Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/156/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213337 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115213337.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Outlet Polska Bilik sp. j., Torowa 4, 45-951 Opole, Poľská republika, IČO: 16015753600000, práv. zast. Šoltýs & Korniet, s.r.o., Račianska 69, Bratislava, IČO: 36 869 694, proti žalovanému Fashionlook, s.r.o., Jozefská 1, Bratislava, IČO: 47 728 019, zast. Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 4.917,76,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/103/2015-131, zo dňa 11.12.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/103/2015-131, zo dňa 11.12.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť 4.417,76 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 4.417,76 EUR vo výške 9,05 % p.a. odo dňa 27.10.2014 až do zaplatenia, v časti o zaplatenie 500,- EUR s prísl. konania zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 89,85%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si ako kupujúci objednal tovar u žalobcu v celkovej hodnote 4.917,76 EUR. Tovar bol žalovanému dodaný a následne dňa 29.9.2014 žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru za dodaný tovar v hodnote 4.917,76 EUR s lehotou splatnosti dňa 26.10.2014. Na pojednávaní a v zmysle priloženej Faktúry nr FAEU/2014/09/11 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný uhradil pred podaním žaloby na súd sumu 500,- EUR za dodaný tovar, preto v tejto časti berie žalobca žalobu späť. V tejto časti preto súd konanie zastavil. Z emailovej komunikácie strán mal súd za preukázané že žalovaný si prostredníctvom objednávkového systému žalobcu objednal určitý tovar rôznych kolekcií. Žalovaný informoval žalobcu, že v danom momente je schopný uhradiť sumu vo výške 500,- EUR a požiadal o dodanie menej kusov vybraných tovarov kolekcie značky Zalando a Vila. Žalobca zosumarizoval obsah dohody so žalovaným, pričom celkové náklady vyčíslil na sumu 4.903,10 EUR. Na záver žalobca žalovaného informoval, že ak súhlasí so zhrnutím dohody, pošle mu faktúru na preddavok 500,- EUR na základe ktorého pre neho rezervuje objednaný tovar. Žalovaný jednoznačne potvrdil obsah dohody. Žalovaný zaslal žalobcovi potvrdenie o realizácii platby vo výške 500,- EUR - dňa 12.9. 2014.Z emailovej komunikácie zo dňa 20. až 22.10.2014 vyplýva, že žalobca kontaktoval žalovaného s cieľom pripomenutia blížiaceho termínu splatnosti zvyšnej časti kúpnej ceny (26.10.2014). K tomu sa žalovaný vyjadril, že si myslí, že svoju platobnú povinnosť zvládne. Dokonca uviedol, že platbu „musí zvládnuť.... vidí, že žalobca je dobrým partnerom“. Prijatie návrhu zmluvy (objednávky), ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý - aby zmluva vznikla - treba včas a bezvýhradne akceptovať. Pokiaľ ide o formu kúpnej zmluvy, platí zásada úplnej neformálnosti. Medzi stranami sporu je nesporné, že uzatvorili medzi sebou kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si ako kupujúci objednal u žalobcu tovar v celkovej hodnote 4.917,76 EUR. Žalobca preto dňa 30.9.2014 dodal žalovanému objednaný tovar (vyplýva z informácii o zásielkach nachádzajúcich sa v spise). Žalobca dňa 29.9.2014 vystavil a doručil žalovanému faktúru č. FAEU/2014/09/16 za dodaný tovar, a to na sumu 4.917,76 EUR vrátane DPH. Splatnosť faktúry bola určená ku dňu 26.10.2014. Napriek riadnemu a včasnému odovzdaniu objednaného tovaru zo strany žalobcu, žalovaný dlžnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil, uhradil len sumu 500,- EUR a to dňa 12.9. 2014. Tovar žalobcovi nevrátil, nereklamoval jeho nedostatky, nežiadal zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný v celom rozsahu popieral žalobcov uplatnený nárok dôvodiac, že od žalobcu si v minulosti objednal určitý tovar na skúšku, za ktorý aj zaplatil vopred sumu 500,- EUR a ďalšia spolupráca nenasledovala - nakoľko tovar bol nekvalitný. Zároveň uviedol, že žalovanú faktúru obdržal až pri doručení platobného rozkazu. V zmysle § 471 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník „Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.“ Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli - takáto dohoda medzi stranami sporu nevyplýva z emailovej dokumentácie založenej v spise, ktorej pravosť žalovaný nenamietal a ani z iného dôkazu založeného v spise. Súd nemal za preukázané ani tvrdenie žalovaného, že nemal informáciu o faktúre, ktorá je predmetom tohto konania (a o jej existencii sa dozvedel až v rámci tohto konania). Naopak - z emailovej dokumentácie vyplýva, že žalobca ho na blížiacu sa splatnosť faktúry upozorňoval a žalovaný na tento mejl reagoval s tým, že dôjde k jej úhrade. Okrem toho aj zástupca žalobcu v marci 2015 doručil žalovanému predmetnú faktúru (rovnako vyplýva z emailovej dokumentácie). Čo sa týka tvrdenia žalovaného o vadnosti dodaného tovaru, žalovaný nepredložil žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že tovar mal vady a bol z jeho strany reklamovaný, resp. že požadoval zľavu z kúpnej ceny. Súd má za preukázané, že žalobca si splnil povinnosť v zmysle § 411 Obchodného zákonníka, avšak žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 447 a § 448 ods. 1, Obchodného zákonníka a do dnešného dňa sumu za dodaný tovar neuhradil. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania: súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“. Kúpna cena bola splatná 26.10. 2014, dlžník (žalovaný) sa teda do omeškania dostal 27.10. 2014. Sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch v rozhodnom období bola vo výške 9,05% ročne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 4.417,76 EUR od 27.10.2014 do zaplatenia. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a to proti zaväzujúcemu výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania, z dôvodu, že a to z dôvodu, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz o tom, že by si u žalovaného objednal tovar v sume, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, (neexistuje žiadna objednávka, ani prípadne kúpna zmluva). Má za to, že z priloženej e-mailovej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť uzatvorenie obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi. Namietal, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by žalobca prevzal tovar v rozsahu a v zmysle údajnej faktúry č. nr FAEU/2014/09/16 vystavenej dňa 29.9.2014 na sumu 4 917,76 EUR. Žalovaný má za to, že žalobca si objednal u žalovaného tovar na skúšku v sume 500,- EUR, na základe čoho mu žalobca vystavil faktúru č. nr FAEU/2014/09/11, ktorú aj uhradil. Vzhľadom k tomu, že dodaný tovar mal vady ukončil následne so žalobcom ďalšiu spoluprácu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.12.2017, sp.zn.: 33Cb/103/2015 v časti, vo výroku č. II, a to tak, že žalobný návrh žalobcu v časti istiny 4 417,76 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 4 417,76 EUR vo výške 9,05 % odo dňa 27.10.2014 zamieta v celom rozsahu a zároveň zrušil výrok č. Ill (o trovách konania) a rozhodol o priznaní trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.12.2017, sp.zn.: 33Cb/103/2015 v časti výroku č. ll a č. III., a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal prevzatie tovaru dal do pozorností ďalší dôkaz - Informáciu o sledovaní zásielky, ktorý predložili v konaní pred súdom prvej inštancie ako dôkaz č. 5 nášho vyjadrenia zo dňa 14.7.2017, Ak je žalovaný presvedčený, že sa nejedná o relevantný dôkaz preukazujúci prevzatie objednaného tovaru v hodnote 4.917,76 EUR (čo odmietame), mal možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie tento dôkaz spochybniť predložením dôkazov, ktoré by uvedené vyvrátili. Žalovaný však zostal pasívny a nepredložil žiadne dôkazy ani skutkové tvrdenia, ktorými by žalobcom predložené dôkazy o prevzatí tovaru v hodnote 4.917,76 EUR spochybnil. Keďže žalobca ani žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhli vykonanie výsluchu strán, je vylúčené, aby bral odvolací súd ohľad na skutočnosť, že v konaní nebol vypočutý žiaden z konateľov strán. Žalovaný mal ako strana sporu v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť navrhnúť dôkazy, ktoré uznal za vhodné, a to napríklad i výsluch strán. Keďže tak žalovaný neurobil, nie je na mieste odôvodňovať nevykonaním výsluchu strán odvolanie proti rozsudku. Tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie sú nepravdivé a nepodložené. O účelovosti tvrdení žalovaného svedčí aj to, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný okrem slovného popretia tvrdení žalobcu nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy konania. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo bez ďalších pochybností preukázané, že strany sa v prejednávanom obchodnom prípade nedohodli na kúpe na skúšku tak ako to konštatoval a odôvodnil súd prvej inštancie. Tvrdenie žalovaného o tom, že tovar mu nebol dodaný namietal až v podanom odvolaní a preto odvolací súd na toto tvrdenie nemohol prihliadať vzhľadom na zásadu koncentrácie v rámci dokazovania. Tvrdenie o nedodaní tovaru považuje odvolací súd za účelové. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že tovar vykazoval vady, tieto vady neboli špecifikované a žalobca nepreukázal, že prípadné vady tovaru zákonným spôsobom u žalobcu reklamoval. Tvrdenie žalobcu o vadách tovaru je teda v logickom rozpore s tvrdením o nedodaní tovaru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s ustáleným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a stotožňuje sa aj s právnym posúdením, ktoré bolo jasne, zrozumiteľne a dostatočne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. 7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).