Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/195/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217662 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115217662.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade M. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, W., v 2. rade J. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XX. D., v 3. rade C. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, všetci zastúpení: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s. r. o., Hlavná 31, Trnava, IČO 37927841 proti žalovanému: UNIQUA poisťovňa a. s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO 00653501, zastúpený: PRK Partners s. r. o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 23C/165/2015 - 96 zo dňa 06.06.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 23C/165/2015-96 zo dňa 06.06.2017 po t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcov v 1. až 3. rade nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobou podanou na Okresnom súde v Leviciach dňa 29.01.2015, ktorá bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.06.2015, sa žalobcovia domáhali voči žalovanému ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2015 vzali žalobcovi žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie vo veci zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.07.2015 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 24.05.2016 č. k. 14Co/101/2016 - 77 zrušil napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, v ktorom poukázal na ustanovenia § 256 ods. 1 a 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Konštatoval, že vo veci je dôvodná aplikácia § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že nesúhlasili s postúpením veci z Okresného súdu Levice na Okresný súd Bratislava I, na ktorom je nadmerné množstvo prejednávaných vecí, a súčasne aj z dôvodu značnej vzdialenosti tohto súdu od ich trvalého bydliska. Žalobcovia tak zavinili zastavenie konania, a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd pritom nevzhliadol vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by prichádzal do úvahy vo veci postup podľa § 257 CSP nepriznať žalovanému náhradu trov konania. Žalobcovia svoje majetkové pomery nijakým spôsobom nepreukázali a ani samotná nemajetnosť, prípadne oslobodenie strany od súdnych poplatkov, nemá za následok, že takáto strana nie je povinná znášať trovy konania, ktoré vzniknú jej alebo protistrane. 4. Uznesenie napadli spoločným odvolaním žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 09.08.2017. Poukázali na ustanovenie § 257 CSP s tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Súd je vždy povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Predmetom tohto súdneho konania bola ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu usmrtenia manžela a otca žalobcov, ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s trestným činom vodičky motorového vozidla, poistenej v poisťovni žalovaného. Do úvahy treba brať aj správanie účastníkov v štádiu pred samotným súdnym sporom, kedy sa snažili o uzavretie mimosúdnej dohody so žalovaným a ponúkli možnosť finančne ich odškodniť v podstatne nižšej sume, ako žalovali v súdnom konaní. Žalovaný však túto ponuku zásadne odmietol a žalobcovia sa museli obrátiť na súd. V neposlednom rade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Ak by uvedené konanie nebolo zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov, žalobcovia by vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ku ktorej došlo aj z dôvodu usmrtenia nebohého, si uplatnili nárok na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Súd by mal brať do úvahy aj majetkové pomery oprávneného účastníka, ktorý má nárok na náhradu trov konania. Ak by súd upustil od zaviazania žalobcu na náhradu trov konania, vzhľadom na finančný obrat poisťovne žalovaného a na jeho majetok by to malo na neho minimálny dopad. Žalovaný je akciovou spoločnosťou, ktorého tržby za rok 2015 boli 106 351 000,- eur. Preto pri nepriznaní náhrady trov konania v sume 222,46 eur nemožno hovoriť o zasiahnutí do majetkovej sféry žalovaného. Navyše pri vyčísľovaní trov právneho zastúpenia sa postup právneho zástupcu žalovaného priečil dobrým mravom, keď v konaní požadoval priznať takmer 7- násobok trov, ktoré mu boli súdom v skutočnosti priznané. Žalobcovia rovnakú žalobu podali následne na Okresný súd v Prešove, kde je konanie vedené pod sp. zn. 7C/235/2015. V prípade úspechu v tomto konaní má žalovaný možnosť domáhať priznania náhrady trov právneho zastúpenia aj za prevzatie prípadu a podanie vyjadrení k žalobe v tomto konaní. Podľa názoru žalobcov napadnuté uznesenie je aj nepreskúmateľné, pretože je nejasné a nepresvedčivé. Právny záver súdu, že vo veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú odôvodnené, a nie je zrejmé, ako dospel súd k tomuto záveru. Žalobcovia sa preto domáhajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a sám rozhodol podľa § 390 CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže vo veci ide na strane žalobcov o samostatné procesné spoločenstvo, alternatívne navrhli, aby súd využil aspoň čiastočnú moderáciu a žalobcom, prípadne niektorým zo žalobcov, uložil povinnosť nahradiť trovy konania iba v čiastočnom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalobcov podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 07.09.2017. Namietol, že v podanom odvolaní žalobcovia uviedli len to, čo už namietali v priebehu súdneho konania. Opätovne tvrdia, že dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť povaha predmetu konania, údajne nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalobcov, ako aj odmietnutie mimosúdnej dohody zo strany žalovaného. Svoju nepriaznivú finančnú situáciu žalobcovia nepodložili žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a ani ju nijako nepreukázali. Navyše aj podľa judikatúry najvyšších súdov nie je nepriaznivá finančná situácia strán sporu ešte dôvodom hodným osobitným zreteľa. Vyplýva to aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/147/08 a ďalej z dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdo/V/19/2008. Ustanovenie § 257 CSP nemá slúžiť na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ako sa to snažia žalobcovia preukázať s poukazom na výsledok podnikateľskej činnosti žalovaného. K odvolacej námietke, že žalovaný odmietol uzavrieť mimosúdnu dohodu, žalovaný uviedol, že v období, kedy všeobecné súdy rozhodujú o spornej právnej otázke, ktorá je aj predmetom sporu, rozdielne (konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 8Cdo/219/2016), pričom z niektorých rozhodnutí vyplýva, že poisťovne nie sú pasívne vecne legitimované v konaniach tohto typu a dovolací súd doposiaľ ani raz nevyslovil odlišný právny názor, nie je spravodlivé vyčítať žalovanému, že dobrovoľne nepristupuje k vyplácaniu tohto druhu nárokov, a že tak neurobil ani v tomto prípade. V predmetnom konaní bol postup žalobcov špekulatívny. Iba v dôsledku správania žalobcov nastala situácia, že jeden a ten istý nárok bol predložený na tri okresné súdy, a to na Okresný súd Levice, Okresný súd Bratislava I a Okresný súd Prešov. Dôvodom prečo bola žaloba podaná na začiatku na Okresný súd Levice, bolo nesprávne určenie miestnej príslušnosti zo strany právneho zástupcu žalobcov, ktorý určil miestnu príslušnosť podľa § 87 písmeno f) OSP. V zmysle tohto ustanovenia je na konanie príslušný aj súd, v ktorom má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Už v tomto čase muselo byť žalobcom zjavné (keďže boli zastúpení advokátom), že predmetom konania nie je a ani nemôže byť spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Došlo tak k očividnej chybe a vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I. Tento vývoj však žalobcom nevyhovoval, a preto sa rozhodli podať ďalšiu žalobu o žalovanom nároku na Okresný súd Prešov. V dôsledku toho bol žalovaný nútený v predmetnom konaní vynakladať trovy navyše, ktoré by neboli vznikli nebyť uvedeného správania sa žalobcov. V dôsledku späťvzatia žaloby v predmetnom konaní bol nárok žalobcov meritórne prejednaný a rozhodnutý na prvom stupni až v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/235/2015, v ktorom bola žalobcom priznaná aj náhrada trov súdneho konania. Podľa názoru žalovaného môžu žalobcovia iba v tomto konaní argumentovať tým, že majú pozíciu akejsi slabšej sporovej strany. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia žalovaný uviedol, že v tomto prípade nejde o meritórne rozhodnutie, ale len o uznesenie o náhrade trov konania. Preto nemožno vyčítať súdu, ak sa do detailov nevenoval každému aspektu. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne nároku o náhrade trov konania. Celkom jasne uviedol, v čom žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania a rovnako, prečo nevidí dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanému aj náhradu trov konania. 6. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu replikou doručenou súdu dňa 17.10.2017. Zotrvali na všetkých dôvodoch podaného odvolania. K otázke miestnej príslušnosti právny zástupca zdôraznil, že žalobcom sú pozostalí rodinní príslušníci, ktorí stratili v príčinnej súvislosti s trestným činom milovaného člena rodiny, s ktorým mali spoločný trvalý pobyt. Na takéto konania zákonodarca nevyriešil otázku miestnej príslušnosti. Na druhej strane spotrebiteľ, ktorý v stave ľahkovážnosti uzavrie spotrebiteľskú zmluvu má automaticky právo žalovať žalovaného v mieste trvalého bydliska žalobcu ako spotrebiteľa. Takýto pomer výberu práv miestne príslušného súdu je zjavne v rozpore so všeobecnou zásadou spravodlivosti. Vznesenú námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Levice považujú v tomto kontexte zo strany žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorý predstavuje zneužitie procesného práva. Navyše žalovaný má v Leviciach, resp. v iných okresných mestách svoje pobočky a nemožno preto hovoriť o výhodnosti alebo nevýhodnosti miestnej príslušnosti súdu vo vzťahu k žalovanému. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov, títo iba z formálneho hľadiska nemajú postavenie spotrebiteľa. K obrane žalovaného, že nemôže byť na jeho ťarchu, ak sa pri odmietaní úhrady nároku žalobcom pridržiaval konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, právny zástupca žalobcov uviedol, že v dôsledku neexistencie zjednocujúceho výkladového stanoviska Najvyššieho súdu SR predstavuje rozhodnutie, ktorým sú vnútroštátne súdy viazané, rozhodnutie Ústavného SR sp. zn. 3ÚS/666/2016. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalobcov, ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa v súlade s § 257 CSP, právny zástupca žalobcov uviedol, že priamo z citovaného ustanovenia vyplýva, že majetkové pomery tvoria jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom súd musí pri aplikácii citovaného ustanovenia prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa komplexne, teda musí prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré spolu bezprostredne súvisia. Preto v plnom rozsahu trvajú na podanom odvolaní. 7. Na repliku žalobcov reagoval žalovaný duplikou doručenou súdu dňa 15.12.2017 prostredníctvom právneho zástupcu. Opätovne zopakoval všetky svoje námietky vo vzťahu k podanému odvolaniu a zdôraznil, že žalobcovia so spoločnosťou žalovaného nikdy neboli v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. Keďže žalobcovia boli od počiatku zastúpení advokátom, ktorý by mal byť spôsobilý poskytovať kvalifikovane právnu pomoc, muselo mu byť zrejmé, že podanie žaloby podľa § 87 písmeno f) OSP na Okresný súd Levice bolo nesprávnym procesným postupom. Dôvodom späťvzatia žaloby bol len nesúhlas žalobcov s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I, čo odôvodnili nadmerným množstvom prejednavaných vecí pred týmto súdom a z dôvodu jeho značnej vzdialenosti od miesta ich bydliska. Následne však podali žalobu na Okresný súd Prešov, ktorý je od ich miesta bydliska dvojnásobne vzdialený ako Okresný súd Bratislava I. Námietka miestnej príslušnosti zo strany žalovaného nemôže byť vykladaná ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže išlo o jeho snahu, aby bol dodržaný zákon a aby sa konanie uskutočnilo na príslušnom súde. Žalovaný sa dôsledne zaoberal aj návrhom žalobcov na mimosúdnu dohodu a dospel k záveru, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR poisťovne nie sú pasívne vecne legitimované v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. O svojom závere následne informoval žalobcov. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, ak sa pri odmietaní úhrady nároku pridržiaval vyššie uvedenej konštantnej judikatúry. Odvolací súd doposiaľ ani raz nevyslovil odlišný právny názor, teda, žeby poisťovne mali pasívnu legitimáciu. Keďže iná rozhodovacia prax kolégií Najvyššieho súdu SR neexistuje, nebolo potrebné prijímať ani žiadne ďalšie zjednocovacie stanovisko. Žalovaný zotrval na právnom názore, že žalobcovia nepreukázali, žeby existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, a nieto ešte existenciu výnimočných okolností tohto prípadu, čo vyžaduje kumulatívne ustanovenie § 257 CSP. Keďže konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo zastavené výlučne z dôvodov na strane žalobcov, ktorí nesúhlasili s jeho miestnou príslušnosťou, výlučne žalobcovia zavinili zastavenie tohto konania. Konanie o nároku samom je predmetom konania na Okresnom súde Prešov, resp. v súčasnosti na Krajskom súde v Prešove, na ktorý podali žalobcovia obsahovo rovnakú žalobu. Napadnuté uznesenie je preto vecne správne. 8. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcu žalobcov dňa 14.08.2018, ktorý voči nemu už nepodal ďalšiu repliku. 9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní doterajšieho priebehu súdneho konania, postupu prvoinštančného súdu, odôvodnenia napadnutého uznesenia, odvolacích námietok žalobcov a stanoviska žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie vo veci nie je dôvodné. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana konania procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu trov protistrane. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania protistrane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Zásada procesnej zodpovednosti zavinenia zastavenia konania sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže vzniknúť na strane žalobcu aj žalovaného. V zásade platí, že ak bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Výnimkou je situácia, kedy bola dôvodne podaná žaloba späťvzatá pre správanie žalovaného. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobcovia nevzali žalobu späť v dôsledku správania sa žalovaného, ale z dôvodu, že vec bola postúpená zo súdu, na ktorý žalobu podali, na iný súd, ktorý považujú za preťažený a značne vzdialený od miesta ich bydliska. Následne rovnakú žalobu podali na Okresný súd Prešov. Uvedené dôvody späťvzatia žaloby nepochybne zakladajú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcov. 12. Základom odvolania žalobcov je námietka, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil existenciu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré nemal v súlade s § 257 žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie výnimočne umožňuje nezaviazať stranu, ktorá zavinila zastavenie konania, na úhradu vzniknutých trov v súdnom konaní protistrane. Podľa názoru žalobcov takýmito dôvodmi vo veci sú: charakter predmetu sporu v merite veci súvisiaceho s úmrtím člena rodiny žalobcov; neochota žalovaného dohodnúť sa s nimi na mimosúdnom vyrovnaní pred začatím súdneho konania; námietka žalovaného čo do miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice konať vo veci podaná v rozpore s dobrými mravmi; a napokon majetkové pomery na strane žalobcov v porovnaní s majetkovými pomermi žalovaného. Ani jedna z uvedených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa v predmetnej veci kritériá na aplikáciu citovaného ustanovenia § 257 CSP. 13. Keďže žalobcovia po postúpení veci na Okresný súd Bratislava I a späťvzatí žaloby, podali rovnakú žalobu na Okresný súd v Prešove, ktorý ju prejednal a rozhodol v merite veci, prináleží posudzovanie charakteru predmetu sporu vo vzťahu k náhrade trov konania súdu v uvedenom konaní. Bolo dobrovoľným rozhodnutím žalobcov uplatniť si svoje práva na súdnu ochranu na inom súde než na tom, na ktorý bola v dôsledku nesprávneho určenia miestnej príslušnosti súdu vo veci ich právnym zástupcom žaloba prvý krát podaná. Úvahy právneho zástupcu žalobcov, že žalobcovia v spore o ochranu osobnosti by mali požívať rovnakú ochranu ako spotrebitelia, sa môžu hodnotiť len v hypotetickej rovine, pretože súdy musia aplikovať v súdnych konaniach platnú právnu úpravu. Využitie procesného práva stranou sporu na podanie námietky miestnej nepríslušnosti súdu konať vo veci v súlade s platným procesným predpisom, nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako neochotu žalovaného subjektu uzavrieť pred začatím súdneho konania zmier o predmete sporu, odôvodnenú rozhodovaním súdov, v súlade s ktorým by mal v súdnom konaní úspech, nemožno vyhodnotiť na ťarchu žalovaného a odňať mu preto nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd napokon neprihliadol ani na odvolaciu námietku v súvislosti s majetkovými a sociálnymi pomermi na strane žalobcov, keďže nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobcovia nepreukázali relevantnými dôkazmi a zostali len v rovine ich tvrdení. Ani vysoko ziskový hospodársky výsledok podnikateľskej činnosti žalovaného nemôže sám o sebe zakladať nedôvodnosť jeho nároku na náhradu trov konania. 14. Keďže ani odvolací súd nezistil vo veci existenciu dôvodov osobitného zreteľa v súlade s § 257 CSP, napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci, v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol voči žalobcom v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto uznesenia. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).