Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/198/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115228758 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115228758.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: N. S. , narodený dňa X.XX.XXXX, bytom C. H., W. č. XXX/XX, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova č. 2, o splnenie povinnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. júna 2016, č.k. 11 C 186/2015-49, takto I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. júna 2016, č.k. 11 C 186/2015-49, p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. r o z h o d o l : o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 23.6.2016, č.k. 11C 186/2015-49, podanie odmietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z podania žalobcu doručeného súdu 11.11.2015, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v dôsledku porušenia práva na inú ochranu v trestných veciach garantovanou Ústavou Slovenskej republiky: sp.zn. XV/2 Gn 365/12-14 zo dňa 21.3.2013, rozhodol prokurátor JUDr. Jozef Takáč; sp.zn. XV/2 Gn 21/13-15 zo dňa 20.5.2013, rozhodol prokurátor JUDr. Jozef Takáč; sp.zn. 1Pn 106/14/3306-8 zo dňa 21.3.2014, rozhodol prokurátor JUDr. Vladimír Tatarka; sp.zn. 1Pn 107/14/3306-8 zo dňa 21.5.2014, rozhodla prokurátorka Mgr. Radoslava Drdáková; sp.zn. 1Pn 725/14/3309-11 zo dňa 21.8.2014, rozhodol prokurátor JUDr. Michal Kresánek; sp.zn. XV/2 Gn 251/14/1000-20 zo dňa 9.3.2015, rozhodol prokurátor JUDr. Pavel Žiak; sp.zn. 1Pn 1070/14/1101-14 zo dňa 27.4.2015, rozhodol prokurátor JUDr. Ladislav Sloboda. Žalobca v podaní uviedol, že corpus delicti voči konkrétnym páchateľom organizovanej zločineckej skupiny má vo svojich rukách poškodený, t.j. obeť. Žiadne skutočnosti, ktoré plynutím času od roku 1996 do 27.4.2015 nastali na konkrétnych miestach v Slovenskej republike v príčinnej súvislosti s vlastníckym právom, t.j. vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nestali náhodou, ale majú príčiny a následky subjektívneho správania organizovanej zločineckej skupiny. Poškodený podal trestné oznámenia, ale do 9.11.2015 mu neboli do vlastných rúk doručené zákonné a vecne správne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Uznesením sp.zn. XV/2 Gn 365/12-14 zo dňa 21.3.2013 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica sp.zn. ORP-637/OVK-PB-2012 zo dňa 8.11.2012, pretože je nedôvodná. Uznesením sp.zn. XV/2 Gn 21/13-15 zo dňa 20.5.2013 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica sp.zn. ORP-88/ OVK-PB-2012 zo dňa 20.2.2013, pretože je nedôvodná. Uznesením zo dňa 21.3.2014, sp.zn. 1Pn 106/14/3306-8, bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, Odboru kriminálnej polície, sp.zn. ORP-123/1-VYS-PB-2014 zo dňa 5.3.2014, pretože je nedôvodná. Uznesením sp.zn. 1Pn 107/14/3306-8 zo dňa 21.5.2014 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, Odboru kriminálnej polície, sp.zn. ORP-147/1-VYS-PB-2014 zo dňa 1.4.2014, pretože je nedôvodná. Uznesením sp.zn. 1Pn 725/14/3309-11 zo dňa 21.8.2014 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Trenčín sp.zn. ORP-588/1-VYS-TN-2014 zo dňa 29.7.2014, pretože je nedôvodná. Uznesením sp.zn. XV/2 Gn 251/14/1000-20 zo dňa 9.3.2015 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, expozitúra Západ, Nitra, sp. zn. PPZ-62/NKA-PK-ZA-2015 zo dňa 9.2.2015, pretože je nedôvodná. Uznesením sp.zn. 1Pn 1070/14/1101-14 zo dňa 27.4.2015 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I sp.zn. ORP-1449/1-VYS-B1-14 zo dňa 26.1.2015, pretože je nedôvodná. Nakoľko podanie žalobcu nebolo jasné a zrozumiteľné, súd, v obsadení vyššou súdnou úradníčkou, vyzval žalobcu na odstránenie vád podania uznesením zo dňa 1.2.2016 č.k. 11C/186/2015-30, v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/186/2015-45 zo dňa 15.3.2016 v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, teda aby uviedol jasný, určitý a vykonateľný petit žaloby a zároveň bol v tomto uznesení poučený, že ak v určenej lehote vady podania neodstráni, súd podanie odmietne podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 9.2.2016 v infocentre Okresného súdu Bratislava I., ktorý naň reagoval podaním doručeným súdu dňa 16.2.2016, ktorým ale neodstránil vytýkané vady podania, t.j. nedoplnil petit žaloby tak, aby z nej bolo zrejmé, čoho sa v občianskom súdnom konaní domáha. Žalobca v podaní uviedol, že „rozsudok: kľúčovým problémom je postoj k veľmi dôležitej záležitosti, už v minulosti sa verilo, že symbolizuje hlas svedomia. Každá chvíľa je významná, pretože v nej každou našou myšlienkou a činom vytvárame podobu budúcnosti“. Zároveň upozornil zákonnú sudkyňu, ktorej bola konkrétna vec pridelená na rozhodnutie, že vyššia súdna úradníčka, ktorá vykonáva v zmysle zákona skutkové a právne rozbory vecí s návrhom na ďalší postup v konaní, má problémy s očami. Ak fyzická osoba má problémy s očami, t.j. zrakom, nevie správne čítať konkrétne informácie a správne pochopiť logickú súvislosť návrhu s meritom veci. Návrh navrhovateľa má konkrétnu príčinnú súvislosť s organizovanou zločineckou skupinou, ktorá úmyselne svojimi špinavými a smradľavými rukami priamo siahala na život navrhovateľa, t.j. obete trestných činov. ČAS nesmie byť na prospech páchateľov - v zmysle ustanovenia § 87 TRESTNÉHO ZÁKONA č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.2006 v platnom znení. NAVRHOVATEĽ sa jednoznačne domáha, aby súd v konkrétnej pridelenej veci rozhodol formou ROZSUDKU o splnení povinnosti PROKURATÚRY, ktorá je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na zistenie a odstránenie porušení zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, a to v nasledovných konkrétnych trestných veciach: prvá trestná vec sp. zn. XV/2 Gn 365/12-14 zo dňa 21.3.2013, rozhodol prokurátor JUDr. Jozef Takáč; druhá trestná vec sp. zn. XV/2 Gn 21/13-15 zo dňa 20.5.2013, rozhodol prokurátor JUDr. Jozef Takáč; tretia trestná vec sp.zn. 1Pn 106/14/3306-8 zo dňa 21.3.2014, rozhodol prokurátor JUDr. Vladimír Tatarka; štvrtá trestná vec sp. zn. 1Pn 107/14/3306-8 zo dňa 21.5.2014, rozhodla prokurátorka Mgr. Radoslava Drdáková; piata trestná vec sp. zn. 1Pn 725/14/3309-11 zo dňa 21.8.2014, rozhodol prokurátor JUDr. Michal Kresánek; šiesta trestná vec sp.zn. XV/2 Gn 251/14/1000-20 zo dňa 9.3.2015, rozhodol prokurátor JUDr. Pavel Žiak; siedma trestná vec sp.zn. 1Pn 1070/14/1101-14 zo dňa 27.4.2015, rozhodol prokurátor JUDr. Ladislav Sloboda. V ďalšom texte označil a páchateľov trestného činu prokurátorov, vyšetrovateľov, súdnych exekútorov, súdnych úradníkov s tým, že svoje podanie považuje za dôvodné. 2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1 O.s.p. a dôvodil tým, že podanie žalobcu bolo nezrozumiteľné a nejasné, pričom bol o následku neodstránenia vady podania uznesením zo dňa 1.2.2016, č.k. 11 C 186/2015-30 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.3.2016, č.k. 11 C 186/2015-45, poučený. Uviedol, že žalobca v lehote určenej v uznesení zo dňa 1.2.2016 v spojení s opravným uznesením síce doručil súdu podanie, ktorým reagoval na uznesenie, avšak naďalej jeho podanie bolo nezrozumiteľné. Z podania nie je zrejmé, čoho sa žalobca v občianskom súdnom konaní domáha, t.j. akú konkrétnu povinnosť má súd uložiť žalovanému, keď z podaní žalobcu zo dňa 9.11.2015 a dňa 16.2.2016 vyplýva, že nie je spokojný s rozhodnutiami prokurátorov vo veciach, v ktorých podal trestné oznámenia. Poukázal na skutočnosť, že súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a ukladať im povinnosti, pretože mu to nevyplýva z ustanovenia § 7 O.s.p. Je na žalobcovi, ktorého dispozičným úkonom sa má začať konanie na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku, aby zodpovedajúcim procesných prostriedkom presne skutkovo špecifikoval titul svojho nároku a čoho sa v konaní domáha v petite žaloby. Petit musí byť presný a určitý, pretože sa ním vymedzuje predmet konania a rozsah, v ktorom súd v občianskom súdnom konaní vec prejedná a rozhodne; žalobný petit má odraz aj v enunciáte súdneho rozhodnutia. Ak žalobca podal žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., je povinný v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označiť povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2255/2009 zo dňa 23.3.2011). V predmetnej veci sa tak nestalo, žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému konať podľa § 3 ods. 1 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. [v zmysle ktorých „prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu“ (ods. 1); „prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu“ (ods. 2)]. Takéto vymedzenie petitu žaloby je však nejasné, vágne a nezrozumiteľné, nevyplýva z neho, aká konkrétna povinnosť má byť žalovanému uložená. Uviedol, že žalobcu vyzval na odstránenie vady podania spočívajúcej v špecifikácii petitu postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., napriek poučeniu o odmietnutí podania, žalobca vady neodstránil, pričom nedostatok spočívajúci v nejasnom, vágnom a nezrozumiteľnom petite predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni súdu v konaní pokračovať (napríklad aj Handl, V., Rubeš, J. a kol.: Občanský soudní řád, Komentář, I. díl. Panorama, Praha 1985, s. 253). V prípade neodstránenia vád podania na základe výzvy súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. zákon súdu neukladá ďalšiu povinnosť vyzývať účastníka na opätovné odstránenie vád podania. V prípade neodstránenia vád podania na základe výzvy súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. je následkom odmietnutie podania. 2.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. per analogiam a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca zavinil odmietnutie podania a bol by tak povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný trovy konania nežiadal, z dôvodu ktorého mu ich nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení argumentoval tým, že jeho podanie je nezrozumiteľné, vymedzenie petitu nejasné, vágne, nezrozumiteľné a že z neho nevyplýva, aká konkrétna povinnosť má byť žalovanému uložená, pretože sa riadne nevysporiadal s ustanovením § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Odvolací súd preskúmal vec [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Vecnú a právnu správnosť napadnutého uznesenia odvolací súd posudzoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, keďže bolo vydané za jeho účinnosti. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 9.11.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.11.2015, žiadal o uloženie povinnosti žalovanému, ktoré nespĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby. Súd prvej inštancie preto správne vyzval žalobcu uznesením zo dňa 1.2.2016, č.k. 11 C 186/2015-30, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.3.2016, č.k. 11 C 186/2015-45, na doplnenie podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a zároveň ho poučil, ako má podanie doplniť a opraviť; tiež ho poučil podľa ustanovenia § 43 ods. 2 C.s.p. o tom, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Žalobca uznesenie zo dňa 1.2.2016, č.k. 11 C 186/2015-30, prevzal osobne dňa 9.2.2016, pričom v podaní - písomné odstránenie vady návrhu na začatie konania zo dňa 16.2.2016, vady podania neodstránil. 6. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (žalobný petit), je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ak vymedzenie práv a ním zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých bolo urobené tak, že sa nedá vyvodiť, o aké práva a povinnosti vôbec ide a prevzatie takého petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť. 7. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku a zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje medze toho, o čom a ako sa má rozhodnúť. V podstate ide o návrh súdneho výroku a zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pred súdom rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. 8.1. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. 8.2. Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 9. Predpokladom postupu súdu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. (§ 129 ods. 3 C.s.p. po 1.7.2016; odmietnutie podania) je okrem výzvy vo forme uznesenia, ktorým sa strana sporu vyzýva na opravu alebo doplnenie nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania v súdom určenej lehote (§ 43 ods. 1 O.s.p., § 128 ods. 1, 2 C.s.p. po 1.7.2016) skutočnosť, že daná strana sporu ani po doručení výzvy súdu neodstránila vytýkané vady žaloby, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. 10. Žalobca po doručení výzvy súdu prvej inštancie neodstránil vytýkané vady žaloby, a to ani v odvolacom konaní. Z podania žalobcu jednoznačne nevyplýva, čoho sa v konaní domáha, nie je zrejmé, aká povinnosť má byť žalovanému uložená, takže jeho podanie obsahuje vady, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. Prvoinštančný súd rozhodol vo veci správne, keď neúplné podanie žalobcu odmietol, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil. 11. Vzhľadom k okolnostiam danej veci, keď strana žalovaného doposiaľ nemá vedomosť o predmetnom konaní (žalovanému nebolo doručované podanie žalobcu, ktoré bolo odmietnuté), odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej strane sporu podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 257 C.s.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).