Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/294/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221243 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115221243.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: AUDIOTEC, s.r.o., Račianska 155, Bratislava, IČO: 35 812 168, práv. zast. Mgr. Ľubomírom Bugáňom, advokátom, Bajkalská 25/A, Bratislava proti žalovanému: 1. SENIOR CITY, a.s. Župné námestie 3, Bratislava, IČO: 45 629 943, o zaplatenie 1.100,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/144/2015-34 zo dňa 12.5.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/144/2015-34 zo dňa 12.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.100,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 550,- EUR od 11.9.2014 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 550,- EUR od 11.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 66,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 209,59 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že v súlade s výpisom z obchodného registra a zmluvy o nájme zo dňa 11.12.2013 uzatvorenej s vlastníkom nehnuteľnosti poskytuje v budove súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie D., obec Q.- m. č. D., okres Q. I. (ďalej len „budova“) podnájom apartmánov. Dňa 25.2.2014 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako podnájomníkom uzatvorená zmluva o dlhodobom podnájme apartmánu, predmetom ktorej bol podnájom apartmánu č. 101, nachádzajúceho sa v budove na adrese Seberíniho ul. č. 9, Bratislava (ďalej len „zmluva o dlhodobom podnájme apartmánu“). Žalobca vo svojom účtovníctve evidoval z titulu vyššie uvedenej zmluvy neuhradenú odplatu za podnájom apartmánu za obdobie 7-10/2014, čo spolu predstavovalo čiastku 2 200,- EUR. Za účelom úhrady odplaty za podnájom za mesiace júl a august 2014 žalobca použil zábezpeku zaplatenú žalovaným v zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy o dlhodobom podnájme apartmánu. Odplatu za podnájom za mesiace september a október 2014 si žalobca voči žalovanému uplatnil výzvou zo dňa 20.4.2015. Napriek výzve zostala dlžná čiastka neuhradená. Vzhľadom na to, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu na odplate za podnájom, a to aj napriek výzve na zaplatenie, žalobca žiadal zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tým, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko žiadal o rozviazanie nájomnej zmluvy k 10.10.2014, avšak žalobca nájomný pomer rozviazal až v decembri 2014. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný sa na pojednávanie vytýčené na deň 12.5.2016 nedostavil napriek riadnemu predvolaniu, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto súd konal v jeho neprítomnosti. Uviedol, že zo zmluvy o nájme mal preukázané, že žalovaný bol oprávnený nakladať s predmetom podnájmu v rámci nehnuteľnosti na Seberíniho ulici č. 9, Bratislava. Zo zmluvy o dlhodobom podnájme apartmánu zo dňa 25.2.2014 vyplynulo, že žalobca odovzdal žalovanému apartmán č. 101 predmetnej nehnuteľnosti za účelom bývania na dobu určitú od 1.3.2014 do 31.12.2014. Podnájomné bolo dohodnuté v sume 550,- EUR/ mesačne, splatné k desiatemu dňu príslušného mesiaca, podľa splátkového kalendára. Zmluvné strany si dohodli aj úrok vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Zo súhrnnej faktúry bolo osvedčené, že žalobca vykazoval neuhradené nájomné ku dňu 10.9.2014 a 10.10.2014. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1, 9, § 265, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“), podľa § 663, § 666 ods. 1, § 671 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“). 5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že záväzkovo právny vzťah bol založený medzi stranami sporu písomnou zmluvou o dlhodobom podnájme apartmánu uzatvorenou v zmysle ustanovení Obč. zák.. Vzhľadom na povahu subjektov sa tento vzťah v ostatných veciach riadi ustanoveniami Obch. zák., kde na strane podnájomcu vystupuje žalovaný a na strane nájomcu žalobca. Uvedené záväzkové vzťahy boli platne a účinne dojednané, spôsobilé privodiť práva a povinnosti účastníkom. Zo znenia predložených dokumentov vyplynuli práva a povinnosti obidvom zmluvným stranám. Súd uviedol, že vo všeobecnosti platí, že v zmluve o podnájme sa vzájomné zmluvné strany dohodnú na predmete a účele nájmu, pričom obe strany sú si vedomé práv a povinností vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy, totožne bola posudzovaná aj predmetná zmluva. Žalobca preukázal súdu svoje oprávnenie disponovať s predmetom podnájmu na základe zmluvy o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmet podnájmu. Z predložených dokumentov a priloženej súhrnnej faktúry bolo súdu zrejmé, že žalovaný apartmán užíval, platil podnájomné a v čase omeškania sa podnájomcu s úhradou podnájomného bola zmluva platná a účinná, nebol preukázaný opak. Žalovaný nenamietal výšku ani právny titul záväzku a namietal len právny titul fakturovania dlžného nájomného. Dôvod neuhradenia podnájomného bolo ukončenie zmluvy o podnájme, čo žalovaný datoval k 10.10.2014 a žalobca k 31.12.2014. Práve za uvedené obdobie vznikol žalobcovi nárok na dlžné podnájomné, z ktorého si žalobca časť započítal s prijatou kauciou v sume 1.100,- EUR a zvyšnú sumu si uplatnil podanou žalobou. Súdu nebolo preukázané ukončenie podnájomného vzťahu, tak ako to namietal žalovaný. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu. Na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť za poskytnuté služby. Súdu bolo zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný nezaplatil riadne a včas dlžnú sumu a bol v omeškaní s jej zaplatením. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas zaplatiť dlžnú sumu, súd priznal žalobcovi sankciu voči žalovanému predstavujúcu úrok z omeškania v dohodnutej výške uvedenej v zmluve. V danom prípade bolo tak zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obch. zák., ktoré súd v tomto prípade mal preukázané a nesporné. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok sa nezúčastnil zástupca žalovaného, a preto bola žalovanému odobratá možnosť obhajoby pred súdom. Dodal, že z listinných dôkazov nie je jednoznačne zrejmé, že žalobca sa mohol domáhať sumy, ktorej sa domáha. Uviedol, že žalovaný priestory vôbec nevyužíval a keď žiadal o rozviazanie zmluvy, žalobca umelo naťahoval čas, aby mohol od žalovaného žiadať ďalšie nájomné. Vymáhaná suma bola zo strany žalovaného popretá, neuznal ju a preto ju ani neuhradil. Žalovaný taktiež namietal zistený skutkový stav veci a vykonané dokazovanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniu žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že žaloba bola žalovanému doručená a mal možnosť sa k nej vyjadriť, čo aj využil a zároveň vyjadril svoj nesúhlas s tým, aby sa vec skončila bez nariadenia pojednávania. Žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd na pojednávaní dňa 12.5.2016 skonštatoval neprítomnosť žalovaného s tým, že predvolanie mu bolo riadne doručené, svoju neprítomnosť však neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania a nakoľko neexistovali prekážky v zmysle § 119 O.s.p., súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Z uvedeného teda podľa žalobcu nemožno usudzovať, že by žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko sám bol nečinný a na dôsledky svojej nečinnosti bol upozornený. K ďalším námietkam žalovaného žalobca uviedol, že svoj nárok jednoznačne preukázal predloženými dôkazmi, z jeho strany nedošlo pri ukončovaní podnájomného vzťahu k žiadnemu protiprávnemu konaniu, práve naopak, snažil sa žalovanému vyjsť v ústrety, keď na vlastné náklady hľadal iného nájomcu po tom ako sa dozvedel, že žalovaný chce nájomný vzťah ukončiť. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 83,99 EUR vrátane DPH. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného neobsahuje námietky spochybňujúce správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že nebolo preukázané, že by súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal spôsobom porušujúcim procesné práva žalovaného. Z obsahu spisu a priebehu konania je zrejmé, že žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bolo umožnené vyjadriť sa k podanej žalobe, čo aj využil a na nariadené pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný sa nedostavil bez ospravedlnenia svojej neúčasti a nepožiadal ani o jeho odročenie. K námietke žalovaného týkajúcej sa zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje a opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav mal preukázaný na základe dôkazov predložených žalobcom, ktorý uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a preukázal tak ním uplatnený nárok. Naopak žalovaný v konaní len tvrdil, že nárok žalobcu neuznáva a že požiadal o skoršie ukončenie podnájomného vzťahu, čo však nepreukázal žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V konaní nebolo ani preukázané, že by žalobca počas trvania nájomného vzťahu porušil svoje povinnosti, ktoré by mohli viesť k skoršiemu ukončeniu podnájomného vzťahu výpoveďou žalovaného ako podnájomníka. 14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).