskému ide o názov tohto súdu, preto neobstojí právny záver súdu, že nie je zrejmé, o ktorý Bratislavský súd so sídlom v Bratislave sa jedná. 21. Ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 55C zo dňa 21.3.2011, v ktorom bol podľa § 12a) ods. 3 ZoRK zverejnený Zoznam stálych rozhodcovských súdov, teda pred uzavretím Dohody zo dňa 3.5.2011, v zozname je na str. 15 pod pôvodným číslom 22 napísaný jediný rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave s názvom Bratislavský rozhodcovský súd, zriadený pri CAPITOL LEGAL ARBITRATION s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z Obchodného vestníka č. 186/2014 z 30.9.2014, teda pred podaním žaloby na Bratislavský rozhodcovský súd, ktorá bola doručená dňa 1.10.2014. 22. Žalovaný má preto za to, že určenie súdu v rozhodcovskej doložke je jednoznačne určité a súd ju nesprávne posúdil ako absolútne neplatný právny úkon. Navyše súd podľa žalovaného ani nemal možnosť posudzovať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., nakoľko ust. § 40 ods. 4 ZoRK mu to neumožňuje. 23. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia v konaní pred rozhodcovským súdom nikdy nenamietali neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neurčitosti, preto súd na túto skutočnosť podľa § 40 ods. 4 ZoRK nemal prihliadať. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže účastník namietať len to, čo namietal už v rozhodcovskom konaní, pretože všeobecný súd nie je vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu súdom odvolacím, ale len preskúmavacím. Žalobcovia v rozhodcovskom konaní namietali neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie slobodnej vôle a nie neurčitosti označenia rozhodcovského súdu, čo považuje žalovaný za podstatný rozdiel. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. 24. Žalovaný si uplatnil v odvolaní náhradu trov odvolacieho konania. 25. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 26. K argumentácii žalovaného poukázali žalobcovia na skutočnosť, že sám žalovaný podal žalobu dňa 1.10.2014 na Bratislavský rozhodcovský súd zriadený pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., Pri Suchom mlyne 9, 811 04 Bratislava, čo reálne nemohol, keďže sídlo bolo na Panenskej 24, 811 03 Bratislava a žalobcom sa ich písomné podania zasielané na adresu Pri Suchom mlyne 9 vrátili ako nedoručené z dôvodu neexistencie subjektu, čo žalobcovia namietali i v konaní pred rozhodcovským súdom. 27. Žalobcovia sa plne stotožňujú so závermi súdu, že určenie stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke nie je dostatočne určité, a preto sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. 28. K uvedenému vyjadreniu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že nie je podstatné, aká adresa bola uvedená v žalobe, podstatné je, že Bratislavský rozhodcovský súd konal so žalobcami v písomnom konaní, mali možnosť sa k žalobe vyjadriť, čo aj urobili a rozhodcovský súd sa s ich tvrdeniami a obranou v rozsudku vysporiadal. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že adresa Pri Suchom mlyne 9 bola v žalobe uvedená omylom, nakoľko zriaďovateľ mal na tejto adrese pôvodne svoje sídlo. Fyzicky však bola žaloba podaná na adresu Panenská 24, Bratislava. Žalovaný opätovne zdôraznil, že súd nemal právomoc posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky podľa § 37 Obč. zák. 29. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu trovy konania. 30. Žalobca k vyjadreniu žalovaného nepodal repliku. 31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, keďže nepotreboval zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 14.3.2018. 32. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s odvolaním a s vyjadreniami strán sporu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že určenie stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., teda že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z. 33. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 34. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie síce správne posudzoval dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z.z., avšak zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 35. Zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 4.5.2015 vyplýva, že žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration, s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava zo dňa 23.3.2015 č.k. 1Rci 1011/14-13. 36. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bol 3 zák. č. 244/2002 Z.z., účinného od 1.1.2015, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len za základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti. 37. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ďalej len „ZoRK“, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a dohody o pristúpení k záväzku, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. 38. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 39. Podľa § 16 ods. 1, 2 ZoRK, (1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov, c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi, d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd. (2) Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žalobca). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. 40. Z citovaných ustanovení v spojení so zmluvnými dojednaniami vyplýva, že v danom prípade bola v bode 8.7 Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2010 a v bode 4.6 Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 3.5.2011 uzavretá platná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, keď strany sa dohodli, že „všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z ich vzájomných právnych vzťahov, vrátane všetkých vedľajších (akcesorických) právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto Dohody alebo rozhodcovských doložiek alebo akýkoľvek iný vzájomný spor, predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému „rozhodcovskému súdu so sídlom v Bratislava ...“. 41. Zmluvné strany si môžu zvoliť priamo v rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke konkrétnu osobu rozhodcu alebo sa môžu dohodnúť na prerokovaní sporu v rozhodcovskom konaní pred určitým rozhodcovským súdom. V danej veci súd prvej inštancie vyvodil nesprávny právny záver, že určenie rozhodcovského súdu v znení „Bratislavský rozhodcovský súd v Bratislave“ je z dôvodu neurčitého určenia stáleho rozhodcovského súdu absolútne neplatným právnym úkonom. 42. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 12 ods. 6 ZoRK, účinného v čase uzavretia dohody, v zmysle ktorého zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. 43. Z gramatického označenia „Bratislavskému rozhodcovskému súdu so sídlom v Bratislave ...“ je podľa odvolacieho súdu nepochybné, že sa jedná o určitý, a to Bratislavský rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, ktorého sídlo a názov (rovnaný ako názov v rozhodcovskej doložke) je uvedený v Zozname stálych rozhodcovských súdov k 21.3.2011 pod položkou č. 22, ktorého údaje sú zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 55C zo dňa 21.3.2011, ročník XIX., a to v zmysle § 12a) ZoRK. 44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že určenie rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke je jednoznačne určité a nezameniteľné s iným rozhodcovským súdom. Predmetnú rozhodcovskú doložku preto nemožno vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., ako to nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie. Právomoc Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 08 Bratislava na prejednanie namietaného sporu tak bola preukázaná a rozhodcovským rozsudkom č.k. 1Rci 1011/14-13 zo dňa 23.3.2015 bol rozhodnutý spor, pre ktorý bola uzavretá platná rozhodcovská doložka, ktorá svojím obsahom zodpovedá zák. č. 244/2002 Z.z. 45. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 46. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 3 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech. 47. O výške trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, odvolací súd zároveň zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 331,50 Eur na účet súdu (z dôvodu, že žalobcovia boli oslobodení od súdnych poplatkov). 49. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).